Ľudové Noviny, júl-december 1977 (XXII/27-52)
1977-07-07 / No. 27
PO LETNOM ZASADANÍ NÁRODNÉHO ZHROMAŽDENIA Výsledky o úlohy vodného hospodárstva u nás Na letnom zasadaní Národného zhromaždenia prerokovali a prijali m. i. správu o súčasnom stave a úlohách vodného hospodárstva u nás. Zákonodarný zbor prerokoval situáciu vo vodnom hospodárstve a úlohy jeho rozvoja posledne v r. 1969. Spomedzi vtedajších návrhov prednesených poslancami sa mnohé od tých čias už realizovali. Správu o súčasnom stave a úlohách vodného hospodárstva predniesol v Národnom zhromaždení predseda Štátneho vodohospodárskeho úradu, štátny tajomník István Gergely. Správa bola veľmi zaujímavá &■ poučná. M.i. hovoril o vodnom hospodárstve v minulosti, zaťaženom dlhami pred oslobodením. Pripomenul, že v r. 1945 bola vodovodmi vybavená iba 1/5 celkového obyvateľstva nášho štátu. Značná časť našich miest nemala vodárne a na dedinách boli vodovody priam neznámym pojmom. Dnes už má každé mesto v našej vlasti vodárňu, a 1100 obcí je ústrednými vodárňami zásobovaných pitnou vodou. Veľkým výdobytkom je, že v súčasnosti už 2/3 obyvateľstva sú zapojené do komunálnych podnikov pre zásobovavenie pitnou vodou a že tento pomer na dedinách dosahuje skoro 40 percent. Jedna tretina obyvateľstva žije v súčasnosti na kanalizáciou vybavených územiach. V správe uviedol, že najväčším spotrebiteľom vody národného hospodárstva je priemysel : spotrebuje vyše 60 % celkovej čerstvej vody. Nové a zvýšené požiadavky kladie vodnému hospodárstvu aj naše intenzívne veľkopodnikové hospodárstvo, ktoré v širokom okruhu prevádzkuje výrobné systémy priemyselného charakteru. V poľnohospodárstve sa vytvorilo jednotné vodné hospodárstvo, v dôsledku čoho dnes už možno zavlažovať vyše 400- tisíchektárové územie. Je radostné, — povedal štátny tajomník, — že počet obyvateľov zapojených v plánovacom období do siete vodovodov, sa zvýši o ďalší jeden milión, v r. 1980 dosiahne tri štvrtiny celkového obyvateľstva našej krajiny. V plánovacom období počítame s výstavbou nádrží ó kapacite — desaťnásobnej oproti obdobiu IV. päťročného plánu — okolo 300 miliónov kubických metrov. Za účelom rozvíjania vodného hospodárstva v údolí Tisy dokončíme II. etapu výstavby vodného stupňa v Kisköre a pripravíme realizáciu vodného stupňa v Csongráde. Pred uvedením do prevádzky stojí aj vodný stupeň v Körösladányi. V priebehu V. päťročného plánu pre investície rozvoja vodného hospodárstva stojí k dispozícii 44 miliárd forintov. V súvislosti s otázkami vodného hospodárstva sa na letnom zasadaní Národného zhromaždenia ujali slova viacerí poslanci o racionálnom využití vody v poľnohospodárstve. Túto dôležitosť zdôraznil aj minister poľnohospodárstva a výživy Pál Romány. M.i. uviedol, že využitie vody pre poľnohospodárske závlahy pred oslobodením nedosiahlo v priemere rokov objem 100 miliónov m3. Oproti tomu dnes používa poľnohospodárstvo pre závlahy vyše jednej miliardy ms vody. Od socialistickej kolektivizácie poľnohospodárstva nadobudli poľnohospodárke jednotky v základových prostriedkoch hodnotu vo výške okolo 7 miliárd forintov. To znamená, že podľa výpočtov vyprodukovali takto — včítanie nákladov na závlahy — nadvýrobnú hodnotu v čiastke 12—14 miliárd forintov, čo nie je zlý pomer. Napriek tomu je veľmi menlivé zužitkovania na zavlažovanie súcich území. Podľa údajov uplynulých 15 rokov boli dohromady 3 roky také, kedy sa závlahové možnosti využili skoro v plnej miere. Toto poukazuje na to, že je treba ešte veľa urobiť v záujme lepšieho uplatňovania podnikovej zainteresovanosti a vytvorenia dobrých podmienok pre závlahy. Podľa našich plánov treba ďalej rozvíjať závlahovú sieť tak v údolí Tisy ako aj v iných oblastiach krajiny. Rozvoj závlahových a technických zariadení, ako aj trvalé zlepšenie účinných závlah treba pokladať za komplexnú úlohu týkajúcu sa viac profesií národného hospodárstva. Takto sa bude aj v budúcnosti — zodpovedne veľkosti závlahových plôch — meniť osevná štruktúra v prospech citlivých kultúr náročných na vodu, čo zároveň značne zvýši aj istotu bezpečnosti výroby. Prehliadka pestovania hrachu Šľachtenie nových druhov hrachu, strojný zvoz, chemické ničenie burín, racionálne zužitkovanie vedľajších produktov, produktivita a ekonomika — o týchto otázkach bola reč na prehliadke pestovania hrachu, ktorá sa konala vo výrobnom družstve „Vörös Csillag” v Telekgerendási za účasti pozvaných poľnohospodárskych odborníkov župy. Ekonomický riaditeľ György Kuj bus informoval záujemcov o aktuálnych úlohách pestovania hrachu, potom si účastníci pozreli hrachové parcely. Túto dôležitú rastlinu pestujú v tomto roku vo výrobnom družstve „Vörös Csillag” na 1000 hektároch, na pokusných parcelách vysiali 14 maďarských a zahraničných druhov. Hostia si prezreli aj nové stroje na zvoz hrachu pri práci. V hospodárstve je výroba plne mechanizovaná. Zariadenie vyrobil podnik HODGÉP. Tisíc stredoškoláčok pracuje v letnom mládežníckom budovateľskom tábore v Lengyeltóti. — Dievčatá vo višňovom sade balatonboglárskeho štátneho majetku Foto: MTI - S. Rózsás ,BEZ PRÁCE SA NEDÁ ŽIŤ ANI NA DÔCHODKU” Tridsaťdva rokov v službách slovenského školstva Koncom minulého tý,,tíňá generálny tajomník Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku Ján Šuch prijal bývalú riaditeľku budapeštianskej slovenskej všeobecnej školy a gymnázia Ilonu Ruzicskovú pri príležitosti jej odchodu do dôchodku. Na malej rozlúčkovej besede boli prítomní aj školský referent DZSM Július Alt a hlavný redaktor Ludových novín Pavol Kondač. Generálny tajomník DZSM Ján Šuch vrelými slovami zhodnotil úspešnú pedagogickú dráhu Hony Ruzieskovej a odovzdal jej v mene Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku pamätný diplom a malý darček. Po priateľskom rozhovore u generálneho tajomníka DZSM sme poprosili Honu Ruzicskovú, aby navštívila i redakciu Ludových novín. Súdružka Ruzicsková bola aktívnou externou spolupracovníčkou našich novín. Po dlhé roky písala príspevky do jazykového kútika. Teraz sme ju poprosili, aby v krátkosti porozprávala o svojej pedagogickej činnosti. Vedeli sme o nej, že výchovnú prácu pokladala vždy za najdôležitejšiu. Patrí medzi tých pedagógov, ktorí celý svoj život venovali národnostnému školstvu. Jej pedagogická dráha je totožná s obdobím po oslobodení. Pred 32 rokmi po absolvovaní vedeckej univerzity Pétera Pázmánya v Budapešti začala účinkovať v Békéšskej Čabe. Do vidieckeho slovenského mesta prišla ako vysokokvalifikovaná profesorka maďarčiny, nemčiny a slovenčiny. Jej prvými žiakmi boli deti slovenských rodičov, ktorí sa potom v roku 1947 vysťahovali na Slovensko. V školskom roku 1949—-50 začala vyučovať v békéščabianskej slovenskej škole, kde ako profesorka a vychovávateľka žiackeho domova pôsobila do roku 1955. Potom prestúpila na druhé, zároveň posledné pracovisko, do budapeštianskeho slovenského učiteľského ústavu a všeobecnej školy. Názov a poslanie školy sa neskoršie zmenili. Všeobecná škola zostala aj naďalej, ale namiesto učiteľského ústavu bola založená stredná škola, slovenské gymnázium. Ilona Ruzicsková tu pôsobila aj naďalej. Vyučovala slovenčinu, bola horlivou vychovávateľkou slovenských detí. Sympatická, pre svoje povolanie žijúca Ilona Ruzicsková sa neskoršie stala zástupcom riaditeľa školy. Od roku 1969 až do konca minulého školského roku bola riaditeľkou slovenskej všeobecnej školy a gymnázia. Svoju zodpovednú prácu vykonávala aj v tejto funkcii svědomitě a dobre. Pedagogická dráha Hony Ruzicskovej nebola nikdy obmedzená iba pôsobením na gymnáziu. Okrem toho prednášala na univerzite Eötvösa Loránda metodiku pre slovenských poslucháčov a aktívne pomáhala i pri doškoľovaní slovenských učiteľov a učiteliek pre materské školy na rôznych kurzoch. Jej silu a neúnavnú húževnatosť nevyčerpala ani táto činnosť. Bola veľmi plodnou autorkou učebníc pre nižšie a vyššie triedy všeobecných a stredných slovenských škôl. Napísala 12 učebníc a okrem toho pracovala ako spoluautorka na učebných osnovách a plánoch pre slovenské školy. Teraz v septembri bude vydaná jej najnovšia učebnica pre druhý ročník slovenských gymnázií : História slovenskej literatúry. — Čo pokladáte za váš najväčší pracovný úspech ? — Každý človek potrebuje pocit dobre vykonanej práce. Mňa najviac teší, keď vidím, že moji bývalí žiaci sú dnes uznávanými pedagógmi. Našu prácu pravdepodobne pokladali za dobrú, lebo poniektorí z nich si zapísali aj svoje deti do našej školy . . . — Čo by ste odporúčali vašim kolegom do budúcnosti ? — Pre učiteľský zbor budapeštianskej školy by som mala iba jednu radu: nech vykonávajú svoju zodpovednú prácu aj naďalej svědomitě v duchu socialistického vlastenectva a internacionalizmu. V našej škole sa venujeme výuke detí slovenskej národnosti. Je dôležité vychovávat deti v národnostnom duchu tak, aby každý žiak školy poznal svoju národnost a bol na ňu hrdý. V záujme toho by bolo potrebné vytvořit zbor učiteľov, ktorí vedia bez výnimky po slovensky a snažia sa s deťmi slovensky rozprávať nielen na hodinách, ale aj na chodbách. Väčšiu pomoc by mali poskytnut aj rodičia. Škola bez rodičov nevykoná zázraky. — A čím by mali prispieť patričné orgány ? — Nemali by dopustit, aby sa národnostní ( slovenskí) pedagógovia mohli s diplomom vo vrecku umiestniť v maďarských školách. Každý absolvent by mal povinne vyučovať na slovenských školách aspoň pät rokov. Alebo v takých skolcích národnostných osád, kde sa slovenčina vyučuje ako predmet. Koncom tohto školského roku teda odišla do dôchodku profesorka Ilona Ruzicsková, ktorá dobre pozná výsledky a problémy našich slovenských škôl. Dôchodok však nebude pre ňu znamenať len odpočinok. Sme presvedčení, že jej bývalé pracovisko aj iné národnostné slovenské inštitúcie budú ešte potrebovať nezištnú pomoc, ktorá sa opiera o 32-ročné bohaté skúsenosti. V mene redakcie jej prajeme veľa zdravia, spokojných rokov a pracovných úspechov. Ilona Ruzicsková povedala : Bez práce sa nedá žiť ani na dôchodku. Nezabudnime na jej slová ! P. K.