Ľudové Noviny, január-jún 1979 (XXIII/1-26)

1979-01-04 / No. 1

TÝŽDENNÍK DEMOKRATICKÉHO ZVÄZU SLOVÁKOV V MAĎARSKU1 4. JAN. 1979. ROČNÍK XXIII. CENA 80 FILL OBĽÚBENÉ ČÍTANIE SLOVÁKOV V Nőtincsi, Felsőpetényi a Ősagárde Náš kalendár je z roka na rok obľú­benejším čítaním Slovákov vo Felső­petényi, Nőtincsi a Ősagárde. V troch slovenských dedinách má ročenka Demokratického zväzu Slovákov v Ma­­d'arsku stálych odberateľov, čitateľov tak v radoch starších ako i mladších obyvateľov. Vo Felsőpetényi sme dostali v tom­to roku 80 kalendárov od Zväzu. Uz sme ich predali do posledného. Náš kalendár sme si obľúbili v prvom rade preto, lebo sa zaoberá životom Slová­kov žijúcich v našej vlasti. Každý nájde v ňom čítanie pre seba. Je v ňom veľa obrázkov, Článkov, reportáží o našom živote. Okrem toho je v ňom veľa zaujímavostí a poviedok. Iba jednu poznámku : dobre by bolo, keby v kalendárnej časti boli očíslované týždne ako je tomu v mnohých iných kalendároch. Ondrej Vidovszky, Felsó'petény MINULOROČNÉ VÝSLEDKY A TOHOROČNÉ ÚLOHY V socialistickom poľnohospodárstve Koncom starého a začiatkom no­vého kalendárneho roka je dobrým zvykom nazrieť trošku do minu­losti : hodnotiť vykonanú cestu, zamyslieť sa nad tým, čo sme uro­bili za posledných dvanásť mesiacov. V tomto článku by sme chceli urobiť krátku bilanciu poľnohospo­dárskej výroby v roku 1978. Rada ministrov hodnotila rozvoj národ­ného hospodárstva v minulom roku, prediskutovala a schválila národo­hospodársky plán na rok 1979. Vláda konštatovala, že národné hospodár­stvo sa napriek nečakane ťažkým podmienkam dynamický rozvíjalo. Zveľaďovali sa výrobné prostriedky národného hospodárstva, zvýšila sa životná úroveň obyvateľov, rozšírila sa sieť komunálnych, kultúrnych, zdravotných a sociálnych objektov. Rozvíjali sa naše medzinárodné hos­podárske styky, rozšíril sa obchod tak so socialistickými ako i s kapi­talistickými krajinami. Splnenie kvantitatívnych úloh výrobných plá­nov nedržal však krok s potrebnými zmenami výrobnej štruktúry, so zlepšovaním efektívnosti a hospo­dárnosti. Tak tomu bolo aj v poľ­nohospodárstve, kde ani kvantita­tívne plány neboli stopercentne spl­nené. Rastlinná a živočíšna výroba dosiahla približne totožný trojper­centný rozvoj. Výnosy hlavnejších plodín sú priemerne vyhovujúce. Namiesto plánovanej 40-metrákovej pšeničnej úrode sme dosiahli 42,8- metrákovú. Aj z kukurice sme zazna­menali od plánovanej väčšiu úrodu, ale celková úrcda je následkom menšej osevnej plochy menšia od plánovanej. Úroda zelenín, ovocia a hrozna pre studené jesenné počasie je menšia od predošlej. Výroba ja­točných živočíchov a živočíšnych výrobkov sa rozvíjala podľa plánu. Počet živočíchov koncom roka bol väčší ako v predošlom roku. Ne­môžeme byť spokojní s efektívnosťou používania krmovín. Napriek menším-väčším nedostat­kom môžeme s uspokojením kon­štatovať, že naše socialistické poľ­nohospodárstvo aj v roku 1978 do­kázalo svoju prevahu. V minulom roku sme zobrali doteraz najväčšiu úrodti z pšenice a z kukurice. Nedo­statky, ktoré sa v treťom roku päť­ročnice dostali na povrch, vďaka náročnejším kritériám ukazujú, na ktoré úseky treba v roku 1979 sú­strediť sily. Tie ciele, ktoré sa v minulom roku nesplnili, zahrňujeme do úloh tohto roka a následkom toho smernice plánu sú veľmi ná­ročné, ale splniteľné. Aj v poľno­hospodárstve bude prvoradou úlo­hou zvyšovanie efektívnosti výroby. Pomocou moderných výrobných a chovateľských metód, racionálnejším využívaním výrobných prostried­kov, umelých hnojív, chemikálií, strojov o. kvrnív bohaté bielko­viny, môže poľnohospodárstvo pri­spieť k národnému dôchodku vo zvý­šenej miere 2—3 percentami. Spo­treba umelých hnojív bude v roku 1979 o 9 percent a spotreba chemi­kálií o 8 percent vyššia ako v pre­došlom roku. Vyhovujúce sú aj podmienky na zakúpenie nových poľnohospodárskych strojov. Podľa plánu rastlinná výroba sa má zvýšiť v roku 1979 o 5 percent. Lepšie výsledky treba dosiahnuť vzrastom výnosov. Výrobu obilnín treba zvýšiť o dve, výrobu zelenín o päť a výrobu ovocia o 6—7 percent. Živočíšna výroba má vzrásť o dve percentá. Ďalej sa budú zvyšo­vať stavy rožného statku, v rámci toho stavy dojníc a výroba mlieka. Ďalšie výsledky treba dosiahnuť aj vo výrobe jatočných bravov. Hlav­nou úlohou v živočíšnej výrobe je efektívnejšie využívanie krmovín. Ťažisko splnenia týchto úloh je sa­mozrejme na štátnych matetkoch a poľnohospodárskych výrobných družstvách, hoci pokladáme za veľmi potrebné využiť aj rezervy záhu­mienkov a malých hospodárstiev. Základy tohoročnej úrody sme položili už v minulom roku vykona­ním jesenných poľnohospodárskych prác. Prevažná väčšina poľnohospo­dárskych veľkozávodov včasným prevedením jesennej prípravy pôdy pod osev a vykonaním jesennej sejby a hlbokej orby položila pevné zákla­dy tohoročnej rastlinnej výroby, ktorá je základom živočíšnej výroby. Do ročného hodnotenia poľnohos­podárskej výroby patria aj naše družstvá, hospodáriace v slovenských osadách krajiny. Hospodárili po­dobne, ako spoločné majetky ma­ďarských dedín. Boli medzi nimi aj vynikajúce, ako napríklad sarvašské družstvo Dózsa a iné. Medzi 1369 družstvami krajiny, ktoré sa pripra­vuj ú na výročnú členskú schôdzu, sú aj družstvá hospodáriace v slo­venských osadách krajiny. Podľa doteraz známych údajov spoločné majetky splnili svoje minuloročné plány. Prajeme našim slovenským družstevníkom aj v novom roku veľa úspechov vo zvyšovaní výroby, v rozvoji ich spoločných hospodárstiev a veľa šťastia v súkromnom živote ! P. K. V liŕkéščabianskom závode na výrobu pleteného tovaru sa pružne prispôsobujú požiadavkám trhu. Vzhľadom na najnovšiu módu začali vyrábať novú látku. Nová látka získala zlatý diplom na lipskom veľtrhu a cenu BMV. Na obrázku stroje na strihanie novej látky pri práci Foto: MTI - Ilovszky Stavba posledného plávajúceho žeriavu v „Magyar Hajó és Darugyár”. V minulom roku podnik vyrobil 20 takýchto žeriavov. Posledný bol zhotovený na objednávku ZSSR. — Montovanie 20. žeriavu Foto: MTI — Hadas Kurz pre vedúcich súborov a choreografov v Bratislave V záujme rozvoja folklóru zahraničných Slovákov Už desať rokov účinkujú folklórne skupiny a súbory zahraničných Slo­vákov na podujatiach na Slovensku. Pre nezainteresovaného je to len konštatovanie, ale pre tých, ktorí podujatia pripravujú a organizujú Znamena oveľa viac. Predovšetkým fakt, že sa vykonal veľký kus práce, že na Slovensko prichádzajú krajan­ské folklórne súbory lepšie pripra­vené a stále s väčším nadšením. Možnosť účinkovať na Slovensku sa stala hybnou silou, motivovala sú­bory pre ďalšiu prácu a vzbudila predovšetkým záujem o pôvodný slovenský tanečný a piesňový pre­jav. Nebol to záujem len formálny. Svedčí o tom skutočnosť, že vyústil v konkrétne požiadavky vedúcich krajanských súborov a choreografov na usporiadanie kurzu so zameraním na tanečný folklór. Oddelenie pre zahraničných Slovákov Matice slo­venskej sa z toho dôvodu rozhodlo usporiadať prvý, viac-menej pokus­ný kurz pre vedúcich súborov a choreografov. A tak sa koncom no­vembra 1978 zišiel na Skutovkách v rekreačnom zariadení Bavlnář­ských závodov V. I. Lenina kolektív mladých ľudí z Maďarska, Poľska, Juhoslávie a Francúzska — kraja­nov — roľníkov, učiteľov, robotní­kov, ktorým učaroval ľudový tanec, a ktorí vo chvíľach, keď ostatní od­dychujú po práci, odchádzajú do svojich klubovní či kultúrnych do­mov, aby tu sami tancovali alebo nacvičovali iných. Na jedenásť dní ožila chata nezvyčajným ruchom — od rána do večera sa ozývala hudba, spev, ale hlavne dupot tanca, povely a neraz i vzdychy nad ubolenými nohami. Ani únava a bolesť nedoká­zali však zdolať nadšenie a úprimnú snahu naučiť sa všetko, čo účastní­kom kurzu demonštrovali "najlepší slovenskí odborníci-folkloristi a cho­reografi . Náplň kurzu bola bohatá. Začí­nalo sa všeobecnými prednáškami 0 folklóre, jeho mieste vo formovaní slovenskej národnej kultúry, vo vý­chovnej práci krajanských organizá­cií, vymedzením základných taneč­ných oblastí Slovenska, históriou tanca a úvodom do choreografie. Základ výučby tvorili konkrétne nácviky tancov z jednotlivých ta­nečných oblastí Slovenska. Pre lep­šie pochopenie účastníkom premie­tali inštruktážno — metodické filmy ku každej preberanej oblasti. Veľmi dôležitou súčasťou kurzu boli náv­števy v súboroch a dedinských fol­klórnych skupinách, kde mali účast­níci možnosť oboznámiť sa s kon­krétnou prácou v súbore a s jej výsledkami. Záverečné hodnotenie ukázalo, že obsahová náplň a spôsob výučby na kurze boli správne. Z diskusie vy­plynula požiadavka, aby sa v záuj­me dôslednejšieho obsiahnutia a pochopenia každej tanečnej oblasti zúčastňovali kurzu tí istí ľudia dva razy za sebou. V takomto zmysle, za opätovnej spolupráce Národopis­ného ústavu SAV, Osvetového ústa­vu, krajských osvetových stredísk a osvetových zariadení sa vypracovala 1 koncepcia kurzu pre choreografov krajanských súborov na rok 1979. Veríme, že účastníci, ktorí odchádza­li z tohoročného kurzu choreografov s pocitom dobre vykonanej práce, s odhodlaním zúročiť nové poznatky doma vo svojich súboroch, budú na­šimi poslucháčmi a hosťami Sloven­ska i v tomto roku. V. Kantárovú Múzeum Bálu Uitza Sotva minul mesiac od otvorenia stálej výstavy svetoznámeho sochára Amerigo Tota v Pécsi, potom v meste na ulici Káptalan (oproti domu, kde je zariadená stála výstava druhého svetoznámeho umelca maďarského pô­vodu Vasarelyho) otvorili Múzeum Bélu Uitza. Maliar a grafik, ktorý vo veľkej miere prispel k vzniku socialistického výtvarníctva, upriamil na seba pozor­nost v prvých rokoch nášho storočia ako člen redakcie^ časopisu Lajosa Kassáka A Tett (Čin). Béla Uitz je aj tvorcom chýrneho plagátu z roku 1919 s heslom ,,čer­vení vojaci vpred!”. Po porážke Maďarskej republiky rád emigroval najprv do Viedne, potom do Paríža. Nakoniec sa usadil v Sovietskom zvä­ze, odkiaľ sa roku 1970 vrátil do vlasti. Po jeho smrti roku 1972 jeho diela — v zmysle závetu —prešli do vlastníctva štátu. Z tohto materiálu inštalovali spolupracovníci Múzea Jánusa Pan­nónia výstavu. Sto vystavených diel na poschodí kanonického domu v šiestich sieňach demonštruje umenie B. Uitza.

Next