Ľudové Noviny, júl-december 1982 (XXVI/26-52)

1982-07-01 / No. 26

TÝŽDENNÍK DEMOKRATICKÉHO ZVÄZU SLOVÁKOV V MAĎARSKU 1. JÚLA 1982 ROČNÍK XXVI. CENA 1,40 FT SZENTENDRE Pestrá paleta národnostnej kultúry Reprezentatívne stretnutia, ako napríklad festivaly amatérskych umeleckých skupín, bývajú jednak prostriedkom pestovania kultúrnych hodnôt, zároveň však aj svojráznym spôsobom bilancovania pred širokou verejnosťou. Je fakt, že najsilnejšou stránkou kultúrneho života národ­ností žijúcich v našej vlasti bola dlho práve činnosť ich umeleckých súborov. Je teda samozrejmé, že najefektívnejšími verejnými akcia­mi tunajších Juhoslovanov, Nem­cov, Rumunov a Slovákov boli naj­častejšie zábavné tanečné a spevácke podujatia. Na základe tejto skutoč­nosti sa vytvorila verejná mienka, že kultúra národností sa obmedzuje iba na tance a piesne. Len odne­­dávna sa dbá o to, aby boli ukázané aj iné stránky národnostného bytia. Z tohoto hľadiska bol osobitne pozo­ruhodný tohoročný XIX. krajinský národnostný festival, ktorý usporia­dali v dňoch 26. a 27. júna v Szentendre. Ďalšou svojráznosťou tohto podujatia bolo i to, že nebolo určené len pre národnostné obyva­teľstvo, ale pre celú maďarskú ve­rejnosť. Usporiadatelia ho totiž včle­nili do programu Szentendre j ského leta, presnejšie povedané národnost­ný festival bol otváracím progra­mom szentendrejských dní kultúry. Program XIX. krajinského ná­rodnostného festivalu sa prakticky začal už 26. júna ráno o 10 hodine v Pomáze, v osade obývanej okrem Maďarov Juhoslovanmi, Nemcami a Slovákmi. Usporiadali tu poradu ná­rodnostných pedagógov, osvetových pracovníkov a knihovníkov Peš­­tianskej župy. Na tému Úlohy ná­rodnostnej výchovnovzdelávacej čin­nosti a osvety prednášal dr. Ernő Eperjessy., poverený vedúci Samo­statného národnostného oddelenia Ministerstva vzdelávania. Potom po­rada národnostných pedagógov po­kračovala pod vedením župných inšpektorov v sekciách podľa jed­notlivých národností, kde sa zaobe­rali špeciálnymi problémami výuky jednotlivých národnostných jazykov a národnostného vzdelávania. Organickou súčasťou porady bola výstava kníh v materinských ja­zykoch a literárnej tvorby národ­ností, ďalej výstava archívnych do­kumentov o histórii národností Peš­­tianskej župy. Yýstavu otvoril György Békés, riaditeľ župnej kniž-nice. Hovoril o stáročnom spoluna­žívaní Maďarov a Nemadärov v Peštianskej župe, poukázal na vý­sledky, ktoré sme dosiahli za posled­ných desať rokov v oblasti distribú­cie literatúry v materinských jazy­koch medzi národnostným obyva­teľstvom. O rozvoji národnostného bytia svedčí tá skutočnosť, že v posledných rokoch sa v značnej mie­re vzmáha literatúra jednotlivých národností. Najlepšie diela národ­nostných autorov boli na festivale vystavené. Slávnostný akt dňa sa konal popo­ludní v Peštianskom župnom osve­tovom stredisku a knižnici v Szent­endre, kde dr. Endre Barát, prvý tajomník mestského výboru strany otvoril za prítomnosti miestnych obyvateľov a príslušníkov národno­stí výstavu národnostných výtvar­níkov žijúcich v Maďarsku. Poukázal na to, že Szentendre je mestom ume­nia. Preto je zvlášť chvályhodná iniciatíva, na základe ktorej tu usporiadali výstavu národnostných (Pokr. na 3. str.) I)r. Endre Barát (vpravo) otvoril výstavu národnostných výtvarníkov Tanečníci z Veľkej Tarče očarili publikum virtuóznymi ukážkami a peknými krojmi Pohľad do sarvasského kempingu Jeden z najväčších a najmodernejších kempingov krajiny sa nachádza v Sarvaši. Od tohto roku bude rekreantom slúžiť aj nové golfové a tenisové ihrisko a naskytne sa aj možnosť člnkovania. Hostia v sarvašskom kempingu Foto: MTI Cas plných klasov Žatvu obilia, jednu z najkrajších, ale zároveň ešte aj dnes najťažších poľnohospodárskych prác, očakáva každý rok s veľkým záujmom nielen družstevné roľníctvo, ale i celá ve­rejnosť. Tejto letnej poľnohospodár­skej práci predchádzajú veľké prí­pravy už od konca zimy. Hádam najdôležitejšou súčasťou tejto prí­pravy je oprava strojov: obilných kombajnov, traktorov a vlečiek. Žiaľ, nedostatok náhradných diel­cov hatil opravu poľnohospodár­skych strojov aj v tomto roku. Teraz, v čase žatvy, ktorá sa za­čala v obvyklom období, môžeme konštatovať, že prevažná väčšina ozi­mín úspešne prezimovala a pomerne suchému máju pomohol jún. Po Medardovi prišli júnové dažde a okrem okopanín ožila aj pšenica. Zrno dostalo potrebnú vlahu, ktorá umožňuje jeho dozrievanie v opti­málnej biologickej zrelosti, a výsoký obsah výživných látok. Klasy sú plné, aj ich množstvo je vyhovujúce. Ak bude počasie priaznivé aj naďa­lej, zoberieme v tomto roku'prinaj­menej strednú úrodu obilnín. Teda aj tohoročná žatva zabezpečí pre nás dostatočné množstvo pšenice pre domácu potrebu i pre export. Aby však bolo dopestovaného zrna podľa možnosti čím viac, je dô­ležité, aby kombajnisti i ostatní ža­tevní pracovníci venovali zberu úro­dy zvýšenú pozornosť, aby svědomi­tě konali svoju prácu a maximálne znižovali zberové straty, ktoré pri nedbanlivosti môžu dosiahnuť aj desať percent celkovej úrody. Po­trebujeme každé dopestované zrno pšenice, jačmeňa a ovsa. Je všeobecne známe, že družstvá a štátne majetky sa na žatvu — ktorá sa už začala v týchto dňoch v južných župách zberom ozimného jačmeňa — dobre pripravili. V každom poľnohospodárskom vý­robnom družstve a štátnom majetku už vopred určili priebeh prác, vy­tvorili pracovné brigády, určili kom­­bajnistov a presné zadelenie každého pracovníka. V každom poľnohospo­dárskom veľkozávode pripravili dva pracovné plány. Jeden na prípadné suchá a druhý na daždivé počasie, keď zrno treba pred uskladnením sušiť. Väčšina poľnohospodárskych závodov sa už dohodla aj na vzá­jomnej pomoci počas žatvy. Dohody sú podpísané aj medzi pohraničnými župami, okresmi, závodmi MLR a pohraničnými oblasťami Sloven­ska. Značný počet takýchto zmlúv uzavreli poľnohospodárske družstvá Hevešskej, Boršodskej a Novohrad­skej župy. Táto medzištátna vzá­jomná pomoc dosahuje z roka na rok väčší rozsah. Aj v tomto roku príde k nám počas žatvy okolo 350—400 obilných kombajnov zo susedného Slovenska. Práve toľko maďarských kombajnov bude pomáhať v žatve našim priateľom. V Ministerstve potravinárstva a výživy nás infor­movali o tom, že o výmene kombaj­nov rozhodujú u nás pohraničné župy, čo v značnej miere uľahčí po­skytnutie tejto pomoci včas a ope­ratívne. Žatva ozimného jačmeňa už pre­bieha po celej krajine. Žatva pše­nice sa začne v južných župách okolo piateho júla, a bude pokračo­vať smerom na sever. Pri terajšom stupni mechanizácie prevažná väč­šina poľnohospodárskych veľkozávo­­dov má dokončiť žatvu počas 16—17 dní. Podľa predbežných odhadov v špičkovom období bude pracovať na pšeničných poliach 13,5 tisíc obil­ných kombajnov. Okrem toho, samo­zrejme, potrebné množstvo doprav­ných prostriedkov, vlečiek, trakto­rov a zberacích lisov. Práca, ktorá čaká na pracovníkov poľnohospodár­stva nebude malá. Celkove treba zobrať obilniny z 1,7 milióna hektá­rov. Z toho pšenicu vypestovali poľ­nohospodári na viac ako 1,3 milióna ha. Na 400 tisíc ha ozimný a jarný jačmeň, raž a ovos. Príprava na žatvu obilnín sa samozrejme týka aj pracovníkov priemyslu. Aj počas žatvy je nepo­stradatelná ich pomoc. Je dôležité napríklad, aby družstvo AFOR za­bezpečilo pre poľnohospodárske zá­vody pohonné hmoty (benzín, olej), vo vlastných nádržiach. Dúfame, že všeobecne bude uspokojivé aj záso­bovanie družstiev a štátnych ma­jetkov náhradnými dielcami pre ža­tevné stroje. Skúsenosti pri prípra­vách na žatvu neboli najlepšie. Žiaľ, budú starosti aj počas žatvy. AG­­ROTRUST a MEGÉV budú pod­nikať aj v tomto roku inšpekcie, aby sa náhradné dielce dostali za čím kratší čas tam, kde ich najviac potrebujú. Y čase žatvy bude v pre­vádzke po celej krajine značný počet takzvaných pohyblivých ser­visov, ktoré majú už v každom družstve a štátnom majetku. Je potrebné, aby sme v čase žatvy nezabudli na najhlavnejších účast­níkov tejto práce, na ľudí, ktorí budú môcť úspešne konať svoju prá­cu len vtedy, ak sa im postaráme o teplú stravu a občerstvenie, čo zná­sobí ich pracovnú iniciatívu. Paralelne so žatvou treba vykoná­vať podmietku strniska, sejbu strni­­skových rastlín. Po zbere slamy by bolo veľkou škodou, keby sme nevy­užili možnosti, ktoré poskytne prí­padné daždivé počasie. A pestovanie strniskových kŕmnych rastlín pri­speje živočíšnej výrobe značným množstvom kvalitného krmiva. P. K.

Next