Ľudové Noviny, január-jún 1983 (XXVII/1-26)

1983-01-06 / No. 1

TÝŽDENNÍK M| / 6. J A N. 1983 DEMOKRATICKÉ HO ZVÄZU i j- ( \0 ROČNÍK XXVII. SLOVÁKOV V MAĎARSKU * CENA 1,40 FT DOM PIONIEROV VO VÉRTESSZŐLŐSI Ovocie brigádnickej práce V Slovákmi obývanom Vértes­­szőlősi má brigádnická činnosť už dlhoročné tradície. V tejto dedinke s dvetisíc obyvateľmi vybudovali za posledných pätnásť rokov 8,5 km ciest a 9 km chodníkov. Vedúci predstavitelia obce dobre využili možnosti, ktoré odkrýva brigádnická činnosť a i vďaka tomu bolo obdobie od roku 1976 do 1980 najúspešnej­ším v živote obce. Za týchto päť rokov presiahla hodnota verejno­prospešnej práce 4,6 milióna forin­tov, občania prekročili plán viac ako o trojnásobok. Mimoriadne úspešná bola spolupráca s okolitými závod­mi, kde pracuje väčšina Vértesszőlő­­šanov. Závody vybudovali autobu­sové čakárne, vypomohli pri renovo­vaní a údržbe verejných inštitúcií. Miestne poľnohospodárske druž­stvo „Jószerencsét”, kde našlo pra­covné príležitosti viac ako 150 oby­vateľov obce, zakúpilo vnútorné vy­bavenie triedy v novej materskej škole. Okrem dvoch ulíc sú všetky cesty bezprašné a obec napojili na tatabánsku oblastnú vodovodnú sieť, ba i rad pivníc dostáva odtiaľto zdravú pitnú vodu. Rozšírili i sieť verejného osvetlenia, od jesene pred­minulého roku zaviedli pravidelný odvoz odpadkov. Obnovili lekársku ambulanciu, založili detskú poradňu, zmodernizovali miestnosti, kde miestnym dôchodcom poskytujú ce­lodennú odbornú starostlivosť. Dynamický rozvoj Vértesszőlősu nezatlačil do úzadia tradície. Obec bola kedysi uzatvorená, len ťažko otvárala svoju náruč, u pôvodných obyvateľov je dodnes silne vyvinutý cit rodinnej spolupatričnosti. Zacho­vávajú si tradície a z toho vyplýva, že Slováci si dodnes uchovali ma­terinský jazyk. Staršie ženy i dnes chodia v slovenských ľudových kro­joch. Všeobecnú školu navštevuje v dopoludňajšej a popoludňajšej sme­­ne takmer 200 detí. Priestory sú zatiaľ tesné, ale koncom VI. päťroč­nice rozšíria školu o 4 triedy. I do­vtedy sa snažia urobiť všetko v záujme zvyšovania úrovne výuky. V predminulom roku otvorili školskú družinu pre 30 žiakov nižšieho stupňa, čím vyhoveli žiadosti rodi­čov bývajúcich prevažne v časti „Újtelep”. Zo 107 žiakov na nižšom stupni sa v súčasnosti 100 učí slo­venský jazyk. Koncom 4. triedy už vedia dobre písať, čítať i hovoriť po slovensky. Pred niekoľkými rokmi rozšírili výuku slovenčiny a v 5. triede založili slovenský odborný krúžok. V minulom roku sa rozrástla vér­­tesszološska všeobecná škola. Roky bola vytúženým plánom — ba i na pionierskom parlamente to deti viac­krát žiadali — výstavba domu pionierov. Plán sa stal skutočnosťou, koncom júna ho slávnostne otvorili. — Pásku prestrihol Gyula Vágusz starší, — spomína učiteľka A. Kren­nerová, — on sa najviac zasadil za dom pionierov. Stál veľa práce, odrie­kania sa, je plodom celospoločenského úsilia. Tešia sa z neho deti i dospelí. Rodičia i starí rodičia, inštitúcie, pracujúci závodov, všetci, ktorí sa da­jakým spôsobom pričinili o to, aby dvesto žiakov školy mohlo trávit svoj voľný čas, zabávať sa a cvičiť v prí­jemnom, kultúrnom prostredí. Budova splna dvojaký cieľ: keďže v škole nie je telocvičňa, v priebehu dňa v dome pionierov prebiehajú hodiny telesnej výchovy. Umožňujú to ripstoly, teni­sové stoly, veľa náradia, ktoré je sú­časťou tunajšieho inventáru. Poobede sa pionieri môžu zhovárať a hrať pri malých stolíkoch. Keď sa pustili do práce, pionierska skupina mala 50 tisíc forintov. Deti písali listy rodičom, prosiac ich o po­moc. Takmer na všetky prišla kladná odpoveď. Práce na výstavbe domu pionierov, ktorý je zároveň telocvič­ňou, sa začali 21. marca 1981. Fi­nančnú pomoc poskytlo i oddelenie verejnej osvety Komáromskej župy, pomohlo i predsedníctvo mestskej pionierskej organizácie v Tatabányi, tatabánsky dom pionierov a mláde­že, tatabánske uhoľné bane, Štátny stavebný podnik Komáromskej žu­py. Po večeroch, v soboty a nedele, prichádzali rodičia. Pracovalo tu takmer 220 ľudí, medzi nimi členovia miestnej základnej organizácie KISZ i školáci; odpracovali takmer 3 tisíc brigádnických hodín. Aktívne sa pri­pojili učitelia, združenie rodičov a priateľov školy prispelo mimoriad­nym fondom. Štátny výbor pre mlá­dež poskytol 80 tisíc, Mestský vý­bor KISZ v Tatabányi 30 tisíc fo­rintov. Pomohla Miestna rada vo Vértesszőlősi i miestne poľnohospo­dárske družstvo „Jószerencsét”. Na prácach sa podieľali i žiaci posled­ného ročníka tatabánskeho odborné­ho stavebného učilišťa 5. 314. — Po slávnostnom odovzdaní, s vý­nimkou letných prázdnin, — pokra­čuje súdružka Krennerová, — sa, samozrejme, práca nezastavila. Na jeseň začali deti budovu skutočne využívať, paralelne tu zavádzali ú­­stredné kúrenie. Prirodzene, i to bola brigádnická práca. Ako precvičovanie diktátov deti opäť písali prosby rodi­čom. A ani teraz sa nesklamali. Prišli rodičia, medzi nimi i dvaja naši bývalí žiaci, István Stróbl a Szilveszter Zachara, montéri ústredného kúrenia. Bolo treba vykopať kanály pre potru­bie, a toto napojiť na ústredné kúrenie školy. Rodičia i deti odviedli prácu v hodnote 30 tisíc forintov. Koncom novembra ukončili montáž. Spolu s deťmi sme sa tomu veľmi tešili. Pionieri sa nielen tešili, že v zimných mesiacoch budú môcť usku­točňovať skupinové schôdzky vo vy­kúrených miestnostiach, ale sa i významne zapojili do prác. Najak­tívnejší boli členovia skupín Delfín, Námorník a Lev. Rozprávali sme sa so šiestakmi zo skupiny Delfín. — Nosili sme piesok, škváru, betón, — povedal Antal Krenner, — boli sme vždy tam, kde nás potrebovali. Najväčšia práca bolo rozmiestnenie hliny pri úprave terénu, ktorú pri­viezli na 13 nákladných autách ZIL. Pomohli nám i otcovia. — Pri nosení piesku sme súťažili, — pokračuje László Nagy, — kto skôr naloží fúrik. Podarilo sa nám to natoľko, že kvôli našej usilovnosti museli usmerňovať ruch, aby sme sa nezrazili s naloženými fúrikmi. — Pomáhali sme i pri zavádzaní ústredného kúrenia, — zapojil sa do rozhovoru tretí pionier József Skro­­ván. — I my sme kopali kanály, miešali a nosili sme maltu. Koncom novembra sme natierali radiátory. Nakoniec sa úplne dokončila výstavba domu pionierov, v zime môžeme v teple tráviť svoj voľný čas. — Co ste si zaplánovali ? — Je tu všetko, čo potrebujeme, — povedal na záver Antal Krenner, — ripstoly, laná na šplhanie, žinenka, tenisové stoly, malé stolíky. Môžeme sa hrať koľko len chceme a príjemne tráviť pionierske schôdzky. József Botlik Členovia pionierskej skupiny l)el(ín Foto: Zsolt Fodor SLÁVNOSŤ V JADROVEJ ELEKTRÁRNI Dielo bratskej spolupráce 28. decembra, trinásť minút po polnoci, prifázovali prvý blok jad­rovej elektrárne pri mestečku Paks na celoštátnu sieť. Pre maďarskú energetiku sa tak 28. december 1982 stáva dňom historickej udalosti — získala zdroj nukleárnej energie. Pri uvedení prvého bloku do skú­šobnej prevádzky bol prítomný aj člen Politického byra ÚV MSRS, minister priemyslu MLR Lajos Mé­hes, ktorý ocenil túto v poradí 267. jadrovú elektráreň na svete ako dielo bratskej spolupráce krajín RVHP. Najvýznamnejšiu pomoc pri jej vý­stavbe, prebiehajúcej od roku 1975, poskytol Sovietsky zväz, ktorý dodal projekty, viaceré komplexy a nový systém rádioaktívnej ochrany, účin­nejší ako je systém na doterajších podobných zariadeniach. Výstavba sa uskutočnila za aktívnej účasti sovietskych expertov, ktorých vedie vynikajúci energetik a organizátor I. V. Prokopenko. Československá účasť má tiež veľký význam — reaktorový komplex, pokladaný za srdce elektrárne, je dielom koncer­nového podniku Škoda Plzeň, kom­penzátory objemu vyrobili VŽKG v Ostrave a separátory pary Slo­venské energetické závody Tlmače. Šesťčlennú skupinu čs. technického dozoru viedol Luděk Šnajdr, skúsený budovateľ jadrovej elektrárne v Jas­­lovských Bohuniciach. Stavebné prá­ce obrovského rozsahu — len na dvoch reaktorových halách sa polo­žilo 160 tisíc kubických metrov be­tónu — obstarali maďarské stavebné podniky. Medzi dodávkami pre dielo sú aj stroje a zariadenia zo 43 do­mácich strojárskych podnikov. Prvý blok ide zatiaľ na 20-per­­centný výkon z celkovej kapacity 440 MW. Jeho nábeh na plný výkon potrvá podľa predpokladov do marca 1983. Celá elektráreň bude mať 4 bloky, teda celkový výkon 1760 MW. Maďarská energetická stratégia dostáva touto jednotkou veľkú po­silu. Ročnou výrobou 11 mid kWh pokryje Paks až 22 percent celkovej spotreby krajiny. A čo je pre Ma­ďarsko zvlášť cenné, jadrová energia umožní účelnejšie využiť dovážanú ropu. MĽR —ČSSR Protokol o výmene tovaru Obchodný obrat medzi Maďarskom a ČSSR dosiahne v roku 1983 pri­bližne 1,4 miliardy rubľov, čo je o 10 pere. viac ako očakávaná hodnota v r. 1982. Určuje to protokol o vý­mene tovaru a platbách medzi MLR a ČSSR na rok 1983, ktorý podpísali v Budapešti námestníci ministrov zahraničného obchodu oboch krajín, Ľudovít Priecel a János Vas. Takmer 54 perc. vzájomného obratu medzi Maďarskom a Československom budú v roku 1983 tvoriť strojárske výrobky a zariadenia ako dopravné prostried­ky, obrábacie a textilné stroje a ener­getické zariadenia. V maďarskom vývoze budú mat popri tradičných výrobkoch väčší podiel ako doteraz dodávky, ktoré prispievajú k rozvoju infraštruktúry ČSSR, napríklad pe­kárne, čističky odpadových vôd, do­dávky pre stavbu vysokoškolských internátov a telekomunikačné zaria­denia. Kodály v Prahe Aj v Československu dôstojne osla­vujú 100. výročie narodenia význam­ného maďarského hudobného skladateľa a pedagóga Zoltána Kodálya. V Ry­tierskej sále Valdštejnského paláca v Prahe usporiadali 30. decembra koncert, pred ktorým mal slávnostný prejav profesor Alois Složil, člen Medzinárodnej Kodályovej spoločnos­ti. Hovoril o životnom diele sklada­teľa a o jeho stykoch s českou a slo­venskou kultúrou. Po slávnostnom prejave poprední sólisti a spevácky zbor Juventus Paedagogica predniesli ukážky z Ko­­dályových diel.

Next