Ľudové Noviny, júl-december 1984 (XXVIII/27-50)
1984-07-05 / No. 27
5. júla 1984 Obrana socializmn a súčasný svet Ľudstvo teraz prežíva zložité obdobie svojej histórie, ktorého charakteristickou črtou je zostrenie hlavného rozporu epochy — rozporu medzi socializmom a kapitalizmom, napísal denník Pravda v článku Obrana socializmu a súčasný svet. Imperialistické kruhy sa otvorene spoliehajú, že vyriešia historický spor dvoch systémov z „pozície sily”, ktorá podľa tvrdenia Pentagónu môže „zničiť socializmus ako spoločenský systém”. Dôležitú úlohú pri zaručení mieru a bezpečnosti a pri odvrátení jadrovej vojny majú sovietske ozbrojené sily. Ako bolo zdôraznené na XXVI. zjazde KSSZ, ich hlavným spoločenským poslaním je obrana mierovej práce ľudu, uvádza Pravda. Pri uskutočňovaní spoločenskej úlohy sovietskych ozbrojených síl je jedným z hlavných smerov ich činnosti spoľahlivé zaručenie bezpečnosti mnohonárodného socialistického Štátu, utvorenie priaznivých vonkajších podmienok pre mierovú tvorivú prácu. Od utvorenia svetovej socialistickej sústavy sa rozvinula i taká dôležitá oblasť činnosti sovietskych ozbrojených síl, ako je zaručenie bezpečnosti celého socialistického spoločenstva spoločne s bratskými armádami. Realizácia tejto úlohy sa opiera o internacionálnu zomknutosť všetkých národov a bratských strán socialistických krajín. Napríklad NDR a ČSSR ako odpoveďna tzv. dozbrojenie Severoatlantického paktu poskytli svoje územie na rozmiestenie sovietskych operačnotaktických raketových komplexov, pričom vychádzali tak zo spoločných záujmov spoločenstva, ako aj z vlastných bezpečnostných záujmov. Viac ako štvrťstoročie efektívne pôsobí socialistický vojenskopolitický zväzok, organizácia Varšavskej zmluvy, ktorá zjednocuje a koordinuje úsilie bratských krajín pri zaručení kolektívnej obrany socializmu nielen v politickej, hospodárskej a ideologickej oblasti, ale aj v oblasti vojenskej. Jednou z najdôležitejších úloh sovietskych ozbrojených síl je zaručenie svetového mieru a bezpečnosti. V povojnových rokoch rozpútal imperializmus niekoľko desiatok lokálnych vojen a ozbrojených konfliktov. Neraz priviedol svet na pokraj nebezpečnej konfrontácie. Mnohé z týchto konfliktov sa mohli stať rozbuškou veľkej vojny a rozsiahle provokačné manévre predohrou k útoku na Sovietsky zväz a jeho spojencov. Militaristi však boli po každý raz, keď sa stretli so silou, rozhodnosťou a bdelosťou socializmu a jeho ozbrojených síl, prinútení ustúpiť, zdôrazňuje Pravda. Je nepochybné, že nebyť obrannej sily socialistických štátov, imperializmus by už dávno bol prešiel od politiky hrozieb a vojenského nátlaku k priamej agresii. To, že sa v terajšej zložitej situácii darí napriek tomu zachovať mier, je rozhodujúcim spôsobom podmienené politickou vôľou socializmu a mohutnosťou jeho ozbrojených síl, uzaviera Pravda. Predseda vlády SSR navštívil Maďarsko (Pokr. z 1. str.) Súdruh P. Colotka spoločne s členmi svojho sprievodu si prehliadol niektoré miesta Budapešti. Okrem iného zavítal do Všeobecnej školy a gymnázia s vyučovaním jazykom slovenským na triede Imre Mezőa, kde ho riaditeľ Ladislav Petró oboznámil s činnosťou školy, vzdelávajúcej 270 žiakov a študentov až po maturitu. Riaditeľ ustanovizne Ladislav Petró informoval vzácnych hostí z Československa o formách výuky slovenčiny v Maďarsku, o školskej a kultúrnej aktivite žiakov a o integrujúcej úlohe budapeštianskej slovenskej školy, ktorá v rámci recitačných a čitateľských súťaží udržuje čulé styky s ostatnými slovenskými školami .krajiny. L. Petró hovoril o úspechoch a nedostatkoch výchovno-vzdelávacej práce a oboznámil hosťov s bohatou mimoškolskou činnosťou žiakov, a v tejto súvislosti i so žiackym časopisom Plamienok. Po priateľskej besede a prehliadke budovy súdruh Colotka sa s uznaním vyslovil o škole, zaželal učiteľom veľa úspechov a napísal do pamätnej knihy nasledujúce slová: ,,Radi sme počas našej návštevy v MLR navštívili stánok slovenského vzdelávania v Budapešti, pričom sme sa mali možnosť oboznámiť s podmienkami a obsahom práce tunajšieho učiteľského zboru. Ďakujeme im za ich záslužnú prácu a pozdravujeme mlacľ slovenskej národnosti, ktorú majú v opatere. Dievčatám i chlapcom prajeme, aby si zachovali slovenský charakter i jazyk a boli dobrými občanmi MLR, socialistického štátu, s ktorým naše Československo pracuje v priateľských vzťahoch k nášmu vzájomnému prospechu.” A Úspech maďarského herbicidu Alenda plus 80 EC Počas Medzinárodného chemického veľtrhu Incheba v Bratislave bola usporiadaná tlačová konferencia námestníkov ministrov zahraničného obchodu ČSSR, priemyslu ČSR a priemyslu SSR Vladimíra Nováčka, Jiřího M arcina a Štefana Urbana. československý chemický priemysel patrí medzi tie odvetvia národného hospodárstva, ktoré zaznamenali najväčší rozvoj od znárodnenia v roku 1948. Objem chemickej výroby ČSSR sa za toto obdobie zvýšil takmer 33-násobne a spolu s gumárenským priemyslom predstavuje dnes zhruba 12 % celkovej priemyselnej výroby ČSSR. Ešte dynamickejšie ako je celoštátny priemer sa rozvíja chemický priemysel na Slovensku. Len počas prvých troch päťročníc sa hodnota chemickej výroby na Slovensku zvýšila na viac ako štvornásobok. Úsilie čo najlepšie využiť prostriedky vkladané do chemického priemyslu vedie k prirodzenému rozvoju spolupráce vo svetovej chemickej výrobe. Nie je tomu inak ani v Československu. V čs. chémii sa tieto charakteristické črty uplatňujú formou kooperácie a špecializácie v stykoch s krajinami RVHP, teda i s Maďarskom. Chemický priemysel je hneď po strojárstve druhým najvýznamnejším odvetvím ČSSR v rámci spolupráce s krajinami RVHP. Táto spolupráca sa úspešne rozvíja tak na mnohostrannom ako aj na dvojstrannom základe. Ide o konkrétne plnenie Komplexného programu socialistickej integrácie a Dlhodobého cieľového programu spolupráce, ktorý sa týka chemického, mikrobiologického a celulózovo-papierenského priemyslu. Na 16. medzinárodnom veľtrhu Incheba ’84 udelili zlaté medaily za moderné výrobky špičkových parametrov z domova i zo sveta. Na slávnostnom akte v Hudobnej sieni Bratislavského hradu odovzdali ich dovedna trinásť. Z československých vystavovateľov ich získali Chemické závody Juraja Dimitrova v Bratislave za herbicid Aminex Pur, Barvy a laky Praha za niklovací kúpeľ na pokovovanie Syngel Ni 160, Chemopetrol Přerovské chemické závody za antikorózny pigment Jakor Fe-i. Lachema Brno za diagnostické prúžky Phan, Plastika Nitra za tlakové hrdlové rúry z PVC Sigma, Rudý Říjen Otrokovice za plochodrážnu motocyklovú pneumatiku Speedway a Ústav teoretických základov chemickej techniky ČSA V za automatizovanú extrakčnú jednotku AVPE. Do zahraničia putuje 6 zlatých medailí. Francúzsku za herbicid Comodor na ošetrovanie repky olejnej, Holandsku za peroxid Perkadox A granulát, Maďarskej ľudovej republike za herbicid do kukurice Alenda plus 80 EC, NDR za mikroskop Jenalumar. Ďalšie zlaté medaile putujú do Rakúska za atomový absorbčný Spektrofotometer OL VIDEO TM 22 a do ZSSR za dusíkatofosforečné hnojivo Amofos. Zo sprievodných akcií Incheby boli hádam najvýznamnejšie 6. kongres Chémia v poľnohospodárstve, Agrichém ’84, 7. sympózium O nových liečivách a 7. celoslovenské stretnutie mladých chemikov so slávnostným vyhlásením víťazov súťaže. Opäť medzi najlepšími Békéščabianske bytové družstvo zís- voril predseda o tom, že bytové kalo titul „Vynikajúce” za posledné družstvo do konca minulého roku tri roky už po druhýkrát. Vyznáme- organizovalo výstavbu 225 vlastných nanie mu udelili Minister stavebníc- bytov. Vzhľadovo príjemné, dvoj-i viacposchodové budovy tvoria už samostatné sídliská a sú skutočnou ozdobou najväčšieho mesta Békéšskej župy. Počas niekoľkých rokov bolo družstvo investorom výstavby viac ako 400 garáží. V minulom roku začalo v rekreačnej oblasti Dvojitých Kerešov organizovať výstavbu rekreačných jednotiek. V dobrom tempe pokračuje výstavba budovy s 15 bytmi na Hunyadiho námestí v Békéšskej Cabe, ktorú prevádza bytové družstvo. K vynikajúcim výsledkom družstva r. 1983 vo veľkom prispeli politické a spoločenské orgány a organizácie, ktoré mu poskytli všestrannú pomoc. Na úspechoch minulého roku sa však rozhodujúcou mierou po-tva a rozvoja miest a predsedníctvo Celoštátnej rady družstiev a odborovej organizácie KPVDSZ. Ani obdobie medzi prevzatím vyznamenaní sa nezaobišlo bez významnej udalosti. Pozoruhodnú činnosť kolektívu ocenila Celoštátna rada spotrebných družstiev Cestným diplomom. Predseda družstva Ján Bakos na slávnostnom zhromaždení kolektívu s dobrým pocitom hodnotil výsledky posledných troch rokov. Vyzdvihol, že dosiahnuté úspechy sú plodom viac než dvadsaťročnej usilovnej práce. Stošesťdesiatčlenný kolektív družstva sa dnes stará o 5300 bytov. Hodnota 136 stvor- až desaťposchodových budov dosahuje 1,8 miliardy Ft. Produkcia staviteľského a opravárenského úseku sa v r. 1983 zdvojnásobila. Hodnota stavieb a opráv prevýšila čiastku 33 miliónov Ft. V ďalšej časti svojho referátu ho-dielälo 67 členov siedmich brigád socialistickej práce, ktorí zo dňa na deň prevádzali v békéščabianskych bytoch opravárenské práce. Text a foto: II. B alkus V mene župného výboru MSRS blahoželal pracujúcim k vyznamenaniu Pál Cserei Časť kolektívu družstva Pravlasť zemiakov Pre Európana je zaujímavé nazrieť do peruánskej kuchyne. Na stole nikdy nemá chýbať v pohároch chicha blanca, šumivý nápoj s nízkym obsahom alkoholu. Je to peruánská špecialita, obľúbená najmä na poludnie. V minulosti sa pripravovala osobitným spôsobom, v ktorom hrali svoju úlohu tradície. Staré Indiánky si posadali okolo hlinených nádob zvaných chombas a prežúvajúc kukuričné zrno pľuvali do nich. Do tejto zmesi sa potom dával zákvas. Ešte do peruánskej revolúcie v roku 1968 bolo povinnosťou kolónov , odovzdávať majiteľom pozemkov niekoľko chombas ročne. Dnes sa, pravdaže, vyrába chicha priemyselným spôsobom. Národným peruánským jedlom je seviche, nadrobno nasekaná surová (nie mrazená) ryba s cibuľou s štipľavou paprikou, okorenená a poliata citrónovou šťavou. Pre Európana má pripikantnú chuť a keď ju po prvý raz okúsi, máva pocit, akoby ho v hrdle pálil oheň. A zemiaky? Peru je predsa ich vlasťou! Jedia ich tu veľmi málo, lebo sú drahé. Na trhu vidno i múku, ale z pšenice, dovážanej z Kanady. Základom výživy sú tu ryby, ryža, kukurica, fazuľa, paprika, rajčiny a tropické ovocie. ĽUDOVÉ NOVINY Čo štatistiky neuvádzajú Chicago. Na tristo miest v oblasti spojov sa nedávno prihlásilo 39 000 nezamestnaných. Milióny amerických pracujúcich nijako nepociťujú hospodárske oživenie, o ktorom hovorí prezident Reagan a členovia jeho administratívy. Väčšina z nich si buď nemôže nájsť ani prácu, alebo už nemajú ani odvahu pokúšaťsa o to. Situácia na trhu pracovných síl je stále dramatická, v blízkej budúcnosti nemožno rátať s rozhodným obratom k lepšiemu. O niektorých, častokrát skrytých aspektoch sa hovorí aj v článku známeho amerického týždenníka U. S. News and World Report, z ktorého sme pre vás vybrali niekoľko pasáží. Iloei nezamestnanosť v USA podľa vládnych štatistík klesla z 8,2 % v decembri minulého roku, je z celkového počtu 112,2 milióna práceschopných Američanov ešte stále bez práce 9 miliónov. Okrem toho je 1,5 milióna takých, čo sa už úplne vzdali nádeje na prácu a 5,9 milióna, ktorí majú prácu iba na niekoľko hodín. Hoci celková zamestnanosť je o čosi vyššia ako pred rokom, černosi, ženy, mladiství, ani postarší ľudia nemôžu získať slušné miesto a naďalej ich čaká len tvrdý boj na trhu pracovných síl. Prevažná časť týchto ľudí pokladá hľadanie miesta za nezmyselné. Černosi roku 1983 tvorili 10,4 % z počtu zamestnaných, ale predstavovali 28,6 % tých, čo si už prácu nehľadajú. Podobne aj ženy tvorili vlani 43,5 % pracovných síl, ale 60.4 % z tých, čo sa už viac ani nepokúšajú nájsť si zamestnanie. „Nechápem ľudí, čo tvrdia, že ekonomika sa vzmáha, že už bude lepšie,” vraví 27-ročná Jacqueline Coleovä, prepustená v novembri 1981 z detroitskej automobilky, kde pracovala ako robotníčka. „Keď vidíte okolo seba ľudí s dlhoročnou praxou, ktorí sú stále bez práce, nezdá sa mi, že by už malo byť lepšie.” „Mnohí z tých, čo sa vzdali hľadania miesta, sú hlavnou príčinou toho, že fond pracovných síl nevzrastá a percento nezamestnanosti postupne klesá,” konštatuje Peter Duprey z firmy Data Resources, ktorá vypracúva ekonomické prognózy. Predpokladá, že nezamestnanosť by na konci roku 1983 dosahovala 8,8 % a nie 8,2 %, keby fond pracovných síl rástol tempom, aké je obvyklé v obdobiach oživenia. Tým, že generácia narodená tesne po druhej svetovej vojne už starne a pôrodnosť už dávnejšie klesá, je menej mladých, čo hľadajú zamestnanie. Podľa odborníkov na poklese nezamestnanosti sa jednou tretinou podieľa zníženie počtu pracovných síl. Nezamestnanosť sa však môže opäť zvýšiť, ak robotníci, ktorí už rezignovali, začnú znova hľadať prácu. Ich úspecli však vo veľkej miere závisí od toho, v ktorej oblasti krajiny žijú a aké miesto hľadajú. Rozloženie pracovných síl je totiž veľmi nerovnomerné tak geograficky, ako aj podľa jednotlivých odvetví. V desiatich veľkých Štátoch sa podľa vládnej správy z januára nezamestnanosť pohybuje od 6,6 % v Massachusetts po 11.5 % v Michigcne. Medzi tými, čo sú ešte stále nezamestnaní, sú najmä ženy-černoŠky, ktorých 14,3-perccntnä nezamestnanosť vysoko prekračuje národný priemer. Ani mladí černosi nemajú veľký úžitok z poklesu percenta nezamestnanosti. Medzi nimi dosahuje nezamestnanosť až 50 % — takmer trikrát viac ako u bielych mladistvých. „Zamestnávatelia hovoria, nevolajte nás, my vás zavoláme’, nikdy sa však neozvú,” hovorí 18-ročný Moscs Rank o svojom neúspešnom úsilí nájsť si stále zamestnanie v New Yorku. Odkedy skončil strednú školu, nezohnal iné, ako príležitostnú prácu. O niečo lepšie sú na tom španielsky hovoriaci prisťahovalci, percento nezamestnanosti je však u nich stále nad celoštátnym priemerom. „Nemyslím, že mám veľkú nádej,” hovorí 19-ročný Raul Reyes z Texasu. Reyes, ktorý prišiel pred tromi rokmi z Mexika, pracoval kde-tu na stavbách, v reštauračných zariadeniach — alebo aj nikde. Svoj zárobok musel spájať s prostriedkami ďalších troch kamarátov, aby mohli zaplatiť nájomné a ďalšie výdavky. Zmeny na trhu pracovných síl spôsobili, že veľa robotníkov z výroby prešlo do oblasti služieb, kde je viac pracovných príležitostí oproti minulému roku. Ochota prejsť z výrobnej sféry do oblasti služieb nie je však zárukou na prácu. Tridsaťdeväťročnú Sharon Paddockovú prepustili vlani 3. júna z firmy Pratt and Whitney. Bola tam zamestnaná 5 rokov najprv ako operátorka pri výrobe leteckých motorov, neskôr ako jediná žena-mechanička. Od júna si musela hľadať miesto v službách, to sa jej však podarilo vždy len na určitý čas. Získať učiteľské miesto stále dúfa aj 30-ročná Rarb Pratherovä z Mount Zion v Illinois, ktorá teraz pracuje ako pokladníčka v obchode s potravinami. V súčasnosti, keď sa na školách snažia ušetriť tým, že prijímajú menej skúsených, teda aj menej platených pracovníkov, dva a pol roka praxe znamenajú pre ňu teraz skôr handicap ako výhodu. „Minulý rok sa otváralo zopár škôl, bola som na pohovore, ale prijali dievčatá prichádzajúce rovno zo škôl.” Hľadať prácu hoci aj na niekoľkohodinový úväzok, to je jediné východisko pre milióny nezamestnaných v Spojených štátoch.