Ľudové Noviny, január-jún 1985 (XXIX/1-26)
1985-01-03 / No. 1
TÝŽDENNÍK DEMOKRATICKÉHO ZVÄZU SLOVÁKOV V MAĎARSKU1 3. JANUÁRA 1985 ROČNÍK XXIX. CENA 1,80 FT Zasadalo Predsedníctvo DZSM Pod vedením predsedu DZSM Jána Šúcha zasadalo 18. decembra v Budapešti Predsedníctvo Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku. Na programe zasadania boli referát o činnosti zväzu v r. 1984 a prerokovanie pracovného plánu na r. 1985. Písomná správa konštatuje, že činnosť v uplynulom roku prebiehala podľa idoh, ktoré určil Krajinský výbor DZSM na svojom prvom tohoročnom zasadaní, Náplň práce a principiálne, politické ciele určili predovšetkým Politické byro MSRS a uznesenia VII. kongresu DZSM. Pevným principiálnym základom činnosti zväzu bolo i v tomto roku, aby aktívne napomáhal politiku našej strany a vlády, upevňoval masovú základňu, potrebnú k realizovaniu národnostnej politiky. Príslušné úsilia smerovali k tomu, aby túto politiku pochopilo a podieľalo n 'i r1lizácii oo nfliťlfl o fn^í -g nás i za hranicami našej vlasti. V tomto roku ideová náplň činnosti DZSM sa ďalej obohacovala, vzrástla aktivita členov volených orgánov a rozvíjali sa metódy práce. Dôsledkom toho akcie zväzu sa stali obsažnejšie a príťažlivejšie a dali možnosť na cenné diskusie, výmenu postojov v otázkach realizovania národnostnej politiky. Mnohostranné svojrázne úlohy zväzu, ktoré súvisia predovšetkým s pestovaním národnostnej kultúry a slovenského jazyka, nemohli odvrátiť pozornosť od politických a hospodárskych otázok, týkajúcich sa všetkých vrstiev obyvateľstva. V tomto duchu sa zväz snažil informovať národnostné obyvateľstvo o situácii v národnom hospodárstve a o aktuálnych úlohách našej ekonomickej politiky. Písomná správa konštatuje, že organickou a dôležitou súčasťou činnosti zväzu bolo, aby v rámci medzištátnej dohody napomáhal rozvoj zahraničných stykov. O tom svedčí aj tá skutočnosť, že v máji r. 1984 na pozvanie Matice slovenskej boli na priateľskej návšteve v Bratislave generálna tajomníčka a tajomník DZSM. Vedúci predstavitelia MS prijali pozvanie DZSM a pod vedením predsedu MS a člena ŰV KSS Vladimíra Mináča zavítali do našej vlasti v septembri minulého roku. Správa sa s uznaním zmieňuje o pomoci oblastných orgánov, predovšetkým o stupňujúcej sa aktivite národnostných výborov. Po rozbore činnosti volených orgánov — Krajinského výboru a výborov DZSM — správa referuje o konkrétnej činnosti zväzového aparátu. V uplynulom roku boli pracovníci zväzu prítomní na rôznych podujatiach v 82 spomedzi takmer sto osád obývaných Slovákmi, na rôznych fórach boli štyridsaťosemkrát a v teréne strávili spolu 280 pracovných dní. V oblasti propagačnej činnosti pracovníci zväzu venovali veľkú pozornosť výuke slovenského jazyka. Jedným z úsekov tejto činnosti boli rodičovské združenia, kde sa snažili presvedčovať rodičov o význame a úžitku učenia sa cudzích jazykov. Snažili sa napomáhať národnostnú osvetovú činnosť škôl, veď toto do značnej miery môže prispieť k pestovaniu materinského jazyka. Pracovníci zväzu a taktiež redakcia Ľudových novín všestranne napomáhali prácu letných národnostných čitateľských táborov a venovali pozornosť výchove kádrov. V minulom roku bola bohatá a všestranná aj osvetová činnosť zväzu. V roku 1984 sa uskutočnili kultúrne zájazdy do osád obývaných Slovákmi za účasti piatich domácich slovenských súborov a dvoch súborov zo Slovenska, ktoré sa predstavili obcenstvu národnostných osád v Peštianskej, Novohradskej, Békéšskc-j, Bcrsodskej a Komáromskej župe a navštívili 23 obcí. Zväz sa podieľal na organizovaní najrôznejších kultúrnych podujatí a napomáhal amatérske umelecké hnutie. Významnou akciou uplynulého roku bola súťaž slovenských národnostných folklórnych súborov Vyletel vták III, ktorá prebiehala v troch kolách. K jej vyvrcholeniu dôjde v marci tohto roku na galaprograme v Budapešti. Novou črtou práce zväzu je orientácia na hospodárske jednotky našich národnostných osád, na vytvorenie kontaktov predovšetkým s miestnymi poľnohospodárskymi výrobnými družstvami. Za týmto účelom usporiadali v máji minulého roka zasadanie za účasti 35 predsedov výrobných družstiev Slovákmi obývaných osád. Na podujatí sa o. i. hovorilo o možnostiach klubovej činnosti a pestovania materinského jazyka. Generálna tajomníčka DZŠM Mária Jakabová vyzvala pri tejto príležitosti predstaviteľov družstiev národnostných osád k spolupráci v prospech rozširovania národnostnej osvety a slovenskej kultúry. Dôležitým prostriedkom pestovania a rozširovania národnostnej kultúry je slovenské vysielanie Maďarského rozhlasu a Maďarskej televízie. Miškovecké štúdio Maďarského rozhlasu vysiela v slovenskom jazyku už trikrát týždenne. Zväz má dobré kontakty s obomi redakciami. Na zasadaní Masovokomunikačného výboru zväzu, ktoré sa konalo v novembri minulého roka, boli prítomní aj vedúci oboch štúdií, ktorí referovali o práci redakcií. V minulom roku bola bohatá aj edičná činnosť zväzu. Popri tom, že sa pravidelne pripravujú do tlače ďalšie rukopisy, v tomto roku vyšiel i rad takých publikácií, ako národopisná práca o Répáshute, zbierka ľudových zvykov a hier od Štefana Lamiho, II. zväzok publikácie Spoločný osud, spoločná cesta, román Pavla Kondača Hrboľatá cesta, zväzok úvah Istvána Käfera at ď. (Pofcr. na 3. str.) Zimné zasadnutie NZ V stredu minulý týždeň zasadalo Národné zhromaždenie MĽIb Na zasadnutí bol prítomní predseda Prezídia MĽR Pál Losonczi, prvý tajomník Ústredného výboru MSRS János Kádár, predseda vlády MĽR György Lázár a ďalší členovia Politického výboru MSRS. Na programe zasadnutia bola správa o návrhu zákona o rozpočte MĽR na rok 1985, ktorú predložil minister financií István Hetényi. Druhým bodom zasadnutia boli kádrové zmeny. Národné zhromaždenie schválilo zákon o rozpočte MĽR na rok 1983 a v jeho rámci aj niektoré sociálne opatrenia, týkajúce sa viacdetných rodín a dôchodcov s príjmom nižším než 3000 forintov. Rodinné príplatky sa zvýšia o 40 forintov na každé dieťa a prídavky na tretie a ďalšie dieťa sa zvýšia jednotne na 840 Ft. Dôchodcovia s príjmom nižším než 3000 forintov okrem pravidelného zvyšovania dôchodku dostanú mesačný príplatok vo výške 80 forintov. Ďalej Národné zhromaždenie uvoľnilo z funkcie predsedu NZ Antala Apróa pri príležitosti jeho odchodu do dôchodku a jej vykonávaním poverilo doterajšieho podpredsedu vlády MĽR Istvána Sarlósa. Na snímke minister financií István Hetényi predkladá správu o návrhu zákona o rozpočte. Foto: MTI Zimná idyla Foto: MTI NÁŠ NÁRODNÝ POKLAD: BAUXIT „Maďarské striebro” do 38 krajín Rada ministrov Maďarskej ľudovej republiky ešte roku 1970 schválila rozvojový program spracovania hliníkového prachu. Stanovenie úloh na takomto fóre odôvodňuje nutnosť, aby bauxit — jedno z našich najvýznamnejších národných bohatstiev — prinášal nášmu národnému hospodárstvu čo najväčší zisk. Bauxit začali v Maďarsku ťažiť roku 1926 a výrobu kysličníka hlinitého zaviedli v roku 1934. Skutočný rozvoj hliníkového priemyslu nastal za pomoci Sovietskeho zväzu. Roku 1946 vznikla Maďarsko—sovietska akciová spoločnosť. Do Maďarska prichádzali špecialisti z uralských a sibírskych bauxitových baní a hliníkových hutí, aby pomáhali pri rozvoji výroby maďarského „striebra”. V Ajke vyrástli za československej pomoci nové časti závodu a vysoké pece. Akciová spoločnosť roku 1954 zanikla, sovietska strana odovzdala svoju časť maďarskému štátu. Výroba hliníka je náročná na elektrickú energiu; na 1 tonu treba 15 tisíc kilowatthodín. Takéto množstvo energie nedokážeme zabezpečiť z vlastných zdrojov. Opäť nám pomohol Sovietsky zväz. Roku 1962 sme podpísali Maďarsko-sovietsku zmluvu o výrobe kysličníka hlinitého a hliníka. Vtedy sme rozšírili i závod na výrobu kysličníka hlinitého. Jeho dnešná kapacita je 20-krát väčšia, ako plánovali pri uvedení závodu do prevádzky. Podľa zmluvy v Ajke vyrábame z bauxitu kysličník hlinitý, ktorý vyvážame do ZSSR a odtiaľ dostávame hliník vo forme kovu. Z troch ton bauxitu získavame jednu tonu kysličníka hlinitého, z ktorej vyrábajú pol tony hliníka. Pre MLR je zmluva veľmi výhodná. Odbremenila naše národné hospodárstvo od finančne náročného budovania komplexnej siete hliníkových hutí a našim elektrárňam ušetrila dodávku 300—320 megawattov. Vzájomné dodávky medzi Maďarskom a Sovietskym zväzom sa začali roku 1968. V súčasnosti vyvážame do ZSSR 330 tisíc ton kysličníka hlinitého a dovážame odtiaľ H5 tisíc ton hliníka. Zmluva umožnila i to aby sa realizovali najdôležitejšie body ústredného rozvojového programu hliníkového priemyslu prijatého roku 1970. Na modernizáciu výroby základných surovín a polotovarov sme vynaložili 30 miliárd Ft. Odvtedy pri ťažbe v bauxitových baniach vo Fejérskej župe a pohorí Bakony začali používať moderné automatické stroje. Vznikli nové závody, zdvojnásobila sa výroba kysličníka hlinitého, rozšíril sa sortiment polovýrobkov. Závod na spracovanie farebných kovov v Székesfehérvári zmodernizovali a rozšírili aj na spracovanie hliníka. Dnes tu vyrábajú valcovaním za tepla i za studená rôzne pásy, drôty, lisované formy, ťahané rúry kované výrobky. Vybudovali tu aj novú valcovňu a lisovňu. To umožnilo, aby namiesto 100 tisíc ton polovýrobkov z kovu, ktorý dodali kujbyševské, bratské a krasnojarské hute, vyprodukovali v závode polotovary o hmotnosti 165 tisíc ton. V súčasnosti 1,3 percenta svetovej produkcie polovýrobkov z hliníka pripadá na maďarský priemysel. O výrobky závodu je veľký záujem na zahraničnom i domácom trhu. Momentálne vyvážajú zo Székesfehér - váru polovýrobky do 30 krajín. Tridsať percent produkcie je určených na export, v prvom rade plnia objednávky krajín RVHP. Kvalita výrobkov si získala aj odberateľov v USA a Japonsku. V ťažbe bauxitu je Maďarsko tretie v Európe a siedme na svete. Náš bauxitový banský priemysel, technológia výroby kysličníka hlinitého a polovýrobkov sa dostali medzi svetovú špičku. Zmluvu so Sovietskym zväzom sme v minulom roku predĺžili do roku 1990. Od roku 1983 vyvezieme do ZSSR ročne 530 tisíc ton kysličníka hlinitého a 5 tisíc ton polotovarov. Odtiaľ sa nám vráti 205 ton hliníka vo forme kovu. Predĺženie zmluvy je zárukou, že maďarské „striebro”, potrebné na domáce spracovanie, bude k dispozícii i v rokoch 7. päťročnice.