Ľudové Noviny, január-jún 1987 (XXXI/1-26)

1987-01-01 / No. 1

t. januára 1987 Život v montážnej hale podniku Labor Műszeripari Művek v Ostrihome sa rozbehol naplno. Tunajší pracujúci chcú vyhovieť objednávkam, ktorých počet sa ku koncu roka značne zvýšil. Medzi ich známe výrobky patria rôzne sterilizačné prístroje pre nemocnice a nízkokapacitné destilačné zariadenia Foto: MTI — T. Jusztin Obraz zmien v pomere síl Komentáre buržoáznej tlače pred začiatkom 41. zasadania Valného zhromaždenia OSN veštili Organizá­cii spojených národov komplikova­né obdobie. Dôvod bol zrejmý — fi­nančné ťažkosti. Problémy spôso­bujú USA, ktoré znížili svoj príspe­vok o 20 percent a na budúci rok rá­tajú s ďalším obmedzením. Odpoveď na otázku, prečo USA zaujímajú takýto postoj, dáva už samotný program, ale najmä priebeh v rokovaní Valného zhromaždenia. Väčšina bodov sa totiž týkala rieše­nia problémov súvisiacich so zacho­vaním mieru či už v regionálnom, alebo v globálnom rozsahu. A práve tu USA „ťahajú za kratší koniec”. Ak teraz, po skončení minuloročného rokovania VZ OSN, chceme čo ako stručne sumarizovať jeho výsledky, nemôžeme obísť fakt, že sa USA naj­menej v dvoch tretinách prípadov, keď sa hlasovalo o významných do­kumentoch, ocitli izolovane, alebo mali podporu iba najbližších spojen­cov v NATO, resp. Izraela a Japon­ska. Za jeden z najdôležitejších skúšob­ných kameňov pomeru síl možno považovať hlasovanie o návrhu so­cialistických štátov, jjodľa ktorého by sa na budúcom VZ OSN malo ro­kovať o komplexnom systéme me­dzinárodnej bezpečnosti a mieru. Návrh bol prijatý dvojtretinovou väčšinou, proti hlasovali iba USA a Francúzsko. Podobne ako návrh re­zolúcie žiadajúcej mierové využitie kozmu a zákaz jeho militarizácie, bolo prijatých niekoľko desiatok ďal­ších rezolúcií, aj keď USA a neraz aj ich atlantickí spojenci, vyvinuli ne­málo zákulisného tlaku, aby na svoju stranu získali rozvojové krajiny. Práve rozvojový svet — ako to do­kazujú výsledky hlasovaní — si čo­raz viac uvedomuje, že problém za­chovania mieru má v súčasnosti do­minantné postavenie, jeho vyrieše­nie je prednejšie ako otázka ne­dostatku potravín. YZ OSN prijalo aj rezolúciu, v kto­rej vyzýva nastolenie spravodlivej­ších medzinárodných ekonomických vzťahov, na zastavenie nátlaku, po­litiky embarga, ekonomických sank­cií voči rozvojovým krajinám a pod. Nie náhodou boli USA proti prijatiu aj tejto rezolúcie, veď každý vie, že dokument v podstate odsudzuje prá­ve ich praktiky. Medzinárodné spo­ločenstvo odsúdilo aj režimy, ktoré sa tešia americkej podpore — naprí­klad vojenskú juntu v Chile — za prenasledovanie politických odpor­cov, za policajnú zvoľu a teror. V sú­lade s návrhom socialistických kra­jín a spravodlivými záujmami pa­lestínskeho ľudu i národov Blízkeho východu prijalo VZ OSN rezolúciu žiadajúcu zvolať medzinárodnú kon­ferenciu o Blízkom východe. Proti prijatiu sa postavili iba Spojené štáty. Ale aj také fórum, ako bolo mi­moriadne zasadnutie OSN o Namíbii, kde sa ocitla na pranieri Juhoafrická republika, ako hlavný vinník dote­rajšej poroby namíbijského ľudu, sa nezaobišlo bez kritiky americkej po­litiky. Washington je patrónom ra­sistického režimu a svet nie je ochot­ný mlčky na to hľadieť. Skončil sa medzinárodný rok mie­ru, vyhlásený predchádzajúcim 40. zasadaním YZ OSN. Po celom svete prebehlo množstvo mierových akcií a sotva možno zrátať ich účastníkov. Okrem toho aj jednotlivé štáty mali príležitosť dokumentovať svoj vzťah k otázke odvrátenia hrozby jadrovej katastrofy. Urobili to po svojom, kým socialistické štáty znásobili mie­rové úsilie a premietli ho do nových iniciatívnych krokov a návrhov, dru­há strana pokračovala v nebezpeč­nom kurze. Sovietske moratórium na jadrové skúšky bolo nenahraditeľ­ným argumentom, že svet sa môže zaobísť bez jadrových detonácií, ak sa nájde dosť politického realizmu. Nepochybne aj ono prispelo k tomu, že VZ OSN schválilo rezolúciu o ne­­vyhnutnosti uzavrieť účinnú dohodu o zákaze jadrových skúšok. V OSN silnie koalícia zdravého rozumu. Svetové spoločenstvo potvr­dzuje, že má záujem o riešenie naj­pálčivejších otázok súčasnosti. Zdru­žuje 159 štátov a väčšina z nich ne­súhlasí s imperialistickou politikou. Aj minuloročné rokovanie VZ OSN dokázalo, že pomer síl sa zmenil. Je to dôsledok vývoja, ktorý USA ani ich spojenci nemôžu zastaviť. Možnosti rozvoja Békéšskej župy (Pokr. z 1. str.) — Doterajšie rokovania boli zá­kladom pre prípravu plánu. Zname­nali ozajstný obrat v definovaní problémov a objasňovaní nutnosti činu. Početné prvky novej kon­cepcie sú už pojaté v pláne, ale po­kiaľ ide o náš hospodársky či spolo­čenský rozvoj, nedisponujeme ve­deckými poznatkami takej kvality, ktorá by uspokojovala v príprave dlhodobého programu. Postihnutie tohoto aspektu dalo nový smer a podnet k vedeckým výskumom, pri­čom sa zmnohonásobili aj dané materiálne prostriedky. V župe zo­silnel taktiež proces za dosiahnutie vyššej úrovne vzdelania, takže v priebehu dvoch-troch rokov môže vzniknúť ešte komplexnejší rozvojo­vý program. Samozrejme, aj zatiaľ je veľa možností, aby sme naše ná­roky uplatnili úspešnejšie ako dosiaľ. Svojimi svojráznymi prostriedkami sledovala tento cieľ aj spomenutá prehliadka v budapeštianskej Re­duté. Obnova je nevyhnutná, a čím skôr sa uskutoční, tým väčšie budú naše šance striasť okovy hospodár­skej zaostalosti a v jednotlivých oblastiach sa umiestniť aj medzi najvyspelejšími župami. Zoltán Árpási ĽUDOVÉ NOVINY Kolektív je zmyslom jeho života Niet takého národnostného po­dujatia v Malom Kereši (Kiskőrös), v realizovaní ktorého by sa nezú­častnil Juraj Polareczki. Vyplýva to z jeho funkcie straníckeho tajomníka závodného výboru MSRS odborného vinárskeho družstva L. Kossutha, ale aj z funkcie člena Celoštátneho výboru DZSM i predsedu Národ­nostného výboru VLF. Táto akti­vita je však podmienená nie v po­slednom rade aj jeho osobným — a dodajme kladným — postojom k otázkam slovenskej, národnosti, z ktorej pochádza a ku ktorej sa vždy hlásil. Nie teda div, že ak niekto z tohoto kolektívu niečo potrebuje, ide za ním. Sám som sa na neho niekoľkokrát obrátil a nikdy ma nesklamal. Spoznali sme sa niekedy začiatkom sedemdesia­tych rokov pri mojej návšteve vtedajšieho odborného vinárskeho družstva F. Rákócziho. Avšak len pred nedávnom som sa dozvedel, že Juraj Polareczki sa družstevného hnutia aktívne zúčastňuje od jeho samých začiatkov. Kde sa ale začína bohatá životná dráha nášho horli­vého národnostného aktivistu ? Do­zvedel som sa to z rozhovoru, o ktorý som ho nedávno požiadal. Slovo má teda Juraj Polareczki: — Pochádzam z chudobnej sloven­skej maloroľníckej rodiny, akých v polovici tridsiatych rokov bolo v Ma­lom Kereši až dost. V predvojnovom období viac než 90 percent tunajšieho obyvatelstva bolo slovenskej národ­nosti, z nich väčšina žila v ťažkých podmienkach. Hlavným cieľom vtedaj­šej poľnohospodárskej výroby bola u nás sebestačnosť. Pestovalo sa zo všet­kého troška a na trh išiel len zbytok, aby zostalo na odev a nevyhnutnosti do domácnosti. Aj moji rodičia žili takto. Obrábali 8—10 jutár pôdy, v čom sme im pomáhali i my deti — bolo nás šesť. Po vychodení všeobecnej školy čakala i mňa práca v gazdovstve, kde ma otec priúčal fortieľom hospo­dárenia. Po rokoch vojenčiny som sa oženil a ako sa v tých časoch patrilo, vzal som si dievča z miestnej sloven­skej rodiny. Manželka i dnes pekne hovorí po slovensky a číta slovenskú literatúru. Aktívne sa podieľa na rea­lizovaní oficiálnych stykov nášho mes­ta so slovenskými inštitúciami. Vráť­me sa však na začiatok. Najprv som pracoval ako majster destilátor v pá­­lenici. Ako nádejného mladého robot­níka ma tu upozornili na možnosti štúdia a vzdelávaia. Pouvažoval som a rozhodol som sa. Pre mladého Juraja Polareczkého nastali tvrdé roky učenia popri práci. Po zakončení štyroch ročníkov stred­nej poľnohospodárskej školy absol­voval i dvojročnú vyššiu poľnohos­podársku školu v Kiskunhalasi. Vďa­ka pochopeniu manželky, ktorá ho odbremenila od mnohej inej práce, sa mohol venovať štúdiu. Ťažké roky naplnené prácou a učením ubehli a mladý Juraj s vysvedčením vo vrecku sa opäť preorientoval na poľ­nohospodársku oblasť. V r. 1961 v Malom Kereši sa za­čali zakladať odborné družstvá. Osobne sa zúčastnil agitačnej čin­nosti medzi tunajšími sedliakmi. Aby dal príklad bohatším gazdom, medzi prvými vstúpil so svojim otcom do jedného odborného družstva. — V tomto období sa tu založilo desať odborných družstiev — zaspomí­na si Juraj Polareczki. — Avšak v r. 1965 tu boli iba tri. Mňa pozvali za agronóma do odborného družstva F. Rákócziho. Od r. 1961 som pochodil všetky hrboľaté cesty rozvoja družstev­ného hnutia, od najprimitívnejšej ma­lovýroby až po moderné podmienky dnešného veľkozávodu. Bola to pre­ukrutné ťažká cesta. Vzhľadom k svoj­mu zadelaniu som sa veľa zdržoval medzi ľuďmi. Veľakrát sme ich museli povzbudzovať, veď odborné družstvá boli v ŕejto dobe považované za prechodnú záležitosť. . . V roku 1965 som vstúpil do strany. Prácu s ľuďmi som však vždy považoval za svoju stranícku úlohu. V r. 1968 som bol zvolený v družstve za tajomníka základnej organizácie MSRS. Keďže i sám som si uvedomo­val, že stranícka práca vyžaduje vyš­šiu ideologickú pripravenosť, nastali opäť roky štúdia, samozrejme popri práci. Najprv som absolvoval strednú školu marxizmu—leninizmu a potom trojročnú večernú univerzitu mar­xizmu—leninizmu. Medzitým odborné družstvá v Malom Kereši prešli ďalšou fázou rozvoja. V záujme vy­tvorenia optimálnych podmienok pre existenciu veľkozávodu sa v r. 1977 zlúčili v dnešné odborné vinárske družstvo L. Kossutha. Juraj Polareczki okrem učenia, povinností na pracovisku a straníc­kej funkcie, musí — aby si zachoval vlastnú životnú úroveň — obrobiť 2—3 jutrá vinice. Pribúda mu i ďalšej verej nopolitickej práce. Za­pojil sa do činnosti mestského výboru VLF, je členom Celoštátneho vý­boru DZSM a aktivizuje sa aj v oblasti národopisu v rámci sloven­skej národnosti Malého Kereša. V novovytvorenom odbornom druž­stve L. Kossutha ho čaká nové zadelenie. Vďaka jeho dobrým sty­kom s ľuďmi je poverený vedením práce s členskou základňou. V stra­níckej práci v tomto období pokra­čoval ako tajomník v jednej z dvoch základných organizácií družstva. V r. 1985 bol Juraj Polareczki zvolený za tajomníka straníckeho výboru obidvoch základných organizácií družstva. Čo to preňho znamená? — Prácu na vyššej úrovni, ktorá však nie je pre mňa neznámou. Máme dve základné organizácie s 89 členmi. Zvykli sme si na čulý stranícky život. Mojou hlavnou úlohou je v prvom rade uplatňovať v najširšom meradle uzne­senia vyšších straníckych orgánov a nášho straníckeho výboru. Keďže ide 0 odborné družstvo, naša stranícká práca je pomerne špecifická. Má brat do ohľadu svojrázne podmienky nášho kolektívu, ktorého jedna časť hospo­dári súkromne a k družstvu sa viaže len členskými právami a povinnosťa­mi. Za veľmi dôležité pokladáme diferencované hodnotenie výsledkov hospodárskej činnosti. Od našich čle­nov strany právom vyžadujeme, aby svojou prácou a socialistickým spôso­bom života dávali príklad celému ko­lektívu. Učinnou presvedčovacou prá­cou musíme našim družstevníkom do­kázať, že zvyšovanie ich životnej úrovne podstatne závisí od úspešných výsledkov celého družstva. Aj to, že tieto výsledky môžeme dosiahnuť len svedomitou a efektívnou prácou. Hos­podárime za čoraz zložitejších pod­mienok a k úspešnému napredovaniu musíme vynakladať ozaj všetky naše sily. Ďalší rozvoj nášho družstva je v našich rukách. Nielen v rukách predsedu a agronóma, ale i v rukách všetkých pracujúcich,partajných i bez­­partajných, traktoristov i vinárov. My, členovia strany, však nesieme dvoj­násobnú zodpovednosť, aby sme za­bezpečili podmienky rozvoja a tým 1 našej budúcnosti. A ja v túto budúcnosť nás všetkých pevne verím. (majnek) Tajomník výboru straníckych organi­zácie odborného družstva L. Kossutha Juraj Polareczki V družstevných viniciach, ako i na súkromných vinohradoch odbremeňuje človeka od namáhavej ručnej práce čoraz viac strojov Odborné družstvá majú za sebou ťažké obdobia rozvoja. Na našej archívnej snímke: moderné nádrže vinárskeho družstva L, Kossutha POZVÁNKA DO SLOVENSKÉHO KLUBU Slovenský klub v Budapešti uspo­riada 12. januára o 17. hodine klubo­vé posadenie, na ktorom bude pred­nášať dr. Mária Zsiláková, odborná asistentka Katedry slavistiky ELTE o ľudovej liečbe v slovenských osadách Bakonského pohoria. Vede­nie klubu srdečne pozýva všetkých záujemcov do Klubovne Národnost­nej čitateľskej služby (Budapešť, VI.j Nagymező u. 49.).

Next