Ľudové Noviny, január-jún 1987 (XXXI/1-26)
1987-01-01 / No. 1
t. januára 1987 Život v montážnej hale podniku Labor Műszeripari Művek v Ostrihome sa rozbehol naplno. Tunajší pracujúci chcú vyhovieť objednávkam, ktorých počet sa ku koncu roka značne zvýšil. Medzi ich známe výrobky patria rôzne sterilizačné prístroje pre nemocnice a nízkokapacitné destilačné zariadenia Foto: MTI — T. Jusztin Obraz zmien v pomere síl Komentáre buržoáznej tlače pred začiatkom 41. zasadania Valného zhromaždenia OSN veštili Organizácii spojených národov komplikované obdobie. Dôvod bol zrejmý — finančné ťažkosti. Problémy spôsobujú USA, ktoré znížili svoj príspevok o 20 percent a na budúci rok rátajú s ďalším obmedzením. Odpoveď na otázku, prečo USA zaujímajú takýto postoj, dáva už samotný program, ale najmä priebeh v rokovaní Valného zhromaždenia. Väčšina bodov sa totiž týkala riešenia problémov súvisiacich so zachovaním mieru či už v regionálnom, alebo v globálnom rozsahu. A práve tu USA „ťahajú za kratší koniec”. Ak teraz, po skončení minuloročného rokovania VZ OSN, chceme čo ako stručne sumarizovať jeho výsledky, nemôžeme obísť fakt, že sa USA najmenej v dvoch tretinách prípadov, keď sa hlasovalo o významných dokumentoch, ocitli izolovane, alebo mali podporu iba najbližších spojencov v NATO, resp. Izraela a Japonska. Za jeden z najdôležitejších skúšobných kameňov pomeru síl možno považovať hlasovanie o návrhu socialistických štátov, jjodľa ktorého by sa na budúcom VZ OSN malo rokovať o komplexnom systéme medzinárodnej bezpečnosti a mieru. Návrh bol prijatý dvojtretinovou väčšinou, proti hlasovali iba USA a Francúzsko. Podobne ako návrh rezolúcie žiadajúcej mierové využitie kozmu a zákaz jeho militarizácie, bolo prijatých niekoľko desiatok ďalších rezolúcií, aj keď USA a neraz aj ich atlantickí spojenci, vyvinuli nemálo zákulisného tlaku, aby na svoju stranu získali rozvojové krajiny. Práve rozvojový svet — ako to dokazujú výsledky hlasovaní — si čoraz viac uvedomuje, že problém zachovania mieru má v súčasnosti dominantné postavenie, jeho vyriešenie je prednejšie ako otázka nedostatku potravín. YZ OSN prijalo aj rezolúciu, v ktorej vyzýva nastolenie spravodlivejších medzinárodných ekonomických vzťahov, na zastavenie nátlaku, politiky embarga, ekonomických sankcií voči rozvojovým krajinám a pod. Nie náhodou boli USA proti prijatiu aj tejto rezolúcie, veď každý vie, že dokument v podstate odsudzuje práve ich praktiky. Medzinárodné spoločenstvo odsúdilo aj režimy, ktoré sa tešia americkej podpore — napríklad vojenskú juntu v Chile — za prenasledovanie politických odporcov, za policajnú zvoľu a teror. V súlade s návrhom socialistických krajín a spravodlivými záujmami palestínskeho ľudu i národov Blízkeho východu prijalo VZ OSN rezolúciu žiadajúcu zvolať medzinárodnú konferenciu o Blízkom východe. Proti prijatiu sa postavili iba Spojené štáty. Ale aj také fórum, ako bolo mimoriadne zasadnutie OSN o Namíbii, kde sa ocitla na pranieri Juhoafrická republika, ako hlavný vinník doterajšej poroby namíbijského ľudu, sa nezaobišlo bez kritiky americkej politiky. Washington je patrónom rasistického režimu a svet nie je ochotný mlčky na to hľadieť. Skončil sa medzinárodný rok mieru, vyhlásený predchádzajúcim 40. zasadaním YZ OSN. Po celom svete prebehlo množstvo mierových akcií a sotva možno zrátať ich účastníkov. Okrem toho aj jednotlivé štáty mali príležitosť dokumentovať svoj vzťah k otázke odvrátenia hrozby jadrovej katastrofy. Urobili to po svojom, kým socialistické štáty znásobili mierové úsilie a premietli ho do nových iniciatívnych krokov a návrhov, druhá strana pokračovala v nebezpečnom kurze. Sovietske moratórium na jadrové skúšky bolo nenahraditeľným argumentom, že svet sa môže zaobísť bez jadrových detonácií, ak sa nájde dosť politického realizmu. Nepochybne aj ono prispelo k tomu, že VZ OSN schválilo rezolúciu o nevyhnutnosti uzavrieť účinnú dohodu o zákaze jadrových skúšok. V OSN silnie koalícia zdravého rozumu. Svetové spoločenstvo potvrdzuje, že má záujem o riešenie najpálčivejších otázok súčasnosti. Združuje 159 štátov a väčšina z nich nesúhlasí s imperialistickou politikou. Aj minuloročné rokovanie VZ OSN dokázalo, že pomer síl sa zmenil. Je to dôsledok vývoja, ktorý USA ani ich spojenci nemôžu zastaviť. Možnosti rozvoja Békéšskej župy (Pokr. z 1. str.) — Doterajšie rokovania boli základom pre prípravu plánu. Znamenali ozajstný obrat v definovaní problémov a objasňovaní nutnosti činu. Početné prvky novej koncepcie sú už pojaté v pláne, ale pokiaľ ide o náš hospodársky či spoločenský rozvoj, nedisponujeme vedeckými poznatkami takej kvality, ktorá by uspokojovala v príprave dlhodobého programu. Postihnutie tohoto aspektu dalo nový smer a podnet k vedeckým výskumom, pričom sa zmnohonásobili aj dané materiálne prostriedky. V župe zosilnel taktiež proces za dosiahnutie vyššej úrovne vzdelania, takže v priebehu dvoch-troch rokov môže vzniknúť ešte komplexnejší rozvojový program. Samozrejme, aj zatiaľ je veľa možností, aby sme naše nároky uplatnili úspešnejšie ako dosiaľ. Svojimi svojráznymi prostriedkami sledovala tento cieľ aj spomenutá prehliadka v budapeštianskej Reduté. Obnova je nevyhnutná, a čím skôr sa uskutoční, tým väčšie budú naše šance striasť okovy hospodárskej zaostalosti a v jednotlivých oblastiach sa umiestniť aj medzi najvyspelejšími župami. Zoltán Árpási ĽUDOVÉ NOVINY Kolektív je zmyslom jeho života Niet takého národnostného podujatia v Malom Kereši (Kiskőrös), v realizovaní ktorého by sa nezúčastnil Juraj Polareczki. Vyplýva to z jeho funkcie straníckeho tajomníka závodného výboru MSRS odborného vinárskeho družstva L. Kossutha, ale aj z funkcie člena Celoštátneho výboru DZSM i predsedu Národnostného výboru VLF. Táto aktivita je však podmienená nie v poslednom rade aj jeho osobným — a dodajme kladným — postojom k otázkam slovenskej, národnosti, z ktorej pochádza a ku ktorej sa vždy hlásil. Nie teda div, že ak niekto z tohoto kolektívu niečo potrebuje, ide za ním. Sám som sa na neho niekoľkokrát obrátil a nikdy ma nesklamal. Spoznali sme sa niekedy začiatkom sedemdesiatych rokov pri mojej návšteve vtedajšieho odborného vinárskeho družstva F. Rákócziho. Avšak len pred nedávnom som sa dozvedel, že Juraj Polareczki sa družstevného hnutia aktívne zúčastňuje od jeho samých začiatkov. Kde sa ale začína bohatá životná dráha nášho horlivého národnostného aktivistu ? Dozvedel som sa to z rozhovoru, o ktorý som ho nedávno požiadal. Slovo má teda Juraj Polareczki: — Pochádzam z chudobnej slovenskej maloroľníckej rodiny, akých v polovici tridsiatych rokov bolo v Malom Kereši až dost. V predvojnovom období viac než 90 percent tunajšieho obyvatelstva bolo slovenskej národnosti, z nich väčšina žila v ťažkých podmienkach. Hlavným cieľom vtedajšej poľnohospodárskej výroby bola u nás sebestačnosť. Pestovalo sa zo všetkého troška a na trh išiel len zbytok, aby zostalo na odev a nevyhnutnosti do domácnosti. Aj moji rodičia žili takto. Obrábali 8—10 jutár pôdy, v čom sme im pomáhali i my deti — bolo nás šesť. Po vychodení všeobecnej školy čakala i mňa práca v gazdovstve, kde ma otec priúčal fortieľom hospodárenia. Po rokoch vojenčiny som sa oženil a ako sa v tých časoch patrilo, vzal som si dievča z miestnej slovenskej rodiny. Manželka i dnes pekne hovorí po slovensky a číta slovenskú literatúru. Aktívne sa podieľa na realizovaní oficiálnych stykov nášho mesta so slovenskými inštitúciami. Vráťme sa však na začiatok. Najprv som pracoval ako majster destilátor v pálenici. Ako nádejného mladého robotníka ma tu upozornili na možnosti štúdia a vzdelávaia. Pouvažoval som a rozhodol som sa. Pre mladého Juraja Polareczkého nastali tvrdé roky učenia popri práci. Po zakončení štyroch ročníkov strednej poľnohospodárskej školy absolvoval i dvojročnú vyššiu poľnohospodársku školu v Kiskunhalasi. Vďaka pochopeniu manželky, ktorá ho odbremenila od mnohej inej práce, sa mohol venovať štúdiu. Ťažké roky naplnené prácou a učením ubehli a mladý Juraj s vysvedčením vo vrecku sa opäť preorientoval na poľnohospodársku oblasť. V r. 1961 v Malom Kereši sa začali zakladať odborné družstvá. Osobne sa zúčastnil agitačnej činnosti medzi tunajšími sedliakmi. Aby dal príklad bohatším gazdom, medzi prvými vstúpil so svojim otcom do jedného odborného družstva. — V tomto období sa tu založilo desať odborných družstiev — zaspomína si Juraj Polareczki. — Avšak v r. 1965 tu boli iba tri. Mňa pozvali za agronóma do odborného družstva F. Rákócziho. Od r. 1961 som pochodil všetky hrboľaté cesty rozvoja družstevného hnutia, od najprimitívnejšej malovýroby až po moderné podmienky dnešného veľkozávodu. Bola to preukrutné ťažká cesta. Vzhľadom k svojmu zadelaniu som sa veľa zdržoval medzi ľuďmi. Veľakrát sme ich museli povzbudzovať, veď odborné družstvá boli v ŕejto dobe považované za prechodnú záležitosť. . . V roku 1965 som vstúpil do strany. Prácu s ľuďmi som však vždy považoval za svoju stranícku úlohu. V r. 1968 som bol zvolený v družstve za tajomníka základnej organizácie MSRS. Keďže i sám som si uvedomoval, že stranícka práca vyžaduje vyššiu ideologickú pripravenosť, nastali opäť roky štúdia, samozrejme popri práci. Najprv som absolvoval strednú školu marxizmu—leninizmu a potom trojročnú večernú univerzitu marxizmu—leninizmu. Medzitým odborné družstvá v Malom Kereši prešli ďalšou fázou rozvoja. V záujme vytvorenia optimálnych podmienok pre existenciu veľkozávodu sa v r. 1977 zlúčili v dnešné odborné vinárske družstvo L. Kossutha. Juraj Polareczki okrem učenia, povinností na pracovisku a straníckej funkcie, musí — aby si zachoval vlastnú životnú úroveň — obrobiť 2—3 jutrá vinice. Pribúda mu i ďalšej verej nopolitickej práce. Zapojil sa do činnosti mestského výboru VLF, je členom Celoštátneho výboru DZSM a aktivizuje sa aj v oblasti národopisu v rámci slovenskej národnosti Malého Kereša. V novovytvorenom odbornom družstve L. Kossutha ho čaká nové zadelenie. Vďaka jeho dobrým stykom s ľuďmi je poverený vedením práce s členskou základňou. V straníckej práci v tomto období pokračoval ako tajomník v jednej z dvoch základných organizácií družstva. V r. 1985 bol Juraj Polareczki zvolený za tajomníka straníckeho výboru obidvoch základných organizácií družstva. Čo to preňho znamená? — Prácu na vyššej úrovni, ktorá však nie je pre mňa neznámou. Máme dve základné organizácie s 89 členmi. Zvykli sme si na čulý stranícky život. Mojou hlavnou úlohou je v prvom rade uplatňovať v najširšom meradle uznesenia vyšších straníckych orgánov a nášho straníckeho výboru. Keďže ide 0 odborné družstvo, naša stranícká práca je pomerne špecifická. Má brat do ohľadu svojrázne podmienky nášho kolektívu, ktorého jedna časť hospodári súkromne a k družstvu sa viaže len členskými právami a povinnosťami. Za veľmi dôležité pokladáme diferencované hodnotenie výsledkov hospodárskej činnosti. Od našich členov strany právom vyžadujeme, aby svojou prácou a socialistickým spôsobom života dávali príklad celému kolektívu. Učinnou presvedčovacou prácou musíme našim družstevníkom dokázať, že zvyšovanie ich životnej úrovne podstatne závisí od úspešných výsledkov celého družstva. Aj to, že tieto výsledky môžeme dosiahnuť len svedomitou a efektívnou prácou. Hospodárime za čoraz zložitejších podmienok a k úspešnému napredovaniu musíme vynakladať ozaj všetky naše sily. Ďalší rozvoj nášho družstva je v našich rukách. Nielen v rukách predsedu a agronóma, ale i v rukách všetkých pracujúcich,partajných i bezpartajných, traktoristov i vinárov. My, členovia strany, však nesieme dvojnásobnú zodpovednosť, aby sme zabezpečili podmienky rozvoja a tým 1 našej budúcnosti. A ja v túto budúcnosť nás všetkých pevne verím. (majnek) Tajomník výboru straníckych organizácie odborného družstva L. Kossutha Juraj Polareczki V družstevných viniciach, ako i na súkromných vinohradoch odbremeňuje človeka od namáhavej ručnej práce čoraz viac strojov Odborné družstvá majú za sebou ťažké obdobia rozvoja. Na našej archívnej snímke: moderné nádrže vinárskeho družstva L, Kossutha POZVÁNKA DO SLOVENSKÉHO KLUBU Slovenský klub v Budapešti usporiada 12. januára o 17. hodine klubové posadenie, na ktorom bude prednášať dr. Mária Zsiláková, odborná asistentka Katedry slavistiky ELTE o ľudovej liečbe v slovenských osadách Bakonského pohoria. Vedenie klubu srdečne pozýva všetkých záujemcov do Klubovne Národnostnej čitateľskej služby (Budapešť, VI.j Nagymező u. 49.).