Ľudové Noviny, júl-december 1987 (XXXI/27-53)
1987-07-02 / No. 27
2. juta 1987 Incheba 1987 V znamení štrukturálnej prestavby „Chemická veda prostredníctvom chemického priemyslu poskytuje ľudstvu to, čo neodmysliteľne patrí ku každodennému životu a spoluvytvára civilizované prostredie. Chémia má priaznivcov, ale aj odporcov. Zväčša jej zazlievajú, že narúša biologickú rovnováhu a znehodnocuje životné prostredie . . . Chémia sama o sebe nie je zlá. Škodlivá môže byť len nevhodná, necitlivá a nadmerná aplikácia jej produktov. 19. ročník medzinárodného chemického veľtrhu INCHEBA sa uskutočnil v Bratislave v dňoch 20. až 26. júna. Nosnou problematikou akcie bolo chémia pre poľnohospodárstvo so zvláštnym zameraním na zariadenia a prístroje na ochranu pracovného a životného prostredia a na využitie technológií. Za devätnásť rokov svojej existencie sa INCHEBA stala významným článkom československých veľtrhov i medzinárodných chemických veľtržných akcii v európskom meradle. Potvrdzuje to účasť 544 vystavovateľov, medzi nimi 305 zo zahraničia, z 25 krajín. Zvýšil sa počet zahraničných účastníkov, ktorí zaujímajú nadpolovičnú väčšinu výstavnej plochy. Svojim účastníkom i hosťom ponúka INCHEBA rozsiahle možnosti výmeny odborných poznatkov, získanie vedeckotechnických informácií. Užitočná bola orientácia veľtrhu na problematiku poľnohospodárstva chemizácie sprevádzaná širokým stretnutím odborníkov na kongrese AGRICHEM. Bola vhodne doplnená sympóziom INTEREKOTECHNIKA. V jej bohatom programe bolo i sympózium INTERBIOTECH sústredené na veľmi perspektívny odbor biotechnologických procesov. Incheba je na teritóriu krajín RVHP jediná každoročne usporadúvaná akcia orientovaná na chémiu. To ju predurčuje, aby prispela k lepšiemu vzájomnému poznaniu i prehĺbeniu kontaktov medzi účastníkmi zo socialistických a nesocialistických krajín. Skúsenosti minulých ročníkov svedčia o tom, že INCHEBA slúži nielen československým stykom so zahraničím, ale tiež vedecko-technickým a komerčným zámerom, ktoré riešia zahraniční účastníci spoločne. Incheba je dokladom úrovne spolupráce krajín RVHP. Svedčí o tom priama účasť medzinárodných organizácií RVHP Interchim a Domochim na jej práci. Jedným z praktických prejavov tejto činnosti bola i v rámci Incheby uskutočnená Výstava spotrebnej chémie štátov RVHP a Fínska. „Za posledných 40 rokov sa objem chemickej výroby strojnásobil a dosiahol takmer 25 %-ný podiel na československej priemyselnej výrobe. Ešte dôležitejšie sú však kvalitatívne zmeny a program štrukturálnej prestavby chemickej výroby, ktoré zachycujú hlavné trendy svetového vývoja v tejto oblasti. Ide najmä o presadenie technológií schopných pri menších materiálových vstupoch produkovať žiadané výrobky s vyššou hodnotou. Práve chémia môže pomôcť pri racionalizácii a intenzifikácii výroby v tak perspektívnych odboroch ako sú napríklad elektronika, farmácia, strojárstvo a poľnohospodárstvo.” , Sú to slová podpredsedu vlády ČSSR Rudolfa Rohlíčka, ktoré odzneli pri otváraní chemického veľtrhu. Tohoročná INCHEBA sa stala miestom, kde pokračoval dialóg o možnostiach medzinárodnej spolupráce pri riešení týchto významných úloh československej chémie. Maďarská účasť Medzinárodného chemického veľtrhu v Bratislave sa zúčastnilo na ploche 633 m2 23 výrobných podnikov zahraničného obchodu a veľkoobchodných organizácií z Maďarska. Väčšinou ide o tradičných účastníkov veľtrhu, tak napríklad PZO Chemolimpex s najväčšou výstavnou plochou, Spojené chemické závody (Egyesült Vegyiművek), podnik gumárenského priemyslu Taurus, podnik MOM (Maďarské optické závody) a PZO Nikex vystavovali v tomto roku prístroje. Maďarsko patrí tradične k najväčším vystavovateľom. Boli tu najväčšie podniky chemického priemyslu, zastúpený bol aj zahraničný obchod, ba dokonca aj podniky patriace do iných odvetví a vystavenými výrobkami nadväzujúce na chemický priemysel. Aj z iného hľadiska bola účasť Maďarská pozoruhodná: počnúc veľkopodnikmi s niekoľko tisíc zamestnancami po družstvá s nízkym počtom pracovníkov a spoločné podniky, bolo tu zastúpených niekoľko foriem hospodárenia. Najväčší záujem návštevníkov patril kozmetickým výrobkom. Ich sortiment bol i v tomto roku veľmi široký. Medzinárodná porota udelila v tomto roku 33 zlatých medailí. Z piatich týchto medailí udelených maďarským exponátom štyri získali kozmetické výrobky. P. K. Letné zasadnutie NZ Minulý štvrtok a piatok zasadalo Národné zhromaždenie, ktoré v rámci uzatvoreného zasadnutia na návrh Ústredného výboru MSRS a Celoštátnej rady VĹF rozhodlo o kádrových zmenách, ktoré boli r piatok zverejnené, ďalej prediskutovalo a prijalo návrh zákona o štátnom rozpočte MĹR r r. 1986 a modifikáciu Trestného zákonníka Foto: MTI i ĽUDOVÉ NOVINY Družstvo prosperujúce zo základnej výroby Vedúci živočíšnej výroby Poľnohospodárskeho družstva Oslobodenie v Pitvaroši Juraj Szuda nepatrí medzi tých, ktorí vysedávajú za písacím stolom. Pri našej poslednej návšteve Pitvarošu sme ho hľadali už od rána, ale pozhovárať sme sa mohli až poobede, lebo utekal buď na stranícky výbor, alebo na dôležitú poradu. S pochopením sme to vzali na vedomie, veď dobrý poľnohospodársky vedúci ani nemôže byť priklincovaný ku kancelárii. - Je to tak, v živočíšnej výrobe treba pracovať ročne 365 dní. Dnes tu boli napríklad z hydinárskeho závodu, mali sme podpísať zmluvu, ale nevedeli sme sa dohodnúť. Oni chcú platiť menej, my by sme zas chceli naše kurčatá predať tak, aby nám to vynieslo aj nejaký ten zisk. - V posledných rokoch sťažovalo život poľnohospodárov vrtošivé počasie. Po tohoročnej tuhej zime ste určíte mali čo robiť. - Veru, silné mrazy aj u nás poškodili oziminy, hlavne jačmeň. Polovicu sme museli na jar vyorať, miesto neho sme zasiali kukuricu. Napriek tomu, že sme mali zlú jar, včas sa nám podarilo zosiať 250 ha cibule, 953 ha kukurice na zrno, 85 ha na osivo a 260 ha na siláž. Okrem toho 430 ha slnečnice a 457 ha cukrovej repy. V rastlinnej výrobe máme teraz problémy, lebo akonáhle sa oteplilo, rozmnožili sa škodcovia a musíme dávať veľký pozor, aby sa nerozmnožili. Pred škodcami treba chrániť najmä cukrovú repu. Aj my máme viac cukrovej repy, ale vlani sme jej naplánovali viac na úkor kukurice. Totiž z jedného hektára cukrovej repy je zisk oveľa vyšší, ako z kukurice. Tej sme siali len toľko, koľko potrebujeme pre hovädzí dobytok, ošípané a hydinu. Ak nám zvýši, budeme predávať. Závisí to od toho, aké bude leto, lebo mali sme už aj taký rok, keď boli priemerné hektárové výnosy 8 ton. Vlani sme dosiahli len 6,7 tony. Stavy hovädzieho dobytka sa u nás zvyšujú napriek tomu, že v poslednom čase všade počuť pravý opak. V minulom roku sme mali 290 dojníc, kým tohto roku budeme mať priemerne 360 kráv. Vlani bola priemerná dojivosť 4845 1, v tomto roku plánujeme až 5200-5300 1. Jeden liter mlieka sme vlani vyrobili za 6,65 Ft a predali sme za 7,20. K tomu treba ešte pripočítať štátnu dotáciu. V tomto roku plánujeme vyrobiť liter mlieka za 6,20 Ft a predajná cena so štátnou dotáciou bude 10,40 Ft. Preto som presvedčený, že sa musíme zaoberať chovom hovädzieho dobytka. Na budúci rok, ak sa nám podarí realizovať plánované investície, možno ešte zvýšime stavy. Plánujeme chovať 500 kráv. Máme aj ošípané a v tomto roku hodláme odpredať štátu 9 100 kusov, čo je o 3 000 ks viac ako vlani. -Takže všeobecne zvyšujete stavy. - Áno, až na hydinu, tú nie. Máme nosnice na plemeno a takéto vajcia vykupujú za nízke ceny. Na jednu nosnicu sme mali vlani zisk len 45 Ft. Brojlery nám prinášajú štvornásobný zisk. Na budúci rok chceme zvýšiť ich stav na 4 000 ks. - Mnohé družstvá sa dnes vo veľkej miere opierajú o pridruženú výrobu. Ako je tomu u vás? - Vedenie nášho družstva je tej mienky, že treba dokázať vyžiť z poľnohospodárstva. - A je to možné? - Áno. Vlani sme dosiahli čistý zisk v hodnote vyše 30 miliónov forintov, v tomto roku plánujeme dosiahnuť ešte trocha viac. Veríme, že ak nás neprekvapí počasie ani neočakávané choroby, tak sa nám podarí splniť plán. Mária Margóvá Spoľahlivým pomocníkom družstevníkov je moderná technika Celoštátna poľnohospodárska výstava v Nitre Agrokomplex ’ V starobylej pohostinnej Nitre usporiadajú v dňoch 15. až 30. augusta už po štrnástykrát Celoštátnu poľnohospodársku výstavu Agrokomplex '87, ktorej ústrednou témou bude heslo „ Vedeckotechnickým rozvojom za efektívnosť poľnohospodárskej a potravinárskej výroby”. Na tlačovej konferencii organizovanej nedávno v československom kultúrnom a informačnom stredisku v Budapešti zoznámili organizátori výstavy predstaviteľov maďarskej tlače so širokosiahlymi prípravami a bohatou náplňou tohoročného Agrokomplexu. Hlavná časť obsahového zamerania výstavy je zameraná podľa najdôležitejších úsekov poľnohospodárstva a výživy na pôdu, rastlinnú a živočíšnu výrobu, mechanizáciu v poľnohospodárstve a potravinárske strojárstvo; potravinársku výrobu, organizáciu práce a ekonomiku; gastronómiu, ktorú budú dopĺňať expozície spoločenskozáujmových zväzov NF ČSSR. Pavilón A bude i tohto roku svojim výtvarným a obsahovým riešením centrálnym dejiskom výstavy a bude orientovaný na rastlinnú a živočíšnu výrobu. Expozície bude dopĺňať audiovizuálny program o úlohách vyplývajúcich zo XVII. zjazdu KSČ a o komplexnom programe vedeckotechnického rozvoja krajín RVHP do roku 2000. Celoštátna poľnohospodárska výstava Agrokomplex je už tradične pestrou paletou odborných a kultúrnych podujatí. Pripravovaný štrnásty ročník tiež nebude výnimkou. Odborné sprievodné akcie tematicky vhodne doplňujú expozície vystavovateľov. Opäť sa uskutočnia dni krajanov, konferencie, sympózia a tlačové besedy. Medzinárodný filmový festival Agrofilm - rozsahovo a tematicky najväčšie odborné podujatie - sa uskutoční 16.-21. augusta. Šiesty ročník festivalu bude riešiť problematiku nových smerov vedeckotechnického rozvoja pomocou poľnohospodárskej intenzifikácie výroby. Základná koncepcia výstavy zodpovedá skutočnosti, že celoštátna výstava Agrokomplex patrí medzi najväčšie a najnavštevovanejšie výstavy svojho druhu. Jej plošný rozsah a bohatá obsahová náročnosť vyžadujú, aby dramaturgická skladba zodpovedala skladbe návštevníkov. Tvoria ich jednak predstavitelia najrôznejších od-horných kruhov a jednak diváci širšieho nešpecifického záujmu, ktorí chápu výstavu ako významnú spoločenskú udalosť, kde sa môžu poučiť ale i pobaviť. Očakáva sa, že navrhnuté schémy o formy tvorby výstavných expozícií budú vhodné: výskum, výroba a využitie budú vyhovovať odborníkom, ale i bežným návštevníkom. Obsahom centrálnej audiovizuálnej filmovej a diapozitívnej projekcie je prehliadka výrobcov poľnohospodárskej a potravinárskej výroby a spotrebného tovaru vyrobeného zo surovín rastlinného a živočíšneho pôvodu, ako i výrobkov z textilu, kože, koženej galantérie a obuvi. Obsah programu je súčasne dokumentom výsledkov spolupráce medzi akadémiami, ústavmi rezortu a vybranými jednotnými roľníckymi družstvami, ktorých prostredníctvom sa výskumu prenášajú výsledky do základných článkov poľnohospodárskej veľkovýroby. Veľká návštevnosť sa očakáva i na doplnkových expozíciách zväzu záhradkárov, chovateľov, poľovníkov, rybárov a včelárov. Spestrením a príjemným oživením výstavy budú kultúrno - zábavné programy. V spolupráci s umeleckými agentúrami Slovkoncert, Pragokoncert ako i krajskými osvetovými strediskami sa uskutočnia vystúpenia profesionálnych umelcov, skupín populárnej a ľudovej hudby, folklórnych súborov dychových kapiel. Pestrosť oba sahu výstavy Agrokomplex ’87 zaručuje 138 prihlásených vystavovateľov, ktorí sa budú snažiť predstaviť najnovšie výsledky poľnohospodárstva a výživy Slovenska. Od 22. augusta do 6. septembra bude usporiadaná v Českých Budéjoviciach Celoštátna poľnohospodárska výstava „Zemé živitelka”, ktorej sa toho roku zúčastní i ZSSR, Bulharsko, MĽR, NDR a Poľsko. Ústrednou témou tejto výstavy je „Samostatnosť v zásobovaní obyvateľstva potravinami”. Dvestoštyridsať domácich vystavovateľov bude reprezentovať takmer všetky výrobné odvetvia poľnohospodárstva a výživy, priemyslových odvetví strojárstva, energetiky, chemického priemyslu, lesného a vodného hospodárstva, ako vybraných organizácií Národi ného frontu ČSSR. Včelári Békéšskej župy stočili prvý tohoročný miešaný med. Úle presídlili k agátovým hájom v nádeji, že agátový med bude i tohto roku kvalitný. Na zábere - včelári pri umiestňovaní úľov Foto: MTI - L. Fazekas C Nové cesty francúzskej gastronómie Revolučné zmeny v gastronómii - takto nazvali svoju akciu predstavitelia francúzskej firmy Cuivide, ktorí nedávno predstavili svoje novinky v budapeštianskom hoteli Tliermál v rámci gastronomickej prehliadky spojenej s ochutnávaním jedál. Podstata novej metódy tkvie v tom, že pripravené hotové alebo polohotové jedlá dodávajú do obchodov a reštaurácií v hermetickom balení. Potraviny zostanú čerstvé i po dvoj- či trojtýždňovom skladovaní. Vopred upečené prípravky si po náhlom a prudkom ochladení natrvalo zachovajú svoje chuťové vlastnosti. Gazdinky resp. kuchári potom len zohrejú prípravok vo vode horúcej 80 ° C a vkusne ho servírujú svojim hosťom. Na ceste k výrobe bez účasti človeka Najnovším úspechom konštruktérov Jvanovského združenia na výrobu obrábacích strojov je Talka-500. Je to pružný výrobný systém, ktorý sa dá nastavovať. Na ploche 423 štvorcových metrov je rozmiestnených päť obrábacích pracovísk a na každom z nich sa od nástroja k nástroju pohybuje osem stolov s obrobkami. Obrábacie pracoviská majú k dispozícii automatizovaný sklad polotovarov a súčiastok so 176 položkami a celý rad pomocných agregátov. Robotizovaný dopravný systém TS-500 zabezpečuje prepojenie kovoobrábacích zariadení s oddeleniami prípravy výrobkov. *