Ľudové Noviny, január-jún 1991 (XXXV/1-26)
1991-01-03 / No. 1
2 3. januára 1991 VNÚTORNÁ A ZAHRANIČNÁ POLITIKA PODAJME SI RUKY! „Dieťa. Presahuje prítomnosť. Ako konár rozkvitnutý presahuje ponad plot.” Ján Kostra Slováci žijúci v Maďarsku mali príležitosť zvolať mimoriadny kongres. Po voľbách, na ktorých ma legitímne zvolili, som sa po prvýkrát stala delegátkou nášho kongresu a začala som rozmýšľať: Cím by som mohla ja osobne prispieť k tomu, aby naše stretnutie bolo pre nás všetkých čím úspešnejšie. Som učiteľkou v škôlke, pôsobiacej pri slovenskej škole v Békéšskej Čabe. Moja práca spočíva v tom, že sa snažím vytvoriť medzi dospelými a deťmi pokojný, láskyplný vzťah, lebo len tak sa mi podarí vzbudiť v nich záujem a lásku k slovenskému jazyku. Detský organizmus je na rečový vývin biologicky najlepšie pripravený a aj proces učenia prebieha relatívne najefektívnejšie v predškolskom veku. Aj ja využívam toto optimálne obdobie na rozširovanie slovnej zásoby detí. Hľadám vždy nové formy práce, osvojujem si špeciálne pedagogické metódy a snažím sa ich uplatňovať v praxi. Mala som teda rozprávať o svojej veľmi peknej práci? Myslím, že nie, veď je vlastne mojou povinnosťou osobne prispieť k tomu, aby sa náš život zlepšil, aby naše deti mali bohaté zážitky a správne vzťahy k svetu dospelých. Kongres sa skončil, a my, delegáti, sme sa rozišli po celej krajine. Ale ja odvtedy rozmýšľam o tom, že každý človek by si mal vypestovať duševnú citlivosť, vnímavosť a taktnosť k ľuďom, ktorí ho obklopujú, veď len potom prinesie práca každodennú radosť a úspechy. Nájdime v sebe čo najviac dobrej vôle vo vzťahu k svojim spoluobčanom a tým vytvoríme aj pre naše deti pokojný život, ved’ aj na kongrese viackrát odznelo, že deti sú naša budúcnosť. To znamená, že potrebujú predovšetkým ľudské podnety, a to v takej miere, aby sa z nich mohli učiť. Urobme všetko, čo je v našich silách, hľadajme to, čo nás spája, a nie to, čo by nás mohlo rozdeliť. Zachovajme si národnú identitu, veď je to možné aj vtedy, ak už človek ovláda, respektíve nedostatočne ovláda materinský jazyk svojich rodičov či prarodičov. Aj títo ľudia sú Slováci, pomáhajme im. Ak sa snažíme byť v niečom lepší, dokazujme to skutkami, konkrétnymi výsledkami a nielen rečami. Len v takom prípade si nás budú vážiť. Vyžaduje to však od každého veľa námahy, usilovnosti, vytrvalosti. Chcela by som veriť, že aj tí Slováci majú dnes viac pochopenia pre toho druhého, pre ktorých to doposiaľ nebolo prirodzené. Viem, že len spoločne dokážeme obohatiť deti o nové zážitky, vzbudiť v nich úctu a záujem o umelecké slovo a v neposlednom rade aj upevniť návyky spoločenského správania sa a vystupovania. Povinnosťou nás všetkých je pracovať tak, aby sme pôsobili silou vlastného príkladu, a to najmä dosiahnutím pozitívnych výsledkov v každodennej činnosti a na každom pracovisku. Nestačí len navzájom sa vyzývať k aktivite, jeden druhého kritizovať, zdôrazňovať potrebu nového, ale treba aj konať v záujme dosiahnutia badateľného pokroku. Závisí od nás, akým smerom budeme pokračovať, či si podáme pomocnú ruku vždy, keď to budeme potrebovať, aby sme sa mohli vždy znova presvedčiť, že len v súdržnosti nájdeme možnosti na vyriešenie svojich problémov. Ja som bola vždy optimistkou. Chcela by som aj naďalej pokojne pracovať, dobre vychovávať deti. Bola by som rada, keby každý Slovák trošku prispel k pokojnému životu, veď mier znamená šťastnú budúcnosť. Netreba šetriť silami, ale musíme spoločne urobiť všetko pre zachovanie toho najcennejšieho, čo každý z nás dostal iba raz - Život. Zuzana Strungová učiteľka materskej školy Špinu vidno Afrika a Ázia sú také znečistené, že špinu vidieť i z vesmíru. Vyhlásil to vo svojej reportáži z komzu japonský novinár a zároveň i prvý Japonec vo vesmíre Torohiro Akijama. Akijama, ktorý je zamestnancom najväčšej japonskej televíznej spoločnosti Tokyo Broadcasting System, konštatoval,že ovzdušie a vody okolo afrického a ázijského kontinentu vrátane Japonska sú viditeľne znečistené. „Nechcem nijako filozofovať, ale skutočne sa teraz cítim súčasťou matky Zeme a som presvedčený, že by sme aj z vesmíru mali niečo urobiť pre jej záchranu,” uviedol Akijama v priamom televíznom prenose zo sovietskeho orbitálneho komplexu Mir. Japonského novinára veľmi prekvapilo, ako málo stromov zostalo v obidvoch svetadieloch. Najviac sa ho, pochopiteľne, dotkol pohľad na Japonsko, kde sú podľa jeho svedectva v husto obývaných oblastiach ekologické škody veľmi výrazné. Iba vody obmývajúce ostrov Okinava na juhu Japonska zostali čisté, povzdychol si japonský novinár. Negatívne rekordy Počet obyvateľov Maďarska dosiahol 1. januára r. 1990 10 375 000, čo je o 340 tisíc menej než pred desiatimi rokmi, - konštatoval na základe predbežných výsledkov sčítania ľudu denník Magyar Nemzet. V osemdesiatych rokoch sa dosiahol smutný rekord - v tejto dekáde sa v Maďarsku narodilo najmenej detí za celé povojnové obdobie a na druhej strane bola najvyššia úmrtnosť. Na tisíc obyvateľov sa narodilo len 12 detí, kým 14 ľudí zomrelo. Na prahu nového roku Za äas vlády prezidenta Richarda Nixona v USA sa stala obľúbenou veta: „Najprv mi povedzte dobré správy..”, ktorou vraj vítal každé ráno vedúceho prezidentskej kancelárie, aby sa podozvedal, čo sa za uplynulých 24 hodín v krajine a vo svete stalo. Nixon to nemal ľahké - vo Vietname umierali americkí vojaci, na uliciach amerických miest zase proti tomu protestovali americkí občania a on sám bol namočený do nechutnej aféry s odpočúvaním svojich politických protivníkov, ktorá sa stala známou ako Watergate. Nečudo, že chcel najprv počuť dobré správy, lebo tých zlých sa potom napučúval celý deň dosť. Ani my v Maďarsku to nemáme ľahké a preto sme teraz, pred Vianocami, a naposledy v roku 1990, zvolili tiež takúto formu informovania o udalostiach doma a vo svete. Začnime tou, že v druhej polovici decembra ministri zahraničných vecí Európskych spoločenstiev rozhodli o vydaní mandátu komisiám ES, aby začali rokovanie o pridruženom členstve s tromi štátmi východnej Európy - Maďarskom, Českoi-Slovenskom a Poľskom. Je to veľké uznanie úsiliu maďarskej zahraničnej politiky, ktorej cieľom je - ako to nedávno potvrdil aj ministerský predseda József Antall - nadviazanie čo najužších kontaktov so západnou Európou a plné členstvo v európskych spoločenstvách. Taliansky minister zahraničných vecí Gianni de Michelis v tejto súvislosti vyhlásil, že dohody o pridruženom členstve Maďarska, ČSFR a Poľska sa nebudú týkať len spolupráce v oblasti hospodárstva a obchodu. Ich obsah bude oveľa hlbší a širší a ide vlastne o prvý krok, urobený smerom k členstvu v ES. Umožnia členom spoločenstva poskytnúť týmto trom štátom politickú, technickú a ekonomickú pomoc, aby prechodné obdobie nebolo spojené s príliš veľkými problémami, povedal taliansky minister a vyjadril nádej, že do konca tohto tisícročia by sa tieto tri krajiny mohli stať plnoprávnymi členmi ES. Ďalšiu, podľa všetkého tiež radostnú správu oznámili maďarské oznamovacie prostriedky tiež v týchto predsviatočných dňoch. Maďarsko podľa Najprv dobré správy nich môže dostať v priebehu troch rokov od Medzinárodného menového fondu (IMF) ďalšie 2 miliardy amerických dolárov. Zdrojom týchto informácii je veľmi dôveryhodný informátor: Maďarská národná banka (MNB). Viac ako tri týždne sa v Budapešti zdržovali odborníci z IMF, ktorí skúmali hospodársku situáciu krajiny a perspektívy jej ďalšieho ekonomického vývoja. Po návrate do sídla IMF vo Washingtoné minulý týždeň ešte síce nepovedali definitívne slovo (to sa dá očakávať až v januári 1991) ale zato podľa názoru odborníkov z banty, optimizmus je celkom oprávnený. Na základe doterajších rokovaní by sme už v prvom štvrťroku mali dostať 300 mil. dolárov na krytie zvýšených výdavkov v súvislosti s naftovou krízou, ktorá na nás tak ťažko doľahla a to nielen v dôsledku vývoja v Perskom zálive. Neskoršie by sme potom mali dostať ďalších 100 - 150 miliónov dolárov na ten istý účel. Zo spomínaných dvoch Smiliárd by na budúci rok mali dnúť celkove 1 - 1,1 mld ov. Ďalšie príspevky by mali slúžiť na pokrytie strát, ktoré nás postihli v dôsledku rozpadu systému Rady vzájomnej hospodárskej pomoci a čiastočne aj škôd v dôsledku tohoročného sucha. Napriek tomu, že banky a novinári s takým potešením privítali správy o možných miliardách dolárov z IMF, treba si predsa len uvedomiť niekoľko menej príjemných vecí. Ako sa hovorí v krajine za oceánom, kde bol prezidentom Nixon: Nič nie je zadarmo. Aj spomínané dve miliardy sú pôžičkou a nie darom. Navyše ani táto - inak veľmi potrebná - pôžička ešte nie je v hrsti a vo Washingtoné veľmi starostlivo skúmajú vývoj u nás aj po odchode delegácie, práve v týchto dňoch. Odborníci z IMF totiž viazali poskytnutie ďalších úverov na veľmi prísne podmienky. Jednou z nich je predpokladaná rozpočtová disciplína, kde ako kategorický príkaz platí neprekročiť rozpočtový deficit vo výške 78 miliárd forintov. V opačnom prípade by totiž z úverov nebolo nič. Nie náhodou predstavitelia Maďarskej národnej banky tak ochotne a vytrvalo opakovali pred novinármi túto podmienim práve v dňoch, keď ctihodní poslanci rokovali v parlamente o rozpočte na rok 1991. A za zamyslenie (trochu) stojí hádam aj to, že pán Ferenc Rabár sa tak kategoricky vzdal svojho miesta ministra financií. Možno videl do vecí trochu hlbšie než optimisti z Maďarskej národnej banky a hádam ďalšie dve miliardy dolárov k tým 21 miliardám, ktoré sme dlžní, sa mu ani neukazovali v takom dobrom svetle. ...2i Nedobrými správami sa to - podobne ako kedysi okolo prezidenta Nixona - len tak hemží. Tak, ako sme zaznamenali povzbudivé správy o tom, že naša vláda zase má možnosť požičať si peniaze, čítame a počujeme okolo seba, že si aj my budeme musieť asi na budúci rok na všeličo požičať. Najprv sme sa dozvedeli z ministerstva poľnohospodárstva, že na budúci rok dôjde k zvýšeniu cien potravín živočíšneho pôvodu o 30-35 percent. Najskôr sa zvýši cena mlieka a to v januári a hneď o 35 percent. Pritom je zaujímavé, že mlieka a mäsa je momentálne v Maďarsku nadbytok a ako nám to vysvetľovali, v trhovom mechanizme ceny tovaru, ktorého je veľa, by mali práve klesať. Pravdou však na druhej strane je to, že výroba mlieka je stratová a štát doteraz doplácal rozdiel medzi nákladmi a predajnou cenou. To - podobne ako v iných prípadoch - v budúcnosti už prestane a štát nebude poskytovať podobné subvencie. Zvýšia sa aj ceny mäsa a mäsových výrobkov, čo zase súvisí s uvoľnením tvorby cien, do ktorej sa premietnu zvýšené náklady. Nešťastie, ako sa hovorieva, nikdy nechodí samo. A tak ani ministerstvo dopravy, spojov a vodohospodárstva nechcelo zaostať za poľnohospodárskym. Aj oni oznámili zvýšenie cien od 1. januára. Nech sa to už snažili vykresliť akokoľvek mierne, ceny vzrastú veľmi podstatne. V železničnej doprave to bude v priemere o 80 perEcent, ale najviac toto zdraženie ostihne ľudí, ktorí cestujú na rátke vzdialenosti osobnými vlakmi. Ruší sa totiž rozdiel medzi cestovným na osobných vlakoch a rýchlikoch a zavádza sa jednotná, vyššia sadzba. V osobnej doprave bude vyššia o 110 percent a v expresnej „len” o 50 percent. Napríklad cestovné z Budapešti do Miškovca 2. triedou osobného vlaku stojí teraz 158 Ft, rýchlikom tej istej triedy 218 Ft. Od nového roku bude cesta stáť už 380 Ft a to bez rozdielu akým vlakom sa pôjde. Ešte výraznejšie bude zdraženie cestovania za hranice. Tu sa bude zvyšovať 5-10 krát, pretože Maďarsko, podobne ako ostatné bývalé socialistické štáty, vypovedalo dohodu o jednotnej tvorbe cien medzi nimi. Namiesto terajšieho cestovného z nášho hlavného mesta do Moskvy, ktoré stojí 531 Ft bude stáť lístok 6164 forintov. Spomínané ministerstvo však má širšie kompetencie, než len vlakovú dopravu. Oznámilo, že bude vyššie cestovné aj na miestnej autobusovej doprave, drahšie bude aj poštovné a podstatne sa zvýši aj cena za telefonovanie. Namiesto doterajších dvoch forintov za jeden miestny hovor si bude pošta účtovať 5 forintov a pri medzimestskom spojení má byť spojenie drahšie skoro o polovicu. Ani vodohospodársky odbor ministerstva nezostane pozadu a podľa oznámenia z tohto týždňa sa zdraží pre spotrebiteľov aj cena pitnej vody i poplatky za kanalizáciu a to skoro o dvojnásobok. Vláda teda na občana myslí, ale takýto darček si mohla odpustiť. potom tie menej dobré ĽUDOVÉ NOVINY Týždenník Slovákov v Maďarsku. Šéfredaktor: PAVOL KONDAČ. Redakcia: Budapest’ VI., Nagymező u. 49, 1065. Tel: 1319-184, 1323-158 Vydáva Pallas Lap és Könyvkiadó Vállalat, Budapest Za vydávanie zodpovedá generálny riaditeľ JÓZSEF HORTI. RozSiruje Maďarská pošta. Predplatiť možno na každom poštovom úrade pre distribúciu tlače, u doručovateľov tlače, v predajniach tlače Maďarskej pošty a v kancelárii HELIR /Hírlapelőfizetési és Lapellátási Iroda/, Budapest XIII, Lehel u. ÍOIA, 1900, a to priamo, alebo poštovou poukážkou, resp. na konto HELIR, Postabank č. 219 98 636 a 021 027 99. Predplatné na štvrtiok 22,50 Ft, na rok 90 Ft V ČSFR prijíma objednávky Poštová novinová služba, dovoz tlače a Maďarské kultúrne stredisko, 11000 Praha L, Rytfrska 25. ISSN 0456-829 X Sadzba: COMP-Press kfl Zodpovedný vedúci FERENC IBOS, vedúci smený KÁROLY SZABÓ. Tlačiareň OKISZ-Labor, zodpovedný vedúci KÁROLY G EDE