Ľudové Noviny, júl-december 1992 (XXXVI/27-53)
1992-07-02 / No. 27
Milí čitatelia! Pred štrnástimi mesiacmi som vás na tomto mieste oslovil prvýkrát ako predstaviteľmi všetkých našich slovenských organizácií zvolený nový šéfredaktor Ľudových novín. Nadišiel čas, keď je opäť nevyhnutné pozrieť si do očú, podať si ruku a osloviť sa. Lenže z opačného dôvodu. Vypršal totiž môj mandát a pri tejto príležitosti - bez ohľadu na to, či aj po 1. júli budem zastávať túto funkciu - pokladám za svoju povinnosť bilancovať svoju doterajšiu prácu. K tomuto ma núti aj tá skutočnosť, že formálny majiteľ nášho týždenníka, Zväz Slovákov v Maďarsku (ZSM) akosi pozabudol na hodnotenie viac než ročnej práce kolektívu, ktorý vediem. Je to nepochopiteľné už aj preto, lebo pri mojom zvolení za šéfredaktora sa predstavitelia našich organizácií dohodli, že po roku spolu vykonajú tútu neľahkú prácu a na základe toho rozhodnú o vypísaní či nevypísaní ďalšieho súbehu na miesto šéfredaktora. Tieto zámery boli celkom logické, veď ak bez hodnotenia začneme niečo búrať, ľahko sa môže stať, že zničíme práve to najvzácnejšie, /dá sa však, že zdravý sedliacky rozum sa v živote nie vždy uplatní. Mám dojem, akoby sa v organizačnom živote našej národnosti čoraz výraznejšie dostávalo do popredia nemúdre a nezmyselné demonštrovanie vlastných síl. Takýmto spôsobom sa však podľa mňa najočividnejšie prezrádza práve slabosť tých „silných”, ktorí sa nazdávajú že akýmsi zdedeným právom najstarších a najmúdrejších môžu ignorovať svojich mladších „súrodencov”, na ktorých sa potom nechápavo pozerajú, keď títo preto začínajú byť nespokojní, priebojní, dotieraví až arogantní. V takýchto prípadoch sa „siláci” samozrejme nedajú presvedčiť rozumnými argumentálni. A ťažko sa hľadá aj východisko z takejto situácie, keď sa v labyrinte taktizovania a manipulovania stráca ľudskosť a dobrá vôľa. „Vedenie Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku si nenárokuje privlastniť jediný slovenský týždenník v Maďarsku. ” - Pekné, ozaj demokratické gesto bývalého DZSM. Nechce sa mi veriť, že „obnovený” zväz, ktorého som mimochodom aj ja riadnym členom, vypustením prívlastku zo svojho názvu sa snažil dať najavo, že prestáva byť demokratickým. Skutočnosť je však neúprosná a svedčí o lom, že vedenie ZSM si chce privlastniť Ľudové noviny. Koncom júna 1990 redakcia nášho týždenníka k horeuvedenej deklarácii pridala, že „chce v znamení pluralizmu poskytovať priestor všetkým organizáciám a jednotlivcom, ktorí sa podieľajú na zachovaní a pozdvihovaní našej slovenskej národnosti." O tom, do akej miery splnila túto požiadavku bývalá redakcia Ľudových novín, som sa už zmienil na inom mieste. Teraz by som chcel upozorniť iba na to, že redakcia pod mojím vedením bola napádaná práve pre dôsledné uskutočňovanie tejto správnej zásady. Náš jediný týždenník nemôže byť neotvorený voči každej individuálnej alebo kolektívnej iniciatíve vyvinutej v prospech príslušníkov našej národnosti. Naďalej som presvedčený o tom, že fakt, že zakladateľom a majiteľom novín je (aspoň z právnického hľadiska) ZSM, nemôže ovplyvňovať ich nezávislosť. Po schválení národnostného zákona a v súvislosti s pripravovaným tlačovým zákonom (návrh ktorého nedovoľuje ani majiteľovi priamo zasahovať do činnosti redakcie) otázka majiteľa by sa mohla riešiť aj vytvorením celoštátnej samosprávy Slovákov v Maďarsku. Predstavitelia našich organizácií si musia uvedomiť, že prvoradým poslaním Ľudových novín nie je plniť úlohu hromozvodu medzi nimi. Existujúce napätie v organizačnom živote našej národnosti sa zároveň nemôže neodrážať aj na stĺpcoch jediného týždenníka Slovákov v Maďarsku. Podľa môjho presvedčenia však uplatňovanie cenzúry ani v takýchto prípadoch nemôže byť žiadúce. Veď redakcia sa môže povzniesť nad prípadné roztržky medzi jednotlivými organizáciami najmä svojím pluralistickým prístupom; zabezpečením priestoru na vyjadrenie vlastného stanoviska rovnako pre každú zainteresovanú stranu. Redaktori sa pritom pochopiteľne musia snažiť o objektivitu a v konečnom dôsledku majú prispievať vytvoreniu skutočnej k jednoty našej národnosti. V bežnej redakčnej praxi sme tieto zásady v období od mája 1991 uplatňovali takým spôsobom, že články vyjadrovali v prvom rade mienku autorov, s ktorou sa redakcia môže, ale nemusí stotožniť. Jedine tomuto pluralistickému prístupu môžeme ďakovať, že sme nemuseli uplatňovať žiadne prvky cenzúry. Viem, že naši čitatelia neboli zvyknutí na takýto spôsob redigovania. Domnievam sa však, že aj naša národnosť musí mať zaručené možnosti na otvorenú výmenu názorov. V opačnom prípade by sme totiž nemohli zabezpečiť priestor každému, kto sa v dobrej vôli chce pričiniť k riešeniu našich národnostných, ale aj všeľudských problémov a je ochotný rešpektovať aj právo iných na vyjadrenie vlastného, čo aj rozdielneho názoru. Redakčný kolektív ako suverénna tvorivá dielňa má pritom nielen právo, ale aj povinnosť zaujímať stanoviská najmä k problémom našej národnostnej menšiny. V uplynulých mesiacoch sa viacerí snažili zdiskreditovať našu redakciu a jej vedenie odvolávaním sa na to, že máme pomerne málo čitateľov. Nízky počet predplatiteľov a čitateľov Ľudových novín však podľa mňa kvalifikuje skôr prax našej (doterajšej) národnostnej politiky ako prácu redakcie v uplynulom roku. Národnostno-politickému formalizmu uplynulých desaťročí môžeme ďakovať za nesmierne nízku úroveň používania materinského jazyka a „kultúru čítania”, ktorá nedostatkom slovenských škôl ďalej klesá. Z hľadiska ovládania a aktívneho používania nášho materinského jazyka sa Slováci v Maďarsku ocitli v kritickom stave. Musíme pritom uznat) že cez dlhé desaťročia ani týždenník Slovákov v Maďarsku sa príliš nesnažil prispôsobiť sa ozajstným potrebám svojich skutočných i potenciálnych (Pokračovanie na 4. strane) S pocitom statočne vykonanej práce a s čistým svedomím Slovo má šéfredaktor nášho týždenníka Imrich Fuhl V novembri bude IX. zjazd Zväzu Zasadal Celoštátny výbor Zväzu Slovákov v Maďarsku Na návrh Predsedníctva Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) sa 18. júna v Kultúrnom a informačnom stredisku ČSITŠ v Budapešti konalo zasadnutie Celoštátneho výboru ZSM. Podpredseda zväzu Ján Fúzik po pozdravných slovách konštatoval, že výbor - nakoľko z jeho 76 členov 48 bolo prítomných - je uzneseniaschopný. Potom oznámil smutnú správu, že od predchádzajúceho zasadnutia zomrela aktivistka zväzu Mária Litovská a člen OV zväzu Michal Dudás a vyzval prítomných, aby uctili ich pamiatku minútovým tichom. Po pietnom akte členovia výboru jednohlasne prijali nasledujúci rokovací program: 1. Správu o činnosti Zväzu Slovákov v Maďarsku v prvom polroku 1992. 2. Návrh a schválenie rozpočtu zväzu a ním poskytnutých podpôr. 3. Prípravy IX. zjazdu Zväzu 4. Návrhy, oznámenia. (Pokračovanie na 5. strane) Predstavitelia slovenských organizácií Šéfredaktorovi ĽN I. Fuhlovi Odvolanie k najvyššiemu prokurátorovi Vážený pán šéfredaktor! Ako vedúci predstavitelia demokratických slovenských organizácií v Maďarsku sme veľmi prekvapení postupom Predsedníctva Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM), ktoré ignorujúc rozhodnutie Redakčnej rady Ľudových novín a zároveň vydávajúc sa za jediného hovorcu našej národnosti, svojvoľne a nedemokraticky vypísalo súbeh na obsadenie miesta šéfredaktora nášho jediného týždenníka. Poznáme pohnútky a zámery tohto zboru, preto s týmto krokom nesúhlasíme a odsudzujeme ho. Vedenie, ktoré sa podujme na taký krok, len škodí spoločnej veci všetkých našich Slovákov: nenapomáha, ale rozbíja úsilia o vytvorenie skutočnej jednoty Slovákov v Maďarsku a preto ani nemôže primerane reprezentovať svoju organizáciu. Sme presvedčení, že aj v samotnom ZSM je mnoho Slovákov, ktorí prinajmenšom pochybujú o správnosti snahy odstrániť súčasného šéfredaktora Ľudových novín práve teraz, keď náš týždenník - vďaka vedeniu redakcie, ktoré nastúpilo v máji 1991 - dosiahol dosiaľ nevídanú úroveň. Protestujeme proti vierolomnému a pre celú našu národnosť škodlivému rozhodnutiu Predsedníctva ZSM a odvolávame sa k najvyššiemu prokurátorovi Maďarskej republiky. Zároveň Vás vyzývame, aby ste až do konečného rozhodnutia a výsledkov šetrenia neodstúpili zo svojej funkcie. Veríme, že rozhodnutie najvyššej súdnej inštancie Vám umožní zotrvať vo Vašej funkcii a naďalej čestne slúžiť našej národnosti. So srdečným krajanským pozdravom: Budapešť, 26. júna 1992 Alexander Kormoš, Gregor Papuček, predseda Slobodnej predseda Združenia organizácie Slovákov slovenských spisovateľov v Maďarsku Anton Paulik, predseda Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku Michal Hesz, predseda Záujmovej organizácie Nemcov a Slovákov Novohradskej župy Súbor J. Balassiho jubiluje Nedávno v békéščabianskom divadle M. Jókaiho sa konala velkolepá slávnosť z príležitosti 45. výročia založenia medzinárodne uznávaného ľudového súboru B. Balassiho. Hľadisko bolo preplnené bývalými tanečníkmi, priateľmi, známimi i ctiteľmi, ktorí si spomenuli na toto významné jubileum. Slávnostný prejav mal riaditeľ miestneho Osvetového strediska Békéšskej župy Dr. István Papp. Zdôraznil, že na úspechoch súboru sa podieľali v prvom rade tanečníci, ktorí obetovali svoj voľný čas, aby si mohli na vysokej úrovni osvojiť ľudový tanec a poskytovať divákom umelecký zážitok. S uznaním spomenul vedúcich aj patrónov súboru. Z nich zvlášť veľké zásluhy má jeho zakladateľ, čabiansky rodák Eugen Gécs, ako aj Miklós Bom, ktorý štyridsať rokov bol umeleckým vedúcim súboru. V kultúrnom programe vystúpili najprv „starí” tanečníci, ktotých nadanie ani po mnohých rokoch nevybledlo a ich oduševnenosť právom môže byť príkladom pre mladé pokolenia. Potom detský tanečný súbor Rábaiho pozdravil bývalých i terajších členov súboru. Štyridsatpäťročný ľudový súbor je dobre známy i v našich Slovákmi obývaných osadách. Hlavne v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch bol častým účastníkom kultúrnych zájazdov po našich obciach. Viackrát reprezentoval slovenské ľudové tanečné umenie aj za hranicami vlasti. -zb- Na archívnej snímke záber z preslávenej choreografie M. Boma Čabianska slovenská svadba Z OBSAHU C.Papučefc J. Wolfartovi o Oí (2.8tr.) Velkolepá akcia ZSM v Černeii (3. sto*.) Otvorený list A, Ištvánovej Samospráve B. čabý (5. sir.)