Ľudové Noviny, január-jún 1993 (XXXVII/1-25)
1993-01-07 / No. 1
K Novému roku Napísala predsedníčka ZSM dr. Anna Divičanová Po stáročia si ľudia na Nový rok poprajú - povinšujú, ako sa to kde-tu medzi našimi Slovákmi hovorí - šťastia a dobrého zdravia. Voľakedy v Uhorsku bolo zvykom, že v tento deň každý majster zaniesol kráľovi alebo svojmu nadriadenému dar - svoj najkrajší a najcennejší výrobok, symbol zručnosti, nadania. Zároveň toto gesto pripomínalo nadriadeným aj praktickejšie veci a povinnosti: prácu a dielo človeka treba podporovať, zabezpečiť mu možnosti aj v nastávajúcom novom roku. Časy sa ale menia. V súčasnosti, v modemom svete, rýchle zmeny nás zavaľujú, a zaťažujú i ľudské vzťahy. Ale práve príprava k zavinšovaniu na Nový rok nám má pripomenúť, že aj v priebehu zmien existujú, uchovávajú sa i stále, pevné hodnoty, ktoré nám pomáhajú chrániť dobré medziľudské vzťahy, priateľstvá aj v takých časoch, ktoré nabádajú ľudí skôr oddeľovať sa, vzdaľovať sa jeden od druhého. O túto myšlienku by som sa chcela opierať, keď v mene nového predsedníctva ZSM, ktoré bolo zvolené na tX. kongrese ZSM koncom lanského roku, vám chcem zablahoželať a popriať vám silu na cestu, po ktorej máme kráčať v roku 1993. Zároveň sa chcem obrátiť na tých, ktorí nás zvolili, ktorí sa zoskupili okolo Zväzu a ktorí na tomto kongrese demonštrovali vôľu, aby sme i naďalej zostali spolu. Práve táto vôľa zostať spolu posilňuje i prácu volených predstaviteľov Zväzu a jeho pracovníkov. Ďakujem vám za to. Veď na základe toho, čo sa na rokovaní povedalo a žiadalo, čaká nás veľa práce, starostí, ale dúfajme, že i radosti a úspechov. Mnohí sa v poslednom čase - doma i za hranicami - zmieňovali v tom duchu, že my, Slováci v Maďarsku, sme letargickí, apatickí, nemáme už sily k ďalšej záchrane a zabezpečeniu existencie našej národnosti. Myslím si však, že naše rokovanie ukázalo a dokázalo, že chceme aj ako tunajší občania, aj ako Slováci v Maďarsku v súčasnosti i v budúcnosti naďalej pestovať slovenskú kultúru, ba možnosti, ktoré vyplývajú z nášho postavenia, by sme chceli rozširovať, hľadať nové zdroje a opory k tomu, aby sme dali hlbší zmysel a vytýčili si konkrétnejšie ciele záchrany a existencie slovenskej menšiny u nás. Že ako? Dúfame, že behom krátkeho času bude kodifikovaný národnostný zákon a väčšina obyvateľov našich Slovákmi obývaných osád vytvorí taký typ kultúrnej samosprávy, ktorý bude slúžiť rozkvetu celej obce a bude ju tolerovať každý obyvateľ. Čo by mala znamenať národnostná kultúrna a administratívna samospráva? V prvom rade to, že priamo na mieste, v osade, by sa malo rozhodovať napr. o tom, či budú mať v materských a základných školách výuku po slovensky, alebo výuku slovenského jazyka, aké inštitúcie by boli 'potrebné, aby naša slovenská kultúra mala istejšie a príťažlivejšie spoločenské postavenie a posla-nie. Mali by sme práve na základe iniciatívy osád prehlbovať kultúrne a hospodárske styky so Slovenskom, s jednotlivými osadami na Slovensku, ale aj so slovenkými osadami a s krajanmi vo Vojvodine a v Rumunsku. Jedine vybudovaním takýchto stykov sa bude prehlbovať citový vzťah k celej slovenskej kultúre. Bolo by napr. žiadúce, aby sa mnohostranná spolupráca medzi pilíšskymi slovenskými obcami, ich združenie, stalo modelom, príkladom aj pre ostatné naše regióny. Pravda je, samozrejme, aj to, že národnostná samospráva bude znamenať nielen samostatnosť, ale aj zodpovednosť. Ale tieto v budúcnosti dané možnosti by nemali prekážať v tom, aby sme i naďalej chránili kontinuitu toho, čo sa po r. 1945 vytvorilo. My, Slováci, žijúci roztrúsené v rôznych častiach Maďarska, sme objavi'í jed-" druhého, dozvedel' sa, že Slováci žijú nielen na Dolnej zemi, ale aj v Pilíši, Novohrade, Bukových, Mátranských a Zemplínskych horách, ale aj medzi Dunajom a Tisou a pozdĺž Dunaja. Naši Slováci sa dozvedeli, že v Pilíši žije bohatá slovenská ľudová kultúra, ktorá má svoje korene v západných častiach Slovenska, a že nielen v Pilíši, ale i v Bakonských horách rozprávajú západoslovenským nárečím. Vieme, že stredoslovenským nárečím sa rozpráva nielen v békéšskej oblasti, ale aj v Novohrade, v okolí Pešti, v Malom Kereši a že na Zemplíne rozprávajú ľubozvučným východoslovenským nárečím. Vieme o sebe i to, kde žijú Slováci evanjelici, a kde katolíci. Naučili sme sa vážiť si navzájom svoju vieru a slovenskú kultúru. Práve v spojitosti s kultúrou sme objavili, že popri spoločných črtách má aj veľa odlišností. Uvedomujeme si to a je to pre nás samozrejmé. Vážime si jeden druhého práve s týmito odlišnosťami. Chráňme si toto objavenie sa a doterajšiu spoluprácu i naďalej! V prvom rade to závisí od nás, veď ako to viackrát odznelo na našom kongresovom rokovaní: Môžeme sa zachovať ako Slováci len vtedy, ak to sami chceme! A k tomu by som ešte doložila: čím častejšie by sme mali dávať na vedomie, že sa aj ako Slováci vzájomne potrebujeme, že sa medzi sebou dobre cítime. V mene svojom i v mene Predsedníctva vám prajem pokoj, šťastie, zdravie a úspechy v súkromnom živote, vôľu pracovať aj v oblasti slovenskej kultúry a odhodlanie zachovať si obsažné medziľudské vzťahy a úprimné priateľstvá. Anna Divičanová Podpora z nadácie Kuratóriom nadácie „Za národné a etnické menšiny” na svojom zasadnutí 18. deeemíwa 1992 udelíte podporu nasledujúcim uchádzačom: Národnostný klub v Šápove (Nógrádsáp) 40.000.- Ft Osvetové stredisko v Salgótarjáné 50.000.- Ft Slovenské združenie v Novej Hute (Biikkszeotkereszt) 100.000.-Ft Samospráva v Poľnom Berinčoku (MezSberény) 15a«».-Ft Národnostné súbory v Šápove (Nógrádsáp) 22.000.- Ft Ferenc Gregor (Adas slovenských nárečí) 200.00ft- Ft Zváž Slovákov v Maďarsku 300.000.- Ft Klub ZSM v Pitvarošt 35.000.- Ft Tanečný súbor Harmónia v Slovenskom Komlói! 40.000- Ft Všeobecná škola v Csaaádalberti 80.000,- Ft Materská škola v Csaaádaiberti 20.000,- Ft Slovenský škola v Csanádalberti 2Ö.OOO- Ft Slovenský priateľský klub v Békévskej Čahe 25.000— Ft Tanečný súbor DubSnka v Novom Meste pod Šiatrom Itdika Oesovszká (slov. ľudové piesne) 100*000- Ft Red. časopisu Slovenčinár 50,000.- Ft Materská škola v Békéíske} Čabe 50.OOO.- Ft Tanečný súbor Pántlika 2a000.- Ft Tanečný súbor Rozmarín x mOOO.-Ft Výskumný ústav v Békéšskej Čabe ä lOO.0Ott.-Ft Slovenská lkáte v Novom Meste pod Šiatrom HtaOOO.- Ft Spevácky zbor v öve eaOOft-Ft Všeobecná škola v Irminčoku (Örménykút) SftOÔft- Ft Evanjelická materská Ikoia v Slov. Komló« lÖftOÖft- Ft Štefan Tóth (Szedte) 100.00ft- Ft Slovenský klub v Klrte (Erdókürt) SftOOft-Ft Všeobecná Stola v Mlynkoch (Piteszentkerazt) 80.00ft- Ft Pokojný a šťastlivý Nový Dni Pro Minoritáié Zabezpečiť menšinám priestor v masmédiách Nadácia Pro Minoritáié usporiadala v dňoch 17. až 19. decembra v Budapešti rad podujatí, v rámci ktorých sa konala konferencia s medzinárodnou účasťou pod názvom Menšiny a masmédiá. Otvorenie akcie sa konalo 17. decembra o 18. hodine v hoteli Ifjúság, kde odznel pozdravný prejav prezidenta Maďarskej republiky Arpáda Gôncza, ktorý o.i. povedal: - V súčasnosti je najpálčivejšou otázkou situácia menšín a etnických skupín nielen u nás, v Maďarsku, ale aj v celej strednej a východnej Európe. Aj naša spoločnosť sa skladá z menšín a etnických skupín, ktorým musíme zabezpečiť práva a možnosti pre ich plné uplatnenie: zabezpečiť im výuku materinského jazyka, podmienky pre pestovanie kultú- I ry a tradícií. K tomu je však pod- I ľa môjho názoru potrebné, aby si samotné menšiny uvedomovali I svoju identitu a angažovali sa za I svoju vec. Konferenciu pod názvom Menšiny a masmédia považujem za veľmi aktuálnu a dôležitú, - povedal Arpád Göncz, - lebo oznamovacie prostriedky majú dôležitú úlohu v politickom živote a do tejto práce sa musia zapojiť a získať voľný priestor aj v Maďarsku žijúce menšiny a etnické skupiny. K tomu je potrebná spoločenská solidarita a súdržnosť ako aj ochota tlače, rozhlasu a televízie. Masmédia by mali v budúcnosti systematicky a objektívne informovať o živote národností a poskytovať možnosti, aby sa tieto v nich uplatnili. To isté očakávame aj od masmédií v okolitých štátoch, aby spolupracovali s tamojšími maďarskými menšinami a poskytli im možnosť na propagáciu a reálne zobrazenie ich života. Po prejave prezidenta MR vystúpili s pozdravnými prejavmi čestný predseda kuratória nadácie Pro Minoritáié, spisovateľ Miklós Mészöly, predseda menšinového okrúhleho stola Toso Doncsev a vedúci parlamentnej frakcie FIDESZ-u Viktor Orbán. V rámci konferencie odzneli prednášky maďarských zahraničných účastníkov zo Slovenska, Rumunska, Vojvodiny, Zakarpatskej Ukrajiny. Súčasne s prednáškami sa premietali filmy pozvaných filmových štúdií, konala sa výstava kníh, ako i diel cigánskych umelcov, ktorú usporiadala redakcia cigánskeho časopisu Phralipe. -If-