Ľudové Noviny, január-jún 1993 (XXXVII/1-25)

1993-01-07 / No. 1

K Novému roku Napísala predsedníčka ZSM dr. Anna Divičanová Po stáročia si ľudia na Nový rok poprajú - povinšujú, ako sa to kde-tu medzi našimi Slovákmi hovorí - šťastia a dobrého zdra­via. Voľakedy v Uhorsku bolo zvy­kom, že v tento deň každý majs­ter zaniesol kráľovi alebo svojmu nadriadenému dar - svoj najkrajší a najcennejší výrobok, symbol zručnosti, nadania. Zároveň toto gesto pripomínalo nadriadeným aj praktickejšie veci a povinnosti: prácu a dielo človeka treba pod­porovať, zabezpečiť mu možnos­ti aj v nastávajúcom novom roku. Časy sa ale menia. V súčas­nosti, v modemom svete, rýchle zmeny nás zavaľujú, a zaťažujú i ľudské vzťahy. Ale práve prípra­va k zavinšovaniu na Nový rok nám má pripomenúť, že aj v prie­behu zmien existujú, uchovávajú sa i stále, pevné hodnoty, ktoré nám pomáhajú chrániť dobré medziľudské vzťahy, priateľstvá aj v takých časoch, ktoré nabáda­jú ľudí skôr oddeľovať sa, vzda­­ľovať sa jeden od druhého. O túto myšlienku by som sa chcela opierať, keď v mene no­vého predsedníctva ZSM, ktoré bolo zvolené na tX. kongrese ZSM koncom lanského roku, vám chcem zablahoželať a po­priať vám silu na cestu, po ktorej máme kráčať v roku 1993. Záro­veň sa chcem obrátiť na tých, ktorí nás zvolili, ktorí sa zosku­pili okolo Zväzu a ktorí na tomto kongrese demonštrovali vôľu, aby sme i naďalej zostali spolu. Práve táto vôľa zostať spolu posilňuje i prácu volených preds­taviteľov Zväzu a jeho pracovní­kov. Ďakujem vám za to. Veď na základe toho, čo sa na rokovaní povedalo a žiadalo, čaká nás veľa práce, starostí, ale dúfajme, že i radosti a úspechov. Mnohí sa v poslednom čase - doma i za hranicami - zmieňova­li v tom duchu, že my, Slováci v Maďarsku, sme letargickí, apatic­kí, nemáme už sily k ďalšej zách­rane a zabezpečeniu existencie našej národnosti. Myslím si však, že naše roko­vanie ukázalo a dokázalo, že chceme aj ako tunajší občania, aj ako Slováci v Maďarsku v súčas­nosti i v budúcnosti naďalej pes­tovať slovenskú kultúru, ba mož­nosti, ktoré vyplývajú z nášho postavenia, by sme chceli rozši­rovať, hľadať nové zdroje a opo­ry k tomu, aby sme dali hlbší zmysel a vytýčili si konkrétnejšie ciele záchrany a existencie slo­venskej menšiny u nás. Že ako? Dúfame, že behom krátkeho času bude kodifikovaný národnostný zákon a väčšina obyvateľov našich Slovákmi obý­vaných osád vytvorí taký typ kul­túrnej samosprávy, ktorý bude slúžiť rozkvetu celej obce a bude ju tolerovať každý obyvateľ. Čo by mala znamenať národnostná kultúrna a administratívna sa­mospráva? V prvom rade to, že priamo na mieste, v osade, by sa malo rozhodovať napr. o tom, či budú mať v materských a základ­ných školách výuku po slovens­ky, alebo výuku slovenského ja­zyka, aké inštitúcie by boli 'po­trebné, aby naša slovenská kultú­ra mala istejšie a príťažlivejšie spoločenské postavenie a posla-nie. Mali by sme práve na zákla­de iniciatívy osád prehlbovať kultúrne a hospodárske styky so Slovenskom, s jednotlivými osa­dami na Slovensku, ale aj so slo­­venkými osadami a s krajanmi vo Vojvodine a v Rumunsku. Jedine vybudovaním takýchto stykov sa bude prehlbovať citový vzťah k celej slovenskej kultúre. Bolo by napr. žiadúce, aby sa mnohostranná spolupráca medzi pilíšskymi slovenskými obcami, ich združenie, stalo modelom, príkladom aj pre ostatné naše re­gióny. Pravda je, samozrejme, aj to, že národnostná samospráva bude znamenať nielen samostatnosť, ale aj zodpovednosť. Ale tieto v budúcnosti dané možnosti by ne­mali prekážať v tom, aby sme i naďalej chránili kontinuitu toho, čo sa po r. 1945 vytvorilo. My, Slováci, žijúci roztrúsené v rôz­nych častiach Maďarska, sme ob­­javi'í jed-" druhého, dozvedel' sa, že Slováci žijú nielen na Dol­nej zemi, ale aj v Pilíši, Novo­hrade, Bukových, Mátranských a Zemplínskych horách, ale aj medzi Dunajom a Tisou a pozdĺž Dunaja. Naši Slováci sa dozvede­li, že v Pilíši žije bohatá slovens­ká ľudová kultúra, ktorá má svoje korene v západných častiach Slo­venska, a že nielen v Pilíši, ale i v Bakonských horách rozprávajú západoslovenským nárečím. Vie­me, že stredoslovenským náre­čím sa rozpráva nielen v békéš­­skej oblasti, ale aj v Novohrade, v okolí Pešti, v Malom Kereši a že na Zemplíne rozprávajú ľu­bozvučným východoslovenským nárečím. Vieme o sebe i to, kde žijú Slováci evanjelici, a kde ka­tolíci. Naučili sme sa vážiť si navzájom svoju vieru a slovenskú kultúru. Práve v spojitosti s kul­túrou sme objavili, že popri spo­ločných črtách má aj veľa odliš­ností. Uvedomujeme si to a je to pre nás samozrejmé. Vážime si jeden druhého práve s týmito odlišnosťami. Chráňme si toto objavenie sa a doterajšiu spoluprácu i naďalej! V prvom rade to závisí od nás, veď ako to viackrát odznelo na našom kongresovom rokovaní: Môžeme sa zachovať ako Slováci len vtedy, ak to sami chceme! A k tomu by som ešte doložila: čím častejšie by sme mali dávať na vedomie, že sa aj ako Slováci vzájomne potrebujeme, že sa medzi sebou dobre cítime. V mene svojom i v mene Pred­sedníctva vám prajem pokoj, šťastie, zdravie a úspechy v súk­romnom živote, vôľu pracovať aj v oblasti slovenskej kultúry a od­hodlanie zachovať si obsažné medziľudské vzťahy a úprimné priateľstvá. Anna Divičanová Podpora z nadácie Kuratóriom nadácie „Za národné a etnické menšiny” na svojom zasadnutí 18. deeemíwa 1992 udelíte podporu nas­ledujúcim uchádzačom: Národnostný klub v Šápove (Nógrádsáp) 40.000.- Ft Osvetové stredisko v Salgótarjáné 50.000.- Ft Slovenské združenie v Novej Hute (Biikkszeotkereszt) 100.000.-Ft Samospráva v Poľnom Berinčoku (MezSberény) 15a«».-Ft Národnostné súbory v Šápove (Nógrádsáp) 22.000.- Ft Ferenc Gregor (Adas slovenských nárečí) 200.00ft- Ft Zváž Slovákov v Maďarsku 300.000.- Ft Klub ZSM v Pitvarošt 35.000.- Ft Tanečný súbor Harmónia v Slovenskom Komlói! 40.000- Ft Všeobecná škola v Csaaádalberti 80.000,- Ft Materská škola v Csaaádaiberti 20.000,- Ft Slovenský škola v Csanádalberti 2Ö.OOO- Ft Slovenský priateľský klub v Békévskej Čahe 25.000— Ft Tanečný súbor DubSnka v Novom Meste pod Šiatrom Itdika Oesovszká (slov. ľudové piesne) 100*000- Ft Red. časopisu Slovenčinár 50,000.- Ft Materská škola v Békéíske} Čabe 50.OOO.- Ft Tanečný súbor Pántlika 2a000.- Ft Tanečný súbor Rozmarín x mOOO.-Ft Výskumný ústav v Békéšskej Čabe ä lOO.0Ott.-Ft Slovenská lkáte v Novom Meste pod Šiatrom HtaOOO.- Ft Spevácky zbor v öve eaOOft-Ft Všeobecná škola v Irminčoku (Örménykút) SftOÔft- Ft Evanjelická materská Ikoia v Slov. Komló« lÖftOÖft- Ft Štefan Tóth (Szedte) 100.00ft- Ft Slovenský klub v Klrte (Erdókürt) SftOOft-Ft Všeobecná Stola v Mlynkoch (Piteszentkerazt) 80.00ft- Ft Pokojný a šťastlivý Nový Dni Pro Minoritáié Zabezpečiť menšinám priestor v masmédiách Nadácia Pro Minoritáié uspo­riadala v dňoch 17. až 19. decem­bra v Budapešti rad podujatí, v rámci ktorých sa konala konfe­rencia s medzinárodnou účasťou pod názvom Menšiny a masmé­diá. Otvorenie akcie sa konalo 17. decembra o 18. hodine v hoteli Ifjúság, kde odznel pozdravný prejav prezidenta Maďarskej re­publiky Arpáda Gôncza, ktorý o.i. povedal: - V súčasnosti je najpálčivej­šou otázkou situácia menšín a et­nických skupín nielen u nás, v Maďarsku, ale aj v celej strednej a východnej Európe. Aj naša spo­ločnosť sa skladá z menšín a et­nických skupín, ktorým musíme zabezpečiť práva a možnosti pre ich plné uplatnenie: zabezpečiť im výuku materinského jazyka, podmienky pre pestovanie kultú- I ry a tradícií. K tomu je však pod- I ľa môjho názoru potrebné, aby si samotné menšiny uvedomovali I svoju identitu a angažovali sa za I svoju vec. Konferenciu pod názvom Menšiny a masmédia považujem za veľmi aktuálnu a dôležitú, - povedal Arpád Göncz, - lebo oz­namovacie prostriedky majú dô­ležitú úlohu v politickom živote a do tejto práce sa musia zapojiť a získať voľný priestor aj v Ma­ďarsku žijúce menšiny a etnické skupiny. K tomu je potrebná spo­ločenská solidarita a súdržnosť ako aj ochota tlače, rozhlasu a te­levízie. Masmédia by mali v bu­dúcnosti systematicky a objektív­ne informovať o živote národnos­tí a poskytovať možnosti, aby sa tieto v nich uplatnili. To isté očakávame aj od mas­médií v okolitých štátoch, aby spolupracovali s tamojšími ma­ďarskými menšinami a poskytli im možnosť na propagáciu a reál­ne zobrazenie ich života. Po prejave prezidenta MR vys­túpili s pozdravnými prejavmi čestný predseda kuratória nadácie Pro Minoritáié, spisovateľ Mik­lós Mészöly, predseda menšino­vého okrúhleho stola Toso Donc­­sev a vedúci parlamentnej frakcie FIDESZ-u Viktor Orbán. V rámci konferencie odzneli prednášky maďarských zahranič­ných účastníkov zo Slovenska, Rumunska, Vojvodiny, Zakar­patskej Ukrajiny. Súčasne s pred­náškami sa premietali filmy poz­vaných filmových štúdií, konala sa výstava kníh, ako i diel cigáns­kych umelcov, ktorú usporiadala redakcia cigánskeho časopisu Phralipe. -If-

Next