Ľudové Noviny, január-jún 1994 (XXXVIII/1-26)

1994-01-06 / No. 1

Spoločne do nového roku Napísal: úradujúci predseda ZSM Michal Mata Každý, kto trvalo pôsobí na istom pracovisku, si podľa mož­nosti vytvorí určitý pracovný štýl, ktorý pokladá za najlepší. Svojich metód sa pridržiava aj vtedy, keď sa okolo neho zme­nili podmienky. Som presvedče­ný, že každý z nás je schopný prispôsobiť sa im. Dnes je to veľmi aktuálne, veď okolo nás došlo k politickým, spoločen­ským i hospodárskym zmenám. Samozrejme, to neznamená, že by sme mali zanechať aj nie­ktoré doteraz úspešne používa­né metódy. Na prahu nového roka je prí­ležitosť na to, aby sme zhodno­tili minuloročnú prácu a vytýčili si úlohy do budúcnosti. Dobrý základ k tomu poskytuje národ­nostný zákon, ktorý bol ma­ďarským parlamentom schvále­ný 7. júla 1993, a ktorý vstúpil do platnosti 20. októbra 1993. Zákon obsahuje kolektívne a in­dividuálne práva, vzťahujúce sa na národné a etnické menšiny v Maďarsku. Spomeniem len jeho najdôležitejšie body, akými je napr. zakladanie miestnych menšinových samospráv, vytvo­renie kultúrnej autonómie, roz­voj školstva ap. Treba vedieť, že národnostný zákon hovorí o právach v rámci optimálnych podmienok, o kto­rých Slováci žijúci v Maďarsku nemôžu, žiaľ, hovoriť. Zákon bude prostriedkom na to, aby sme si potrebné podmienky najprv vedeli vytvoriť. Z toho vyplýva, že budeme postupovať len malými krokmi, že sa máme koncentrovať na to, čo sa dá uskutočniť. K tomu je však pre­dovšetkým potrené, aby sa všet­ci, ktorých sa to týka, so záko­nom podrobne oboznámili. Každý kolektív a každý jedno­tlivec si musia určiť, čo a akým spôsobom chcú dosiahnuť. Len na nás záleží, do akej miery sa z teórie stane prax. Túto mož­nosť nesmieme nevyužiť! Snažme sa predovšetkým zakladať miestne národnostné samosprávy Slovákov, samo­zrejme tam, kde sú k tomu dané podmienky. Vo väčšine osád sa dozaista vytvoria len miestne národnostné skupiny. V tých miestach, kde je malý počet slo­venského obyvateľstva, si môžu zvoliť hovorcu. Dôležité je, aby sme v každej slovenskej národ­nostnej obci a meste mali svo­jich zastupiteľov. Založenie menšinových sa­mospráv a vytvorenie vlastného školstva je základom oživenia slovenskej pospolitosti v Ma­ďarsku. Je dôležité, aby sme upevnili naše školstvo. Do tejto úlohy treba zapojiť aj rodičov. Národnostný zákon sa usiluje pomôcť aj v tejto oblasti a na poli školstva hovorí o nasledu­júcich možnostiach a varian­toch: - zavedenie jedno - alebo dvojjazyčných materských škôl, pre ktoré by sa mali obnoviť po­trebné programy a zaobstarať názorné pomôcky; - zo škôl, kde sa slovenčina vyučuje ako predmet, sa môžu vytvoriť dvojjazyčné školy - a to takým spôsobom, aby sa deti okrem slovenského jazyka mohli učiť aj niektoré predmety dvojjazyčne; - zo škôl s vyučovacím jazy­kom slovenským by sa aspoň jedna mala stať naozaj sloven­skou školou; - zabezpečenie nových, mo­dernizovaných, k jazykovým znalostiam detí lepšie prispôso­bených učebných osnov a učeb­níc; - vytvorenie slovenských tried na jednotlivých odborných školách alebo učilištiach; - dôkladnejšia príprava peda­gógov na všetkých stupňoch; - vytvorenie a využitie kon­taktov so Slovenskom; - zabezpečenie možnosti štú­dia na vysokých školách na Slo­vensku; - pôsobenie slovenských hos­ťujúcich učiteľov na školách v Maďarsku. Horeuvedené možnosti sa iste vidia byť nedosiahnuteľným cieľom. Na prvý pohľad to tak naozaj vyzerá. V praxi by sme mali postupovať len premyslene a trpezlivo. Berme do úvahy to, že budujeme „spoločný dom”, ktorý potrebuje pevné základy a to, aby sa v ňom každému ušlo miesto. Predtým sa však musí všetko dokonale pripraviť, napr. projekty, rôzne materiály, za­bezpečenie kvalifikovaných od­borníkov, a čo je najdôležitejšie - treba zabezpečiť finančné ga­rancie. Úlohy, o ktorých hovorí zákon, môžeme realizovať len spoločným úsilím. Iniciátormi by mali byť v každom prípade naši Slováci, obyvatelia miest a dedín. Je totiž veľmi dôležité, aby sa záujem prejavil najmä z ich strany. Treba si určiť kon­krétny cieľ a spôsob riešenia. Pri ďalšom postupe hrajú dôle­žitú úlohu miesme samosprávy, ktoré majú za povinnosť zabez­pečiť osobné a vecné podmien­ky, finančné zázemie. Čo sa týka školstva, prím m hrajú ro­dičia a učitelia, samosprávy a rôzne štátne orgány sú v tomto prípade až na druhom mieste. Celý proces má veľmi zložitú štruktúru, v ktorej hrá každá „súčiastka” dôležitú úlohu. Ak sa hocktorá z nich pokazí, celá štruktúra buď prestane fungo­vať, alebo funguje zle. Preto je dôležité, aby každý, kto tvorí súčasť celého procesu - či už je to jednotlivec, rodina, škola, sa­mospráva alebo ministerstvo, cítil zodpovednosť za realizáciu vytýčených cieľov a snažil sa o spoluprácu na všetkých stup­ňoch. Len v tom prípade môže­me očakávať, že sa naša národ­nosť obnovi, že si zachová svoj jazyk a tradície, a že bude i na­ďalej pestovať svoju kultúru. Dôležité je aj to, aby boli vo všetkých osadách miestne ko­lektívy, ktoré by vytvorili vhod­né jazykové prostredie. Mali by sme dosiahnuť, aby slovenčina nebola len sviatočným jazykom, ale aby sa stala v našom živote každodennou. Ja osobne verím, že sa nám predsavzatia podaria, čaká nás však kus práce. Rok 1994 nám môže priniesť veľa potešenia, ale ak si nebudeme vedieť po­môcť, možno aj veľa smútku. Vykonajme všetko, čo sa dá, zá­leží len na nás. Ďakujem vám za všetko, čo ste aj doteraz vykonali v pros­pech Slovákov, žijúcich v Ma­ďarsku. V novom roku a k spo­ločnému riešeniu jednotlivých úloh vám želám veľa zdravia, pohodu v rodinnom kruhu a veľa úspechov a šťastia v súk­romnom živote. Všetkým čitateľom Ľudových novín prajeme pokojný a šťastlivý nový rok! Banka DVA MILIÓNY - BRIGÁDNICKY V obci, ktorá len pred dva a pol rokom nadobudla opäť sa­mostatnosť, sa dejú priam zá­zraky. Ani nás to veľmi nepre­kvapuje, veď Banka je perlou Novohradu. Široko-ďaleko ve­dia o jej prírodných krásach. Pri našej nedávnej návšteve obce sa nám starosta Ján Lomén s ra­dosťou pýšil tým, že onedlho vyriešia ďalší z radu problémov a spoja sa so svetom prostred­níctvom modernej telefónnej siete. Veľký podiel na tom, že v dohľadnom čase sa v banských domácnostiach rozozvučia tele­fóny, majú aj miestni lokálpo­­trioti, stavební majstri, ktorí sa rozhodli pre jedinečný čin: bri­gádnicky postaviť telefónuu centrálu. Keby si milý čitateľ myslel, že ide o akúsi malú búd­ku, tak ho ihneď môžeme ubez­pečiť, že sa mýli. Je to budova dvojmiliónovej hodnoty. Iniciátorom - ako už veľakrát - bol i tento raz murársky maj­ster, člen Celoštátneho' výboru Zväzu Slovákov v Maďarsku Ján Pintér, ktorý so svojou bri­gádou dvadsať dní venoval tejto stavbe. Keď sme s uznaním ho­vorili o jeho skutku, potichu skromne poznamenal: „Keď treba, pomôžem. Predsa bez te­lefónu sa dnes už nemôžeme zaobisť.” A ihneď začal hovoriť o svojich partneroch. O zámoč­níkovi Ondrejovi Vargovi, pre ktorého bola táto stavba tiež po niekoľko dní druhým domo­vom. Pätnásť dní potreboval k tomu, aby zmontoval vodovod a vyrobil kovové rámy okien a dvier. Za týmto výkonom ne­zaostáva ani Ján Varga, ktorý zamontoval ústredné kúrenie a plynové potrubie. Bez práce tesára Jozefa Haa­­za, maliara-natierača Ladislava Csorbu a stolára Jána Hugyecza by telefónna centrála akiste tiež nebola hotová. Ján Pintér (na snímke) nám ukázal budovu, ktorá je pripra­vená na montáž zariadenia ústredne. Text a foto: - zb -

Next