Ľudové Noviny, január-jún 1995 (XXXIX/1-26)

1995-01-05 / No. 1

5. januára 1995 KULTÚRA Slávnostné odovzdanie Synodskej knihy v ostrihomskej Bazilike Dňa 3. decembra 1994 sa v ostrihomskej Bazilike konalo slávnostné odovzdanie Synodskej knihy členom synody a celej arcidiecéze. Slávnostného obradu sa zúčastnili pápežský nuncius, arcibiskup Angelo Acerbi, kardinál, prímas, arcibiskup ostrihomsko-budapeštianskej arcidiecézy dr. László Paskai, biskupi, kňazi, členovia synody a laici z celej arcidiecézy. Slávnostný obrad otvoril tajomník Konferencie biskupov Maďarska, výpomocný biskup ostrihomskej diecézy dr. Csaba Ternyák, ktorý zdôraznil, že zasadanie synody bolo priekopníckou udalosťou v živote nielen ostrihomsko-budapeštianskej arcidiecézy, ale aj celej maďarskej katolíckej cirkvi. Zišla sa v duchu II. vatikánskeho koncilu, resp. jeho duchovnosti, zmýšľania a snáh vytvoriť nový pohľad na činnosť cirkvi. Jej najdôležitejším cieľom je vytvorenie novej štruktúry dušpastierskeho života a v duchu uznesenia tejto synody sa musí realizovať aj obroda celej katolíckej cirkvi. Pápežský nuncius, arcibiskup Angelo Acerbi vo svojom príhovore vyzdvihol dôležitosť tejto synody, ako aj jej uznesení, dokumentov, zachytených v Synodskej knihe. Sú to smerodajné uznesenia, ktoré musia slúžiť obrode maďarskej katolíckej cirkvi, jej predstavených, biskupov, kňazov ako aj veriacich a laikov v duchu Kristovho evanjelia. Kardinál, prímas, arcibiskup ostrihomsko-budapeštianskej arcidiecézy dr. László Paskai slávnostne odovzdal Synodskú knihu biskupom, kňazom, laikom, členom synody a veriacim, pričom prízvukoval: - Dňa 3. až 9. júla 1994 zasadala v zmysle kánonov Cirkevného zákona Synoda ostrihomsko-budapeštianskej arcidiecézy v Ostrihome. Jej dokumenty som úradne podpísal dňa 8. októbra 1994 a dnes oficiálne odovzdávam Synodskú knihu v ostrihomskej Bazilike členom synody a celej arcidiecéze. Prípravy a zasadania tejto synody dokázali, že žije medzi nami rad obetavých, horlivých kňazov, rehoľných bratov a sestier, veriacich a laikov. Ich nezištná činnosť napomáha duševnú obrodu celej arcidiecézy. Našou nasledujúcou úlohou bude, aby sme uskutočnili predsavzatia, uverejnené v Synodskej knihe. Našej cirkvi môžeme slúžiť podľa rôznych názorov a plánov, ale výsledky môže priniesť iba jednotná práca. Po skončení ostrihomskej synody som vyslovil želanie, aby každý na svojom pôsobisku napomáhal duševnú obrodu a znovuevanjelizáciu v duchu a podlá predpisov Synodskej knihy. Nech sa stane synoda a Synodská kniha spoločným svätým cieľom kňazov, rehoľných bratov, sestier, laikov žijúcich v reorganizovanej arcidiecéze, aby sme všetci vospolok žili dôstojne Kristovmu evanjeliu a takto plnili svoje plány, úlohy, pripravujúc sa na prelom tisícročia. Všetci veriaci, členovia maďarskej katolíckej cirkvi, musia plniť poslanie, ktoré sme dostali od Pána Krista. Iba takto sa dokáže obrodiť celá naša cirkev! Text a foto: -if- Kardinál, prímas, arcibiskup ostrihomsko-budapeštianskej arcidiecézy dr. László Paskai slávnostne odovzdal Synodskú knihu Podľa posledného sčítania obyvateľov v roku 1991 žije vo Vojvodine, autonómnej oblasti Srbska (Juhoslávia) 63 941 Slovákov. Väčšina z nich je sústredená v strednej časti južnej Báčky, v Srieme alebo okolo Starej Pazovy a v južnom Banáte. Prví Slováci tam prišli pred dvestopäťdesiatimi rokmi, približne v roku 1740, aby obnovili Turkami spustošenú krajinu a zaľudnili poloprázdne oblasti Vojvodiny. Pochádzali zo stredného Slovenska a prichádzali spoločne s Nemcami, Rumunmi, Srbmi a Maďarmi. Neskôr sa na imigrácii Slovákov, ktorí boli prevažne evanjelického vierovyznania, podieľal aj strach pred tvrdou rekatolizačnou politikou cisárskej Viedne. „Sme a budeme...” V súčasnosti je vo Vojvodine niekoľko stredísk, v ktorých slovenská komunita veľmi úspešne rozvíja svoj hospodársky a národný život. Občiny Báčsky Petmvec, Báčslca Palanka, Báč, Stará Pazova, Kovačica alebo mestá Nový Sad a Zrenjanin patria k baštám slovenskej kultúry a možno trochu archaickej, ale mäkkej ľúbozvučnej slovenčiny. Napriek tomu, že bývalé Česko-Slovensko a osobitne Slovensko nikdy výrazne nepodporovalo túto komunitu, dokázala si vybudovať silné atribúty národného povedomia, ktoré môže závidieť nejeden americký či maďarský Slovák. „ V tomto roku sme oslavovali niekoľko výročí. Sedemdesiate piate narodeniny kníhtlačiame a gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci, päťdesiate výročie založenia nášho týždenníka Hlas ľudu a 128. narodeniny ochotníckeho divadla Vladimíra Hurbana Vladimírova v Báčskom Petrovci. Školstvo, evanjelická cirkev, divadlo a kníhtlačiareň sú našimi národnými piliermi, im vďačíme za to, že ešte v Juhoslávii sme a budeme, ” vraví PhDr. Ján Dorča, predseda ochotníckeho divadla, ktoré má ešte dve scény v Starej Pazove a Kovačici. Miloševič sa nehnevá Na rozdiel od maďarskej, ukrajinskej a chorvátskej menšiny vojvodinskí Slováci nemajú ni-jaké politické organizácie. Nahrádzajú ich apolitickou Maticou slovenskou v Juhoslávii, ktorú obnovili r. 1990. Má takmer 12 000 členov, združených v 22 miestnych odboroch. „Naším cieľom je zakladať miestne odbory celoplošne, všade tam, kde žije viac ako tisíc Slovákov. Podporujeme upevnenie nášho školského systému. Máme korektný vzťah k Srbom a ku krajine, v ktorej žijeme. Viete, my nepotrebujeme vlastnú politickú stranu. My máme strany, ktoré podporujeme — Reformnú demokratickú stranu Vojvodiny a Ligu sociálnych demokratov Vojvodiny. Už v tretích voľbách sme prevažne volili opozíciu, ktorá má blízko k Miloševičovmu súperovi Paničovi. Niektorí Srbi to nevydržali a tabuľu pri vstupe do Báčskeho Petrovca prestriekali po voľbách na Paničovo. Nevedeli sa vyrovnať s tým, že až 80 percent Petrovčanov volilo Paniča, ” hovorí Michal Spevák, predseda matičiarov. Jeho kolega MUDr. Daniel Chorvát vzápätí dodáva, že hoci nevolili S. Miloševiča, bol to práve on, ktorý im neskôr vlastnoručne odovzdal kľúče od darovaného auta. Prosebník zo Slovenska! Ak by sme mali hodnotiť vzťah našich krajanov k Slovensku, musíme konštatovať, že je kritický. Hlavne inteligencia sa stavia kriticky voči slabému záujmu vlády v otázke zrušenia poplatkov za víza na návštevu Slovenska. Aby nemuseli platiť 37 dinárov za ročné víza, 30 dinárov za auto a 10 dinárov za každú sobotu, požadujú udelenie osobitného štatútu krajana, ktorý by im umožňoval, aby na Slovensku neboli vnímaní ako cudzinci, ale ako krajania. Istou boľavou škvrnou je i sklamanie, že v období bojov pri Vukovare a následne po prudkej hyperinflácii k nim neprišiel ani jeden kamión humanitnej pomoci zo Slovenska. R. Matejovič Vojvodinskí Slováci žiadajú štatút krajanov 3 Literárne večierky^ časopisu BARÁTSÁG Redaktorky maďarského interetnického a multikultúmeho časopisu BARÁTSÁG Mária Emberová a Eva Mayerová so svojimi hosťami (v prvom rade literátmi z radov národností, žijúcich v Maďarsku) usporiadali úspešné literárne večierky v Kultúrnom dome obce Hajós, obývanej Nemcami, v sídle Kultúrneho združenia maďarských Židov a nadácie Maďarská kultúra v Budapešti. V kaviarni kníhkupectva na Királyovej ulici hlavného mesta sa konal aj hudobno-literámy večierok časopisu Barátság. Zo svojej najnovšej tvorby tu predniesli úryvky o.i. v Maďarsku žijúci srbskí literáti Petar Miloševič a Nikola Radosav, chorvátsky básnik Marko Déldc, nemecká poetka Valeria Kochová, trojjazyčný (rusínsko-slovenskomaďarský) Gabriel Hattinger a aj náš slovenský básnik, predseda Združenia slovenských spisovateľov a umelcov v Maďarsku Imrich Fuhl. I. Fuhl Redaktorky časopisu Barátság M. Emberová (pri prejave) a É. Mayerová v spoločnosti interpretky Judity Havasovej (vľavo) Foto: László Bajtai Zahraničných vedcov upútala naša duchovná hudba Banská Bystrica bola nedávno miestom konania medzinárodnej muzikologickej konferencie Duchovná hudba v 19. storočí, ktorú pripravila Slovenská muzikologická asociácia pri Slovenskej hudobnej únii, Nadácia Jána Levoslava Bellu, Literárne a hudobné múzeum Banská Bystrica, Univerzita Mateja Bela, Ústav hudobnej vedy SAV a ďalšie inštitúcie. Program pozostával z referátov slovenských, rakúskych, maďarských a poľských účastníkov, obohatený bol veľkým duchovným koncertom, koncertom židovskej hudby a koncertom s názvom Hudobné skvosty v chráme. Súčasťou podujatia bola tiež prehliadka Literárneho a hudobného múzea v Banskej Bystrici, ktorému pani Dagmar Sturli-Bellová z Rakúska, vnučka hudobného skladateľa Jána Levoslava Bellu, darovala niekoľko predmetov zo súkromnej pozostalosti svojho starého otca. Počas štyroch rokovacích dní konferencie, ktorá sa konala v priestoroch Úniverzity Mateja Bela, odznelo dvadsaťdeväť referátov, dotýkajúcich sa najrôznorodejších otázok na poli duchovnej hudby. Aj tematické rozdelenie príspevkov do blokov Vývojové tendencie a osobnosti, Duchovná pieseň, Tradície, konfesie, pestovanie hudby a Estetické a filozofické aspekty a koncepcie poukazuje na šírku jej zamerania, prezentujúceho výsledky systematickej pramennej, komparačnej, analytickej a syntetickej práce. Veľmi aktuálnou sa ukázala problematika edičných spracovaní Jednotného katolíckeho spevníka, Nového evanjelického spevníka a stav organárstva a organov v kostoloch na Slovensku, čo sa najvýraznejšie prejavilo v záverečnej diskusii. Toto podujatie svojím ojedinelým zameraním patrí k najvýznamnejším muzikologickým aktivitám na Slovensku a početná účasť špecialistov z viacerých krajín, ako aj obsah a kvalita prednesených príspevkov, svedčia o jej užitočnosti. M. B.