Ľudové Noviny, júl-december 1995 (XXXIX/27-52)

1995-07-06 / No. 27

Rozhovor s riaditeľkou odboru Úradu pre národné a etnické menšiny Klárou Bencskóovou-Gindeleovou V duchu tolerancie a vzájomnej úcty Človeka, ktoiý sa podujme zastupovať záujmy Slovákov v Maďarsku na najvyššom mieste, teda na Úrade vlády pre národné a etnické menšiny, sledujú priam pod lupou obe strany - tí, ktorých záujmy chráni, i predstavitelia moci. Mal by to byť hádam miešanec tigra a diplomata. Podľa môjho názoru je to vari naj nevďačnej šia úloha, na ktorú sa môže člo­vek podujať. Keď je tým človekom naviac útla žena, tak sa môžete popasovať s protichodnými pocitmi. Klára Bencskóová-Gindeleová, šarmantná žena, si získala sympa­tie maďarskej tlače ako riaditeľka Maďarského kultúrneho inštitútu a kultúrna radkyňa Veľvyslanec­tva MR v Prahe, kde sme sa s ňou mohli nielen zoznámiť, ale i pre­svedčiť sa o jej diplomatickom talente. Iné je však reprezentovať krajinu v kultúmo-politickej ob­lasti a iné zastupovať silne asimi­lovanú menšinu na domácej pôde. Obzvlášť, keď hneď po jej vyme­novaní sa niektorým nepáčila jej maďarská národnosť. - Nevyvoláva vo vás určitý konflikt fakt, že nie ste Sloven­kou? - Nie, dokonca nielen vo mne, ale ani v občanoch slovenskej národnosti, ktorých zastupujem. Proble­matikou menšín sa zaoberám už pomerne dávno. Dôverne poznám menšinové bytie, veď moja matka je Maďarka zo Slovenska, otec Maďar stadiaľto. Žili sme niekoľko rokov na Slovensku, v Čechách aj v Maďarsku. Nikdy som sa nestretla s diskrimináciou, viem však, že menšinový život nosí v sebe veľa otázok, ktoré je treba zodpovedať. Študovala som dva roky v Bratislave hungaristiku, na ELTE v Bu­dapešti slovakistiku a napriek tomu, že som sa chys­tala na pedagogickú dráhu, osud ma zavial do Kul­túrneho strediska Československej republiky. Deväť rokov som sa podieľala na šírení českej, slovenskej a maďarskej kultúry na Slovensku i v Maďarsku. Devätnásť rokov som pracovala na zahraničnom od­bore Ministerstva školstva a kultúry v Budapešti, kde som mala na starosti oblasť medzinárodnej kul­túrnej spolupráce s Československom. Iste, v tých časoch sa narobilo veľa zlého, ale aj veľa, veľa dob­rej a záslužnej práce. Ťažko mi je jednoznačne ne­govať uplynulé desaťročia, veď som takmer doko­nale spoznala život Slovákov vil župách Maďarska i život Maďarov na Slovensku a ich najaktívnejších predstaviteľov. - Vráťme sa ešte k univerzitným štúdiám. Bola východiskom k určitej spolupatričnosti študentov slovenčiny v Budapešti, respektíve maďarčiny v Bra­tislave národnostná príslušnosť? - Nebola to príslušnosť k národnosti, ale skôr akási rodinná, susedská spolupatričnosť. Hovorili sme si: My, slavisti, my hungaristi. Tvorili sme veľ­mi dobrú partiu, mnohé priateľstvá žijú dodnes. Puto slovenčiny som skôr pociťovala na kurzoch Štúdia Academica Slovaka v Bratislave. V poslednom roč­níku štúdia na univerzite, keď som sa intenzívne pripravovala na prácu za katedrou, som vyučovala na slovenskom gymnáziu v Budapešti. Na stole som mala položené hlinené prasiatko. Kto preriekol po maďarsky, musel zaplatiť pokutu — forint do pra­siatka. - Aj dnes by ste rozdávali prasiatka? - Dnes už nie, - odpovedá pani Klára s úsmevom. - Viem, že schopná, svojou národnou príslušnosťou sa netajaca, ba skôr hrdá inteligencia je podmienkou prosperity národnosti. Ale jej zrod nemožno nariadiť či nanútiť „zhora”. Štát môže len napomáhať vy­tvárať podmienky k výchove uvedomelej inteligen­cie. Tesne pred voľbami do národnostných samo­správ sa minority mimoriadne aktivizovali. Nie z donútenia, lež preto, lebo to samy chceli. Vnútorné chcenie, formovanie sa tu žijúcej inteligencie, vod­covských osobností sú na správnej ceste. Vidím však jedno nebezpečenstvo - Slováci žijúci v Maďarsku sú oslabení nejednotnosťou, čím značne spomaľujú tento proces. Chýba im konštruktívna spolupráca. Konkrétne: Celoštátna slovenská samospráva bola zvolená. Jednoducho neverím, že by výsledok bol manipuláciou tej-ktorej strany. Verím, že Slováci sú od prírody veľmi dobrí a od podstaty chytrí ľudia. Znovuprebúdzanie sa vyvíja dobrým smerom. Mož­no sa zľakli hlasov, príliš zdôrazňujúcich podstatu byť Slovákom v Maďarsku. Nechceli vytvárať ex­trémistické nálady a ďalšie sváry ani s tu žijúcimi ľuďmi inej národnosti. Alternatívne organizácie sa dištancovali, to sa odrazilo aj na výsledkoch volieb. Dostali sa zas do protitábora. Rôznosť myšlie­nok, náhľadov a snáh by nemala rozdeľovať národnosť, veď spo­ločným záujmom by malo byť jej povznesenie. O menšinách je potrebné hovo­riť a písať, ale v súčasnosti je to aj módna téma, najmä ak chce niekto vystupovať vo vlastnom záujme. Menšiny by mali svoje sily sústrediť na riešenie spoloč­ných úloh. - Mnohé úlohy si však vyžadu­jú značné finančné obete. Možno aj veľké hlinené prasa by nesta­čilo na pokuty, ale najmä na pro­gramy, zveľaďujúce národnostné bytie. Často sa do­konca ozývajú hlasy, ktoré tvrdia, že mnoho peňazí, určených na rozvoj tunajších národností, putuje na Slovensko, na podporu maďarskej menšiny. Pozna­júc stanoviská vlád Maďarska a Slovenska ľahko je uveriť tomu, že tunajšie národnosti vychádzajú z tej­to politiky finančne okyptené. - Táto mienka je veľmi povrchná a nebezpečne mylná. Nezabúdajme, že národnostný zákon je nový. Zatiaľ nebolo možné dosiahnuť, aby všetko dokonale fungovalo. Viem, že financie determinujú všetky oblasti života. V súčasnosti sa vytvárajú nové štruktúry, prebieha proces, ktorý pozostáva z rôz­nych štádií. Vzťahuje sa to aj na menšinové národ­nostné samosprávy. Ale ani to nás, ba nikoho, neo­právňuje k tomu, aby sme vopred odsudzovali. Skôr by sme mali pomáhať. Vonkoncom však nie je dob­ré prirovnávať, alebo dokonca stotožňovať situáciu. Veľa sa popísalo o tom, či má byť podpora minorít riešená na princípe reciprocity, a či komplexne a s nadhľadom. Tu žijúci Slováci i na Slovensku žijúci Maďari sú často dezinformovaní. Vychádzajúc z tej­to skutočnosti hodlá Úrad na jeseň zorganizovať konzultačné rozhovory, spoločné stretnutia v Buda­pešti, aby sa národnosti mohli presvedčiť o skutoč­nosti, spoznať sa a podporovať svoje záujmy. - S príchodom na nové pracovisko si človek zvyk­ne stanoviť ciele, ktoré by chcel dosiahnuť. Aké sú tie vaše? - Za viac ako štvrťstoročie svojej práce, vrátane siedmich rokov pôsobenia v Prahe, som sa presved­čila o tom, že tvorivá inteligencia, nech pochádza z ktorejkoľvek krajiny, nemá problémy národnostné­ho rázu voči reprezentantom iných národov a ná­rodností a nesnaží sa ich diskriminovať. Ich vzťahy charakterizuje vzájomná úcta. To musí byť aj bázou budovania vzájomných medziľudských vzťahov. Túžim po takej Európe, kde hranice nadobúdajú čo­raz menší význam. Nemusíme ísť do Európy, lebo v nej sme, v nej žijeme. Otázka menšín je preto veľmi živá, lebo doteraz nebolo príliš veľa možností vyžívať sa v pocitoch svojbytnosti. Keď sa mi po­darí urobiť niečo pre to, aby sa život menšín uberal správnym smerom, budem vedieť, že ani moja práca nevyšla nazmar. Chcela by som byť sprostredkova­teľkou medzi organizáciami, medzi reprezentáciou slovenskej národnosti v Maďarsku a maďarskej ná­rodnosti na Slovensku, a racionálne, ale nie bez srdca či bez duše, pomáhať pri riešení ich problé­mov, získavať a odovzdávať pravdivé informácie o nich. Aby sme si svoje kultúrne bohatstvo vedeli vážiť aj my, tak ako si ho vážia iní. V duchu tole­rancie, veľkorysosti a vzájomnej úcty tu, v našom regióne. E. Trenková XIV. národnostný deň v Teranoch Pestrá kultúrna prehliadka - v znamení pestovania tradícií a zachovania kultúrneho dedičstva V Slovákmi obývanej novo­hradskej obci Terany (Terény), ktorá má iba okolo päťsto oby­vateľov, sa v poslednú júnovú nedeľu konal XIV. národnostný deň. Hlavným organizátorom tejto tradičnej kultúrnej pre­hliadky, ktorá sa aj tentokrát niesla v znamení pestovania tra­dícií a zachovania kultúrneho dedičstva slovenskej, resp. ne­meckej národnosti, teda Samo­správe obce Terany, miestnej slovenskej menšinovej samo­správe a tzv. detskej samosprá­ve, sa podarilo zostaviť skutoč­(Pokračovanie na 3. strane) Záber z vystúpenia miestneho folklórneho súboru Pozvánka na stretnutie národností v Pomáze V dňoch 25. až 27. augusta sa uskutoční už tradičné stret­nutie národností v Pomáze. Pozývame naň tie slovenské hu­dobné telesá, tanečné skupiny a spevácke zbory, ktoré chránia tradície slovenskej národnosti v Maďarsku a ktoré by sa rady predstavili širšej verejnosti a ochotníckym súborom iných ná­rodností. Program podujatia budú vysielať aj rozhlasová stanica Petőfi a Maďarská televízia. Hodnotenie vystúpení by mohlo byť pre účinkujúce súbory podnetom k ich ďalšej činnosti. V rámci trojdňovej série podujatí sa predstavia aj remesel­níci, ktorí predvedú napríklad stavanie pece a jej použitie, vý­robu hudobných nástrojov, farbenie vlny, tkanie, pradenie, zho­tovovanie rôznych predmetov z kostí, výrobu šperkov, spraco­vanie kože, výrobu nábytku z guľatiny a rôznych nádob z kôry stromov. Večery budú spestrovať tanečné zábavy spojené s nácvikom tancov. Záujemci sa majú prihlásiť písomne, pričom treba uviesť vek a počet členov súboru, ako i jeho program. Prihláseným skupinám zašlú organizátori šekovú poukážku na zaplatenie 5000 Ft. Prihlášky zasielajte na adresu: Pomáz Falu-Ház Egye­sület, 2013 Pomáz, Mártírok u. 12. Tel. 06/26 326-268, resp. 325-558. V dňoch 14. až 19. VIII. a 21. až 25. VIII. sa prvýkrát uskutoční odborný národnostný tábor, ktorý je určený predo­všetkým stredoškolákom, orientujúcim sa na tradície národnos­tí žijúcich v Maďarsku, ako i pedagógom, ktorí sa podujmú odovzdať im svoje poznatky z tejto oblasti. V rámci skupino­vých zamestnaní sa účastníci táborov budú môcť oboznámiť s rôznymi remeslami. Prvý tábor bude zameraný na hudbu, tance a piesne našich severných susedov, ako i slovenskej, ne­meckej a rómskej národnosti v Maďarsku, v druhom tábore si účastníci budú môcť osvojovať balkánske tance. R. Bajovicsová

Next