Ľudové Noviny, júl-december 1995 (XXXIX/27-52)
1995-07-06 / No. 27
Rozhovor s riaditeľkou odboru Úradu pre národné a etnické menšiny Klárou Bencskóovou-Gindeleovou V duchu tolerancie a vzájomnej úcty Človeka, ktoiý sa podujme zastupovať záujmy Slovákov v Maďarsku na najvyššom mieste, teda na Úrade vlády pre národné a etnické menšiny, sledujú priam pod lupou obe strany - tí, ktorých záujmy chráni, i predstavitelia moci. Mal by to byť hádam miešanec tigra a diplomata. Podľa môjho názoru je to vari naj nevďačnej šia úloha, na ktorú sa môže človek podujať. Keď je tým človekom naviac útla žena, tak sa môžete popasovať s protichodnými pocitmi. Klára Bencskóová-Gindeleová, šarmantná žena, si získala sympatie maďarskej tlače ako riaditeľka Maďarského kultúrneho inštitútu a kultúrna radkyňa Veľvyslanectva MR v Prahe, kde sme sa s ňou mohli nielen zoznámiť, ale i presvedčiť sa o jej diplomatickom talente. Iné je však reprezentovať krajinu v kultúmo-politickej oblasti a iné zastupovať silne asimilovanú menšinu na domácej pôde. Obzvlášť, keď hneď po jej vymenovaní sa niektorým nepáčila jej maďarská národnosť. - Nevyvoláva vo vás určitý konflikt fakt, že nie ste Slovenkou? - Nie, dokonca nielen vo mne, ale ani v občanoch slovenskej národnosti, ktorých zastupujem. Problematikou menšín sa zaoberám už pomerne dávno. Dôverne poznám menšinové bytie, veď moja matka je Maďarka zo Slovenska, otec Maďar stadiaľto. Žili sme niekoľko rokov na Slovensku, v Čechách aj v Maďarsku. Nikdy som sa nestretla s diskrimináciou, viem však, že menšinový život nosí v sebe veľa otázok, ktoré je treba zodpovedať. Študovala som dva roky v Bratislave hungaristiku, na ELTE v Budapešti slovakistiku a napriek tomu, že som sa chystala na pedagogickú dráhu, osud ma zavial do Kultúrneho strediska Československej republiky. Deväť rokov som sa podieľala na šírení českej, slovenskej a maďarskej kultúry na Slovensku i v Maďarsku. Devätnásť rokov som pracovala na zahraničnom odbore Ministerstva školstva a kultúry v Budapešti, kde som mala na starosti oblasť medzinárodnej kultúrnej spolupráce s Československom. Iste, v tých časoch sa narobilo veľa zlého, ale aj veľa, veľa dobrej a záslužnej práce. Ťažko mi je jednoznačne negovať uplynulé desaťročia, veď som takmer dokonale spoznala život Slovákov vil župách Maďarska i život Maďarov na Slovensku a ich najaktívnejších predstaviteľov. - Vráťme sa ešte k univerzitným štúdiám. Bola východiskom k určitej spolupatričnosti študentov slovenčiny v Budapešti, respektíve maďarčiny v Bratislave národnostná príslušnosť? - Nebola to príslušnosť k národnosti, ale skôr akási rodinná, susedská spolupatričnosť. Hovorili sme si: My, slavisti, my hungaristi. Tvorili sme veľmi dobrú partiu, mnohé priateľstvá žijú dodnes. Puto slovenčiny som skôr pociťovala na kurzoch Štúdia Academica Slovaka v Bratislave. V poslednom ročníku štúdia na univerzite, keď som sa intenzívne pripravovala na prácu za katedrou, som vyučovala na slovenskom gymnáziu v Budapešti. Na stole som mala položené hlinené prasiatko. Kto preriekol po maďarsky, musel zaplatiť pokutu — forint do prasiatka. - Aj dnes by ste rozdávali prasiatka? - Dnes už nie, - odpovedá pani Klára s úsmevom. - Viem, že schopná, svojou národnou príslušnosťou sa netajaca, ba skôr hrdá inteligencia je podmienkou prosperity národnosti. Ale jej zrod nemožno nariadiť či nanútiť „zhora”. Štát môže len napomáhať vytvárať podmienky k výchove uvedomelej inteligencie. Tesne pred voľbami do národnostných samospráv sa minority mimoriadne aktivizovali. Nie z donútenia, lež preto, lebo to samy chceli. Vnútorné chcenie, formovanie sa tu žijúcej inteligencie, vodcovských osobností sú na správnej ceste. Vidím však jedno nebezpečenstvo - Slováci žijúci v Maďarsku sú oslabení nejednotnosťou, čím značne spomaľujú tento proces. Chýba im konštruktívna spolupráca. Konkrétne: Celoštátna slovenská samospráva bola zvolená. Jednoducho neverím, že by výsledok bol manipuláciou tej-ktorej strany. Verím, že Slováci sú od prírody veľmi dobrí a od podstaty chytrí ľudia. Znovuprebúdzanie sa vyvíja dobrým smerom. Možno sa zľakli hlasov, príliš zdôrazňujúcich podstatu byť Slovákom v Maďarsku. Nechceli vytvárať extrémistické nálady a ďalšie sváry ani s tu žijúcimi ľuďmi inej národnosti. Alternatívne organizácie sa dištancovali, to sa odrazilo aj na výsledkoch volieb. Dostali sa zas do protitábora. Rôznosť myšlienok, náhľadov a snáh by nemala rozdeľovať národnosť, veď spoločným záujmom by malo byť jej povznesenie. O menšinách je potrebné hovoriť a písať, ale v súčasnosti je to aj módna téma, najmä ak chce niekto vystupovať vo vlastnom záujme. Menšiny by mali svoje sily sústrediť na riešenie spoločných úloh. - Mnohé úlohy si však vyžadujú značné finančné obete. Možno aj veľké hlinené prasa by nestačilo na pokuty, ale najmä na programy, zveľaďujúce národnostné bytie. Často sa dokonca ozývajú hlasy, ktoré tvrdia, že mnoho peňazí, určených na rozvoj tunajších národností, putuje na Slovensko, na podporu maďarskej menšiny. Poznajúc stanoviská vlád Maďarska a Slovenska ľahko je uveriť tomu, že tunajšie národnosti vychádzajú z tejto politiky finančne okyptené. - Táto mienka je veľmi povrchná a nebezpečne mylná. Nezabúdajme, že národnostný zákon je nový. Zatiaľ nebolo možné dosiahnuť, aby všetko dokonale fungovalo. Viem, že financie determinujú všetky oblasti života. V súčasnosti sa vytvárajú nové štruktúry, prebieha proces, ktorý pozostáva z rôznych štádií. Vzťahuje sa to aj na menšinové národnostné samosprávy. Ale ani to nás, ba nikoho, neoprávňuje k tomu, aby sme vopred odsudzovali. Skôr by sme mali pomáhať. Vonkoncom však nie je dobré prirovnávať, alebo dokonca stotožňovať situáciu. Veľa sa popísalo o tom, či má byť podpora minorít riešená na princípe reciprocity, a či komplexne a s nadhľadom. Tu žijúci Slováci i na Slovensku žijúci Maďari sú často dezinformovaní. Vychádzajúc z tejto skutočnosti hodlá Úrad na jeseň zorganizovať konzultačné rozhovory, spoločné stretnutia v Budapešti, aby sa národnosti mohli presvedčiť o skutočnosti, spoznať sa a podporovať svoje záujmy. - S príchodom na nové pracovisko si človek zvykne stanoviť ciele, ktoré by chcel dosiahnuť. Aké sú tie vaše? - Za viac ako štvrťstoročie svojej práce, vrátane siedmich rokov pôsobenia v Prahe, som sa presvedčila o tom, že tvorivá inteligencia, nech pochádza z ktorejkoľvek krajiny, nemá problémy národnostného rázu voči reprezentantom iných národov a národností a nesnaží sa ich diskriminovať. Ich vzťahy charakterizuje vzájomná úcta. To musí byť aj bázou budovania vzájomných medziľudských vzťahov. Túžim po takej Európe, kde hranice nadobúdajú čoraz menší význam. Nemusíme ísť do Európy, lebo v nej sme, v nej žijeme. Otázka menšín je preto veľmi živá, lebo doteraz nebolo príliš veľa možností vyžívať sa v pocitoch svojbytnosti. Keď sa mi podarí urobiť niečo pre to, aby sa život menšín uberal správnym smerom, budem vedieť, že ani moja práca nevyšla nazmar. Chcela by som byť sprostredkovateľkou medzi organizáciami, medzi reprezentáciou slovenskej národnosti v Maďarsku a maďarskej národnosti na Slovensku, a racionálne, ale nie bez srdca či bez duše, pomáhať pri riešení ich problémov, získavať a odovzdávať pravdivé informácie o nich. Aby sme si svoje kultúrne bohatstvo vedeli vážiť aj my, tak ako si ho vážia iní. V duchu tolerancie, veľkorysosti a vzájomnej úcty tu, v našom regióne. E. Trenková XIV. národnostný deň v Teranoch Pestrá kultúrna prehliadka - v znamení pestovania tradícií a zachovania kultúrneho dedičstva V Slovákmi obývanej novohradskej obci Terany (Terény), ktorá má iba okolo päťsto obyvateľov, sa v poslednú júnovú nedeľu konal XIV. národnostný deň. Hlavným organizátorom tejto tradičnej kultúrnej prehliadky, ktorá sa aj tentokrát niesla v znamení pestovania tradícií a zachovania kultúrneho dedičstva slovenskej, resp. nemeckej národnosti, teda Samospráve obce Terany, miestnej slovenskej menšinovej samospráve a tzv. detskej samospráve, sa podarilo zostaviť skutoč(Pokračovanie na 3. strane) Záber z vystúpenia miestneho folklórneho súboru Pozvánka na stretnutie národností v Pomáze V dňoch 25. až 27. augusta sa uskutoční už tradičné stretnutie národností v Pomáze. Pozývame naň tie slovenské hudobné telesá, tanečné skupiny a spevácke zbory, ktoré chránia tradície slovenskej národnosti v Maďarsku a ktoré by sa rady predstavili širšej verejnosti a ochotníckym súborom iných národností. Program podujatia budú vysielať aj rozhlasová stanica Petőfi a Maďarská televízia. Hodnotenie vystúpení by mohlo byť pre účinkujúce súbory podnetom k ich ďalšej činnosti. V rámci trojdňovej série podujatí sa predstavia aj remeselníci, ktorí predvedú napríklad stavanie pece a jej použitie, výrobu hudobných nástrojov, farbenie vlny, tkanie, pradenie, zhotovovanie rôznych predmetov z kostí, výrobu šperkov, spracovanie kože, výrobu nábytku z guľatiny a rôznych nádob z kôry stromov. Večery budú spestrovať tanečné zábavy spojené s nácvikom tancov. Záujemci sa majú prihlásiť písomne, pričom treba uviesť vek a počet členov súboru, ako i jeho program. Prihláseným skupinám zašlú organizátori šekovú poukážku na zaplatenie 5000 Ft. Prihlášky zasielajte na adresu: Pomáz Falu-Ház Egyesület, 2013 Pomáz, Mártírok u. 12. Tel. 06/26 326-268, resp. 325-558. V dňoch 14. až 19. VIII. a 21. až 25. VIII. sa prvýkrát uskutoční odborný národnostný tábor, ktorý je určený predovšetkým stredoškolákom, orientujúcim sa na tradície národností žijúcich v Maďarsku, ako i pedagógom, ktorí sa podujmú odovzdať im svoje poznatky z tejto oblasti. V rámci skupinových zamestnaní sa účastníci táborov budú môcť oboznámiť s rôznymi remeslami. Prvý tábor bude zameraný na hudbu, tance a piesne našich severných susedov, ako i slovenskej, nemeckej a rómskej národnosti v Maďarsku, v druhom tábore si účastníci budú môcť osvojovať balkánske tance. R. Bajovicsová