Ľudové Noviny, január-jún 2000 (XLIV/1-26)
2000-06-15 / No. 24
4 KULTÚRA 15. júna 2000 Päťdesiat rokov budapeštianskej slovenskej školy Jubilejnéoslavy s nostalgiou (Dokončenie z 1• strany) Prvou riaditeľkou školy bola M. Bocskaiová, žiacky domov viedol Mario Chytil. Učitelia pochádzali zo Slovenska a boli maďarskej národnosti. Učebnice neboli k dispozícii, len tie, ktoré si učitelia priniesli so sebou. Napriek horším podmienkam pracovali veľmi svedomité a čestne. Takí boli: Ľudovít Frenyo, Alexander Matulay, Ľudovít Mészáros, František Varga, Mario Chytil, Eva Báneszová Ritókhová a Alžbeta Bôhmová. Okrem toho niektorí boh popri vyučovaní aj vychovávateľmi v žiackom domove alebo opačne. Neskoršie k nim pribudli ďalší významní pedagógovia a vychovávatelia žiackeho domova, ktorí zanechali hlboké stopy v pamäti svojich chovancov: Mária Bólyová, Eva Jánossyová Rozália Latorczaiová, Vilma Takátsová, Elena Goldová, Katarína Lojková, Sarolta Zalotaiová, Hilda Ta kácsová, Ella Csetényiová, Jarmila Kiirtiová, Erika Beleznayová, Ibolya Sárová, Gizela Angyalová, Elena Ruzicsková, Dr. Barnabás Nagy, Augustín Drahos, Eugen Bajza, Eugen Stopko, Ján Danko, Nándor Takács, Ján Kusnyár a Csaba Szabó. V roku 1950 bol založený štátny koedukovaný učiteľský ústav s vyučovacím jazykom slovenským, kde prebiehala príprava slovenských učiteľov. V prvom ročníku bolo 24 žiakov, boh to prevažne absolventi 8. triedy našej všeobecnej školy, k nim sa pridali žiaci z vidieka. Učiteľský ústav po rokoch postupne rozširovali a zabezpečovali podmienky na vytvorenie cvičnej školy. Veľkú zásluhu na tom mala pani učiteľka Alžbeta Bôhmová, a neskoršie Gizela Angyalová. V školskom roku 1951/52 bol v matrike zaregistrovaný názov Všeobecná cvičná škola s vyučovacím jazykom slovenským. Učiteľský ústav v rokoch 1951/53 vydal i. zväzok Pedagogiky, n. zväzok Dejín pedagogiky a organizácie školstva. Prebiehala tu veľmi intenzívna pedagogicko-odbomá práca. Postupne sa vydávali aj učebnice, často preklady z maďarského jazyka. Žiaci učiteľského ústavu vykonávali prax na cvičnej škole. V roku 1954 sa základná škola a učiteľský ústav presťahovali do Vili. obvodu na ulicu Orczy č. 6 (neskoršie ulica Imre Mezó'a), kde boli už lepšie podmienky. Škola mala samostatný dvor, kuchyňu a viac priestorov. Žiaľ, žiacky domov bol na rôznych miestach, čo sa ani v ďalších desaťročiach nevyriešilo. Počas týchto rokov bol v škole veľmi čulý život. Dominoval tu zborový spev, ľudový tanec a rôzne športové krúžky. Obnovovalo sa v nich pestovanie národnostných tradícií a zvykov. Inštitúcia mala v týchto rokoch veľmi plodné kontakty s materskou krajinou, nadviazali sa družobné kontakty s Nitrou, pedagógovia chodievali na dvojtýždňové kurzy do Bratislavy. Prví absolventi učiteľského ústavu ukončili štúdium v r. 1954. Všetci štrnásti zložili na záver štúdií odbornú maturitu. Po nej mohli pokračovať v štúdiu na vysokých školách s pedagogickým zameraním, iní sa zase vracali do svojich rodných obcí vyučovať. Posledný ročník učiteľského ústavu končil v r. 1959/60 so 16. žiakmi. Výchovu slovenských učiteľov prevzali maďarské inštitúcie. Učiteľský ústav nahradilo gymnázium. V roku 1960 nariadením ministerstva školstva sa jednojazyčné školy postupne premenili na dvojjazyčné. Týmto nariadením sa začal asimilačný proces, ktorého následky sme viac desaťročí pociťovali aj v oblasti národnostného školstva, nemohla totiž vznikať inteligencia zameraná na výučbu reálnych predmetov. Prevažná časť absolventov našej školy sa hlásila na filológiu, keďže neovládala odbornú terminológiu reálnych predmetov po slovensky, neodvažovala sa hlásiť na zahraničné štúdia. Reálne predmety sa vyučovali po maďarsky, neskoršie si študenti lepšie osvojili odbornú terminológiu po slovensky z tých predmetov, kde aj vyučujúci ovládal slovenský jazyk. Na základe bilaterálnej dohody medzi ČSSR a MĽR sa našim absolventom naskytla možnosť študovať v materskej krajine. Okrem filológie sa z roka na rok rozširovala paleta jednotlivých odborov: lesníctvo, drevárstvo, žurnalistika, architektúra, informatika... atď. Viacerí študenti získali diplomy na domácich a zahraničných univerzitách a vysokých školách, obstáli vo verejnom a spoločenskom živote i v školstve. V druhej polovici 80. rokov sa realizovala možnosť vysielania hosťujúcich učiteľov z materskej krajiny. Boli to učitelia slovenského jazyka a literatúry, ale aj iných odborov, ktorí pôsobili na rôznych typoch slovenských škôl. Výchovnovzdelávacia činnosť hosťujúcich učiteľov znamená veľký prínos, jazykovú a odbornú pomoc pre pedagogický kolektív a nenahraditeľnú odbornú pomoc v mimoškolských aktivitách. V roku 1992 sme sa presťahovali do novej impozantnej budovy v XIII. obvode na ulici Lomb 1-7. Postupne sme museli vytvárať podmienky, zabezpečovať personálne a infŕaštrukturálne zázemie. Vďaka hosťujúcim učiteľom, máme ich na každom stupni, sme mohli pokračovať v jednojazyčnej výučbe. Reálne predmety - matematika, fyzika, chémia, biológia - sa vyučujú na základnej škole po slovensky. Na gymnáziu, vzhľadom na rôzne typy škôl a heterogénnu jazykovú úroveň žiakov, sa vyučuje dvojjazyčne. V školskom roku 1993/94 sme zaviedli predškolskú prípravu detí. Sme tej mienky, že základy slovenského jazyka treba položiť v materskej škole. V školskom roku 2000/2001 rozšírime škôlku o ďalšie ročníky, lebo je to v záujme rodičov. K zlúčeniu dvoch samostatných inštitúcií - školy a žiackeho domova - došlo v roku 1996, čo pomohlo vytvoriť jednotnú výchovno-vzdelávaciu koncepciu. Nastávajúce zmeny na poli výchovno-vzdelávacom (koncipovanie NAT-u - národných učebných osnov a s NAT-om kompatibilných učebníc), spoločensko-hospodárske premeny (trhové hospodárstvo, nezamestnanosť, založenie Celoštátnej slovenskej samosprávy a slovenských samospráv) vyžadovali nových kvalifikovaných odborníkov v štátnej správe, v bankovej sfére a v podnikateľskej činnosti a tieto požiadavky sa prejavovali aj v prípade našej národnosti. V šk. r. 1997/98 sme zaviedli pomaturitné štúdium - dvojročné nadstavbové štúdium pre absolventov stredných škôl s maturitou. Toto štúdium je bezplatné. V šk. r. 2000/2001 mienime zaviesť jednoročné nadstavbové štúdium a tak rozšíriť prípravu administratívnych síl a manažérov o prípravu turistických sprievodcov a hostesiek. Takýmto spôsobom sme na báze slovenskej národnostnej školy umožnili vybudovať závesný model - škôlka-zäkladná škola-gymnázium- nadstavbové štúdium - čiže od 3 rokov do 20-22 rokov, na základe jednotnej výchovno-vzdelávacej koncepcie, čo je príkladným vzorom v Európe pre ostatné národnosti. Popredné miesta na rôznych medzinárodných a celoštátnych súťažiach - zo slovenského jazyka, z rôznych odborných predmetov, z prednesu poézie a prózy, zborového a sólového spevu, úspechy našich divadelníkov, výtvarníkov, tanečníkov a športovcov odzrkadľujú obetavú prácu nášho pedagogického kolektívu. 50-ročné jubileum nám dáva príležitosť pozastaviť sa, zamyslieť sa nad minulosťou, pozrieť sa späť na uplynulé roky a na vlastné dielo. V pamäti sa nám vynárajú obrazy, tváre bývalých učiteľov, ktorí už, žiaľ, nemôžu byť medzi nami. Neúnavne sa nám venovali, vštepovali nám lásku k materinskému jazyku, zabezpečovali nám rodinné prostredie, starali sa o zachovanie základných morálnych a ľudských hodnôt, formovali osudy každého žiaka, motivovali nás k celoživotnej profesii. Vychovali generáciu statočných ľudí, ktorí sa uplatnili na rôznych úsekoch spoločenského a verejného života. Boli pre nás príkladom, vzorom, za čo im budeme vždy vďační. Patrí im naša večná pamiatka. Niektorí z nás, odchovancov tejto školy, sme nastúpili na „cestu tŕnistú”, prevzali sme štafetu našich bývalých učiteľov. Pokračujeme v ich diele a vykonávame svoju povinnosť, v ktorej spočíva naše národnostné bytie a naše poslanie. Najvýraznejšie by sme to vedeli vyjadriť myšlienkami významného pedagóga, učiteľa národov Jána Amosa Komenského, ktorý hovorí: „Byť menšinovým občanom... to nie je stav, to je poslanie... Precítiť ho a vykonávať povinnosti s ním súvisiace...” V čom spočíva poslanie národnostného pedagóga? Predovšetkým v tom, aby zachránil národnostnú identitu žiakov, keď im to rodinné zázemie vo viacerých prípadoch ani nežičí, vypestovať lásku k materinskému jazyku, vychovávať mladú inteligenciu, ktorá bude slúžiť svojej národnosti tak ako my a naši predkovia, bude sa podieľať na práci v prospech svojej národnosti. My, pedagógovia slovenskej národnosti, sa snažíme na svojom poli urobiť všetko v prospech toho, aby sme statočne vychovali budúce pokolenia. Slúžime každému, snažíme sa vykonávať každodenné povinnosti v duchu slov B. Pascala, ktorý hovorí: .Jíudská cnosť sa nemeria neobyčajne hrdinskými skutkami, ale každodenným úsilím. ” Spevácky zbor školy Záber z výstavy Tanečný súbor na javisku Níreďhäza Kongres a festival Karpatského euroregiónu V dňoch 1. až 4. júna t. r. sa v Níreďháze konal I. kongres a festival menšín Karpatského euroregiónu. Štvordňová séria podujatí sa začala prednáškou vysokého komisára Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe Maxa van der Stoela, štátneho tajomníka Ministerstva spravodlivosti MR Csabu Hendeho a podpredsedu Úradu pre národné a etnické menšiny Antala Heizera. O národnostnej politike Slovenskej republiky za veľkého záujmu účastníkov prednášal veľvyslanec SR v Budapešti Štefan Markuš a so situáciou slovenskej menšiny v Maďarsku oboznámil poslucháčov predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fúzik. - Na snímke zľava predseda slovenskej menšinovej samosprávy v Níreďháze Ján Bánszki, Štefan Markuš, Ondrej Školník, Ján Fúzik a Michal Garai. Foto: Peter Martyn V-Wf