Ľudové Noviny, január-jún 2001 (XLV/1-26)
2001-01-04 / No. 1
http://www.comp-press.hu/ludove2000 E-mail: ludove@matavnet.hu V nastávajúcom roku, v dňoch 1. až 21. februára, bude prebiehať významná udalosť, ktorá sa opakuje len každých desať rokov: sčítanie obyvateľstva krajiny. Prvý takýto súpis sa konal v Uhorsku za kráľa Jozefa II. v rokoch 1784-1787 a pravidelné sčítania ľudu sa datujú od roku 1870. Na sčítacích komisárov sa možno príliš netešíme, môžu narušiť naše rodinné pohodlie, odpovedať na niektoré otázky cudziemu človekovi tiež nie je najpríjemnejšie, ale čo sa dá robiť, poskytovanie pravdivých informácií prikazuje zákon. Aspoň na niektoré výnimky, ale o tých si ešte pohovoríme. Ak teda ani nie sme z celej veci veľmi nadšení, kto by nebol zvedavý na tie najzákladnejšie údaje: aký je počet obyvateľstva krajiny, či klesá alebo rastie a o koľko? Pre nás, Slovákov, môže byť nemenej zaujímavé, ako je to s nami, koľkí sa ešte hlásime k našej národnosti? V ždy sa na to nepýtali, napríklad ani v roku 1970 nie. O desať rokov neskôr už áno, na to sa aj ja sám pamätám. Ako študent som bol práve doma na zimných prázdninách, čítal som v izbe, keď rodičov v kuchyni zapisovali. Jasne som počuL ako sa mamka a otecko na otázku ..Nemzetisége? ” po slovensky medzi sebou radia, čím sú vlastne, Maďarmi či Slovákmi? Nakoniec sa zhodli v tom, že predsa žijú tu v Maďarsku, tak sú Maďari. Krátka odpoveď znela teda: magyar”. A maďarská učiteľka z Ostrihomu to bez mihnutia oka zaznamenala... O ďalších desať rokov, pri poslednom sčítaní v roku 1990, sa to odohrávalo asi podobne. Vtedy sa nás hlásilo k slovenskej národnosti 10 459 duší, k slovenskému materinskému jazyku 12 745 osôb. O tom, že nás je podstatne viacej a zaužívaný odhad okolo 110 tisíc asi nepreháňa, svedčí výrazne vyšší počet ľudí, ktorí ovládali slovenský jazyk - bolo ich presne 68 852. K aždé sčítanie obyvateľstva prináša nejakú novinku. Toto najbližšie bude anonymné. Pravda, pri zázname bydliska sa uvádza adresa, takže na dedinách sa ľudia dozvedia, kto je akej národnosti. To sa však vie i bez toho. Inou otázkou môže byť, k čomu sa hlási? Faktom zostáva, že na „vyšších miestach ” sa nemôžu robiť žiadne zoznamy či menoslovy podľa zaznamenaných informácií, teda ani podľa národnostnej príslušnosti. Často sa spomína, že naši ľudia s trpkými skúsenosťami z takýchto zoznamov, batohov a vagónov sa práve preto obávajú priznať na dotazníku svoju národnosť. Už sa nemusia báť - ani toho. V zmysle zákona o ochrane osobných údajov nie sme povinní odpovedať ani na otázky súvisiace s národnostnou príslušnosťou a s materinským jazykom. Na to, kedy sme sa rozviedli, odkedy žijeme so svojim terajším druhom alebo družkou, odkedy hľadáme prácu, alebo čím vykurujeme, na to všetko musíme dať odpoveď, ale na to, akej sme národnosti, nie... Snáď aj lepšie, že nemusíme, ale prečo by sme sa nehlásili k našej slovenskosti dobrovoľne, ba s hrdosťou?! D obre viem, že mnohí z nás to nemajú jednoduché, snáď už ani slovenčinu neovládajú na takej úrovni, na akej by si želali. Je tu tákisto silná väzba na maďarský jazyk a kultúru, veď žijeme stáročia v bezprostrednom susedstve, alebo aj poprepletaní. Túto nemalú psychickú záťaž rieši aj na žiadosť celoštátnych menšinových samospráv nastávajúci sčítací dotazník možnosťou viacerých, dokonca až troch (čo sa mne osobne zdá trochu veľa) odpovedí. Na ôsmej strane nám sčítací komisár prečíta štyri otázky: ku ktorej národnosti sa hlásite, ku ktorým národnostným kultúrnym hodnotám a tradíciám sa viažete, aký je váš materinský jazyk, akým jazykom hovoríte zvyčajne v rodinnom kruhu a priateľskej spoločnosti? P ri všetkých týchto otázkach teda možno označiť krížikmi i viacero možností. Nič nebráni tým, ktorí to tak cítia, hlásiť sa k svojej prirodzenej dvojitej väzbe, k slovenskej a maďarskej kultúre. Najhlavnejšie však je, aby v slovenskej rubrike nechýbali krížiky, ba aby bolo čim viac všetkých štyroch krížikov! Ján Fúzik Koľkí sa ešte hlásime k našej národnosti? Štyri krížiky Od augusta roku 2000 má Slovenská základná škola v Slovenskom Komlóši novú riaditeľku. Gabriela Mariková Fülöpová počas choroby i po smrti bývalej riaditeľky Anny Lehoczkej usmerňovala činnosť školy ako poverená riaditeľka. V máji ju potom zastupiteľský zbor mesta jednohlasne navrhol vymenovať do funkcie. G. Mariková Fülöpová nás ochotne privítala v riaditeľni školy a odpovedala nám na naše otázky. - Predstavili by ste sa našim čitateľom? - Narodila som sa v Slovenskom Komlóši a mám 47 rokov. Diplom som získala na Vysokej škole pedagogickej Gyulu Juhásza v Segedíne na odbore slovenčinaruština. Začala som pracovať v Békéšskej Čabe v jednom internáte, odtiaľ som sa vrátila do svojho rodiska. Na terajšom pracovisku - s niekoľkoročnou prestávkou - vyučujem deti slovenských rodičov od r. 1977. - S akými odbornými predsavzatiami ste sa pustili do práce? - Je všeobecne známe, že vyučovanie jazykov je účinnejšie v malých kolektívoch. Práve preto v mojich plánoch zohráva prvoradú úlohu rozdeľovanie ročníkov. To znamená, že jednu triedu rozdelíme na dve skupiny. V piatej a šiestej triede sme to už skúšobne zaviedli. Ďalším mojim predsavzatím je užšia spolupráca s rodičmi, chceli by sme im poskytovať odbornú pomoc pri výchove detí. - Pracujete v zastaralej budove, ktorá sotva vyhovuje požiadavkám doby. - Začiatkom marca budúceho roku mestská samospráva prerokuje návrhy projektov na obnovenie školy, na ktoré vypísala konkurz. Samospráva je za úplnú rekonštrukciu. Práve preto sa budeme uchádzať o peniaze zo štátneho rozpočtu. Podľa našich predstáv rekonštrukcia budovy by sa mala realizovať v niekoľkých etapách. V prvej by sme vybudovali telocvičňu. Zatiaľ hodiny telocviku prebiehajú v jednej triede. V druhej etape by prišiel rad na prestavbu hlavnej budovy: v podkroví by sme zriadili jazykové laboratórium a odborné kabinety. Poslednou fázou prestavby by bolo vybudovanie novej auly, ktorá by bola spojená s hlavnou budovou. Tu by sme umiestnili aj knižnicu. - Vo vašej škole prebieha čulý mimoškolský život, úspešne pôsobia početné záujmové krúžky. - Spomedzi nich by som v prvom rade spomenula súbor Harmónia. Deti v rámci jeho činnosti organizovane trávia svoj voľný čas, zoznamujú sa nielen s folklórom, tancami a piesňami, ale aj s divadelníctvom. Naše súbory preslávili školu nielen doma, ale i na Slovensku. So slovami uznania by som mohla hovoriť aj o činnosti športového krúžku. - Aké pracovné styky máte s mestskou i slovenskou menšinovou samosprávou? - Obidve nám pomáhajú. Slovenská menšinová samospráva nás podpomje morálne i materiálne, a to v medziach povinností, vyplývajúcich zo zákona. Mestský volený zbor nám tiež vychádza v ústrety, máme veľmi dobré styky s poslancami. Finančne nám pomáha v takej miere, ako mu to dovoľuje rozpočet. - Dostávate pomoc aj z materskej krajiny, zo Slovenska? - Naši piataci chodia každý rok na výlet do Detvianskej Huty, kde sa nachádza škola v prírode. Tu sa naše deti pod vedením svojich učiteľov rovných desať dní učia slo-venčinu. Výdavky nám hradia hostitelia. Tohto leta zavítal na Slovensko aj náš súbor Harmónia a mal obrovský úspech. Nadviazali priateľské styky so športovým klubom a základnou školou v Čiernom Balogu i s inými školami. Našu návštevu nám deti z Čierneho Balogu vrátili ešte v lete, prišli k nám v dvoch skupinách a cítili sa mimoriadne dobre na našej Dolnej zemi. Už je rozhodnuté: vo februári opäť pocestujú naši žiaci k slovenským priateľom na lyžovačku. - Keby vás navštívila dobrá víla, čo by ste od nej pýtali pre školu? - Aby sa splnili naše sny, aby sa deti mohli učiť v modernej, zrekonštruovanej škole, ktorá by vyhovovala podmienkam i predstavám 21. storočia. — Naši čitatelia sú akiste zvedaví, aký záujem sa prejavuje v meste o vašu školu? — Ďakujem všetkým rodičom, ktorí si do našej školy zapísali deti, čo právom pokladáme za prejav dôvery voči nám My si uvedomujeme, že našou úlohou je inšpirovať všetky deti k tomu, aby pokračovali v štúdiu na slovenskom gymnáziu, alebo aby si aspoň urobili štátnu jazykovú skúšku zo slovenčiny. Nie v poslednom rade od nás závisí, či vychováme mládež vernú svojmu materinskému jazyku, svojej národnosti. — Ďakujeme za rozhovor. Andrea Mataiszová Vytvoriť vhodné podmienky k práci Rozhovor s riaditeľkou komlóšskej slovenskej školy G. Marikovou Fülöpovou Miynčania v Bratislave Obchodné styky MR a SR Novoročné očakávania našich deti Rozhovor s {náterom Cyrilom Dvaja z generácie i'X A Súbor Harmónia preslávil školu FOTO: ARCHIV 2001 J AN 0 9