Ľudové Noviny, január-jún 2002 (XLVI/1-26)

2002-06-20 / No. 25

ludove@axelero.hu • www.comp-press.hu/ludove2000 Regionálne kultúrne stredisko vo Veňarci Vo Veňarci založilo 27 súkrom­ných osôb Združenie novohrad­ských a hevešských Slovákov a re­gionálne kultúrne stredisko. Za­kladatelia dúfajú, že sa k nim pri­pojí vyše dvadsať slovenských menšinových samospráv a občian­skych organizácií z obidvoch žúp. S podporou Celoštátnej slovenskej samosprávy podobné slovenské združenia pôsobia v Pilisi, na Dol­nej zemi, v Zemplíne a v súčasnos­ti sa takáto organizácia vytvára v bakonských slovenských obciach. Cieľom nového združenia je zosú­ladenie záujmov slovenského men­šinového obyvateľstva, pestovanie a rozvíjanie kultúry. To bude teda poslaním Regionálneho kultúrneho strediska vo Veňarci, ktorého zalo­ženie podporil aj miestny zastupi­teľský zbor. Zakladatelia nového slovenského združenia prijali uzne­senie, že po súdnom zaregistrovaní sa pripoja k najpočetnejšej sloven­skej organizácii - Zväzu Slovákov v Maďarsku. (css-ok) Divadlo PIKI s Pipi Dlhou Pančuchou v Budapešti Pipi nie je podľa dospelákov „dobré” decko, predsa jej všetky deti závidia. Viac o jej „návšteve” v Budapešti sa dočítate na 6. strane. S Helenou Opäť sa nám naskytla príležitosť zhovárať sa s referentkou pre ná­rodné a etnické menšiny sekretariá­tu Mestského úradu v Békešskej Čabe Helenou Somogyiovou. V prvom rade sme hovorili o tom, aká je (z jej hľadiska) aktivita miestnych Slovákov. Je všeobecne známe, že Čaba bola po desaťročia jednou z metropolí Slovače v Ma­ďarsku. - Neviem presne, koľkí sa dnes v meste hlásia k slovenskému pôvodu, - hovorí pani Helena, - snáď štvrtina obyvateľstva, takmer pätnásť tisíc Čabanov, ale možno aj viac, alebo menej. Za týchto okolností nie je ľahké organizovať. Na podujatia chodie­va päťdesiat až sto záujemcov, oni tvoria akési slovenské jadro. Ostat­ní prídu hádam raz - dvakrát ročne. Bolo by treba získať tie pasívne ti­síce, aby prejavili záujem o svojich predkov, aby nezabudli svoj mate­rinský jazyk. Lebo ako sa v Čabe vraví:,Starí rodičia ešte dobre roz­právajú po slovensky, teda po ča­biansky, ale my už len rozumieme pár slov ” A čo potom deti a vnu­ci? - Jednako situácia nie je bezná­dejná a je aj mojou úlohou, aby ňou nebola. Pani Helena pozname­ná, že na sekretariáte pôsobí práve jedenásť rokov ako referentka pre národnostné záležitosti. Za ten čas získala veľmi veľa skúseností a tie sú spoľahlivým vodidlom na ďalšej ceste. Všetko za mesto Keby sme si prečítali opis práce pani Heleny, mohli by sme pove­dať, že by plne zamestnal aj dvoch ľudí. Pani referentka sa nad tým len pousmeje - už roky sa snaží urobiť maximum pre svoje milova­né mesto a jeho menšiny. Zaoberá sa totiž nielen príslušníkmi sloven­skej, ale aj rumunskej národnosti a rómskymi občanmi - jej úlohou je predkladať príslušnému výboru návrhy, ktoré by mal realizovať. Národnostná referentka organi­zuje aj vydávanie publikácií v slo­venčine, harmonizuje národnostné programy, a ak treba, prekladá a tlmočí. O týchto úlohách nehovorí ako o povinnostiach, pokladá ich za svoje poslanie, srdcovú záležitosť. Tak sa aj ťažkosti ľahšie zdolávajú - tvrdí... Ako sa v meste prejavuje slovenský živel teraz, v roku 2002? Ťažká to otázka, keďže zdanie mô­že odviesť človeka od reality, a konštatovať všeobecnosti za veľa nestojí. Lepšie zostať pri zlatej strednej ceste. - Pokojne môžem povedať, že v tomto meste žije veľa ľudí so sil­nou identitou, ktorí považujú za svoju povinnosť vykonať niečo v záujme tunajších Slovákov, Ča­bianska organizácia Slovákov a slovenská menšinová samospráva sú v tomto ohľade rozhodujúcimi činiteľmi, ba povedala by som, čo­raz rozhodujúcejšími. Dobre po­znajú svoje úlohy a vyvíjajú aktív­nu činnosť. To, že menšinová samospráva prevzala od mesta slovenský ob­lastný dom a obnovila ho, nie je maličkosť. Potrebné prostriedky zabezpečila z vlastných zdrojov. Bilancia je čoraz pôsobivejšia. Reč nie je o tom, kto čo urobil, všetko je výsledok spolupráce. Ču­lý ruch panuje v Dome slovenskej kultúry, hoci väčšina podujatí pre­rástla tamojšie priestory. V Čabe pôsobia štyri spevácke zbory: ja­­minský Orgován, mederský ženský zbor, zbor slovenského klubu a zbor Ružička, ktorý vedie Jozef Rázga. Šíritelia slovenskej kultúry - Ak vymenujem, čo všetko predstavuje v meste slovenskú kul­túru, sama sa prekvapím. Je tu na­príklad citarová kapela Boleráz, ktorá nedávno zožala veľký úspech na Slovensku, ďalej Tanečný súbor Čaba, alebo skupina Kistabán, po­zostávajúca zo žiakov základnej školy. V rozhovore prejdeme na zahra­ničné styky mesta. Je to jeden z najobľúbenejších úsekov činnosti pani Heleny. (Pokračovanie na 3. strane) Somogyiovou z Békešskej Čaby Kontinuita slovenského živlu je zabezpečená Začiatkom júna sa v Dome slo­venskej kultúry v Békešskej Čabe konala regionálna porada sloven­ských samospráv dolnozemského regiónu, účastníci ktorej bilanco­vali činnosť zborov v tomto voleb­nom cykle a prerokovali úlohy sú­visiace s blížiacimi sa voľbami menšinových samospráv. Úvodom regionálna radkyňa Celoštátnej slo­venskej samosprávy (CSS) Helena Čičeľová informovala prítomných o činnosti CSS, potom odznel vý­ber z hodnotenia ombudsmana, ktoré sa týkalo jednotlivých oblastí národnostného života. Problémy miestnej a regionálnej kultúry sa v tomto cykle v dolno­zemskom regióne prehĺbili. Naďa­lej neexistuje systém, zásady v ob­lasti pestovania tradícií, médií a ve­rejného vzdelávania, ako ani garan­cie na ich financovanie. Nie je de­finovaný ani len pojem regionál­nych domov. Finančné zabezpeče­nie národnostného kultúrneho živo­ta sa v dolnozemskom regióne drasticky zhoršilo. Okrem konšta­tovania faktu a prípadného nesú­hlasu s touto tendenciou sa predsta­vitelia regiónu v uplynulom období týmto problémom nezaoberali. Účastníci porady sa zhodli v tom, že v tomto smere treba postúpiť. Hovorilo sa aj o tom, že treba premyslieť štruktúru CSS. V rámci toho niektorí trvali na tom, aby bol počet členov Valného zhromažde­nia CSS znížený na maximum 35 osôb, iní súhlasili s terajším sta­vom. Účastníci porady dospeli k názoru, že je potrebná kvalitnejšia príprava volieb než tomu bolo do­teraz, súčasťou čoho je aj vypraco­vaný návrh na etický kódex. Pedagogický ústav Békešskej župy za finančnej podpory Minis­terstva školstva MR každoročne or­ganizuje doškoľovania sloven­ských národnostných pedagógov. Tohoročného sa zúčastnili pedagó­govia z Békešskej Čaby, Slovenské­ho Komlóša, Poľného Berinčoku a Kétšoproňu. Akreditované do­škoľovanie sa konalo v sídle Bé­kešskej župy. Účastníci si vypočuli prednášky s národnostnou temati­kou, všetky boli na vysokej úrovni. Doškoľovanie pokračovalo Krompachoch na Slovensku vlasti­v vedným a národopisným progra­mom. Jeho súčasťou boh návštevy miestnej materskej a základnej školy, spojené s besedou s peda­gógmi. Účastníci kurzu absolvovali prehliadku Spišského hradu, Spiš­skej kapituly, Levoče, Kežmarku a Košíc. Doškoľovanie sa skončí odovzdaním písomných prác účast­níkov. Organizátori budú v budúc­nosti tesnejšie spolupracovať s Vý­­chovno-vzdelávacím výborom CSS. • • • Slovenská menšinová samosprá­va Békešskej Čaby tradične organi­zuje na Deň pedagógov slávnostné stretnutie. V tomto roku sa v zre­konštruovanom Čabianskom oblast­nom dome zišlo približne päťdesiat pozvaných učiteľov mesta, ktorí vy­učovali alebo vyučujú v sloven­skom jazyku. Pedagógov pozdravili študenti slovenského gymnázia krát­kym kultúrnym programom. Stret­nutie sa skončilo poďakovaním za obetavú prácu a pohostením. A. K. L DOLNOZEMSKÁ MOZAIKA E Qj&saibjw (StavtttyMtvá komusk expertov Stretaiffitiie kiailitir Dwflftä&ftázske dSnužsÉvcu P'oilkuftak Výstava kr^jjoivaQiýek bábuk GCtabás&vý festival! v Gereaiášŕ s»ffe i&m • • • FOTO: JÁN HALAť

Next