Ľudové Noviny, júl-december 2004 (XLVIII/27-53)
2004-07-01 / No. 27
ludove@axelero.hu • www.comp-press.hu/ludove2000 Týždenník Slovákov v Maďarsku • Cena 38 Ft • júla 2004 • Ročník XL VII • č. 27 Bánhidianske tradície - zatiaľ iba po domoch V Slovákmi obývanej časti mesta Tatabáňa Bánhide berú tradície vážne. Svedčí o tom nesmierna aktivita tamojšej slovenskej samosprávy, usporadúvanie jazykových kurzov, zbieranie materiálnych a duchovných pamiatok. Slovenský volený zbor v spolupráci s Kultúrnym domom A. S. Puškina od začiatku tohto roka raz týždenne pozýva starších obyvateľov Bánhidy na stretnutia, aby sa prišli trocha porozprávať. Nejde však iba o posedenie, hoci aj to občas dobre padne, ale aj o bádateľskú prácu. Riaditeľka kultúrneho domu, členka slovenskej samosprávy Ružena Izingová Pružinová (na našej prvej snímke) totiž tieto besedy nahráva na magnetofónovú pásku. Z rozhovorov vznikne - podľa predstáv organizátorov - zbierka bánhidianskych piesní a zvykov. Popri duchovných pamiatkach v Bánhide zbierajú aj materiálne. Pri našej nedávnej návšteve do kultúrneho domu zavítal amatérsky zberateľ a kováč Štefan Hlodík (na ďalšej snímke). Neprišiel len tak na zdvorilostnú návštevu, lež sa chcel popýšiť svojím najnovším úlovkom. Boli to tzv. trnky. Ide vlastne o medené formy pripevnené na drevo, pomocou ktorých mohli výšivkárky vytlačiť predlohu na textil. Takto sa im darilo vyšívať napríklad rovnomerné písmená. Ako nám prezradila R. Izingová Pružinová, dlho rozmýšľali nad tým, ako kedysi pripravovali textílie na vyšívanie. Nájdením trukov dokázali zodpovedať aj túto otázku. Takže už je isté: v Bánhide gazdinky, ktoré sa zaoberali vyšívaním, mali trnky, pomocou ktorých si zjednodušili prácu. A čo je ešte dôležitejšie, v budúcnosti sa zjednoduší aj práca výšivkárskeho krúžku, členovia ktorého budú pracovať podľa predlôh, pripravených trukmi, ktoré priniesol pán S. Hlodík. Ba podľa takýchto predlôh budú vyšívať aj deti, napríklad menšie vreckovky alebo záložky do kníh. Výšivky, ktoré pripravia členovia krúžku, sa raz môžu dostať hoci aj do pamätného domu, ktoiý je dávnym snom Bánhiďanov. R. Izingová Pružinová nám prezradila, že už majú vyhliadnutú budovu - bývalú cirkevnú školu, v ktorej je v súčasnosti zariadené školské múzeum so starými lavicami a učebňami chýba však ešte dohoda medzi mestom a župou. Hoci budova bývalej školy nie je typickým sedliackym obydlím, v kútiku duše ju už oduševnení amatérski bádatelia zariaďujú. Zatiaľ pozbieraný a sľúbený nábytok - posteľ, kolíska a skriňa - sú uložené po domoch. Časť pamiatok sa zbiera aj u pána Hlodíka, ďalšiu zas uchovávajú doma ich majitelia. Ale iba dovtedy, kým budova bývalej školy pri kostole nebude patriť bánhidianskym Slovákom. Vybudovaním pamätného domu by sa splnil ich desaťročný sen. Význam takéhoto múzea spočíva v tom, že mladá generácia by mala lepšie možnosti spoznať svoju kultúru, ako aj v tom, že starší obyvatelia by zas mali kde spomínať na mladé roky. Školská budova má aj dvor, na ktorý naplánovali umiestniť poľnohospodárske stroje a starý koč, ktorý zostavil z pozbieraných kúskov pán Hlodík. Zatiaľ koč stojí v areáli Baníckeho múzea v Bánhide. V jednej časti domu by bol slovenský pamätný dom, v druhej časti by zariadili klubové miestnosti pre starších obyvateľov, tu by sídlil aj miestny ľudovoumelecký spolok vrátane výšivkárskeho krúžku. Veríme, že sen o vybudovaní pamätného domu v Bánhide sa uskutoční a možno už čoskoro budeme môcť informovať našich čitateľov o aktivitách, ktoré sa budú konať v jeho priestoroch. Eva Patayová Fábiánová HĹ Qj&sswh Slovenské korene 1C MIkstáthn & m A* Kormos o bytostných ot&ekach & Slovenskí spisovatelia v Sarvaši & m, Reportáž -1 BaÉptlä do Jarovnfe & Region Novohrad spája \m hranie I Na komlóšskom trhu Každý pondelok býva v Slovenskom Komlóši trh, hoci priestory trhoviska už dávno vyrástli z detských črievičiek. Bez trhu sa však tunajší ľudia nezaobídu. Nielen pre nižšie ceny, ale aj pre typický ruch, ktorý tu panuje. Kde inde možno vidieť ženu, ktorá by chcela výhodne speňažiť - rybársky prút... Neraz sa stane, že zákazníci stoja v rade i na kvety. FOTO: FRANTIŠEK ZELMAN Podpoľanec v Budapeští Osvedčený recept neradno meniť... Toto mala na zreteli aj Slovenská samospráva V. obvodu Budapešti, keď sa rozhodovala, koho pozvať začiatkom júna na letný festival. Keďže ide o najväčšie podujatie obvodu, prezentácia slovenskej kultúry musela byť na čo najvyššej úrovni. Garanciou k dosiahnutiu tohto cieľa bolo, podobne ako vlani, vystúpenie Folklórneho súboru Podpoľanec z Detvy. Hoci počasie príliš neprialo kultúrnemu programu desiatich menšín žijúcich v V. obvode, pred vystúpením Podpoľanca akoby „na objednávku” prestalo pršať a spomedzi mrakov vykuklo slniečko, ktoré bolo podľa všetkého tiež zvedavé na výkon tohto špičkového slovenského súboru. Súboru, ktorý nás ani v tomto roku nesklamal. V rámci svojho programu predstavil počerným záujemcom, ale i náhodným turistom, na prírodnom javisku na Alžbetinom námestí čardášový tanec z oblasti Podpoľania, „ Vrchárskie ” - hudobný vstup ľudovej hudby a Veselicu - tanečné improvizácie z okolia Detvy. Originálna slovenská podpolianska hudba, tanec a spev sa v centre nášho hlavného mesta aspoň na niekoľko minút vkradli do sŕdc publika, ktoré sa umelcom odvďačilo vrelým potleskom. (kk) FOTO: A UTORKA