Ľudové Noviny, júl-december 2004 (XLVIII/27-53)

2004-07-01 / No. 27

ludove@axelero.hu • www.comp-press.hu/ludove2000 Týždenník Slovákov v Maďarsku • Cena 38 Ft • júla 2004 • Ročník XL VII • č. 27 Bánhidianske tradície - zatiaľ iba po domoch V Slovákmi obývanej časti mes­ta Tatabáňa Bánhide berú tradície vážne. Svedčí o tom nesmierna ak­tivita tamojšej slovenskej samo­správy, usporadúvanie jazykových kurzov, zbieranie materiálnych a duchovných pamiatok. Slovenský volený zbor v spo­lupráci s Kultúrnym domom A. S. Puškina od začiatku tohto roka raz týždenne pozýva starších obyvate­ľov Bánhidy na stretnutia, aby sa prišli trocha porozprávať. Nejde však iba o posedenie, hoci aj to ob­čas dobre padne, ale aj o bádateľ­skú prácu. Riaditeľka kultúrneho domu, členka slovenskej samosprá­vy Ružena Izingová Pružinová (na našej prvej snímke) totiž tieto bese­dy nahráva na magnetofónovú pás­ku. Z rozhovorov vznikne - podľa predstáv organizátorov - zbierka bánhidianskych piesní a zvykov. Popri duchovných pamiatkach v Bánhide zbierajú aj materiálne. Pri našej nedávnej návšteve do kultúr­neho domu zavítal amatérsky zbe­rateľ a kováč Štefan Hlodík (na ďalšej snímke). Neprišiel len tak na zdvorilostnú návštevu, lež sa chcel popýšiť svojím najnovším úlov­kom. Boli to tzv. trnky. Ide vlastne o medené formy pripevnené na dre­vo, pomocou ktorých mohli výšiv­­kárky vytlačiť predlohu na textil. Takto sa im darilo vyšívať naprí­klad rovnomerné písmená. Ako nám prezradila R. Izingová Pruži­nová, dlho rozmýšľali nad tým, ako kedysi pripravovali textílie na vyšívanie. Nájdením trukov doká­zali zodpovedať aj túto otázku. Takže už je isté: v Bánhide gazdin­ky, ktoré sa zaoberali vyšívaním, mali trnky, pomocou ktorých si zjednodušili prácu. A čo je ešte dô­ležitejšie, v budúcnosti sa zjedno­duší aj práca výšivkárskeho krúžku, členovia ktorého budú pracovať podľa predlôh, pripravených truk­­mi, ktoré priniesol pán S. Hlodík. Ba podľa takýchto predlôh budú vyšívať aj deti, napríklad menšie vreckovky alebo záložky do kníh. Výšivky, ktoré pripravia členovia krúžku, sa raz môžu dostať hoci aj do pamätného domu, ktoiý je dáv­nym snom Bánhiďanov. R. Izingová Pružinová nám prezradila, že už majú vyhliadnutú budovu - bývalú cirkevnú školu, v ktorej je v súčas­nosti zariadené školské múzeum so starými lavicami a učebňami chý­ba však ešte dohoda medzi mestom a župou. Hoci budova bývalej školy nie je typickým sedliackym obydlím, v kútiku duše ju už oduševnení amatérski bádatelia zariaďujú. Za­tiaľ pozbieraný a sľúbený nábytok - posteľ, kolíska a skriňa - sú uložené po domoch. Časť pamiatok sa zbie­ra aj u pána Hlodíka, ďalšiu zas uchovávajú doma ich majitelia. Ale iba dovtedy, kým budova bývalej školy pri kostole nebude patriť bán­­hidianskym Slovákom. Vybudova­ním pamätného domu by sa splnil ich desaťročný sen. Význam také­hoto múzea spočíva v tom, že mla­dá generácia by mala lepšie mož­nosti spoznať svoju kultúru, ako aj v tom, že starší obyvatelia by zas mali kde spomínať na mladé roky. Školská budova má aj dvor, na ktorý naplánovali umiestniť poľno­hospodárske stroje a starý koč, ktorý zostavil z pozbieraných kús­kov pán Hlodík. Zatiaľ koč stojí v areáli Baníckeho múzea v Bánhide. V jednej časti domu by bol sloven­ský pamätný dom, v druhej časti by zariadili klubové miestnosti pre starších obyvateľov, tu by sídlil aj miestny ľudovoumelecký spolok vrátane výšivkárskeho krúžku. Veríme, že sen o vybudovaní pamätného domu v Bánhide sa uskutoční a možno už čoskoro bu­deme môcť informovať našich čitateľov o aktivitách, ktoré sa bu­dú konať v jeho priestoroch. Eva Patayová Fábiánová HĹ Qj&sswh Slovenské korene 1C MIkstáthn & m A* Kormos o bytostných ot&ekach & Slovenskí spisovatelia v Sarvaši & m, Reportáž -1 BaÉptlä do Jarovnfe & Region Novohrad spája \m hranie I Na komlóšskom trhu Každý pondelok býva v Slovenskom Komlóši trh, hoci priestory trhoviska už dávno vyrástli z detských črievičiek. Bez trhu sa však tu­najší ľudia nezaobídu. Nielen pre nižšie ceny, ale aj pre typický ruch, ktorý tu panuje. Kde inde možno vidieť ženu, ktorá by chcela výhod­ne speňažiť - rybársky prút... Neraz sa stane, že zákazníci stoja v ra­de i na kvety. FOTO: FRANTIŠEK ZELMAN Podpoľanec v Budapeští Osvedčený recept neradno meniť... Toto mala na zreteli aj Slovenská samospráva V. obvodu Budapešti, keď sa rozhodovala, koho pozvať začiatkom júna na letný festival. Keďže ide o najväčšie podujatie obvodu, prezentácia slovenskej kultúry musela byť na čo naj­vyššej úrovni. Garanciou k dosiahnutiu tohto cieľa bo­lo, podobne ako vlani, vystúpenie Folklórneho súbo­ru Podpoľanec z Detvy. Hoci počasie príliš neprialo kultúrnemu programu desiatich menšín žijúcich v V. obvode, pred vystúpe­ním Podpoľanca akoby „na objednávku” prestalo pršať a spomedzi mrakov vykuklo slniečko, ktoré bolo podľa všetkého tiež zvedavé na výkon tohto špičkové­ho slovenského súboru. Súboru, ktorý nás ani v tomto roku nesklamal. V rámci svojho programu predstavil počerným záujemcom, ale i náhodným turistom, na prírodnom javisku na Alžbetinom námestí čardášový tanec z oblasti Podpoľania, „ Vrchárskie ” - hudobný vstup ľudovej hudby a Veselicu - tanečné improvizá­cie z okolia Detvy. Originálna slovenská podpolianska hudba, tanec a spev sa v centre nášho hlavného mesta aspoň na nie­koľko minút vkradli do sŕdc publika, ktoré sa umel­com odvďačilo vrelým potleskom. (kk) FOTO: A UTORKA

Next