Ľudové Noviny, január-jún 2005 (XLIX/1-26)
2005-01-06 / No. 1
ludove@axelero.hu • www.comp-press.hu/ludove2000 Odborná cena Sarvašským ňaničkám Predsedníctvo Zväzu maďarských speváckych zborov a hudobných skupín v júni tohto roka založilo odbornú cenu (KÓTA-díj), ktorú udeľuje významným činiteľom kultúry v rôznych kategóriách - medziiným aj v národnostnej. V Deň maďarských speváckych zborov (16. decembra) - pri príležitosti 122. výročia narodenia významného maďarského zberateľa a hudobného skladateľa Zoltána Kodálya - v rámci slávnostného koncertu vo veľkej sále Hudobnej akadémie odovzdali cenu jednému z najúspešnejších národnostných telies, dolnozemskému slovenskému ľudovému speváckemu zboru Sarvašské ňaničky. Vyznamenanie prevzala vedúca umeleckého kolektívu Edita Častvanová Vassová. Slovenský ľudový spevácky zbor založili v Sarvaši roku 1968 a odvtedy pracuje nepretržite. V súčasnosti má 21 členov, zväčša žien v dôchodcovskom veku, ale do práce sa zapája aj mladšia generácia. Stretávajú sa raz týždenne. Ročne prijmú 15-20 pozvaní na miestne, župné či regionálne podujatia. Na odborných prehliadkach sa zúčastňujú 2-3 razy ročne. Vedúcou umeleckého kolektívu je od r. 1992 Edita Častvanová Vassová, ktorej v roku 1995 udelili titul Majsterka ľudového umenia. Zbor starostlivo zbiera a spieva ľudové piesne. V jeho repertoári sa nájdu miestne slovenské piesne, ale aj piesne z povodia Galgy, južnej Dolnej zeme, zo Sikulska, Kalotaszegu, Somogyu, Széku a podobne. Za podpory Verejnej folklórnej nadácie v Sarvaši v roku 1999 vyšla zbierka piesní pod názvom Na sarvašskom moste... Pri zapisovaní miestnych slovenských skladieb boli informátormi aj členky speváckeho zboru. V roku 1995 na celoštátnej súťaži v Slovenskom Komlóši bol sarvašský ľudový spevácky zbor v poradí druhý, ktorému udelili cenu Zlatý páv. V roku 2001 v Cserépváralja kolektív toto vysoké uznanie obhájil. Sprevádza ho Ľudová hudba Galga, orchester Maďarského štátneho súboru. Ľudový kroj členov ušili podľa sarvašského kroja. Sarvašské ňaničky úzko spolupracujú s Tanečným súborom Samuela Tešedíka, predovšetkým pri spracovaní miestnych zvykov. Spoločné choreografie sú Dožinky, Svadba, Páračky a Regrúti. Spomedzi spomenutých choreografií dve predviedli aj na Podpolianskych folklórnych slávnostiach v Detve (1985, 1992). Záznam o sarvašských tradíciách pripravila aj slovenská redakcia Maďarskej televízie. Natočila Žatvu a dožinky a Obliekanie čiernej nevesty. V archíve slovenskej redakcie Maďarského rozhlasu taktiež uchovávajú zvukové materiály s piesňami zbom a z času na čas po nich siahajú aj dnes. V roku 2000 boli členky sarvašského slovenského speváckeho zboru hostiteľkami a aktívnymi účastníčkami osláv Dňa Slovákov v Maďarsku, na ktorých dominovala Slovenská svadba. V roku 2004 na celoštátnej súťaži folklórnych a ľudových speváckych zborov, organizovanej Zväzom Slovákov v Maďarsku v Slovenskom Komlóši, získali titul Zlatý škovránok. (kir-) Békešská čaba__ Umelec z Trenčína výpoveď. Maliar podáva jednoznačný a všeobecný obraz sveta, ktorý skladá a rozkladá na jednotlivé časti, zakaždým s cieľom tlmočiť svoj názor divákovi. Nie je mu cudzia irónia, v ktorej možno objaviť aj prvky sebairónie a či aj to, že človek je zvláštny tvor, ktorý miluje život na slobode, že rád ochráni iných. Obraz Zdroj je zvláštny surrealistický sen, ktorý vypovedá, že hľadať a objaviť zdroje krásy môže byť zázrak nad zázrak. Spomedzi grafik sa bizarnými nápadmi vyznačuje dielo Kelti pri rieke Váh. Grafické listy Súboj a Múza Trenčianskeho spolku nás zavedú do podobného pomyselného sveta, aby sme si ešte väčšmi cenili skutočné hodnoty skutočného sveta. Výstavu v Čabe otvoril generálny konzul SR Štefan Daňo, hosťovo umenie hodnotil a analyzoval miestny výtvarný umelec János Gnandt Trenčiansky maliar Jozef Vydrnák predstavil na výstave v Župnej knižnici v Békešskej Čabe 32 svojich obrazov a 13 veľkorozmerných grafik, všetky v znamení surrealizmu a lyrickej abstrakcie. Vydmáfcove obrazy charakterizuje prevaha modrého a červeného koloritu, kompozície miestami obohacujú abstrahované predmety a ľudské postavy, inokedy len kompozícia, rozmiestenie, harmónia farieb a foriem poukazuje na autorovu (sass-k) Šťastný nový rok! Ján Fúzik Po vrtošivom roku Vám sa, milí čitatelia, nezdá, že rok 2004 nás zopárkrát poriadne prekvapil? Veď si len spomeňte na prvé októbrové dni, keď sme, chtiac-nechtiac, museli zakúriť, no a čo o mesiac? Dušičky obyčajne charakterizuje daždivé počasie, hmlisté šero, a my sme na Sviatok všetkých svätých chodili v tričkách a košeliach s krátkymi rukávmi! Len-len že sa deň čo deň nelámali storočné tepelné rekordy! Pravda, nie som meteorológ, takže ak spomínam vrtochy uplynulého roka, nemyslím v prvom rade na rozmary počasia. Lebo bolo ako bolo v marci a v júli, ale kto by si bol pomyslel, že v septembri padne v Maďarsku vláda? Prvý raz za uplynulých pätnásť rokov od zmeny režimu! Nás, Slovákov, i ostatných národností v Maďarsku sa to dotklo snáď ešte citlivejšie ako „ väčšinových ” občanov krajiny, veď sme vypadli z „košíka ” Úradu vlády a dostali sme sa znovu do kompetencie jedného z rezortov - asi zďaleka nie najvplyvnejšieho, zato s najdlhším názvom: patríme k ministerstvu mládeže, rodiny, sociálnych vecí a rovnosti šancí (či rovnosti príležitostí, ako sa to snažia preložiť tí, ktorí sa o to musia pokúšať). Samozrejme, len na pomenovaní nezáleží, a keď sa už národnosti do dlhého vymenovania ani nemohli zaradiť, sľubuje sa nám rovnoprávne zaobchádzanie a dôstojné zastupovanie našich záujmov. Nech sa tak stane! Maďarská televízia nám však veľa nesľubuje. Taktiež v septembri — bol to asi ten najvrtošivejší mesiac - reprízu národnostných magazínov z ničoho nič preložila zo soboty predpoludnia, keď mnohí záujemcovia mali jedinú možnosť pozrieť si našu Domovinu, na popoludnie vo všedný deň. Vedenie televízie (tiež z rozmaru?) jednostranne vypovedalo platnú dohodu, uzavretú s predsedami celoštátnych menšinových samospráv v apríli okrúhleho roka 2000. Preto nečudo, že z toľkých vrtochov, alebo následkom spomínanej dušičkovej horúčavy, si istý parlamentný poslanec väčšej vládnej strany na zasadnutí parlamentného výboru pre ľudské práva, menšiny a konfesie - ktorého bol, mimochodom, pred desaťročím po štyri roky aj predsedom! - dovolil vysloviť názor, že národné menšiny v Maďarsku už vlastne neexistujú, stratili svoj materinský jazyk, identitu a sú len virtuálnymi výtvormi politiky. Nemienim citovaného poslanca zosobniť jeho menom, veď ako som mu musel hneď na mieste odpovedať, pre mňa, pre nás, neexistujúcich Slovákov v Maďarsku, ani on samotný nejestvuje... A čo oficiálna politika? Možno sa ešte pamätáte, že dlhé roky pripravovaná novela menšinového zákona bola predostretá parlamentu na jar roku 2004 konsenzom všetkých štyroch tam sediacich strán. V októbri však väčšia opozičná strana vyhlásila, že odmieta základný pilier reformy menšinových samosprávnych volieb, čiže zavedenie volebného zoznamu národnostných voličov. Ak sa teda iné lepšie riešenie nenájde - a v uplynulých siedmich rokoch sa nič takého nevypracovalo -, potom budú menšinové voľby v nasledujúcom roku znemožnené a celý náš národnostný samosprávny systém sa môže stať obeťou akýchsi politických vrtochov. Bola by ho škoda, veď aj v uplynulom roku - a nespomínajme už len všelijaké nešváry — sme zaznamenali nemálo úspešných momentov. Celoštátna slovenská samospráva k svojim dovtedajším siedmim inštitúciám prevzala aj prvú školskú ustanovizeň, a to sarvašskú, so štyristo deťmi a 64 zamestnancami. Podľa uznesenia valného zhromaždenia (CSS) by sa malo v tomto procese pokračovať tohto roku prevzatím čabianskej slovenskej školy. Ostatné inštitúcie CSS tiež úspešne pracovali, nejedna z nich sa pekne rozvíjala. Tešíme sa aj tomu, čo sa neudialo „pod našou strechou a nie je toho málo! Po veľkolepej rekonštrukcii slovenskej školy v Sarvaši sa konečne podarilo získať štátnu podporu vo výške vyše štyristo miliónov forintov i na obnovu komlóšskej školy. Menších, no nemenej potešujúcich miestnych výsledkov je z roka na rok neúrekom. Napríklad v Novohrade - po Sudiciach - otvorili vlani nové obecné múzeum v Agárde a Veňarci, Veľkotarčania vydali krásnu publikáciu svojich starodávnych fotografií, Tardošania bohatú monografiu 800-ročnej obce a nenašla sa osada či obvod hlavného mesta, kde by slovenské samosprávy spolu s občianskymi organizáciami neboli usporiadali národnostný deň, festival alebo iné podujatie. Či už svoje tradičné, stále viac zabehané, alebo úplne nové. Slovenky v Malom Kereši spolu so šikovnými ženami z celej krajiny preslávili festival závinov, Komlóšania vítajú na svojej jarnej súťaži suchých klobás tiež čoraz viac domácich a zahraničných hostí a vo Veňarci usporiadali práve vlani prvý haluškový festival, ktorý sa má stať tradíciou. Keď sme už spomenuli našich častých hostí spoza hraníc, nemôžeme zabudnúť na najväčší prínos roka 2004 v medzinárodnom meradle: na vstup Maďarska, ale aj Slovenska, do zväzku krajín Európskej únie. (Pokračovanie na 2. strane) M obsahu; Médiá a schovanie národnostnej identity & Metodické centrom materských škôl aktívne 4»«!* Mlynské volebné zaujímavosti - po voľbách & Dni slovenskej kultúry v Komlóši & m> V skratke o Ladislavovi Mednyánszkom gfo