Ľudové Noviny, január-jún 2006 (L/1-26)
2006-01-05 / No. 1
ludove@axelero.hu • www.comp-press.hu/ludove2000 „ Vyznamenanie dáva energiu do práce... ” Deň menšín v Salgótarjáné s Veselou vdovou F. Lehára — Vítam vás na tejto príjemnej a sviatočnej udalosti, keď už tretíkrát oslavujeme spolu Deň menšín a udeľujeme vyznamenanie aktivistom na slovenskom národnostnom poli, - začala svoj slávnostný príhovor predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) Ruženka Egyedová-Baráneková. - Pokladám tento večer za sviatočný preto, lebo vždy je sviatkom, keď sa v takom peknom počte zídu Slováci z nášho regiónu. Aby sme však mohli takto spolu oslavovať aj o rok, musíme si uvedomiť, že nás čaká veľmi dôležitý rok. Okrem parlamentných volieb sa budú konať aj voľby menšinových samospráv, nepretržitá existencia ktorých je určitou garanciou toho, že sa aj naďalej zachová náš slovenský jazyk, neupadnú do zabudnutia prekrásne slovenské ľudové piesne, tance a tradície, naše slovenské modlitby. Záleží to len na nás, je našou zodpovednosťou, či sa budeme hlásiť za Slovákov na registračných listinách a či sa budeme angažovať vo voľbách. V opačnom prípade sa nebudeme môcť na nikoho vyhovárať. Ak sa však chopíme možnosti, aj v budúcnosti budeme dostávať patričnú pomoc... — zdôraznila predsedníčka ZSM. Početných hostí, medzi ktorými boli o. i. vedúci odboru Úradu pre národné a etnické menšiny v Maďarsku (ÚNEM) Anton Paulik, predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Ján Fúzik, radca Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Budapešti Peter Hatiar, úradujúca tajomníčka ZSM Monika Szabóvá, regionálna radkyňa CSS Katarína Plevová a delegácia mesta Lučenec na čele s primátorom Milanom Markom, pozdravil predseda Valného zhromaždenia Samosprávy Novohradskej župy Ottó Dóra, ktorý, mimochodom, osobne prispel k organizovaniu osvedčeného regionálneho stretnutia. O. Dóra si zaspomínal na svoje detstvo, keď žil v kruhu Slovákov vo Veňarci a Kirti a obdivoval spolupatričnosť týchto komunít, v kruhu ktorých má dodnes veľa dobrých priateľov a známych. Vzácny hosť večera, predseda UNEM Antal Heizer vo svojom prejave označil budúci rok za druhú transformáciu národnostného politického a spoločenského života, keď v záujme ochrany svojich menšinových práv sa budeme musieť pripravovať na voľby a voliť svojich predstaviteľov za prísnejších podmienok. Budeme však pokračovať v budovaní systému, ktorého základy sme začali klásť v deväťdesiatych rokoch, po schválení menšinového zákona. Vyznamenanie „Za našu národ-nosť a zachovávanie tradícií", založené na pamiatku Anny Hudeczovej, prevzali z rúk predsedníčky Združenia Novohradsko-Hevešských Slovákov Terézie Nedeliczkej a predsedu Slovenskej menšinovej samosprávy v Salgótarjáné Dr. Ferdinanda Égyeda manželia Judita a Pavol Láskovci z Veňarcu, Anna Képesová zo Šámšonu a Zuzana Ocotová z Terian. Manželia Láskovci sú spoluzakladateľmi miestnej slovenskej organizácie vo Veňarci, pani Judita bola roky aj jej vedúcou. Sú aktívnymi členmi známeho veňareckého súboru Rozmarín. Pán Láska roky vyučoval náš materinský jazyk aj v Dengelegu, v súčasnosti pôsobí vo Veňarci a v Bíri. Jeho zverenci sú stálymi účastníkmi súťaže Slovenské spievanky a veršovačky, angažuje sa aj pri organizovaní letných jazykových táborov. Pani Lás ková je majsterkou v šití novohradských ľudových motívov, jej krojované bábiky sú vystavené v Oblastnom dome vo Veňarci a získali uznanie aj na medzinárodných výstavách. - Dostať takéto vyznamenanie je pre nás nezabudnuteľný zážitok, v tejto práci budem pokračovať, kým žijem, — vyznal sa nám Pavol Láska. Druhá vyznamenaná Anna Képesová niekoľko rokov vyučovala v Slovenskej škole v Novom Meste pod Šiatrom, potom sa desaťročia venovala pedagogickej a osvetárskej práci v rodnom Šámšone a v Lúčine. Po odchode do dôchodku pripravovala žiakov na štátne skúšky a na vysokoškolské štúdia. V rokoch 1990-1994 ako starostka Šámšonu pokladala za dôležité venovať sa ochrane slovenských kultúrnych hodnôt. V súčasnosti je odbornou radkyňou folklórneho súboru „Koleso ” v Šámšone. Pre pani Képesovú popri vyznamenaní určite je vzácny aj výrok, o ktorý sa s nami podelila riaditeľka základnej školy v Lúčine Helena Kladivíková: - Som milo prekvapená, lebo som nevedela o vyznamenaní a nesmieme dojatá, pretože bola mojou učiteľkou a svojím príkladom má obrovské zásluhy na tom, že som si vybrala neľahkú, ale peknú profesiu pedagóga. Zuzane Ocotovej, ktorá sa po prevzatí vyznamenania poďakovala obecenstvu svojou slovenskou básňou, dáva vyznamenanie ďalšie podnety a energiu do budúcnosti. Z. Ocotová ako riaditeľka miestnej škôlky, aktivistka ZSM a vedúca miestneho slovenského klubu sa už roky venuje zachovávaniu slovenčiny v Teranoch. Bola iniciátorkou založenia miestnej slovenskej samosprávy, organizátorkou národnostných stretnutí v obci, ktoré budúci rok usporiadajú už 25-krát. Minulý rok zorganizovala charitatívny koncert na pomoc Vysokým Tatrám. V druhej časti večera sa obecenstvu predstavili známi umelci, alebo, ako ich nazvala R. Egyedová-Baráneková, priatelia zo Slovenska, veď súbor Štátnej opery v Banskej Bystrici je od samých začiatkov stálym účinkujúcim Dňa menšín v Šalgótarjáne. Tentokrát predviedli kráľovnú operiet, populárnu Veselú vdovu od Franza Léhára a zožali rovnaký úspech ako v predošlých rokoch. Predstavenie označila viceprimátorka mesta Csilla Kovácsová Czeneová vo svojom prívete nielen za zdroj umeleckého zážitku, ale aj za ďalší prínos v priateľských vzťahoch dvoch miest. Organizátormi celovečerného podujatia boli Združenie Novohradsko-Hevešských Slovákov a Slovenské osvetové stredisko vo Veňarci, Samospráva mesta Salgótarján a tamojšia slovenská samospráva, CSS, ZSM a Novohradské pedagogické a osvetové stredisko. (csl) V Osvetovom stredisku Attilu József a v Šalgótarjáne sa 20. decembra po tretíkrát zišli Slováci z Novohradskej a Hevešskej župy, aby spoločne oslávili Deň menšín. Pred kultúrnym programom, operetou FRANZA LEHÁRA Veselá vdova v podaní Štátnej opery v Banskej Bystrici, aj tentokrát slávnostne odovzdali vyznamenanie ,ýZa našu národnosť a zachovávanie tradícií”, udeľované na pamiatku ANNY HUDECZOVEJ. Vilma Prívarová predsedníčkou Úradu pre zahraničných Slovákov Vláda SR koncom decembra súhlasila s vymenovaním Vilmy Prívarovej za predsedníčku Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Funkcie sa oficiálne ujala 1. januára, kedy zo zákona vznikol tento úrad. Funkčné obdobie predsedu je päťročné a úrad sídli v Bratislave. V. Prívarová bola od júna 2005 splnomocnenkyňou vlády pre zahraničných Slovákov. Úrad sa má okrem iného podieľať na tvorbe štátnej politiky starostlivosti o krajanov. Šťastný nový rok! „Na nový rok! Na naše tiché šťastie! Na rozsvietenú lampu nad stolom, na všetko živé všade okolo... Na cestu, ktorá pred nami sa hadí, aby sme život mali iba radi a roztápali ľady teplom rúk... ” MICHAL CHUDÁ Ján Fúzik Príklady Rok 2006 sa bude vyznačovať parlamentnými a komunálnymi voľbami. O tých prvých - už koľký raz! - sa z nášho užšieho národnostného hľadiska škoda zmieňovať. Našich poslancov asi znovu nebudeme voliť! Svetoznámy francúzsky filmový režisér Jean Renoir - syn nemenej slávneho maliara — v spomienkach na svojho otca s uznaním napísal: ,Deti stvoria rodičia, ale až po ich narodení... ” Vo výchove, formovaní dieťaťa, teda v tom ozajstnom „stvorení”, hrá nesporne najdôležitejšiu rolu rodinné prostredie. A neskôr, samozrejme, škola. Či už materská, alebo tá riadna, v ktorých sa dieťa, žiak a študent socializuje v stále širšom kolektíve. Ako všade a pre všetky národnosti vo svete, ani pre nás, Šlovákov v Maďarsku, nie je však jedno, ako táto tvorba človeka prebieha. Či si dieťa v škole zachová, osvojí a rozvíja slovenčinu, či sa v ňom vypestuje alebo posilní pocit slovenskosti, nazývaný módne aj identita. Naschvál naznačujem rôzne východiská a stupne daného procesu, veď dobre vieme, že už aj to druhotné stvorenie, výchova v rodine, neprebieha v súčasnosti z tohto hľadiska bez ťažkostí. Puto bežného používania a odovzdávania slovenčiny mladším pokoleniam sa v prevažnej väčšine našich rodín už pretrhlo. Ako to naši bádatelia so svojou odbornou strohosťou konštatujú: slovenčina stratila svoju komunikatívnu funkciu. Pred niekoľkými, ale nezriedka aj pred mnohými desaťročiami. A riešenie očakávame - možno trochu pohodlne a zjednodušujúc celú vec - iba od škôl. Od takzvaných našich škôl, v ktorých sa akou-takou formou slovenský jazyk ešte zachoval. Od popoludňajších krúžkov až po výučbu prevažnej väčšiny predmetov. Máme ich však spolu ešte vyše päťdesiat v celej krajine! Lenže učitelia m i tam rovnako zalamujú rukami, že oni sami to všetko preklenúť nedokážu a že stále väčšie trhliny na našom vreci nezaplátajú. Látka pritom starne a z nášho dedičstva sa stále viac rozsýpa.... Ale kde potom hľadať spásu, ak nie v školách? Bola to otázka, ktorou sme sa vlani, ale už aj v predchádzajúcich rokoch veľa zapodievali. A budeme sa jej hodne venovať i v tomto novom roku 2006. Výchovno-vzdelávací výbor Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) sa snažil zmapovať situáciu slovenskej národnostnej výučby v Maďarsku a navrhol aj akčný program na jej zlepšovanie. (Pokračovanie na 3. strane) E QtksswfalW Org&atatefo fIetiiei£Bi$kjel Slovákov & m Ikerušk o 'sleveošioe v Békešskej šupe & ŽeletniM stoutee u Mtové tmúkk & m. Škilkári u školáci v lm\m m jovteku k m Vianoce o M menšia v XVI, okvetie m a* mht,