Ľudové Noviny, júl-december 2006 (L/27-52)
2006-07-06 / No. 27
ludove@t-online.hu • www.comp-press.hu/ludove2000 Týždenník Slovákov v Maďarsku • Cena 69 Ft • 6. júla 2006 • Ročník L • č. 27 Prítomných v mene primátora privítal vedúci kabinetu viceprimátorky pre zdravotníctvo a rovnosť šancí Kálmán Antal a vicenotárka Dr. Judita Megyesová Hermannová. Prvým prednášateľom bol parlamentný ombudsman pre práva národných a etnických menšín Jenő Kaltenbach, ktorý zdôraznil, že v Európe boli veľkomestá vždy baštami humanizmu a tolerancie, ale na druhej strane práve vo veľkomestách bola najsilnejšia asimilácia národných menšín. Do radu národnostne pestrofarebných veľkomiest patrí v súčasnosti aj Budapešť, kde sa jednotlivé menšinové komunity snažia zachovávať svoju kultúru a jazyk na báze svojich inštitúcií. Pritom, ako uviedol J. Kaltenbach, občas sa zdá život menšín v hlavnom meste kampaňovitým, podľa jeho názoru nie je organickou zložkou života mesta. Ako príklad uviedol, že na webovej stránke Budapešti našiel iba dva odkazy na národnosti, v tomto kontexte ešte nemôžeme hovoriť o modernom európskom veľkomeste. Z doterajšieho počtu prihlásených do menšinového volebného zoznamu v Budapešti netreba vyvodzovať definitívne závery, veď dobre vieme, že v Maďarsku obyvateľstvo odovzdáva napríklad aj daňové priznania v poslednej chvíli - povedal predseda Úradu pre národné a etnické menšiny Antal Heizer po informovaní o aktuálnych údajoch menšinových volebných zoznamov. A. Heizer popri zdôraznení potrebných zmien a za- Jedno desaťročie menšinových samospráv v hlavnom meste - na túto tému sa 20. júna v budove budapeštianskej radnice konala konferencia, na ktorej popri predstaviteľoch jednotlivých menšinových samospráv referovali o svojich skúsenostiach aj predstavitelia vládnych orgánov. vedení integrovaných štrukturálnych systémov v oblasti štátnej správy podotkol, že by bolo potrebné začať diskusiu o vytvorení spoločného kultúrneho priestoru pre menšiny v hlavnom meste. V nasledujúcich referátoch predstavitelia menšinových samospráv Budapešti podali stručný prehľad dejín svojej menšiny a venovali sa aj takým otázkam, ako je problém asimilácie, resp. angažovanie sa v samosprávnom systéme občanov, ktorí nepatria k zákonom definovanej národnosti areferovali o výsledkoch, dosiahnutých v poslednom volebnom cykle. Očividné výsledky dosiahli napríklad Nemci v oblasti školstva - od roku 1994-1995 sa im podarilo zaviesť výučbu nemčiny v rôznych materských, základných a stredných školách hlavného mesta. Predstaviteľ srbskej menšiny Pero Lástic bol toho názoru, že menšinové samosprávy by mali byť vo väčšej miere zapojené do koordinačných rokovaní a podpory zo štátneho rozpočtu nezodpovedajú úrovni činnosti menšinových samospráv v hlavnom meste. O práci Slovenskej samosprávy Budapešti (SSB) referovala jej predsedníčka Zuzana Hollósyová, ktorá popri ďakovných slovách na adresu vládnych orgánov za zavedenie menšinového samosprávneho systému a za poskytované podpory podotkla, že práve financovanie samospráv je prameňom určitých konfliktov so samosprávami mimo Budapešti, čo však pokladá za nedostatok menšinového zákona, ktorý doteraz neumožňoval vytvorenie menšinových samospráv na župnej úrovni. Pritom kriticky poznamenala, že konferencii pripisuje veľký význam práve preto, lebo za uplynulých desať rokov o výsledky, dosiahnuté pomocou rôznych podpôr, neprejavili záujem ani tí, ktorí súbehy vypísali, podporovatelia a často dokonca ani samotná menšinová komunita. Zdôraznila prácu národnostných aktivistov, charizmatických osobností a konštatovala, že za desať rokov sa SSB podarilo dosiahnuť najdôležitejší cieľ, a síce zmapovať a zmobilizovať Slovač v hlavnom meste Maďarska. Ako nasledovaniahodný príklad uviedla Cinkotu, kde sa už v prvých júnových dňoch dalo zapísať na menšinovú volebnú listinu viac Slovákov, ako stanovuje zákon. V záverečnej časti konferencie predstavitelia menšinových samospráv mali možnosť konzultovať o voľbách s expertmi v oblasti národnostnej legislatívy a vyjasniť si niektoré detaily okolo priebehu jesenných menšinových volieb. (cs) Svadba v Malom Keresi Slovenský oblastný dom v Malom Kereši pravdepodobne ešte nebol svedkom pravej, i keď inscenovanej slovenskej svadby, na ktorej hostí vital i pálenkou a pleteným koláčom. Po zdravici družbu Pavla Kutyifu, inak člena miestnej slovenskej samosprávy, svadobčania sa premiestnili k „nevestinmu domu”, inak rodnému domu Sándora Petőfiho, aby tu vyžiadali nevestu Katarínu Kispálovú pre ženícha Štefana Nagya. Družba sa v ich mene rozlúčil s rodičmi a zároveň „odviedol” mladých. Svadobnú mať zosobnila predsedníčka slovenskej samosprávy Zuzana Gmoserová. Nato sa svadobný sprievod vrátil do dejiska svadby. Skôr než vstúpil na nádvorie oblastného domu, nevesta prevrhla vedro vody zo studne, čo podľa tradície malo znamenať, že voda spolu so šťastím má vojsť do nového domu. Pred večerou návštevníkov zabávali kerešský slovenský páví krúžok a citarová kapela. Nevesta si s každým príbuzným zatancovala jedno kolo a presne o pol noci ju začepčili. Od tejto chvíle už nemohla nosiť partu, iba čepiec a šatku. Zobliekla si slávnostný čierny oblek a odela sa do bielej halenky a vzorkovanej sukne. Svadba pokračovala tancom nevesty; mladá pani vzala do kola najprv družbu a napokon všetkých hostí. V noci rozkrojili svadobný koláč, ktorým starej ši ponúkol svadobčanov. Veselica trvala do svitania, keď sa družba rozlúčil so všetkými prítomnými. (bod-k) E & J U ntettjlIKVVfM! n RwMfftvSIRy mu ¥ ItfWWLIi A {frátJhrfľuifr A aAm» i4 &í j í! II úííitl 11 / 11II 'z í U mL J pil H Ű ľ ll f Cti 'm KŕffeSIŠ&f* l&Difelfeélhffe fŕfáteli ■/ íiiu ti r i áL SŔfP i i JI; i % •-# U i - J < "J ' - s f J i i ■ ti / J -ti ti \J J 1 Wtv tQwXa, VftMvfmf SVflwJmSKf u ť!) J Lť'-y IMlKi Úsporné opatrenia vlády postihnú aj Ľudové noviny Kto má financovať menšinovú tlač? Štátne vydavateľstvo zborníkov zákonov (MHK), né opatrenia vlády oznámilo, že od 1. januktoré je vydavateľom dvoch národnost- ára 2007 zastavuje financovanie strát a ných týždenníkov, odvolávajúc sa na úspor- vydávanie týždenníka ľudové noviny. Vydávanie Ľudových novín pod gestorstvom MHK dosiahlo v roku 2003 straty 22 miliónov forintov, v roku 2004 32 miliónov forintov a v roku 2005 27 miliónov forintov. Tieto značné straty nemá vydavateľstvo možnosť ďalej hradiť, preto 31. decembra 2006 zastaví vydávanie novín, uvádza sa v liste majiteľovi týždenníka Celoštátnej slovenskej samospráve (CSS). Okrem týždenníka Slovákov, ktorý by na budúci rok oslávil 50. výročie založenia, sa opatrenie dotýka aj periodika v Maďarsku žijúcich Nemcov - Neue Zeitungu. „CSS ako majiteľ Ľudových novín bude musieť nájsť riešenie, s kým uzatvorí zmluvu o vydávaní, či založí nejakú firmu, alebo nadáciu, ” povedal v tejto súvislosti pre TASR šéfredaktor Imrich Fuhl a dodal, že existuje niekoľko možností, ako týždenník vydávať ďalej. Podľa jeho slov by mohla pritlačiť v tejto situácii aj politika. Na Slovensku by sa mohol ozvať nejaký politický subjekt, ktorý by jednoznačne povedal, že ak sa niečo takéto stane v Maďarsku, potom sa zariadi podobne aj na Slovensku, a rozhodne sa o tom, kto bude financovať menšinovú tlač. „Problém je v tom, že sa maďarská a slovenská vláda nevedeli dohodnúť, kto vlastne platí tlač národnostných menšín. Povedzme si napríklad vopred, že maďarské noviny na Slovensku nebude financovať slovenská vláda, tie prostriedky preorientuje nám. Aj toto je riešenie, ale toto si ja osobne veľmi neželám. Vychádzam totiž z toho, že každý nech používa peniaze krajiny, v ktorej platí dane,” poznamenal pre TASR šéfredaktor Ľudových novín. (tasr)