Matičné Čítanie, 1972 (V/1-26)

1972-01-10 / No. 1

matičně č:tanie VYDÁVÁ MATICA SLOVENSKA V MARTINE KULTÚRNO-SPOLOCENSKÝ DVOJTÝŽDENNÍK Cena Kčs 1,­ F. J. Benkovský Cudský um sa stále viac a viac pri- U|'žuie к úplnému ovládnutiu prírody. ■' stenim umelých družic Zeme sa k odvážne dostáva do medzipla­­nych priestorov, čo mu umožňu­­»šie poznať vesmír a získané po- I využívať pre dobro človeka. I dy nás naplňujú uspokoje­n hrdosťou preto, že práca ľud- X rúk a umu posúva ľudstvo k Ц mu a krajšiemu životu. ' na druhej strane nás znepo­kojuje, že výsledky práce umu a ľud­ských rúk sa snažia vojnoví štváči zneuziť proti amotnému -človeku. O- zývajú so vážn< hlasy významných ve­decký. h pracovníkov, že zhubné žia­renie nahromadených atómových vý­buchov môže priamo ohroziť existen­ciu života na Zemi. Na jednej stra­ne teda vidíme, ako jedna časť sve­ta usiluje sa vytvoriť na Zemi pod­mienky p nezmyselne šťastný život a druhá časť zahráva s ničivými zbraňami, ktoré ol rozujú život ľud­stva, a tak ivoter prichádzajú chví­le, ktoré nap'iujú človeka nesmier­nym šťnstíir radosťou a inokedy zas zárm keď človek prežíva tragick' nemoci, utrpenie, núdzu da, ako človek a ľudst 'odiť krásu a dobro, ale a,- ’ <pr utrpenie. 'Nen .o sa ani teda čudovať, že z a roz cných okolnosti si človek dá­va otázky. Aký je zmysel ľudského života? Prečo žijeme? Či život vô­­oec má zmysel? Prečo je na svete zlo, utrpenie? Možno toto zlo od­strániť? Ako treba žiť? O ĽUDSKOM ŠUSTÍ NEROZHODUJE „OSUD" ALE SAM ČLOVEK Odpov ď na otázku o zmysle ľud ského života nemožno vyšpekulovať tak ako sa o to v minulosti pokúšalj všelijakí myslitelia. Skutočné rieši tejto otázky o zmysle života nám náša prax. Tým, že žijeme, vyplňuje sa zmysel živcta. Tým, že pracujeme, tvoríme, bojujeme, svárime sa a mi­lujeme, dosahuje život vždy vyššie a vyššie hodnot . Ale zamyslenie sa nad týmito otá.kami neraz môže byť dobrým radcom, aby časom nemuselo byť prísnym sudcom. Naším koneč­ným cieľom je nielen poznať život, ale žiť, nielen poznať návrhy na zlep­šenie života, ale zlepšiť ho. Ľudia v minulosti mali sklon v kaž­dej udalosti hľadať tajomné sily. Člo­vek, ktorý nevedel pochopiť a vysvet­liť si podstatu jednotlivých javov svoj­ho okolia, cítil sa byť slabým a úbo­hým. Hľadal vysvetlenie v tajomnom zásahu vyšších nadprirodzených sil. Pravda, aj dnes sa stáva, že si ľu­dia takto, zásahom „osudu“, vysvet­ľujú jednotlivé udalosti vo svojom ži­vote. Každé takéto fantastické vysvet­ľovanie treba odmietnuť. Sám človek je kováčom svojho šťastia. Podobne je to aj s ľudstvom. Ľudia si sami vytvárajú svoj život, svo­je šťastie či nešťastie, pravda v ur­čitých prírodných a spoločenských podmienkach, ktoré určujú medze sku­točných možností realizovať každý jed­notlivý život. Vedecký svetonázor vylučuje také chápanie zmyslu života, akoby každý ľudský život mal vopred určený zmy­sel a cieľ. Človek je tvor mysliaci, ktorý na základe skúsenosti vie od­hadovať, vie si stavať plány a teda vie usmerňovať beh svojho života. Aj keď sa mu to v plnej miere ešte nedarí, vidíme ako zvyšovaním nad­vlády nad prirodou, zvyšuje sa aj jeho vplyv na usmerňovanie vlastné­ho.' IÁBOŽENSKÉ PONÍMANIE ZMYSLU ŽIVOTA Náboženské poňatie sa zakladá na liere a tradičných dogrfiách, že cie­ľom človeka a zmyslom jeho života le dosiahnutie blaženého života na druhom svete, vo vybájenom raji. To­mu má človek podriadiť všetko svo­je konanie a chápať svoj pozemský život len ako slzavé údolie, ako pri­pravú na vlastný život po smrti. Nie­ktoré náboženstvá učia, že už každý je vopred určený, či dosiahne spa­senie (tzv. predestinácia); niektoré zas tvrdia, že človek nájde zmysel života vtedy, keď svojimi skutkami po­máha svojim blížnym nie pre nich samých, ale preto, aby sa neskoršie dostal do neba a pod. Náboženské poňatie zmyslu života vedie človeka k pasivite, k zmiereniu sa so všetkým ťažkým a zlým na sve­te. Odvádza jeho pozornosť k blaže­nosti posmrtného života. Aj tie naj­zložitejšie problémy a múdrosti bo­ha, ktorý najlepšie vie, prečo je všet­ko zariadené tak, ako je. Náboženské poňatie zmyslu ľudské­ho života je najjednoduchšie, lebo niet nič jednoduchšie, ako vyhlásiť, že popri tomto živote, naplnenom strádaním, jestvuje aj iný život a svet, a to dokonalý. Toto jednoduché vy­svetlenie je vlastne výsledkom ľudskej bezmocnosti. Čim bolo ľudstvo úbo­­hejšie, tým viac mu náboženská od­poveď vyhovovala. Náboženstvo na tomto základe, uznávaním nadprirodzeného sveta; vy­tvorilo celú sústavu ilúzií, o živote, a tak potom veriaci človek žije v zajati nereálnych vymyslených predstáv. Tie­to ilúzie sú veľmi silné a ovplyvňu­jú neraz celý život človeka. Náboženstvo nenachádza teda zmy­sel života v tomto opravdivom, sku­točnom živote, ale vypomáha si nad-prirodzeným a neskutočným svetom. Náboženstvo otázku zmyslu života v skutočnosti neriešilo, ale odviedlo ju do inej oblasti. Všetky útrapy ľud­stva, ktoré nútili človeka zamyslieť sa nad zmyslom života, zostali, ľudský život sa nezmenil, len náboženstvo ho trošku prifarbilo. Žiješ v biede, trpíš hladom? Zná­šaj trpezlivo svoje utrpenie, lebo pra­vý život je inde, tu sa človek iba skúša! Pohoršuje ťa, že bezcitní vy­korisťovatelia utláčajú chudobných, krivdia im a sami nie sú trestáni? Upokoj sa, budú potrestaní po smr­ti! - Takto a podobne prikrášľuje náboženstvo skutočný nepriaznivý stav vykorisťovaného a trpiaceho člo­veka a odvádza jeho pozornosť od správneho riešenia otázky pravého šťastia a zmyslu života človeka. ZMYSEL ŽIVOTA JE V ŽIVOTE SAMOTNOM Keď sa ľudia aspoň trošku pozdvihli zo svojej bezradnosti, vznikajú aj pr­vé pokusy odmietnuť náboženský vý­klad zmyslu žirota. Človek urobil odvážny krok, keď sa usiluje nájsť na otázku zmyslu ži­vota odpoveď nie mimo sveta, mi­mo života, ale priamo v živote. Okrem tienistických chvíľ sú v ži­vote aj chvíle radosti a šťastia. V živote bezprostredne upútajú človeka najmä tie radosti, ktoré vyplývajú z uspokojovania potrieb telesnej strán­ky ľudskej bytosti. Tejto skutočnosti si človek prispôsobil aj chápanie zmyslu svojho života, ktoré sa za­kladá na presvedčení, že telesné roz­koše a slasti sú najväčším šťastim v živote človeka. Takéto poňatie je spo­jené s oslobodzovanim sa človeka od náboženských predstáv; skutočný ma­teriálny svet prichádza tu ku väčšej úcte, ale ešte hlboko viazne v pri­mitívnom vulgárno-materialistickom názore na život človeka. Vulgárne chápanie zmyslu života podobne ako náboženské chápanie naplňuje skoro celé dejiny ľudskej spoločnosti. K vulgárne materialistickému chá­paniu zmyslu žirota sa hlásili najmä predstavitelia vládnucich tried, ktori si takýto život s rozkošami mohli do­voliť. Napríklad na prelome stredo­veku a novoveku to bola šľachta. V období kapitalizmu zbohatlá buržoá­zia. Dnes sa tento život prejavuje ako tzv. „americký štýl života", ktorý zachvátil časť americkej buržoázie a . ktorý sa usilujú napodobňovať aj na- ; ši obdivovatelia. Charakteristické črty takto pochopené zmyslu života sú: bezduchý zhon za majetkom a ka­riérou, nízke pôžitkárstvo, túžba po senzáciách, perverzia, sadizmus, zlo­činnosť, prostitúcia, chuligánstvo, vy­hýbanie sa práci, šmelinárstvo a pod. Netreba si zakrývať skutočnosť, že takéto zjavy sa nájdu i v ntsšej spo­ločnosti. Prejavujú sa ako dôsledok prežitkov minulosti a propagandy zo západu najmä u ľudí, ktori zneužili organizačné ťažkosti v začiatkoch nášho budovania a snažili alebo sa snažia nadmerne sa obohacovať. Aj alkoholizmus a iné nešváry sú často výsledkom vulgárne materialistického chápania zmyslu života. Pravda, ta­kéto chápanie je socializmu škodli­vé. Je založené na prepiatom indivi­dualizme, ktorý hľadá vlastné uspo­kojenie aj na ujmu spoločnosti. V čom je základný nedostatok ta­kéhoto výkladu zmyslu života? Sú tu síce pokusy vidieť tento svet a jeho skutočnosť, ale nie dôsledne. Vyzná­vači tohto názoru nedívajú sa dosta­točne realisticky na svet a spoločnosť. (Pokračovanie na 3. strane) O zmysle ľudského života • Kojšova hoľa. Foto: L. Rozman

Next