Matičné Čítanie, 1972 (V/1-26)
1972-01-10 / No. 1
matičně č:tanie VYDÁVÁ MATICA SLOVENSKA V MARTINE KULTÚRNO-SPOLOCENSKÝ DVOJTÝŽDENNÍK Cena Kčs 1, F. J. Benkovský Cudský um sa stále viac a viac pri- U|'žuie к úplnému ovládnutiu prírody. ■' stenim umelých družic Zeme sa k odvážne dostáva do medziplanych priestorov, čo mu umožňu»šie poznať vesmír a získané po- I využívať pre dobro človeka. I dy nás naplňujú uspokojen hrdosťou preto, že práca ľud- X rúk a umu posúva ľudstvo k Ц mu a krajšiemu životu. ' na druhej strane nás znepokojuje, že výsledky práce umu a ľudských rúk sa snažia vojnoví štváči zneuziť proti amotnému -človeku. O- zývajú so vážn< hlasy významných vedecký. h pracovníkov, že zhubné žiarenie nahromadených atómových výbuchov môže priamo ohroziť existenciu života na Zemi. Na jednej strane teda vidíme, ako jedna časť sveta usiluje sa vytvoriť na Zemi podmienky p nezmyselne šťastný život a druhá časť zahráva s ničivými zbraňami, ktoré ol rozujú život ľudstva, a tak ivoter prichádzajú chvíle, ktoré nap'iujú človeka nesmiernym šťnstíir radosťou a inokedy zas zárm keď človek prežíva tragick' nemoci, utrpenie, núdzu da, ako človek a ľudst 'odiť krásu a dobro, ale a,- ’ <pr utrpenie. 'Nen .o sa ani teda čudovať, že z a roz cných okolnosti si človek dáva otázky. Aký je zmysel ľudského života? Prečo žijeme? Či život vôoec má zmysel? Prečo je na svete zlo, utrpenie? Možno toto zlo odstrániť? Ako treba žiť? O ĽUDSKOM ŠUSTÍ NEROZHODUJE „OSUD" ALE SAM ČLOVEK Odpov ď na otázku o zmysle ľud ského života nemožno vyšpekulovať tak ako sa o to v minulosti pokúšalj všelijakí myslitelia. Skutočné rieši tejto otázky o zmysle života nám náša prax. Tým, že žijeme, vyplňuje sa zmysel živcta. Tým, že pracujeme, tvoríme, bojujeme, svárime sa a milujeme, dosahuje život vždy vyššie a vyššie hodnot . Ale zamyslenie sa nad týmito otá.kami neraz môže byť dobrým radcom, aby časom nemuselo byť prísnym sudcom. Naším konečným cieľom je nielen poznať život, ale žiť, nielen poznať návrhy na zlepšenie života, ale zlepšiť ho. Ľudia v minulosti mali sklon v každej udalosti hľadať tajomné sily. Človek, ktorý nevedel pochopiť a vysvetliť si podstatu jednotlivých javov svojho okolia, cítil sa byť slabým a úbohým. Hľadal vysvetlenie v tajomnom zásahu vyšších nadprirodzených sil. Pravda, aj dnes sa stáva, že si ľudia takto, zásahom „osudu“, vysvetľujú jednotlivé udalosti vo svojom živote. Každé takéto fantastické vysvetľovanie treba odmietnuť. Sám človek je kováčom svojho šťastia. Podobne je to aj s ľudstvom. Ľudia si sami vytvárajú svoj život, svoje šťastie či nešťastie, pravda v určitých prírodných a spoločenských podmienkach, ktoré určujú medze skutočných možností realizovať každý jednotlivý život. Vedecký svetonázor vylučuje také chápanie zmyslu života, akoby každý ľudský život mal vopred určený zmysel a cieľ. Človek je tvor mysliaci, ktorý na základe skúsenosti vie odhadovať, vie si stavať plány a teda vie usmerňovať beh svojho života. Aj keď sa mu to v plnej miere ešte nedarí, vidíme ako zvyšovaním nadvlády nad prirodou, zvyšuje sa aj jeho vplyv na usmerňovanie vlastného.' IÁBOŽENSKÉ PONÍMANIE ZMYSLU ŽIVOTA Náboženské poňatie sa zakladá na liere a tradičných dogrfiách, že cieľom človeka a zmyslom jeho života le dosiahnutie blaženého života na druhom svete, vo vybájenom raji. Tomu má človek podriadiť všetko svoje konanie a chápať svoj pozemský život len ako slzavé údolie, ako pripravú na vlastný život po smrti. Niektoré náboženstvá učia, že už každý je vopred určený, či dosiahne spasenie (tzv. predestinácia); niektoré zas tvrdia, že človek nájde zmysel života vtedy, keď svojimi skutkami pomáha svojim blížnym nie pre nich samých, ale preto, aby sa neskoršie dostal do neba a pod. Náboženské poňatie zmyslu života vedie človeka k pasivite, k zmiereniu sa so všetkým ťažkým a zlým na svete. Odvádza jeho pozornosť k blaženosti posmrtného života. Aj tie najzložitejšie problémy a múdrosti boha, ktorý najlepšie vie, prečo je všetko zariadené tak, ako je. Náboženské poňatie zmyslu ľudského života je najjednoduchšie, lebo niet nič jednoduchšie, ako vyhlásiť, že popri tomto živote, naplnenom strádaním, jestvuje aj iný život a svet, a to dokonalý. Toto jednoduché vysvetlenie je vlastne výsledkom ľudskej bezmocnosti. Čim bolo ľudstvo úbohejšie, tým viac mu náboženská odpoveď vyhovovala. Náboženstvo na tomto základe, uznávaním nadprirodzeného sveta; vytvorilo celú sústavu ilúzií, o živote, a tak potom veriaci človek žije v zajati nereálnych vymyslených predstáv. Tieto ilúzie sú veľmi silné a ovplyvňujú neraz celý život človeka. Náboženstvo nenachádza teda zmysel života v tomto opravdivom, skutočnom živote, ale vypomáha si nad-prirodzeným a neskutočným svetom. Náboženstvo otázku zmyslu života v skutočnosti neriešilo, ale odviedlo ju do inej oblasti. Všetky útrapy ľudstva, ktoré nútili človeka zamyslieť sa nad zmyslom života, zostali, ľudský život sa nezmenil, len náboženstvo ho trošku prifarbilo. Žiješ v biede, trpíš hladom? Znášaj trpezlivo svoje utrpenie, lebo pravý život je inde, tu sa človek iba skúša! Pohoršuje ťa, že bezcitní vykorisťovatelia utláčajú chudobných, krivdia im a sami nie sú trestáni? Upokoj sa, budú potrestaní po smrti! - Takto a podobne prikrášľuje náboženstvo skutočný nepriaznivý stav vykorisťovaného a trpiaceho človeka a odvádza jeho pozornosť od správneho riešenia otázky pravého šťastia a zmyslu života človeka. ZMYSEL ŽIVOTA JE V ŽIVOTE SAMOTNOM Keď sa ľudia aspoň trošku pozdvihli zo svojej bezradnosti, vznikajú aj prvé pokusy odmietnuť náboženský výklad zmyslu žirota. Človek urobil odvážny krok, keď sa usiluje nájsť na otázku zmyslu života odpoveď nie mimo sveta, mimo života, ale priamo v živote. Okrem tienistických chvíľ sú v živote aj chvíle radosti a šťastia. V živote bezprostredne upútajú človeka najmä tie radosti, ktoré vyplývajú z uspokojovania potrieb telesnej stránky ľudskej bytosti. Tejto skutočnosti si človek prispôsobil aj chápanie zmyslu svojho života, ktoré sa zakladá na presvedčení, že telesné rozkoše a slasti sú najväčším šťastim v živote človeka. Takéto poňatie je spojené s oslobodzovanim sa človeka od náboženských predstáv; skutočný materiálny svet prichádza tu ku väčšej úcte, ale ešte hlboko viazne v primitívnom vulgárno-materialistickom názore na život človeka. Vulgárne chápanie zmyslu života podobne ako náboženské chápanie naplňuje skoro celé dejiny ľudskej spoločnosti. K vulgárne materialistickému chápaniu zmyslu žirota sa hlásili najmä predstavitelia vládnucich tried, ktori si takýto život s rozkošami mohli dovoliť. Napríklad na prelome stredoveku a novoveku to bola šľachta. V období kapitalizmu zbohatlá buržoázia. Dnes sa tento život prejavuje ako tzv. „americký štýl života", ktorý zachvátil časť americkej buržoázie a . ktorý sa usilujú napodobňovať aj na- ; ši obdivovatelia. Charakteristické črty takto pochopené zmyslu života sú: bezduchý zhon za majetkom a kariérou, nízke pôžitkárstvo, túžba po senzáciách, perverzia, sadizmus, zločinnosť, prostitúcia, chuligánstvo, vyhýbanie sa práci, šmelinárstvo a pod. Netreba si zakrývať skutočnosť, že takéto zjavy sa nájdu i v ntsšej spoločnosti. Prejavujú sa ako dôsledok prežitkov minulosti a propagandy zo západu najmä u ľudí, ktori zneužili organizačné ťažkosti v začiatkoch nášho budovania a snažili alebo sa snažia nadmerne sa obohacovať. Aj alkoholizmus a iné nešváry sú často výsledkom vulgárne materialistického chápania zmyslu života. Pravda, takéto chápanie je socializmu škodlivé. Je založené na prepiatom individualizme, ktorý hľadá vlastné uspokojenie aj na ujmu spoločnosti. V čom je základný nedostatok takéhoto výkladu zmyslu života? Sú tu síce pokusy vidieť tento svet a jeho skutočnosť, ale nie dôsledne. Vyznávači tohto názoru nedívajú sa dostatočne realisticky na svet a spoločnosť. (Pokračovanie na 3. strane) O zmysle ľudského života • Kojšova hoľa. Foto: L. Rozman