Matičné Čítanie, 1972 (V/1-26)
1972-01-24 / No. 2
2 ★ 16. I. 1847 narndil sa v Hlbokom (okr. Senica) Svetozár Hurhan-Vajanský, slovenský buditeľ, románopisec, redaktor Národných novín v Martine. ☆ 18. I. 1755 narodil sa vq Vrbovku pri Krupine Ondrej Plachý, slovenský osvietenský spisovateľ, historik, redaktor a vydavateľ Starých novín literárního umění. ★ 21. I 1832 zomrel v Kostol, ných Moravciach Bohuslav Tab Hc, slovenský osvietenský bás nik a spisovateľ. ☆ 21. I. 1862 zomrela Božena Němcová, česká spisovateľka lß. storočia. ★ 21. I. 1924 zomrel v Gnrkách Vladimir Iľjlč Lenin, najväčší vodca svetového proletariátu, zakladateľ prvého socialistického štátu na svete, tvorca leninizmu. ☆ 22. I. 1860 narodil sa v B. Bystrici Jaroslav Vlček, jeden z najväčších historikov slovenskej a Českej literatúry. ★ 23. I. 1876 zomrel v Župča noch (okr. Prešov) Jonáš Záhorský, slovenský spisovateľ a dramatik, ostrý kritik spoločnosti, bojovník proti sociálnemu a národnostnému útlaku. ☆ 29. I. 1860 narodil sa Anton Pavlovič Cechov, ruský spisovateľ a dramatik, reprezentant kritického realizmu. Súbeh • Správa Matice slovenskej v Martine vypisuje súbeh na obsadenie dvoch miest odborných pracovníkov pro Národnú k n i / n i i; u na úseku spracovávania starších tlačí a výskumu historických knižníc a dejín knihy. Predpoklady: vysokoškolská vzdelanie knihovníckeho alebo príbuzného smeru a aspoň pasívna znalost latinčiny, resp. nemčiny a maďarčiny. Plat podľa nomenklatúry platnej pre pracovníkov výskumnej a vývojovej základne centrálne riadených organizácif. Prihlášky do súbehu spolu s dotazníkom a životopisom pošlite na adrosu Matica slovenská, Mudroňova 35, Martin, najneskôr do 10. februára 1972. • Správa Matice slovenskej v Martine vypisuje súbeh na obsadenie miesta odborného pracovníka v Bibliografickom ústave MS, odd. spoločenskovedných špeciálnych bibliografií so špecializáciou na bibliografiu literárnej vedy. Predpoklady: vysokoškolské vzdelanie v odbore slovenská literatúra, 4 roky praxe v odbore. Plat podľa nomenklatúry platnej pre pracovníkov centrálne riadených organizácii výskumnej a vývojovej základne. Prihlášky spolu s dotazníkom, životopisom a dokladmi o ukončení štúdia a dlžke praxe pošlite na Správu Matice slovenskej najneskôr do 20. februára 1972. Veľký v prejave insitného maliarstva V Bratislave žije a maľuje jeden z našich najväčších súčasných insitných maliarov Juraj LAUKO. Dňa 28. januára 1972 sa v dobrom zdraví dožíva 78 rokov. Tie roky by mu však nik neuhádol, Ičbo je plný životného entuziazmu a maliarskeho zanietenia. Insitný maliar Juraj Lauko, rodák zo Sarvašä, hneď po skončení druhej svetovej vojny usadil sa bývať natrvalo v Bratislave. Celý svoj život, kým išiel do dôchodku, pracoval pilne ako údenár. Je špecialistom na rozličné údeniny. V práci údenára bol neraz za svoje zlepšovacie návrhy aj odmenený a dávaný za vzor vynaliezavého pracovníka. Maľuje iba sotva 15 rokov. Aj za tento pomerne krátky čas dosiahol svojimi obrazmi rad prenikavých úspechov. Jeho diela obdivovali návštevníci Svetovej výstavy EXPO v roku 1967 v Montreale. Pred rokmi mal výstavu svojich obrazov v Dome knihy v Bratislave. Azda jasným dôkazom kvalít jeho insitného maliarstva je skutočnosť, že má v mnohých galériách okolo stovky svojich diel. Táto skutočnosť hovorí jasnou rečou. Zaujímavé je, že pán Lauko obrazy nepredáva. To nie. Maľuje ich pre svoje potešenie a ... keď sa daktorej galérii zapáči jeho insitný maliarsky prejav, prídu k nemu a vyberú si obrazy. Nedávno namaľoval napr. rozsiahly cyklus, v ktorom zachytil život i portréty našich veľkých Slovákov v minulosti. Vidíme tu Mórica Beňovského, Dionýza Štúra, Samuela Mikovínyho, Jána Jeseniusa, Jána Kupeckého, Jozefa Murgaša,. Štefana Baniča, Ju/ e ťa Petzwala a mnohých ďalších našich národných velikánov. Zaujímavý je aj jeho cyklus obrazov, na ktorých zachytil práce azda všetkých našich, kedysi ešte jestvujúcich remesiel. Taktiež je pozoruhodný jeho rozsiahly cyklus, dalo by sa povedať, dvojobrazov. Napr. na obraze vľavo zachytil život na našej dedine napr. pred 50 rokmi a na tom istom obraze vpravo vidieť, ako sa dnes žije po našich moderných dedinách. Iný obraz zachytáva život starých ľudí pred desiatkami rokov a dnes. raj Všetky obrazy maľuje JuLauko len olejomaľbou. A tá farebnosť a nádhernost fantázie, to musí človek však vidieť, Juraj Lauko, tento insitný maliar je vo svojej maliarskej práci skutočným suverénom. Svedčia o tom mnohé pochvalné uznania, ktoré mu venovali poroty svetových insitných výstav. Insitné umenie orientuje dnes estetiku na kult reality. Ako hovoria výtvarní teoretici, insitné umenie predstavuje v dnešnej dobe prinajmenšom výdatný prameň pikturálnej obnovy. Insitné umenie má veľkú schopnosť burcovať v človeku sebazáchovné protilátky, vzdorovať vfšetkému, čo hrozí odľudšteniu a zničiť ľudské v človeku. Ľudia typu Juraja Lauku sa nám rodia veľmi poskromne. Máme ich tak málo, že by ich človek azda hravo spočítal na prstoch oboch rúk. Značná dávka geniality sála z Laukových obrazov. Toto je hlavnou azda príčinou, prečo sa jeho obrazy zjavujú na svetových výstavách insitného umenia. (Všn) Spomienka na Miloša Bazovského 11. januára 189U narodil sa jeden z našich slovenských najpoprednejších maliarov Miloš Bazovský. Popri Fullovi, Mudrochovi a Kostkovi vari najlep šie reprezentoval vtedajšie výtvarné umenie. Narndil sa v Turanoch a študoval v Budapešti, na akadémii výtvarného umenia v Prahe, na súkromnej maliarskej škole vo Viedni a v Paríži. Žil a tvoril v Martine. Umeleciké dielo Miloša Bazovského obsahuje všetky moderné výtvarné požiadavky a splňuje ich vo zvrchovanej miere. Predstavoval nám kultivovaného umelca, stojaceho na výške do by. (tnr) Jeden z najkrajších kútov nášho Slovenska na prírodné + Obrázok ukazuje reprodukciu litografie Kvety Fulierovej „Večer vo Florencii“. Dielo toto (a ešte ďalšie dve litografie) má výtvarníčka vystavené na výstave, ktorú usporiadal Zväz zaujímavosti bohatý slovenských výtvarných umelcov a ktorá bola do 23. januára _ y .J , slo_ 1972. Výstava prác slovenských výtvarníkov z tvorivých ich p ’ 3 , . y,p, . . .. pobytov v zahraničí má názov „Z ciest umelcov“. Výstava vensku aKo KraJ onyvabola inštalovaná vo Výstavnej sieni ZSVU v Bratislave na Dostojevského rade a tešila sa hojnej účasti návštevníkov. t <, (Všn) Kveta Fulierová. „Večer vo Florencii", litografia. Talianska osada na Spiši Zemplínsky Slovák rektorom ruskej univerzity Tohto roku 1972 je tomu práve 203 rokov, čo v zemplínskej dedinke Vyšnej Qlšave na východnom Slovensku sa v roku 1769 narodil Michal Andrej B a- 1 u d' a n s k ý, pedagóg zriedkavých schopností. Už ako 20-ročný mladík stal sa profesorom politických vied na veľkovaradínskej akadémii, odkiaľ v roku 1804 odišiel na akadémiu v Petrohrade. A tu nevšedné schopnosti nášho zemplínskeho rodáka otvorili mu cestu zriedkavej kariéry. V roku 1813 sa stal vychovávateľom veľkokniežat Michala a Mikuláša. Súčasne pracoval na budovaní a organizovaní petrohradskej univerzity, na ktorej sa v roku 1819 stal prvým rektorom. To už Michal Andrej Balud'anský bol naturalizovaným Petrohradčanom, ktorý aj svoje meno poruštil na Michail Andrejevič Balugjanskij a ktorého zvolili aj za petrohradského senátora. No kariéra ešte tým neskončila. Keď sa jeho bývalý žiak cárovič Mikuláš, dostal na cársky trón, stal sa Balud'anský šéfom kabinetnej kancelárie. Tento slovenský pedagóg a vedec, ktorý bol aj literárne činný, na sklonku svojho života chodieval sa každoročne liečiť do CSR, kde nadviazal družné priateľstvo s P. J. Šafárikom. M. TANCÁR ný pestrou zmesou národností. Čo je však málokomu známe, bola na Spiši aj jedna talianska osada. Je to Dobrá Vôľa pod horským hrebeňom Dreveník, ktorý sa tiahne od Spišských Vlachov k spišskému hradu nad Spišským Podhradím. Drévenik "ho! známy neprebádanými jaskyňami a svojimi kameňolomami, v ktorých sa dodnes ťaží kvalitný spišský názer Dostojevského, píše L. travertín. Tieto lomy ešte dáv- Rozenbljunv je plný nevyrie- nejšle pred prvou svetovou šených protirečení. Darmo vojnou privábili viacerých Ťahy sme hľadali v jeho die- lianov, ktorí tu našli zárobkolach alebo poznámkach ко- vé možnosti. Tak sa v Dobrej nečné odpovede na osudové Vôli usadilo pôvodne do 20 otázky času. Dostojevský za- talianskych rodín, ktorých ponechal novým pokoleniam čet sa yšak časom zdedukostarostlivosť o osud ľudstva, va^’ takže neskoršie už ostalo vášnivé úsilie o dosiahnutie J“ p“ť ‘fanskych rodia- Dnes , . .... turisti, ktorí sem zablúdia, su dobra a sociálnej spravodh- prekvapení touto osadou> ktorä vosti v tom, že spisovatel bola postavená talianskou armá byť svedomím národa na chitektúrou. Výročie F. M. Oostojevského hnln? v n«-, i- r*- •ilftrh« bqliiž Pod názvom Nevydaný Dostojcvskij dedičstvo, v" edícii Literárne ktorú vydáva Ostav svetovej literatúry Akadémie vied ZSSR vychádzajú pri príležitosti 150. výročia narodenia spisovateľa jeho poznámkové notesy zošity, vzťahujúce sa na roa ky 1860 až 1881. Čitateľ sa tu dozvie o umeleckých plánoch, ktoré sa neuskutočnili, o načrtnutých publicistických článkoch, o poznámkach k novinárskej polemike, o tom, ako zmýšľal o otázkach sociálnych, historických a filozofických. Sú to vlastne tvorivé denníky spisovateľa, v ktorých hlavnú pozornosť venuje problémom literatúry a umenia. O knihe referuje v Izvestiach L. Rozenbljum, kandidát filologických vied. Spomína Oostojevského sen o butlúcom rozvoji národnej literatúry, čo súviselo s jeho úvahami o osude širokých más. Dostojevský pisal, že nemôže nijako pochopiť, aby iba jedna desatina ľudi mohla dosiahfauť vyšší vývoj a že ostatných deväť desatín slúžia len ako materiál a prostriedok. „Nechcem myslieť a žiť inak ako s vierou, že všetkých deväťdesiat, miliónov Rusov, alebo koľko ich potom bude, budú vzdelaní, ľudskí a šťastní. Odmietam civilizáciu, v ktorej by bola len jedna desatina šťastných ľudí.” A ďalej: „Život je dobrý, treba len, aby to mohol potvrdiť každý“. Zachovali sa poznámky článku, ktorý spisovateľ nek napísal. Týkal sa plánu histórie svetovej literatúry od antických čias po jeho súčasnosť. Ústrednou ideou článku mala byť úloha mravného ideálu v umení. SVetotejto neľahkej ceste. M. Tancár Večer začínajúcich autorov v Púchove Na sklonku minulého leta začali sa v Dome kultúry v Púchove stretávať mladi ľudia, prevažne vo veku 18 — 25 rokov, ktorých očarila múza. V novembri ich bolo akurát do tucta. Z tohto počtu vznikol krúžok mladých autorov pri Dome kuitúry. Kto vie, možno by ani nebol vznikol, keby sa mladým nezačal venovať s ozajstným záujmom a láskou pracovník Domu kultúry Jozef Sau■ dorty. A tak dňa 28. decembra, ked väčšina ľudí má akosi viac času a študenti sa nemusia chystať na skúšky, mal Krúžok mladých premiéru pod názvom Na posiedke s múzou. Dvanásť začínajúcich autorov — medzi niini tri študentky — predstavili sa vďačnému púchovskému publiku na scéne bábkového divadla. Úvodné slovo o cieľoch začínajúcich au torov povedal J. Šandorfy, verše reel tovali a prózu čítali členovia Divadiel ka mladých pri Dome kultúry. Už samotný fakt, že mladí vo svojich neviditeľných básnických dielňach vyte páli taký kov, s ktorým mali odvahu predstúpiť pred verejnosť, si zaslúži pozornosť. Mýlil by sa, kto by sl myslel, že večer nemal úroveň. Väčšina veršov prezrádzala, že mladí už prenikli do podstaty poézie, že poznajú mnohých básnikov a rôzne básnické smery. Ak sa v ich veršoch hovorilo o láske, túžbach, snoch a sklamaniach, o živote, vede, jari, lete či zime, snažili sa vo svojich mylienkach ísť do hlbky. Páčila sa nám nielen subtílnosť dievčenských veršov, ale aj niektoré témy a ich citlivé, vážne spracovanie napr. D. I. M1- r os la v: Hľadám matku, Mirka C ibenková: Chvíľa poznania, Kúzelník a Blázon, Peter Prekop: Gigantické stavby ducha, Dušan Š m á 1: Život I. a Život II., Peter M e š o: Prečo mlčíš a Sen, Dušan S tok la s: Čakanie. V arzenáli symboliky počuli sme i takéto naozaj moderné výrazové prostriedky: transplantácia srdca, vesmírny let, strlelorné pavučiny mesiaca a Veľký voz ;PV próze príjemne prekvapil Pavol F I e i s c h a c k e r, poviedkou Bariny a fejtónom Kotol aj hrniec, oba sú čierne. Úroveň mal aj jeho voľný verš Pol. tisíc, v ktorom vyznal svoju lásku Púchovu. Na podobnú tému dobre ladila svoj. verš Môjmu rodisku E. Hoghogová, ktorá sa prihlásila zatiaľ iba jediným, kriticky prísne vybraným veršom. Ku kladom večierka patrila dobrá réžia s vhodným osvetľovaním recitátorov a podmalováním hudbou i keď pri niektorých recitáciách bolo ešte vidno nedostatočnú skúsenosť. Večierok mladých autorov nám okrem iného dal možnosť nazrieť do duchovného sveta tejto skupiny: čo prežívajú, čo ich trápi, z čoho majú radosť, po čom túžia atď. Poznali sme, že takmer všetci títo mladí patria k nám, do tejto vlasti, že nežijú vo vzduchu, neunikajú do bludného, vymysleného sveta. Bol to dobrý večierok, akým sa nemôže pochváliť hociktoré naše mesto, ktorý nás presvedčil, že aj v Púchove máme sľubných začiatočníkov a možno 1 sľubné talenty. Čas ukáže, koľkí z nich ostanú múze verní. J. NIŽŇANSKÝ Z činnosti Horehronského múzea v Březne ne Horehronské múzeum v Březa jeho pobočku Pamätnú izbu v Čiernom Balogu navštívilo v ro'ku 1971 skoro dvadsaťtisíc ľudí, z toho vyše tisíc z cudziny. Výskum a zberateľská činnosť Horehronského múzea je zameraná hlavne na národopis, kroje, odevné súčiastky, výšivky, tkaniny, domáce pracovné náradie, hospodárske náčinie a Iná, ako aj na literárnu históriu a revolučná tradície Hurelironla. V roku 1971 okrem výstavnej člnnusti získalo múzeum do svu. jich zbierok 303 rôznych pred metov muzeálneho charakteru a k dnešnému dňu opatruje dovedna 3100 exponátov. Okrem toho vlastní aj 1540 negatívov. Horehronské múzeum v Březne okrem základných úloh výskumu, zberu a ochraňovania hmotnej kultúry fudu Horehronia v rámci svojich možnosti a personálneho obsadenia i spn lupráce s inými ústavmi zameriava sa hlavne na kultúraoosvetovú činnost, s výchovným zameraním, týkajúcu sa politického, spoločenského aj kultúrneho diania. V roku 1971 Horehronské mú zeum v Březne pripravilo a in. štalovalo tlelo výstavy: Moskva nčami deti. na ktorej boli inštalované najlepšie práce deti všetkých škôl banskobystrického okresu, „Bulharské Ikony“ — farebné fotokópie najstaršieho bulharského umenia, v spolupráci s Osvetovým domnm z Banskej Bystrice inštalovalo výstavu pud názvom Okresná výstava amatérskej fotografie, Život a dielo jána Chalúpku, Výtvarná tvorba žiakov breznianskych škôl. venovaná patdesiatemu výročiu založenia KSC, Výstava grafických listov akad. maliara Júliusa Szabóa, 50 rokov KSC v okrese Banská Bystrica a iné. Okrem týchto výstav konala sa v dňoch 16. a 17. apríla 1971 v Horehronskom múzeu pod záštitou Ministerstva kultúry SSR vedecká konferencia o živote a diele prvého slovonskéhu dramatika Jána Chalúpku. Ako vidíme. Horehronské mú. zeum v Březne sa činí. |Bho sympatický trojčlenný pracovný kolektív na čele s riaditeľom s. Pavlom Koškom je zárukou toho, žn povedú múzeum aj v budúcnosti k jeho ďalšiemu rozkvetu. (voy) ZK1 ЩЩ£А • P. Ďurík. /