Matičné Čítanie, 1973 (VI/1-26)

1973-01-08 / No. 1

VYDÁVA MATICA SLOVENSKA V MARTINE 50. decembra 1922 prvý všezväzový zjazd sovietov schválil Deklaráciu a Zmluvu o vzniku Zväzu sovietskych socialistic­kých republik. Čím hlbšie sa zamýšľame nad historickými taktami, tým jasnejšie si uvedomujeme múdrosť leninskej strany, ktorá upevnila úspech Októbrovej revolúcie i preni­kavých sociálnych reforiem, ktorě sa potom uskutočnili utvo­rením nerozborného zväzku rovnoprávnych sovietskych re­publík. Úzke zomknutie národov, ktoré sa vymanili z útlaku cá­rizmu, buržoázie a statkárov, bolo nevyhnutné pre boj pro­ti nepriateľom revolúcie a pre víťazstvo socializmu v našej krajine. Zrútenie sa starého sveta, rozpad vykorisťovateľské­ho poriadku, nastolenie diktatúry proletariátu a spoločenské­ho vlastníctva výrobných prostriedkov sprevádzal urputný triedny boj, ktorý vyústil v občiansku vojnu. Na mladý so­vietsky štát sa vrhli sily vnútornej kontrarevolúcie a sve­tového imperializmu. Proti spriahnutej kontrarevolúcii postavila robotnícka trie­da silu proletárskej solidarity, zrodenú v revolúcii. V cen­trálnych oblastiach krajiny, v ukrajinských a povolžských ste­piach, na Done i na Kubáni, pri Čiernom mori a v horách Kaukazu, na púšťach strednej Ázie i vo vzdialenom Poamur­­sku bojovali pod červenými zástavami Červenej armády bok po boku proti nepriateľovi synovia všetkých národov našej vlasti. ZVÜZKII NÁRODOVnotenie robotníc­ kej triedy a všet­kého pracujúceho ľudu stalo jedným zo životodarných zdrojov nášho ví­ťazstva. Už v prvých rokoch po Októbrovej revolúcii vznikol úzky politický, vojenský, hospodársky a diplomatický zväzok všetkých vtedajších sovietskych republík, vyjadrený rôznymi vzájomnými dohodami. Občianska vojna sa skončila, nepriatelia revolúcie boli roz­drvení. Nastalo obdobie mierového budovania. Pred každou sovietskou republikou sa vynorila, pravda, otázka, čo ďalej, aké formy štátnosti si zvoliť, ako budovať svoje vzťahy k brat­ským republikám? Skúsenosti troch ruských revolúcii, internacionálne heslá strany boľševikov, dekréty o mieri a o pôde, celá politika komunistov i samo Leninovo meno sa pre pracujúce masy stali symbolom spoločného boja za nový život. Robotnícka trieda, pracujúci všetkých národností gravitovali k upevňo­vaniu jednoty, ktorá už priniesla v uplynulých rokoch také významné výsledky. Aby mohli budovať socializmus, všetky sovietske republiky museli predovšetkým prekonať rozvrat, obnoviť výrobné sily zničené vojnami, prekonať zaostalosť a zlepšiť životné pod­mienky pracujúcich. Naďalej trvalo i nebezpečenstvo novej imperialistickej in­tervencie. Ubrániť sovietsku moc a nezávislosť vlasti, obkľú­čenej vojensky silnými kapitalistickými mocnosťami, by bolo veľmi ťažké bez najužšieho zväzku, bez úplného zjednotenia vojenského, politického a diplomatického úsilia bratských re­publík. To znamená, že životné záujmy všetkých sovietskych ná­rodov, celá logika boja za socializmus v našej krajine vy­žadovali utvorenie jednotného mnohonárodného socialistického štátu. Avšak na to, aby taký štát mohol vzniknúť, bola po­trebná organizujúca úloha strany, jej správna politika, jej cieľavedomá činnosť. Strana komunistov mala pre takú politiku potrebný teore­tický základ. Bolo ním marxisticko-Ieninské učenie o ná­rodnostnej otázke. Toto učenie bolo dôležitou súčasťou teó­rie socialistickej revolúcie. Komunisti vždy posudzovali národnostnú otázku z hľadis­ka triedneho boja. Usudzovali, že jej vyriešenie musí slúžiť záujmom revolúcie, záujmom socializmu. Práve preto komu­nisti, bojovníci za socializmus, považujú za hlavný aspekt v národnostnej otázke zjednotenie pracujúcich bez ohľadu na ich národnú príslušnosť, v spoločnom boji proti všetkým po­dobám útlaku, za nové spoločenské zriadenie, v ktorom sú pracujúci zbavení vykorisťovania. Ale na akom základe sa môže tento zväzok utvoriť? Podľa Leninovho hlbokého presvedčenia mohol vzniknúť len na zá­klade úplnej rovnoprávnosti a vzájomnej úcty všetkých jeho účastníkov. „Chceme dobrovoľný zväzok národov — ta­ký zväzok, ktorý by nepripúšťal nijaké násilie jedného náro­da voči druhému, taký zväzok, ktorý by bol založený na úpl­nej dôvere, na jasnom vedomí bratskej jednoty, na úplne dobrovoľnom súhlase“ (Spisy, zv. 30, str. 259.) Taká je dialektika marxisticko-leninskej formulácie ná­rodnostnej otázky: usilovať sa o zomknutosť, jednotu a vše­stranné zblíženie národov ich úplným oslobodením zo so­ciálneho a národnostného útlaku, utvorením maximálne priaz­nivých podmienok pre rozvoj každého z nich. (Úvodné slová generálneho tajomníka ÚV KSSZ s. L. I. Brež­­neva z rozsiahleho prejavu, predneseného v kremeľskom Zjazdovom paláci v Moskve k 50. výročiu vzniku ZSSR.) Košický KV KSS usporiadal v dňoch 8. a 9. decembra m. r. Krajskú ideologickú konferenciu, na ktorej sa zúčastnili okrem pracovníkov straníckych orgánov z jednotlivých okresov i hostia zo Zakarpatskej Ukrajiny, Maďarska a Poľska. Zasadnutie prebie halo v duchu vzájomného porozumenia vyplývajúceho z princípov proletárskeho internacionalizmu a socialistického vlastenectva. Na konferencii odzneli aj prejavy: tajomníka Matice slovenskej s. Štefana K r i v u š a, tajomníka KZÜP-u s. Michala Danku a tajomníka CSEMADOK-u s. Štefana V a r g u. Prejavy týchto pred staviteľov pre ich závažnosť uverejňujeme v pinom znení. POISIOROČNICA Spoločne sme šli do boja za mier, chlieb a pôdu, za moc sovietov. V rokoch občianskej v vojny, rovnako ako nezabudnuteľ­ných dňoch Veľké­ho októbra, sa in­ternacionálne zjed- Hlavné kritériá socialistického vlastenectva Veľkou októbrovou socia­listickou revolúciou sa zača­la písať nová stránka ľud­ských dejín. Nastúpila nová epocha socialistických revo­lúcií, epocha budovania spra­vodlivého spoločenského po­riadku — bez vykorisťovania človeka človekom — epocha socializmu a komunizmu. Dnes tvorí svetová socialistická sú­stava na čele so Sovietskym zväzom silu, ktorá rozhodu­júco ovplyvňuje smer spolo­čenského vývoja vo svete. Podstatou tejto sily je pre­dovšetkým marxizmus-leni­­nizmus ako teoreticko-meto­dologické učenie robotníckej triedy a je avantgardy — komunistickej strany. VŠESTRANNÝ ROZVOJ A JEDNOTA NÁRODOV Pri rozvíjaní myšlienok marxizmu v nových spolo­­čensko-historických podmien­kach a triednych zápasoch, V. I. Lenin rozpracoval uče­nie o proletárskom interna­cionalizme a socialistickom vlastenectve ako i zásady ich praktického realizovania. Patrí mu zásluha, že odhalil historickú úlohu proletárske­ho internacionalizmu pre ví­ťazstvo revolučných síl v sú­časnej epoche a demaskoval triedny charakter, reakčnú úlohu a nebezpečenstvo na­cionalizmu pre osudy medzi­národného komunistického hnutia. Realizovanie lenin­ského poňatia proletárskeho internacionalizmu v medziná­rodných vzťahoch svetovej socialistickej sústavy upev­nilo jednotu a existenčné istoty národov a národností, urýchlilo politický, hospodár­sky a kultúrny rozvoj jed­notlivých krajín. Prax socialistickej výstavby potvrdila, že jedine na zá­klade vzájomnej pomoci a spojenia obecných internacio­nálnych záujmov so záujmami národnými možno dosiahnuť jednotu a silu národov v rámci socialistického spolo­čenstva proti všetkým úkla­dom svetového imperializmu. Antikomunistické ťaženie sú­stredilo svoje zbrane predo­všetkým na internacionálnu jednotu svetovej socialistic­kej sústavy, na jej oslabenie, eróziu a rozklad, na izoláciu socialistických krajín od So­vietskeho zväzu, čoho sved­kami sme boli v krízových rokoch aj u nás. Avšak „sna­hy imperializmu zvrátiť chod dejín vo svoj prospech sú predurčené ku krachu — o tom naprosto nepochybuje­me“ — hovorí generálny ta­jomník ÚV KSSZ súdruh Brežnev na XXIV. zjazde KSSZ. MATICA SLOVENSKÁ A KONKRÉTNE ČINY ty Hlavný referát i koreferá­vyčerpávajúco rozobrali význam socialistického vlas­tenectva a proletárskeho i socialistického vlastenectva a proletárskeho i socialistické­ho internacionalizmu v teo­retickej i praktickej rovine. Preto vo svojom diskusnom príspevku chcem poukázať, ako sa tieto otázky riešia v praktickej činnosti Matice slovenskej. Program našej národnej kultúrnej inštitúcie v ideolo­gickej oblasti vychádza z princípov marxizmu-leniniz­­mu, záverov XIV. zjazdu KSČ a štátnej kultúrnej politiky. Je zameraný na prehlbovanie a upevňovanie socialistického spoločenského vedomia, na šírenie vedeckého svetového názoru, socialistického vlas­tenectva, proletárskeho inter­nacionalizmu, mravnej výcho­vy, na boj proti malomeš­tiackym prežitkom prostred­níctvom kultúrno-výchovnej, metodickej, záujmovo-ume­­leckej, vlastivednej i publi­kačnej činnosti. Treba povedať, že terajšie vedenie Matice slovenskej jednoznačne stojí na pozí­ciách marxizmu-leninizmu, jednoznačne sa hlási k po­litike KSČ, a to nie prokla­máciami, ale činmi. Je pravdou, ako už bolo po­vedané, že pravicovo-oportu­­nistické a revizionistické si­ly sa snažili zneužiť túto kul­túrnu inštitúciu v rokoch 1968/1969 pre svoje politické ciele, zamerané proti robot­níckej triede, KSČ, socializ­mu, proti našim bratským vzťahom k socialistickým kra­jinám, osobitne proti Soviet­skemu zväzu. Devalvovali vlastenecké a internacionálne city na neznášanlivý nacio­nalizmus a šovinizmus. Proti tomuto obmedzenému, prázd­nemu a povýšeneckému na­cionalizmu staviame socia­listické vlastenectvo, vlaste­nectvo nového, vyššieho tý­­pu. Jeho podstatou je predo­všetkým vedomie každého príslušníka socialistickej spo­ločnosti, že je spolutvorcom celospoločenského bohatstva, ku ktorému každý prispieva svojou každodennou prácou, že vytvára hodnoty, ktoré zveľaďujú našu spoločnosť, robia ju krajšou a bohatšou. Socialistické vlastenectvo sa vyznačuje láskou k socialis­tickému zriadeniu a úsilím všestranne prispievať k vý­stavbe socializmu a komuniz­mu. Usilujeme sa teda o to, aby prirodzená láska nášho obča­na k svojej vlasti našla vý­raz v konkrétnej a činoro­(Pokračovanie na 3. strane.) • Zima v Malej Fatre Snímka F. Dejčík Šťastlivý nový rok T973, veľa zdravia, úspechov v práci i súkromnom živote všetkým čitateľom y ‘ praje REDAKCIA

Next