Matičné Čítanie, 1975 (VIII/1-26)

1975-01-06 / No. 1

matičnéf ® č it anie VYDAVA MATICA SLOVENSKA V MARTINE KULTÜRNO-SPOLOCENSKY DVOJTÝŽDENNÍK Cena Kčs 1,­ No prahu nového roku Uplynulý rak v Matici sloven­skej sa niesol v znamení realizo­vania záverov XIV. zjazdu KSČ, straníckych pozjazdových doku­mentov a jednotného plánu roz voja kultúrno-osvetovej práce duchu zásad socialistickej kultúr­v nej politiky. ku, Ak sa dnes, na prahu nového ro­zamýšľame, akým prínosom bol predchádzajúci rok pre Maticu slovenskú, treba hneď v úvode po­vedať, že bol historickým medzní kom v jej vývoji. Nové spoločen­­sko-histurické podmienky, v kto­rých sa nachádza naša socialistic­ká spoločnosť sa adekvátne odra žili v novom zákone SNR o Matici slovenskej, ktorý nadobudol plat­nosť dňom 1. I. 1974. Nový zákon jednoznačne charakterizuje Maticu slovenskú ako štátnu socialistickú organizáciu, prispievajúcu k roz­voju socialistickej kultúry v ob­lasti knihovníctva, bibliografie, ve deckýeh informácií, literárneho múzejnlctva a archívnictva, bio­grafie i života Slovákov v zahra­ničí. Tieto celospoločenské funkcie sú síce tradičné, ale s kvalitatívne novým, podstatne širším obsahom. Novým spôsobom rieši zákon riadenie členskej základne. Miest­ne odbory Matice slovenskej sú v zmysle uvedeného zákona aktívmi osvetových zariadení, klubového typu, národných výborov s prísluš non právnou subjektivitou a širo­kou škálou činnosti, ktorá je sú­časťou jednotného plánu kultúrno­­osvetovej práce. Vrcholným orgá nom Matice slovenskej je Výbor, menovaný ministrom kultúry SSR z reprezentantov slovenskej národ­nej kultúry. Uplynulý rok bol teda rokom realizovania zákona o Matici slo­venskej v jej praktickej činnosti. Ideovým zdrojom bula výzva okre­su Martin a mesta Banská Bystri­ca pri príležitosti 30. výročia Slo venského národného povstania a tohoročného 30. výročia oslobode­nia našej vlasti Sovietskou armá­dou. Všetky podujatia vychádzali z tohto historického medzníka na­šich novodobých dejín. Spomienky ŠTEFAN KRIVUŠ, správca Matice slovenskej na heroický zápas nášho ľudu, ve děného Komunistickou stranou Československa, za pomoci ostat­ných národov, najmä Sovietskeho zväzu, v boji s fašistickou poro­bou, boli inšpiračným zdrojom roz­voja pracovnej iniciatívy. Potvr­dzujú to desiatky splnených ко lektívnych i individuálnych záväz­kov na pracovisku a mimo neho, predovšetkým pri záchrane úrody v minuloročných nepriaznivých klimatických podmienkach. Dôstojne si uctili toto významné jubileum aj mnohé miestne odbo­ry Matice slovenskej. Nečakali na pokyny zhora, ale iniciatívne or­ganizovali prípravu kultúrneho programu na slávnostné zhromaž denia, besedy s účastníkmi proti­fašistického odboja, zájazdy po stopách Slovenského národného povstania, brigádnickú pomoc poľ­nohospodárstvu, pamätné izby, bezplatné darovanie krvi a poď. Táto dobrovoľná nezištná iniciatí­va je prejavom skutočného socia­listického vlastenectva a zásluhu je si uznanie i ľudský neformálny vďak. Stojíme na prahu nového jubi­lejného roku 197S a posledného roku piatej päťročnice. Úlohy, kto­ré sme si stanovili pre tento rok sú pomerne náročné tak z hľa­diska kvantitatívneho, ako aj kva litatívneho. Poučení skúsenosťami z minulých rokov, nejde nám pri plnení úloh v kultúre len o „spl­nil“ a „nesplnil“. Rozhodujúce je ako splnil. Pritom „ako“ máme na mysli predovšetkým človeka, novú socialistickú spoločnosť, tých, kto­rí svojou každodennou prácou me­nia krajinu, v ktorej žijeme, me­nia tento svet, menia i seba samé ho. Ide nám o to, aby v celom komplexe našej činnosti nechýba lo ľudské srdce, teplý dych no­vých socialistických morálnych hodnôt medziľudských vzťahoch, aby sme v človeku videli seba a v sebe človeka. To nové je v rozpore so starým, malomeštiackym, spiatočníckym. Preto nemôžeme ľahostajne prize rat na také javy ako sú pohodl­nosť, rutinérstvo, chytráčenie, egoizmus, snaha po vlastnom bla hobyte, povrchnost, rovnostárstvo, nerozlišovanie kvality práce a pod. Nevidieť, alebo ľahostajne obchá­dzať tieto prežitky minulosti, zna ■mená ignorovať úsilie o rozvoj ce lej spoločnosti — hovorí sa v sprá­ve zo zasadnutia G V KSČ z novem bra 1974. A tu vidíme i na našom pracovisku ešte široké pole pre ideologickú a morálnu výchovu. Rovnako to platí i pre širokú člen­skú základňu miestnych odborov Matice slovenskej. Záleží nám na každom človeku, ktorý môže a chce prispieť spoločnému dielu všade tam, kde sa to najviac vy­žaduje. Naša ideovo-výchovná práca bude účinná len vtedy, ak bude presvedčivá, neformálna, to­tožná s naším konaním, zhodná s celospoločenskými záujmami, ak bude triedna, stranícka i vedecká. V našej ideovej výchove nám nej­de len o to, aby pracovníci súhla­sili s marxisticko-leninskou ideoló­giou, ale aby si ju osvojili, pri­vlastnili, riadili sa ňou v živote, vedeli ju presadzovať, ale i brá nit proti všetkým nemarxistickým ideovým prúdom. Prehĺbiť socia­listické vlastenectvo, nový vzťah k práci, k princípom socialistickej morálky je jeden z aspektov rea­lizovania kvalitatívnej stránky ob­sahu našich plánov jubilejný rok nám dáva širokú príležitosť prehĺbif aj internacio­nálne cítenie pracujúcich, najmä ak ho účelne spojíme s Medziná rodným rokom ženy a úspechmi pokrokových síl na celom svete v boji za mier. Mali by sme živo priblížil uda­losti spred tridsiatich rokov. Na­ša sloboda sa zrodila z potokov krvi obrovských obetí sovietskeho hrdinského ľudu. Ľudské dejiny dosiaľ nepoznali takéto obete jed­ného národa v záujme slobody a šťastia iných, porobených národov. Tento bezpríkladný nezištný čin sovietskeho ľudu považujeme za symboJ_^ proletárskeho internacio­nalizmu. Je vlastný len novému, socialistickému spoločenstvu. Ne bol vecou vojenskej stratégie sle­dujúcej ziskuchtivé ciele, ako to často komentujú naši nepriatelia, ale je vnútornou zákonitosťou so­cialistického spoločenstva. Bez sú­stavnej pomoci Sovietskeho zväzu nemožno si predstaviť výstavbu so­(Dokončenie na 3. strane.) • Ilustrácia P. CHRENKA KAROL KARMAN Chlieb a vesmír Omrvinku k omrvinke: vykladáme oblohu jagavými hviezdami. Ale spať, tá z kraja, nedá mi. Iba sa na ňu načahujem ako na chlieb, ako hladný, blúznivý... Obloha sa pení, kysne, bude pre každého. Otvárajte si ústa, otvárajte dlane, padajú meteory! A ten, čo sa neotvorí, príde o seba ... Ľudstvo vekmi hladuje. Ale vyplávajú koráby na moria. A keď sa podpalubia otvoria, obsypú nás hviezdami. Stáročia vo vesmírnom koryte sa na chlieb premenia.

Next