Matičné Čítanie, 1976 (IX/1-26)
1976-01-19 / No. 1
2 NOVÉ FILMY Z filmových premiér uvádzaných v Januári Slovenskou požičovňou filmov predstavujeme dalšie, ktoré si istotne nájdu okruh svojich divákov, O českom farebnom filme režiséra V. Kašlíka PRODANÄ NEVESTA netreba osobitne hovoriť. Azda len toľko, že slávna opera Bedřicha Smetanu sa konečne dostala aj na plátna našich kín. Hlavné postavy vytvorili: Petr Skarke, Vanda Švarcové, Čestmír Řanda, Hana Packerová a další. Ďalšou zo série Šukšinových snímok je filmová poéma VÄŠ SYN A BRAT. Rozpráva príbeh rodiny, v ktorom okrem zobrazenia hlbokých humánnych vzťahov očarí oko kamery v nádherných prírodných záberoch. V hlavnej úiohe uvidíme Vasilija Šukšina. Producentom je ZSSR. Film je čiernobiely. Poľský režisér Tadeusz Chmielewski nakrútil s Jozefom Nowakom v titulnej postave seržanta, komédiu o láske, štúdiu o služobných povinnostiach. Dej sa odohráva v malom poľskom mestečku, kde dovtedy všeobecne vážený a uznávaný seržant „zásluhou” vlastného štúdia zanedbá poriadkovú službu, z čoho, prirodzene, vznikne celý rad konfliktov a nedorozumení. A ešte názov: JE JAR, PÄN SERŽANT. Celovečerné kreslené filmy sú nadalej vzácnosťou na našich plátnach. Medzeru vypĺňa nový farebný film francúzskej produkcie STROSKOTANCI VO VESMÍRE! Režisér Jean Image ho venoval predovšetkým detskému divákovi, ale príbeh štyroch malých priateľov a ich dobrodružná cesta vesmírom pobaví zaručene každého. Po českom filme Tobě hrana zvonit nebude, ktorý námetovo čerpal z krízových rokov 1968—69 je tu ďalší film zaoberajúci sa problémami tohto obdobia. Nakrútil ho slovenský režisér Martin Hollý a dal mu názov HORÜCKA. Hrajú v ňom poprední slovenskí a českí herci: M. Dočolomanský, G. Valach, L. Kopřiva, Rázlová, O. Salagová a iní. Bulharský film režiséra T. Stojanová VČERA A DNES je príbehom muža, ktorý stratil dva roky života pobytom vo väzení. Dostal sa tam za škody, ktoré spôsobil hospodárstvu nepodareným pokusom ako mladý vedec. Po návrate začína všetko znova, iba s poznaním skutočných charakterov tých, ktorí predtým patrili medzi jeho priateľov. V česko-poľskej koprodukcii vznikol film režiséra J. Majewského DVOJÍ SVET HOTELU PACIFIK. Pre vznik scenára poslúžil román H. Worcella „Zakliate revíry”. Dej sa odohráva v tridsiatych rokoch a je situovaný do priestorov veľkého hotela, v ktorom dedinský chlapec Romek prechádza tvrdou školou života. V hlavných úlohách uvidíme M. Kondrata, R. Skamene, Č. Randu a iných. Hudobnú veselohru o splnenom sne s názvom SEVERNÁ RAPSÓDIA nám ponúkajú sovietski filmári. Je dielom E. Abalova a nakrútená vo farbe. Hlboko do dejín načrel dej poľského filmu HNIEZDO v réžii J. Rybkowského. Po smrti kniežaťa Ziemomysla sa dostáva k moci starší syn Mieszek, ktorý rozšíri územie krajiny a získa pre svojho syna kráľovskú korunu. Medzi hercami nájdeme v 4omto farebnom historickom veľkofilme W. Pszoniaka, F. Pieczku, W. Neumanová a ďalších. Jednu zo štyroch hlavných cien XIX. ročníka Medzinárodného filmového festivalu v Karlových Varoch získal americký film CONRACK. Ide o skutočný príbeh učiteľa a detí z Južnej Karolíny, tak ako ho zaznamenal jeho hrdina Pat Conroy • vo svojej knihe Voda je šíra. V ňom mladý učiteľ neuznáva zákony odstupu medzi učiteľom a žiakom, čo však nechápu nadriadení, zvlášť ak deti majú čiernu pleť a učiteľ bielu. V tomto farebnom filme hrajú: J. Voight, P. Winfield, M. Sinclairová, T. Andrewsová a iní. -š- • Záber z amerického filmu Conrack Seminár knihovníkov Príspevkom k rozdiskutovaniu a objasneniu teoretických i praktických otázok, čo súvisia s pedagogickou prácou s náučnou literatúrou medzi deťmi a mládežou v knižniciach, bol aj se- v minár, ktorý usporiadala Mestská knižnica v Bratislave, Katedra knihovedy a vedeckých informácií FFUK a Zväz slovenských knihovníkov a informatikov (Piesky pri Harmónii 16.— 18. 12. 1975). Spolu so zahraničnými účastníkmi seminára — I. Dresslerová (NDR), J. Andrzejewská, B. Biatkowská, WJ. Goriszowský (PĽR), P. ČO'lov (BĽR), S. Katsányi, B. Vargha, L. Konyves- Tóthová (MĽR) — sa naši odborníci zamýšľali nad pedagogickými, psychologickými, spoločenskými aspektami vplyvu náučnej literatúry na deti a mládež, nad výchovnou funkciou detského čítania, študovňami, informačným fondom v knižniciach, významom katalógov a kartoték pre deti a informatickou výchovou v knižniciach. L. J. V čísle 2 si prečítajte Prvá časť hodnotenia slovenskej literatúry v uplynulom roku z pera Júliusa Nogeho — článok M. Gosiorovského o slovenskom socialistickom hnutí a vzniku KSC v Amerike — v jubileách si pripomenieme výročia výtvarníčky E. Holéczyovej a Slovenských pohľadov — poviedku O. Obucha Otec — v národopise predstavíme drotárstvo na Slovensku — na poslednej strane dalšie otázky stáleho kvízu. T • E. KOTLAKOV: Kolíska orenburského plynu (i výstavy Sovietska Sibír a Ďaleký východ vo fotografii) A P N SIBlR VO FOTOGRAFII. V posledný minuloročný mesiac bola v Dome kultúry v Bratislave inštalovaná výstava Sovietska Sibír a Ďaleký východ. Rozsiahly súbor umeleckých a reportážnych fotografii reportérov z Tlačovej agentúry Novosti zachytáva Sibír ako krajinu s bohatým a mnohotvárnym životom v oblasti výstavby krajiny, vedy a kultúry. Návštevníkov zaujmú fotografie zachytávajúce nevšednú krásu tohto kraja, ľudí, rôznych povolaní, národnosti a veku, ktorí tu žijú a pretvárajú túto zem. V expozícii sú zastúpené cykly venované rozvoju vedy a výrobných síl Sibíre, poľnohospodárstvu, vzdelávaniu i bohatému kultúrnemu životu tejto oblasti. Žánrové fotografie zachytávajú každodenný život Sibírčanov, ich prácu(l záujmy a odpočinok. -Z Historický Svätopluk Postava Svätopluka oddávna pútala na seba pozornosť historikov, spisovateľov, básnikov, hudobných skladateľov, ale aj ľudových umelcov. Pravdaže, každý z tohto svojrázneho tvorivého zoskupenia pracoval vlastnými výrazovými prostriedkami na vlastnom programovom profile tohto historického velikána, jednako však možno vysunúť niekoľko základných protikladných Svätoplukových charakterových črt, pre ktoré neustále sústreďoval a a] v súčasnosti sústreďuje na seba pozornosť. Svätopluk, to bola zložitá osobnosť. Na jednej strane išlo o veľkého vojvodcu a štátnika, na druhej strane oplýval takými zápornými vlastnosťami, akými sú nedôslednosť, ľstivosť, zradnosť a krutosť. Ďalším momentom, ktorý stimuloval návraty k Svätoplukovi, bol samotný fakt existencie Veľkej Moravy ako motív spoločenského vedomia národnej histórie. Ak sme doteraz najmä v pôvodnej prozaickej literárnej produkcii pociťovali nedostatok syntetického diela s tematikou svätoplukovskej Veľkomoravskej ríše, zdá sa, že túto medzeru úspešne zaplní Milan Ferko svojím hisrickým trojdielnym románom Svätopluk (vyd. Slovenský spisovateľ v edícii Nová próza). y Monumentálna románová skladba Milana Ferku má toto čiastkové rozvrstvenie: I. diel Sloboda sa nevymodlí (Konštantín a Metod), И. diel Najkratšia cesta k trónu (Rastislav a Svätopluk) III. diel Meč medzi mužom a a ženou (Svätopluk a Slavomír). Časovo ide o pomerne krátke obdobie rokov 867— 871, t. j. obdobie upevňovania mladého slovienskeho štátu. Autor nesleduje iba osudy hlavnej postavy, ktorá vystupuje v jeho románe v celej svojej bytostnej rozpornosti, ako sme to naznačili vyššie. Milanovi Ferkovi sa v plnej miere podarilo vykresliť predovšetkým atmosféru doby, dramatické udalosti vnútri štátu i v zložitosti zahraničnopolitických vzťahoch, poddanské vzbury, kresťanské a pohanské zrážky, neústupčivé zotrvávanie na tradícii, dvor-né i cirkevné intrigy, lásku i neňävisť v plnéj svoje konfliktovosti. Treba povedať, že Milan Ferko demytologlzuje svätoplukovský kult a deheroizuje jeho osobu. Podáva Svätopluka rovnako „mohúceho“, teda na vrchole moci, i „nemohúceho“, napr. vo väzení v Tullne. Predstavuje Svätopluka ako človeka, ktorý rastie, dozrieva pred zrakom čitateľa, a preto mu čitateľ nevdojak začína rozumieť. Skutočnosť, že sa autor vyhol typickým povesťovým látkam so sväto'plukovskou tematikou, znamená súčasne uvedenie Svätopluka do života v tom zmysle, ako ho tam vidí moderná veda, zbavená nánosov idealistického chápania dejinného vývinu, ako aj postavenie osobnosti v dejinách. Milan Ferko v románe Svätopluk preukázal širokú znalosť pramenného materiálu faktografickej a odbornej povahy, presvedčivú orientáciu v predmetnej dobe a v jej pomeroch a napokon aj schopnosť využiť obe tieto predchádzajúce danosti na z vytvorenie originálneho diela jedného veľkého obdobia našich národných dejín. O tom, že k svojej práci na Svätoplukovi pristupoval zodpovedne, svedčí rad jeho konzultácií s povolanými odborníkmi — historikmi, archeológmi, jazykovedcami, literátmi. Knihe poslúži aj poznámkový a vysvětlivkový aparát nevyhnutne potrebný pre vniknutie do svätoplukovského sveta rokov formo vania Veľkej Moravy. VILIAM OBERT Sprítomnenie ĽUDOVÍTA VARGU Krajská galéria v Nitre v spolupráci s Parkom kultúry a oddychu sprístupnila v decembri v priestoroch PKO výstavu obrazov z umeleckého odkazu akad. maliara Ľudovíta Vargu — aktívneho účastníka Slovenského národného povstania umučeného v koncentračnom tábore. Ľudovít Varga sa narodil v roku 1917 v obci Merašice pri Hlohovci. Po absolvovaní Učiteľského ústavu v Modre v roku 1937 pôsobil dva roky na Štátnej meštianskej škole vo Veľkých Šúrovciach, v Leviciach a v Stupave. Záujem o umenie viedol ho k súkromnému štúdiu maliarstva u prof. Svätopluka Havrlíka v Trnave. Výtvarné vzdelanie získava štúdiom v rokoch 1939—42 na Slovenskej vysokej škole technickej, kde študuje kreslenie a zemepis. Neskôr pôsobil ako profesor kreslenia na bývalom I. Štátnom dievčenskom gymnáziu v Bratislave na Dunajskej ulici. Po vypuknutí Slovenského národného povstania odchádza do Banskej Bystrice, kde aktívne pomáha pri príprave českoslov. známok a plagátov. Za jeho protifašistickú činnosť ho gestapo zatklo a odvlieklo do koncentračného tábora v Mauthausene, kde bol 7. apríla 1943 zavraždený. Výstava Ľudovíta Vargu je dokumentom jeho umeleckého prejavu z rokov 1940—1944. I keď tento súbor, nie je rozsiahly, predstavuje nám autora ako osobnosť s určitou umeleckou predstavou, ktorý sa vo svojich dielach (kresbách, akvareloch, olejoch) orientoval na tematiku vidieka a na výjavy z denného i súkromného života. V krajinárskych motívoch, ktoré sú umelcovi bytostne blízke uplatňuje expresívny pastézny rukopis v tlmenom kolorite, akoby napomáhal vyjadriť atmosféru pohnutých dní Povstania. Jeho vnútorné hľadanie však vyúsťuje vo figurálnych prácach, kde výrazné farebné ladenie sa stáva nositeľom výrazu. V dielach, ktoré patria do oblasti žánrového charakteru sa snažil autor nielen o výraz celkovej priestorovej atmosféry uplatňujúc funkciu svetla a tieňa, ale aj o postihnutie psychologickej stránky zobrazených („V krčme", olej 1944.” „Pri mútení masla” olej, 1944). Ďalšou oblasťou Vargovej tvorby sú diela čerpajúce námet z vojnových udalostí, ktoré sú protestom proti vojne, násiliu, sociálnej nespravodlivosti. V nich sa prejavuje umelcove pokrokové myslenie vyvierajúce z vnútorného presvedčenia („Hrôzy vojny” komb. tech. 1944, „Výjav z koncentráku”, olej 1944). Obrazová kompozícia týchto diel budovaná na základe poučenia o romantickej maľbe 19. storočia (Delacroix) pôsobí na diváka silným dojmom. Výtvarný odkaz Ľudovíta Vargu, zachovaný žiaľ, len v torze umožňuje nám priblíženie umelca, ktorý patril nielen k mladým výtvarníkom podieľajúcim sa na protivojnovom umení svojej doby, ale k tým, ktorí svoj postoj vyjadrili aktívnou účasťou v Slovenskom národnom povstaní. Jeho diela i keď niektoré menej známe si zasluhujú pozornost a uznanie. MARTA PERNICKÁ Poznámka o Revue Šiestym číslom Revue svetovej literatúry, ktoré vyšlo v decembri minulého roku, zavŕšil sa jedenásty ročník časopisu, ktorého najvlastnejším poslaním je oboznamovať širokú čitateľskú verejnosť s najnovším dianím vo svetovej literatúre, formovať naše prekladateľské zázemie, a teda i nepriamo, ale zato účinne zasahovať do procesu vlastnej domácej tvorby. Hádam nemusíme osobitne zdôrazniť taký jasný fakt, že v období vzostupu prekladateľského umenia a formovania novej koncepcie prekladu ako svojbytného tvorivého aktu má tento časopis de facto 1 de iure eminentné postavenie. Ak sa máme zmieniť o najtypickejších črtách aspoň tohto dvojmesačníka, nesmieme zabudnúť na pracovníkov — členov redakcie: tvoria ju poväčšinou mladí, zäpalistl filológovia a prekladatelia spolu so šéfredaktorom Vladimírom Lukánom. Pravda, nemôžeme sl odpustiť poznámku, že neprítomnosť dr. Jozefa Felixe v redakčnej rade, ktorá je dôležitým faktorom v ldeovo-koncepčnej práci redakcie, prekvapuje už dlhší Čas veľmi nepríjemne. Celková ideová a umelecká orientácia časopisu — ako sa nám javí z retrospektívy dvoch či troch rokov — je charakterizovaná jasným, nekompromisným ideovým zreteľom, ktorý zjednocuje celý panoramatický obraz jednotlivých čísel. S tým úzko súvisí aj vytvorenie a stabilizácia niektorých rubrík (napr. Mlniantológia, Náš hosť, Fórum atď.j. Závažným momentom je snaha vyrovnávať sa s ideovoestetíckými otázkami literárneho pohybu 1 na teoretickej pracovnej úrovni, na ktorej sa a otvára perspektíva konfrontácie a nových typologických kontaktov. Je to cesta hodnotného, aj keď nateraz iba interného včlenenia slovenskej literatúry do kontextu európskej, resp. svetovej literatúry, ale predovšetkým do kontextu internacionálnej socialistickej tvorby. Neprichodí nám zhodnotiť v úplnosti celý ročník Ravne svetovej literatúry. Túto poznámku zameriame na recenznú rubriku, pretože jej funkcia v rámci časopisu je špecifické. Umenie prekladu a umenie preklad hodnotiť — to sú spojité nádoby. Kritici, ktorí sa špecializujú na tvorbu, majú poruke prekladovú pomerne ustálenú teóriu s presnou literárnovednou terminológiou. To však na plnohodnotnú kritickú prax nestačí — mechanické osvojovanie si pojmov a ich umelá imputácia na text by rýchlo priviedli recenzenta na scestie. V kritike prekladu sa predsa nestretajú Iba dva texty, dva autorské subjekty, ale aj dve rozličné a svojbytné kultúry. Aké konzekvencie prináša pre kritika kultúrologický aspekt, je otázka zásadného charakteru. Uvedomuje si ju aj redakcia Revue ako i niektorí recenzenti. Napriek tomu možno povedať, že táto rubrika je do značnej miery kvalitatívne nevyrovnaná. Záverom tejto poznámky by mohlo byt konštatovanie, že časopis Revue svetovej literatúry pomáha na dobrej umeleckej i odbornej úrovni vytvárať vedomie zbližovania jednotlivých národných kultúr akOi í vedomie vlastnej kultúrnosti. -jš- KONKURZ Matica slovenská vypisuje konkurz na obsadenie miesta odborného pracovníka v Oddelení knižničných fondov Matice slovenskej v Martine. Kvalifikačné predpoklady: vysoká škola spoločensko-vedného smeru. Žiadosti so životopisom pošlite do 31. 1. 1976 na Kádrové a personálne oddelenie Matice slovenskej, Hostihora, 036 52 Martin. Knižná novinka Ján Šmok: Za tajomstvami fotografie. Vydalo Vydavateľstvo Osveta, n. p., Martin roku 1975 ako svoju 1714. publikáciu. Počet strán 264 (132 čiernobielych a farebných fotografií). Vo fotografickej literatúre chýba základná teoretická publikácia, akýsi úvod do fotografie, ktorý by pomohol každému, kto sa o fotografiu tak či onak zaujíma, orientovať sa v jej problematike (nie však zo strany technickej). Vzhľadom na to, že sa o fotografiu zaujímajú predovšetkým tí, čo fotografujú, je Šmokova publikácia zameraná z ich hľadiska, pochopiteľne, aj náležitým spôsobom obrazové dokumentovaná. Vypĺňa citeľnú medzeru, ktorá sa prejavuje najmä na úseku literatúry pre mládež, pretože môže poslúžiť ako úvod do fotografie pre tých, ktorí Sa chcú vážnejšie zapodievať výtvarnou fotografiou. -aa-