Matičné Čítanie, 1977 (X/1-13)
1977-01-03 / No. 1
Břetislav Truhlář päťdesiatročný Bio-bibliografická poznámka к jubileu Břetislav Truhlář sa narodil 31. 12. 1926 v Plotišti nad Labem v okrese Hradec Králové. Obecnú äkolu a reálne gymnázium vychodil v Prahe v r. 1932—1945. Vysokoškolské vzdelanie a doktorát filozofie zo, slovenskej filologie, psychológie a filozofie získal na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe (1952J. Už za čias štúdií pracoval ako externý novinár a nakladatelský redaktor. Koncom roku 1952 začal pracovať ako vedecký pracovník bývalého Ústavu slovenskej literatury SAV, kde r. 1957 získal ako špecialista na dejiny slovenskej literatury hodnost kandidáta ihed za prácu Peter Jilemnický a problémy slovenskej prózy. Od roku 1965 pracuje dodnes v spomenutom ústave akadémie, teraz Literárnovedný ústav SAV, ako samostatný vedecký pracovník. Prakticky od začiatku svojej vedeckej a publicistickej činnosti sa B. Truhlář orientuje na problematiku slovenskej, ale aj českej a sovietskej socialistickej literatúry. Svojou literárnovednou a v rámci toho predovšetkým literárnohistorickou a literárnokritickou činnosťou Sa zúčastňoval literárnovedného a literárneho života po oslobodení. Zaujímal pritom vyhranené, marxisticko-leninsky determinované postoje k novovznikajúcim literárnym dielam, aj starším dielam socialisttcko-realistickej proveniencie. Vlastnými literárnohistorickými výskumami zhromaždil a vyložil cenný materiál dôležitý pre poznanie začiatkov a rozvoja našej sqcialtstickoreallstickej literatúry. Prispel tým súčasne k poznaniu reálií na základe ktorých možno teraz hovoriť o ideovej a estetickej špecifike súčasnej literatúry vo vzťahu k Iným literárnym tendenciám. K literatúre pristupuje tendenčne v tom najlepšom zmysle slova. Snaží sa v nej sústavne odhaľovať tie jej vlastnosti, ktoré sledujú oslobodenie človeka. Svojimi vedeckými štúdiami a neúnavnou publicistickou činnosťou nielen že v oblasti literárnej vedy tvorivo operacionalizuje tézy najprogresívnejšej zložky našej spoločnosti, ale súčasne aj prispieva k formulovaniu náročných kritérií, ktorých dotváranie je zábezpekou literatúry hlbokej zážitkovosti, ideovosti a ľudskej angažovanosti, proste literatúry .. .” oslobodenia človeka spod nadvlády predsudkov, spod nadvlády peňazí a utláčajúceho systému, ktorý je len na nich založený.” On sám svoj vzťah k literatúre formuluje v skratke v súbore statí a kritík Literatúra a skutočnosť (1976): ,,.. . literatúra ma priťahovala od počiatkov štúdií a postupne ma čoraz viac zaujímal proces jej vzniku, formovania jej umeleckých výsledkov. Zdá sa, že je jednoduchá odpoveď na otázku o zameraní: slovenská a česká literatúra, jej problematika, jej úskalia a zápasy, snaha pochopiť spolu s Jilemnickým, že literatúra nie je len blýskavou brazoletňou, ale aj mečom. No jednoduchosť je len zdanlivá: ako zložité je dejinné obdobie od veľkého Októbra podnes, tak je zložitý aj proces formovania socialistickej literatúry.” Ide mu o hlboké poznanie výrazných osobností socialistickej literatúry, predovšetkým Petra Jilemnického, ktorého život a dielo pozná azda najdôvernejšie, potom Eduarda Urxa, B. Václavka, R. Jašíka a ďalších. Päťdesiatka Břetislava Truhlářa je dobrou príležitosťou na pohľad na jeho dielo. Rozhodne toho nie je málo. Poznáme ho ako outora viacerých knižných publikácií: Národní umělec Pet^ Jilemnický (1951, 1959), Slovenská próza o povstaní (1954), Peter Jilemnický, spisovateľ-bojovník (1. diel 1955, 2. diel 1958), O Petrovi Jilemnickom a jeho románe Pole neorané (1956), Stredoázijské zápisky (1959), Veľká inšpirácia. Slovenská próza o SNP (1967), Urx, Jilemnický, Jašík (1969), Peter Jilemnický (vo všetkých svetových jazykoch — 1971), Strana a literatúra (1971), Literatúra a skutočnosť (1976). Preložil do češtiny celkove asi pätnásť titulov, medzi tým prakticky celé dielo Petra Jilemnického, ďalej niektoré diela J. Horáka, F. Kráľa, M. Krnu, A. Bednára, a iných. Pozoruhodná je tiež jeho editorská aktivita a aktivita publicistu, doložiteľná hádam aj niekoľkými stovkami príspevkov v rôznych našich, ale aj niektorých zahraničných časopisoch, novinách, zborníkoch a iných edičných podujatiach. Vo svojich príspevkoch sa zameriava na českú, slovenskú, sovietsku, anglickú a literárnovednú literatúru. Pri tejto slávnostnej príležitosti, akou je päťlesiatka popredného literárneho vedca Břetislava Truhlára, prichodí nám úprimne zablahoželať ubilantovi, poďakovať mu za doteraz vykonanú jrácu a popriať mu aj naďalej roky činné, jlodné a radostné. DUŠAN KATUSCAK PhDľ. BŘETISLAV TRUHLAŘ, CSc. KNIHY Pri zrode veľkého projektu V minulých dňoch stretli sa v Bratislavo so zástupcami Vydavatelstva PALLAS, n. p., vedúci pracovníci pražského nakladateľstva ODEON, aby prerokovali podrobnosti a dohodli sa na vzájomnej spolupráci pri vydaní reprezentačnej obrazovej publikácie o československom výtvarnom umení od roku 1945, ktorá má vyjsť v medzinárodnej edícii výtvarného umenia, pripravovanej vydavateľstvami socialistických krajín. Podnet k tejto sérii monografií o výtvarnom umení jednotlivých socialistických krajín zrodil Sa na pracovnej konferencii vydavateľstiev výtvarného umenia zo ZSSR, Poľska, Maďarska, Bulharska, NDR a Československa, konanej vo februári 1976 v Drážd'anoch. Zástupcovia vydavateľstiev Arkady (Varšava), Aurora (Leningrad), Balgarski chudožnik (Sofia), Corvina (Budapešť), Odeon, Pallas a Verlag der Kunst (Dráždany) sa dohodli, že spoločne založia edíciu, v ktorej každé zo zúčastnených vydavateľstiev v jednom zväzku predstaví súčasné socialistické výtvarné umenie svojej krajiny. Každá takáto publikácia bude sa skladať zo všeobecnej štúdie o vývoji výtvarného umenia v krajine od roku 1945 a z monografických štúdií o jednotlivých najvýznamnejších reprezentantoch, sprevádzaných bohatým ilustračným materiálom. Jednotlivý zväzok bude mať rozsah asi 360 tlačených strán, pričom sa jedna tretina počíta na text, dve tretiny na obrazový materiál, z čoho zase 25 percent budú farebné reprodukcie výtvarných diel. Počet umeleckých osobností, zahrnutých do tejto reprezentačnej publikácie, neprekročí počet 30 v každom zväzku (s výnimkou ZSSR). Ďalšiu časť obsahu budú tvoriť materiály, nevyhnutné pre tento typ dokumentárno-reprezentatívnej knihy — zoznam vyobrazení, krátke životopisy prezentovaných výtvarníkov a odkazy na literatúru. Úvodná štúdia po historickej, umelecko-historickej i spoločenskej stránke objasní základné vývinové trendy i zvláštnosti umeleckého vývinu tej-ktorej krajiny. Jednotlivé zväzky budú vychádzať v jednotnom formáte (19,5X22 cm), ale okrem štandardnej väzby, prebalu a značky edície ponecháva sa každému vydavateľstvu možnosť svojského gräficko-typografického riešenia výtvarnej stránky obsahu: Na jednotnú väzbu, prebal a značku tejto medzinárodnej edície vypíše každé vydavateľstvo internú súťaž vo svojej krajine a jej výsledky zhodnotia sa na Medzinárodnom knižnom veľtrhu v Lipsku v r. 1977. Víťazný návrh — bez ohľadu na to, z ktorej krajiny dôjde — bude potom záväzný pre vonkajší vzhľad celej edície. Každoročne mali by vyjsť dva zväzky, pričom sa postupne uvažuje s vydaním monografií aj z ďalších socialistických krajín, ktoré sa síce v Dráždanoch nezúčastnili, ale prejavia záujem o edíciu. Prvé dva zväzky — umenie NDR a Poľskej ľudovej republiky mali by vyjsť v roku 1979. Československý zväzok, v ktorom vo vyvážených proporciách bude prezentované české a slovenské výtvarné umenie ako tvorba umelcov dvoch svojbytných národov [a ktorý bude koprodukciou Pallasů a Odeonu), redakčne bude dokončený do júna 1979, aby v r. 1981 mohol vyjsť. Práve o koncepcii československého zväzku rokovali vedúci pracovníci Pallasů a Odeonu — vydavateľstiev, poverených jeho prípravou, stanovujúc si konkrétne termíny na realizáciu jednotlivých častí projektu, usporiadania národnej súťaže na značku, väzbu a prebal, i venujúc sa problémom výberu umelcov i autorského spracovania. Tento náročný edičný program stáva sa tak vlastne prvým integračným činom v oblasti edičnej politiky socialistických krajín. Jeho význam dnes možno ešte ťažko odhadnúť — no rozhodne takto široko a s rozmachom koncipované dielo stane sa reprezentačnou vizitkou vývoja, smerovania a výsledkov dosiahnutých od oslobodenia vo výtvarnom umení jednotlivých socialistických krajín nielen v ich vzájomnom kontexte, ale aj prezentáciou pre celú svetovú kultúru. Náš československý zväzok bude spracovaný obsahovo vysoko náročne a poskytne zároveň pre zahraničie aj nový dôkaz o vysokej úrovni československej polygrafie a knižnej kultúry. MIROSLAV JANEK Ján DOMASTA: Povesti o hradoch (Osveta, 1976) Povesti sa dostali u nás do centra záujmu viacerých autorov 1 Čitateľov. Ústna, ľudová tradícia tvorí neoddeliteľnú súčasť literatúry. Do radu kníh opierajúcich sa o túto tradíciu patrí druhé doplnené vydanie Povestí o hradoch od Jána Domastu. Je to prvá z dvoch častí, obsahuje takmer tridsať povestí týkajúcich sa našich hradov a zámkov — od Starého zámku v Banskej Štiavnici po Ľubovniansky hrad. CESTOU SLNKA (Slovenský spisovateľ, 1976) Výber moderných ázijských poviedok z prvých desaťročí 20. storočia je spomenutiahodným kultúrnym činom. Vo výbere Cestou slnka sú zastúpené literatúry Japonska, Číny, Kórey, Vietnamu, Indonézie, Filipín, Indie, Libanonu, . Iraku, Iránu a -Turecka. Práce možno nazvať ná- | rodnými prózami, pretože vychádzajú zo starých bohatých kultúrnych tradícií, a zároveň sveto- j vými, pretože nielen tvorivo preberajú nové prú- | denia európskej a americkej literatúry, ale samotné sa stávajú svojbytným vzorom literárnej tvorby. Prózy Jasunariho Kawabatu, Prémčata, Sádeka Hedajáta a ďalších popredných pokrokových spisovateľov sú predovšetkým obrazom sociálneho a spoločenského života obyvateľov ázijského kontinentu. Hamza Humo, Mirko Božiá, Krsto Špoljar: TRIPTYCH O LÁSKE (Slovenský spisovateľ, 1977) Triptych o láske "obsahuje tri prózy z modernej juhoslovanskej literatúry 20. storočia. Bosniansko-hercegovinského spisovateľa Hamza Нити v ňom reprezentuje krátky román Grozdanin smiech, v ktorom sa naplno prejavuje autorov vzťah k prírode, k národným tradíciám, tvorivo spájaný s modernými postupmi vo svetovej literatúre. Chorvátsky spisovateľ Mirko Božič je autorom Hodvábnych papučiek, psychologickej intelektuálnej sondy do povojnového života hra dinov. Krsto Špoljar, chorvátsky spisovatel, v poviedke Pastorála prináša do témy o láske, ktorá je základným mčtívom všetkých troch próz, najnovšie štylistické postupy. Jaroslaw Iwaszkiewicz: ČERVENÉ ŠTÍTY (Slovenský spisovateľ, 1976; preložil Rudolf Turňa) Preklad románu významného poľského spisovateľa je ďalším krokom k poznaniu rozvetvenej tvorby J. Iwaszkiewicza. Červené štíty (1934) sú románom, ako hovorí v doslove R. Turňa, v ktorom nájdeme takmer všetko, z čoho je vytvorený svojrázny kozmos iwaszkiewiczovskej vízie sveta — očarenie životom, prírodou i človekom, a to rovnako človekom v jeho najprostejšej podobe ako človekom tvorcom hodnôt, najmä hodnôt v oblasti umenia. Červené štíty zobrazujú stredoveké Poľsko a Európu v 12. storočí. Jordan Radičkov: ABECEDA PUŠNÉHO PRACHU (Slovenský spisovateľ, 1976; preložil Ján Koška) Prózy bulharského spisovateía Jordana Radičkova sú ohromným oživením starých národných literárnych tradícií. Znesú viacero prívlastkov, no len málo z nich by Radičkova bližšie zaradilo k niektorému literárnemu prúdu v súčasnom Bulharsku. Je to totiž svojbytný, originálny autor, ktorý akoby sa bránil nielen vonkajším, ale aj vnútorným konvenciám. Toto sl môže dovolit len naozajstný talent, ktorého Intelekt nie je príťažou pre prózu, ale naopak, opravdivým pritakávaním tým najprostejším životným javom a duchovným pochodom. Na ploche textu sa pohybuje Jordan Radičkov suverénne. Ľudová tradícia a moderná doba, fantázia a bežný záber zo súčasného života, lyrická atmosféra či napínavý dej majú tak blízko k sebe, že tvoria jednotný štýl, ktorý preslávil spisovateľa doma i v zahraničí. Abeceda pušného prachu obsahuje výber z Radičkových poviedok, noviel, miniatúr. Vychádza v edícii Knižnica Slovenského spisovateľa, ktorá zaručuje, že sa čitateľ stretne s originálnou tvorbou. VDM Juraj Andričík: PLAMIENOK (Mladé letá, 1976) Andrtčíkova rozprávková knižočka pre deti od siedmich rokov obsahuje štrnásť príbehov, z kto* rých sa ani jeden nevymyká z rámca krátkej prozaickej formy, takže mladý čitatef nestratí tajoiňnú niť narácie. Rozprávky (do ktorých človek fúkne a rozplynú sa ako snehové vločky) sú napísané sviežo, dynamicky, nekonvenčné a čo viac, každá z nich má svoje raritné čaro. Ilustrácie Jána Dresslera hýria farbami a odtieňmi a vhodne dopĺňajú textovú časť knižky. I keď mám dojem, že by mali byt trošku zrozumiteľnejšie, myslím, že najmenší čitateľ s radosťou uvíta túto publikáciu. EMIL BABľN Tomáš Srogoň: SAMUEL ORMIS, ŽIVOT A DIELO (SPN Bratislava, 197B) Významnou osobnosťou v kultúrnom a pedagogickom živote na Slovensku v druhej polovici devätnásteho storočia bol Samuel Ormis. Jeho život a dielo sa najmä viaže k prvému slovenskému gymnáziu v Revúcej, kde zastával miesto nielen profesora, ale po viac rokov bol i riaditeľom. Osobitnou jeho zásluhou bolo aj zriadenie viacerých inštitúcií, ktoré mali vplyv na hospodársky, spoločenský a kultúrny život v Revúcej a na okolí. Autor svoju prácu rozdelil do šiestich kapitol. Okrem úvodu a záveru je ešte v práci menný register, obrazová príloha, rezumé vo viacerých jazykoch, ako aj zoznam použitej literatúry. Osobitnú časť tvoria ukážky z prác Samuela Ormisa. Práca v takomto rozsahu a spracovaní je prínosom do našej pedagogickej literatúry, ako aj dôkazom uctenia si pamiatky tohto nášho priekopníka slovenskej pedagogiky. V prvej kapitole autor si všíma sociálny pôvod a roky štúdií Samuela Ormisa. Podrobnejšie sa zaoberá hospodársko-poiitickými 1 kultúrnymi pomeraml v prvej polovici devätnásteho storočia, menovite v Gemeri, kde sa Ormis narodil, žil a napokon i pôsobil. Druhá kapitola je venovaná počiatkom Ormisovej pedagogickej činnosti, ktorá bola veľmi sľubná a naznačovala aj, že Ormis v školskom a kultúrnom živote na Slovensku zohrá svoju úlohu. Ďalšia kapitola (tretia) sa týka obzvlášť vý-. znamného obdobia v živote a diele Samuela Ormisa. Menovite ide o vyvrcholenie jeho pedagogickej činnosti na slovenskom gymnáziu v Revúcej a jeho ľudovýchovnej činnosti, ako aj literárnej tvorby. Osobitnú pozornosť autor vo štvrtej kapitole venuje politickým, sociálnym a filozofickým názorom Samuela Ormisa. Jeho názory hoci vychádzali z vtedajších oficiálnych náhľadov, ktoré sa ale snažil prispôsobiť pomerom u nás. V piatej kapitole autor venuje sa pedagogickým názorom Samuela Ormisa. Tieto možno vcelku označit ako pokrokové. Ormis vychádzal pri svojej pedagogickej činnosti učiteľskej i publikačnej z odkazu veľkého učiteľa národov J. A. Komenského. Obzvlášť pokrokový náhľad mal Samuel Ormis na vzdelávanie dievčat. Záverečnú kapitolu šiestu, venuje autor Ormisovi, ako oživovateľovi komenlanizmu na Slovensku. Vydaná práca nám takto podáva nielen celkový obraz o živote a činnosti Samuela Ormisa, ale dokresľuje nám ho aj ako človeka. Publikácia poslúži pri organizovaní besied a prednášok o živote a diele tohto nášho významného pedagóga, organizátora osvetovej činnosti, ako aj priekopníka družstevníctva a kultúrneho ži vota. H. j. VÝSTAVY Otvor sa rozprávka... Pod týmto názvom bola v decembri 1976 inštalovaná vo Východoslovenskej galérii v Košiciach výstava ilustrácií detských kníh. Treba ju pokladať za záslužný a vydarený tin organizátorov — Východoslovenského vydavateľstva a Východoslovenskej galérie — kde sa prvý raz pred širokou verejnosťou prezentovala úzka spolupráca vydavateľstva kníh s výtvarníkmi a kde sa vo výbere najlepších prác z detských publikácií dokumentoval i vývoj umeleckej ilustrácie na východnom Slovensku od vzniku vydavateľstva roku 1961 až po dnešok. Vystavené exponáty hovorili presvedčivou rečou, že ilustrácia dnes už nie je iba vizuálnym doplnkom literárneho textu, ale prostriedkom najmä prehlbovania výtvarného cítenia detského Čitateľa, a teda i dôležitou súčasťou mimoškolských foriem estetickej výchovy. Na výstave bolo zastúpených trinásť výtvarníkov, väčšinou mladšej strednej generácie najmä z východného Slovenska. Z nich sa viacerí venujú ilustrácii popri iných oblastiach tvorivej činnosti. Z techník sme sa tu stretli s perokresbou, akvarelom, temperou a zväčša s kombinovanou technikou. Celkove tu bolo vystavených 161 rôznych ilustrácií. Návštevníkov najmä v predvianočnom čase potešili desiatky farebných rozprávkových človiečikov a zvieratiek. Koho tieto figúrky viac očarili, mohol si pre svoje ratolesti hneď na mieste zakúpiť niektorú z detských kníh Východoslovenského vydavateľstva, pretože pracovníci Slovenskej knihy sa na niekoľko dní nasťahovali so svojím pultom do Galérie. M. NEMCOVA Sochy V. Baďuru v GMB Pri príležitosti nedožitých päťdesiatin akademického sochára Vojtecha Baďuru otvorili v Galérii hlavného mesta SSR Bratislavy výstavu prierezu jeho výtvarnej aktivity. Zaznela v kontexte výstav konca roka svojím podnetným a aktuálnym odkazom, aby tak pripomenula dielo umelca, ktorý predčasne zomrel vlani v dôsledku tragického úrazu. Absolvent robotníckej prípravky s maturitou prihlásil sa ako mimoriadny poslucháč na oddelenie kreslenia a maľovania SVŠT v Bratislave a v r. 1953 absolvoval VŠVU. Učiteľom na jeho ceste za sochárskou samostatnosťou bol profesor Jozef Kostka, čo zanechalo pečať na celkovej ideovo-umeleckej orientácii sochára. Od začiatku je verný realistickému poňatiu plastického výrazu, do ktorého vkladá svoju invenciu, talent i zručnosť. Inšpiračnými zdrojmi pre Vojtecha Baďuru sú konkrétni ľudia v konkrétnom prostredí, či už ide o komornú alebo monumentálnu tvorbu, portrét alebo viacfigurálne kompozície. Ľudia, zasadení do konkrétnych dejinnohistorických súvislostí, nositelia pokrokového odkazu minulosti, všední pracovníci — naši súčasníci, postavy, ku ktorým autora viazali citové zväzky i zovšeobecnené figúry ako symboly určitých dejinných udalostí. Na výstave sa stretáme s prierezom jeho diela, chronologicky počínajúc od r. 1953 a končiac prácami, ktoré dotvoril pred svojou smrťou. Sú to komorné plastiky v ich definitívnej podobe a materiáli, modely v zmenšenom meradle, štúdie k súťažným návrhom i definitívne návrhy, ako aj niektoré práce me dailérske. Súbor, počítajúci sto exponátov, vovádza návštevníkov do myšlienkového okruhu záujmov sochára a zároveň ukazuje aj jeho umelecký rast, pretavovanie základnej myšlienky do definitívneho tvaru. Komisár výstavy A. bohnert zaradil totiž na výstave pri niektorých prácach aj viac verzií tej istej témy, aby práve takto vynikol autorov úporný boj s témou a jej adekvátnym zobrazením. Najbezprostrednejším dojmom pôsobia figurálne portréty osôb zo sochárovho okolia, ktoré mal možnosť intímne poznať a stvárňovať podľa živého modelu — podobizeň matky, manželkinho otca, stavbárskeho úderníka Tencera, dedinského dievčaťa M. H., doktora H. a iné. Ale rovnaká vzácna schopnosť zachytiť podstatné a pretaviť ho do individuálne videného prejavuje sa aj na takých portrétoch, ktoré komponoval podľa dokumentárneho obrazovo-fotografického materiálu, ako je tomu napr. pri podobizniach Kl. Gottwalda, A. Jegorova či našich národných dejateľov, z ktorých niektoré našli miesto ako adekvátna sochárska súčasť architektonického riešenia monumentálneho diela — pomníka (pomník J. L. Bellu, pamätná tabuľa Št. Majora, nedokončený pomník J. Hollého). Je veľkou škodou, že Baďura nestihol realizovať viac figurálnych kompozícií pre monumentálne dielam prípravné štúdie i návrhy, ktoré oboslal do predchádzajúcich súťaží, sú dôkazom jeho bohatej invencie aj v tomto smere. Predčasne uzavreté životné dielo sochára, ktorý vyšiel z ľudu a ľudu zostal verný, je dôkazom o jeho občianskej a umeleckej statočnosti a svedomitosti. V dialektickej jednote snúbi sa v ňom politická angažovanosť diel vysoko spoločensky účinných s emotívnou výpoveďou sôch, v ktorých dominuje matka, žena, láska, svet šťastia a mieru. Výstava stala sa tak panychídou za talentovaným sochárom strednej generácie. MIROSLAV JANEK Konkurz Matica slovenská v Martine vypisuje konkurz na obsadenie: — 1 miesto odborného pracovníka a — 3 miesta odborných asistentov v oddelení knižničných fondov Matice slovenskej. Požadované predpoklady: vysokoškolské vzdelanie spoločenskovedného smeru. Prednosť majú absolventi KK a VTI. U odborného pracovníka sa požadujú 4 roky praxe v odbore. Ubytovanie zabezpečiť nemčžeme. Prihlášky s kádrovým dotazníkom, s dokladmi o vzdelaní, dĺžke praxe a so životopi: -m pošlite do 3 týždňov od zverejnenia konkurzu na kádrové a personálne oddelenie Matice slovenskej', 036 52 Martin, Hostihora.