Matičné Čítanie, 1977 (X/1-13)

1977-01-03 / No. 1

Břetislav Truhlář päťdesiatročný Bio-bibliografická poznámka к jubileu Břetislav Truhlář sa narodil 31. 12. 1926 v Plo­­tišti nad Labem v okrese Hradec Králové. Obec­nú äkolu a reálne gymnázium vychodil v Prahe v r. 1932—1945. Vysokoškolské vzdelanie a dok­torát filozofie zo, slovenskej filologie, psycholó­gie a filozofie získal na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe (1952J. Už za čias štúdií pracoval ako externý novinár a naklada­telský redaktor. Koncom roku 1952 začal praco­vať ako vedecký pracovník bývalého Ústavu slo­venskej literatury SAV, kde r. 1957 získal ako špecialista na dejiny slovenskej literatury hod­nost kandidáta ihed za prácu Peter Jilemnický a problémy slovenskej prózy. Od roku 1965 pra­cuje dodnes v spomenutom ústave akadémie, te­raz Literárnovedný ústav SAV, ako samostatný vedecký pracovník. Prakticky od začiatku svojej vedeckej a pub­licistickej činnosti sa B. Truhlář orientuje na problematiku slovenskej, ale aj českej a soviet­skej socialistickej literatúry. Svojou literárno­­vednou a v rámci toho predovšetkým literárno­historickou a literárnokritickou činnosťou Sa zú­častňoval literárnovedného a literárneho života po oslobodení. Zaujímal pritom vyhranené, mar­­xisticko-leninsky determinované postoje k novo­­vznikajúcim literárnym dielam, aj starším die­lam socialisttcko-realistickej proveniencie. Vlast­nými literárnohistorickými výskumami zhromaž­dil a vyložil cenný materiál dôležitý pre pozna­nie začiatkov a rozvoja našej sqcialtstickorealls­­tickej literatúry. Prispel tým súčasne k pozna­niu reálií na základe ktorých možno teraz ho­voriť o ideovej a estetickej špecifike súčasnej literatúry vo vzťahu k Iným literárnym tenden­ciám. K literatúre pristupuje tendenčne v tom najlepšom zmysle slova. Snaží sa v nej sústavne odhaľovať tie jej vlastnosti, ktoré sledujú oslo­bodenie človeka. Svojimi vedeckými štúdiami a neúnavnou publicistickou činnosťou nielen že v oblasti literárnej vedy tvorivo operacionalizu­­je tézy najprogresívnejšej zložky našej spoloč­nosti, ale súčasne aj prispieva k formulovaniu náročných kritérií, ktorých dotváranie je zábez­pekou literatúry hlbokej zážitkovosti, ideovosti a ľudskej angažovanosti, proste literatúry .. .” oslobodenia človeka spod nadvlády predsudkov, spod nadvlády peňazí a utláčajúceho systému, ktorý je len na nich založený.” On sám svoj vzťah k literatúre formuluje v skratke v súbore statí a kritík Literatúra a skutočnosť (1976): ,,.. . literatúra ma priťahovala od počiatkov štú­dií a postupne ma čoraz viac zaujímal proces jej vzniku, formovania jej umeleckých výsled­kov. Zdá sa, že je jednoduchá odpoveď na otáz­ku o zameraní: slovenská a česká literatúra, jej problematika, jej úskalia a zápasy, snaha po­chopiť spolu s Jilemnickým, že literatúra nie je len blýskavou brazoletňou, ale aj mečom. No jednoduchosť je len zdanlivá: ako zložité je de­jinné obdobie od veľkého Októbra podnes, tak je zložitý aj proces formovania socialistickej li­teratúry.” Ide mu o hlboké poznanie výrazných osobností socialistickej literatúry, predovšetkým Petra Jilemnického, ktorého život a dielo pozná azda najdôvernejšie, potom Eduarda Urxa, B. Vác­lavka, R. Jašíka a ďalších. Päťdesiatka Břetisla­va Truhlářa je dobrou príležitosťou na pohľad na jeho dielo. Rozhodne toho nie je málo. Po­známe ho ako outora viacerých knižných publi­kácií: Národní umělec Pet^ Jilemnický (1951, 1959), Slovenská próza o povstaní (1954), Peter Jilemnický, spisovateľ-bojovník (1. diel 1955, 2. diel 1958), O Petrovi Jilemnickom a jeho romá­ne Pole neorané (1956), Stredoázijské zápisky (1959), Veľká inšpirácia. Slovenská próza o SNP (1967), Urx, Jilemnický, Jašík (1969), Peter Ji­lemnický (vo všetkých svetových jazykoch — 1971), Strana a literatúra (1971), Literatúra a skutočnosť (1976). Preložil do češtiny celkove asi pätnásť titulov, medzi tým prakticky celé dielo Petra Jilemnického, ďalej niektoré diela J. Horáka, F. Kráľa, M. Krnu, A. Bednára, a iných. Pozoruhodná je tiež jeho editorská ak­tivita a aktivita publicistu, doložiteľná hádam aj niekoľkými stovkami príspevkov v rôznych našich, ale aj niektorých zahraničných časopi­soch, novinách, zborníkoch a iných edičných po­dujatiach. Vo svojich príspevkoch sa zameriava na českú, slovenskú, sovietsku, anglickú a lite­­rárnovednú literatúru. Pri tejto slávnostnej príležitosti, akou je päť­­lesiatka popredného literárneho vedca Břetisla­va Truhlára, prichodí nám úprimne zablahoželať ubilantovi, poďakovať mu za doteraz vykonanú jrácu a popriať mu aj naďalej roky činné, jlodné a radostné. DUŠAN KATUSCAK PhDľ. BŘETISLAV TRUHLAŘ, CSc. KNIHY Pri zrode veľkého projektu V minulých dňoch stretli sa v Bratislavo so zástupcami Vydavatelstva PALLAS, n. p., vedúci pracovníci pražského nakladateľstva ODEON, aby prerokovali podrobnosti a do­hodli sa na vzájomnej spolupráci pri vydaní reprezentačnej obrazovej publikácie o česko­slovenskom výtvarnom umení od roku 1945, ktorá má vyjsť v medzinárodnej edícii vý­tvarného umenia, pripravovanej vydavateľ­stvami socialistických krajín. Podnet k tejto sérii monografií o výtvar­nom umení jednotlivých socialistických kra­jín zrodil Sa na pracovnej konferencii vy­davateľstiev výtvarného umenia zo ZSSR, Poľska, Maďarska, Bulharska, NDR a Česko­slovenska, konanej vo februári 1976 v Dráž­­d'anoch. Zástupcovia vydavateľstiev Arkady (Varšava), Aurora (Leningrad), Balgarski chudožnik (Sofia), Corvina (Budapešť), Ode­on, Pallas a Verlag der Kunst (Dráždany) sa dohodli, že spoločne založia edíciu, v kto­rej každé zo zúčastnených vydavateľstiev v jednom zväzku predstaví súčasné socialis­tické výtvarné umenie svojej krajiny. Každá takáto publikácia bude sa skladať zo vše­obecnej štúdie o vývoji výtvarného umenia v krajine od roku 1945 a z monografických štúdií o jednotlivých najvýznamnejších re­prezentantoch, sprevádzaných bohatým ilus­tračným materiálom. Jednotlivý zväzok bude mať rozsah asi 360 tlačených strán, pričom sa jedna tretina počíta na text, dve tretiny na obrazový materiál, z čoho zase 25 percent budú farebné reprodukcie výtvarných diel. Počet umeleckých osobností, zahrnutých do tejto reprezentačnej publikácie, neprekročí počet 30 v každom zväzku (s výnimkou ZSSR). Ďalšiu časť obsahu budú tvoriť ma­teriály, nevyhnutné pre tento typ dokumen­­tárno-reprezentatívnej knihy — zoznam vy­obrazení, krátke životopisy prezentovaných výtvarníkov a odkazy na literatúru. Úvodná štúdia po historickej, umelecko-historickej i spoločenskej stránke objasní základné vý­vinové trendy i zvláštnosti umeleckého vý­vinu tej-ktorej krajiny. Jednotlivé zväzky budú vychádzať v jed­notnom formáte (19,5X22 cm), ale okrem štandardnej väzby, prebalu a značky edície ponecháva sa každému vydavateľstvu mož­nosť svojského gräficko-typografického rie­šenia výtvarnej stránky obsahu: Na jednotnú väzbu, prebal a značku tejto medzinárodnej edície vypíše každé vydavateľstvo internú súťaž vo svojej krajine a jej výsledky zhod­notia sa na Medzinárodnom knižnom veľtrhu v Lipsku v r. 1977. Víťazný návrh — bez ohľadu na to, z ktorej krajiny dôjde — bu­de potom záväzný pre vonkajší vzhľad celej edície. Každoročne mali by vyjsť dva zväzky, pri­čom sa postupne uvažuje s vydaním mono­grafií aj z ďalších socialistických krajín, ktoré sa síce v Dráždanoch nezúčastnili, ale prejavia záujem o edíciu. Prvé dva zväzky — umenie NDR a Poľskej ľudovej republiky mali by vyjsť v roku 1979. Československý zväzok, v ktorom vo vyvážených proporciách bude prezentované české a slovenské výtvar­né umenie ako tvorba umelcov dvoch svoj­bytných národov [a ktorý bude koprodukciou Pallasů a Odeonu), redakčne bude dokonče­ný do júna 1979, aby v r. 1981 mohol vyjsť. Práve o koncepcii československého zväz­ku rokovali vedúci pracovníci Pallasů a Odeonu — vydavateľstiev, poverených jeho prípravou, stanovujúc si konkrétne termíny na realizáciu jednotlivých častí projektu, usporiadania národnej súťaže na značku, väzbu a prebal, i venujúc sa problémom vý­beru umelcov i autorského spracovania. Tento náročný edičný program stáva sa tak vlastne prvým integračným činom v ob­lasti edičnej politiky socialistických krajín. Jeho význam dnes možno ešte ťažko odhad­núť — no rozhodne takto široko a s roz­machom koncipované dielo stane sa repre­zentačnou vizitkou vývoja, smerovania a vý­sledkov dosiahnutých od oslobodenia vo vý­tvarnom umení jednotlivých socialistických krajín nielen v ich vzájomnom kontexte, ale aj prezentáciou pre celú svetovú kultúru. Náš československý zväzok bude spracovaný obsahovo vysoko náročne a poskytne záro­veň pre zahraničie aj nový dôkaz o vysokej úrovni československej polygrafie a knižnej kultúry. MIROSLAV JANEK Ján DOMASTA: Povesti o hradoch (Osveta, 1976) Povesti sa dostali u nás do centra záujmu via­cerých autorov 1 Čitateľov. Ústna, ľudová tradí­cia tvorí neoddeliteľnú súčasť literatúry. Do ra­du kníh opierajúcich sa o túto tradíciu patrí druhé doplnené vydanie Povestí o hradoch od Jána Domastu. Je to prvá z dvoch častí, obsahu­je takmer tridsať povestí týkajúcich sa našich hradov a zámkov — od Starého zámku v Ban­skej Štiavnici po Ľubovniansky hrad. CESTOU SLNKA (Slovenský spisovateľ, 1976) Výber moderných ázijských poviedok z pr­vých desaťročí 20. storočia je spomenutiahod­­ným kultúrnym činom. Vo výbere Cestou slnka sú zastúpené literatúry Japonska, Číny, Kórey, Vietnamu, Indonézie, Filipín, Indie, Libanonu, . Iraku, Iránu a -Turecka. Práce možno nazvať ná- | rodnými prózami, pretože vychádzajú zo starých bohatých kultúrnych tradícií, a zároveň sveto- j vými, pretože nielen tvorivo preberajú nové prú- | denia európskej a americkej literatúry, ale sa­motné sa stávajú svojbytným vzorom literárnej tvorby. Prózy Jasunariho Kawabatu, Prémčata, Sádeka Hedajáta a ďalších popredných pokro­kových spisovateľov sú predovšetkým obrazom sociálneho a spoločenského života obyvateľov ázijského kontinentu. Hamza Humo, Mirko Božiá, Krsto Špoljar: TRIP­TYCH O LÁSKE (Slovenský spisovateľ, 1977) Triptych o láske "obsahuje tri prózy z moder­nej juhoslovanskej literatúry 20. storočia. Bos­­niansko-hercegovinského spisovateľa Hamza Ни­ти v ňom reprezentuje krátky román Grozdanin smiech, v ktorom sa naplno prejavuje autorov vzťah k prírode, k národným tradíciám, tvorivo spájaný s modernými postupmi vo svetovej lite­ratúre. Chorvátsky spisovateľ Mirko Božič je au­torom Hodvábnych papučiek, psychologickej intelektuálnej sondy do povojnového života hr­a dinov. Krsto Špoljar, chorvátsky spisovatel, v po­viedke Pastorála prináša do témy o láske, kto­rá je základným mčtívom všetkých troch próz, najnovšie štylistické postupy. Jaroslaw Iwaszkiewicz: ČERVENÉ ŠTÍTY (Sloven­ský spisovateľ, 1976; preložil Rudolf Turňa) Preklad románu významného poľského spiso­vateľa je ďalším krokom k poznaniu rozvetvenej tvorby J. Iwaszkiewicza. Červené štíty (1934) sú románom, ako hovorí v doslove R. Turňa, v kto­rom nájdeme takmer všetko, z čoho je vytvore­ný svojrázny kozmos iwaszkiewiczovskej vízie sveta — očarenie životom, prírodou i človekom, a to rovnako človekom v jeho najprostejšej po­dobe ako človekom tvorcom hodnôt, najmä hod­nôt v oblasti umenia. Červené štíty zobrazujú stredoveké Poľsko a Európu v 12. storočí. Jordan Radičkov: ABECEDA PUŠNÉHO PRACHU (Slovenský spisovateľ, 1976; preložil Ján Koška) Prózy bulharského spisovateía Jordana Radič­­kova sú ohromným oživením starých národných literárnych tradícií. Znesú viacero prívlastkov, no len málo z nich by Radičkova bližšie zara­dilo k niektorému literárnemu prúdu v súčas­nom Bulharsku. Je to totiž svojbytný, originálny autor, ktorý akoby sa bránil nielen vonkajším, ale aj vnútorným konvenciám. Toto sl môže do­volit len naozajstný talent, ktorého Intelekt nie je príťažou pre prózu, ale naopak, opravdivým pritakávaním tým najprostejším životným javom a duchovným pochodom. Na ploche textu sa po­hybuje Jordan Radičkov suverénne. Ľudová tra­dícia a moderná doba, fantázia a bežný záber zo súčasného života, lyrická atmosféra či napí­navý dej majú tak blízko k sebe, že tvoria jed­notný štýl, ktorý preslávil spisovateľa doma i v zahraničí. Abeceda pušného prachu obsahuje výber z Radičkových poviedok, noviel, miniatúr. Vychádza v edícii Knižnica Slovenského spiso­vateľa, ktorá zaručuje, že sa čitateľ stretne s originálnou tvorbou. VDM Juraj Andričík: PLAMIENOK (Mladé letá, 1976) Andrtčíkova rozprávková knižočka pre deti od siedmich rokov obsahuje štrnásť príbehov, z kto* rých sa ani jeden nevymyká z rámca krátkej prozaickej formy, takže mladý čitatef nestratí tajoiňnú niť narácie. Rozprávky (do ktorých člo­vek fúkne a rozplynú sa ako snehové vločky) sú napísané sviežo, dynamicky, nekonvenčné a čo viac, každá z nich má svoje raritné čaro. Ilustrácie Jána Dresslera hýria farbami a od­tieňmi a vhodne dopĺňajú textovú časť knižky. I keď mám dojem, že by mali byt trošku zro­zumiteľnejšie, myslím, že najmenší čitateľ s ra­dosťou uvíta túto publikáciu. EMIL BABľN Tomáš Srogoň: SAMUEL ORMIS, ŽIVOT A DIELO (SPN Bratislava, 197B) Významnou osobnosťou v kultúrnom a peda­gogickom živote na Slovensku v druhej polovici devätnásteho storočia bol Samuel Ormis. Jeho život a dielo sa najmä viaže k prvému sloven­skému gymnáziu v Revúcej, kde zastával miesto nielen profesora, ale po viac rokov bol i ria­diteľom. Osobitnou jeho zásluhou bolo aj zria­denie viacerých inštitúcií, ktoré mali vplyv na hospodársky, spoločenský a kultúrny život v Re­vúcej a na okolí. Autor svoju prácu rozdelil do šiestich kapitol. Okrem úvodu a záveru je ešte v práci menný register, obrazová príloha, rezumé vo viacerých jazykoch, ako aj zoznam použitej literatúry. Oso­bitnú časť tvoria ukážky z prác Samuela Ormisa. Práca v takomto rozsahu a spracovaní je prí­nosom do našej pedagogickej literatúry, ako aj dôkazom uctenia si pamiatky tohto nášho prie­kopníka slovenskej pedagogiky. V prvej kapitole autor si všíma sociálny pô­vod a roky štúdií Samuela Ormisa. Podrobnejšie sa zaoberá hospodársko-poiitickými 1 kultúrnymi pomeraml v prvej polovici devätnásteho storočia, menovite v Gemeri, kde sa Ormis narodil, žil a napokon i pôsobil. Druhá kapitola je venovaná počiatkom Ormi­­sovej pedagogickej činnosti, ktorá bola veľmi sľubná a naznačovala aj, že Ormis v škol­skom a kultúrnom živote na Slovensku zohrá svoju úlohu. Ďalšia kapitola (tretia) sa týka obzvlášť vý-. znamného obdobia v živote a diele Samuela Or­misa. Menovite ide o vyvrcholenie jeho pedago­gickej činnosti na slovenskom gymnáziu v Re­vúcej a jeho ľudovýchovnej činnosti, ako aj li­terárnej tvorby. Osobitnú pozornosť autor vo štvrtej kapitole venuje politickým, sociálnym a filozofickým ná­zorom Samuela Ormisa. Jeho názory hoci vy­chádzali z vtedajších oficiálnych náhľadov, kto­ré sa ale snažil prispôsobiť pomerom u nás. V piatej kapitole autor venuje sa pedagogic­kým názorom Samuela Ormisa. Tieto možno vcelku označit ako pokrokové. Ormis vychá­dzal pri svojej pedagogickej činnosti učiteľskej i publikačnej z odkazu veľkého učiteľa náro­dov J. A. Komenského. Obzvlášť pokrokový ná­hľad mal Samuel Ormis na vzdelávanie dievčat. Záverečnú kapitolu šiestu, venuje autor Ormi­­sovi, ako oživovateľovi komenlanizmu na Slo­vensku. Vydaná práca nám takto podáva nielen cel­kový obraz o živote a činnosti Samuela Ormisa, ale dokresľuje nám ho aj ako človeka. Publi­kácia poslúži pri organizovaní besied a pred­nášok o živote a diele tohto nášho významného pedagóga, organizátora osvetovej činnosti, ako aj priekopníka družstevníctva a kultúrneho ži vota. H. j. VÝSTAVY Otvor sa rozprávka... Pod týmto názvom bola v decembri 1976 inšta­lovaná vo Východoslovenskej galérii v Košiciach výstava ilustrácií detských kníh. Treba ju pokladať za záslužný a vydarený tin organizátorov — Východoslovenského vydavateľ­stva a Východoslovenskej galérie — kde sa pr­vý raz pred širokou verejnosťou prezentovala úzka spolupráca vydavateľstva kníh s výtvarník­mi a kde sa vo výbere najlepších prác z det­ských publikácií dokumentoval i vývoj umelec­kej ilustrácie na východnom Slovensku od vzni­ku vydavateľstva roku 1961 až po dnešok. Vy­stavené exponáty hovorili presvedčivou rečou, že ilustrácia dnes už nie je iba vizuálnym do­plnkom literárneho textu, ale prostriedkom naj­mä prehlbovania výtvarného cítenia detského Či­tateľa, a teda i dôležitou súčasťou mimoškol­ských foriem estetickej výchovy. Na výstave bolo zastúpených trinásť výtvarní­kov, väčšinou mladšej strednej generácie najmä z východného Slovenska. Z nich sa viacerí ve­nujú ilustrácii popri iných oblastiach tvorivej činnosti. Z techník sme sa tu stretli s perokres­bou, akvarelom, temperou a zväčša s kombino­vanou technikou. Celkove tu bolo vystavených 161 rôznych ilustrácií. Návštevníkov najmä v predvianočnom čase potešili desiatky fareb­ných rozprávkových človiečikov a zvieratiek. Ko­ho tieto figúrky viac očarili, mohol si pre svo­je ratolesti hneď na mieste zakúpiť niektorú z detských kníh Východoslovenského vydavateľ­stva, pretože pracovníci Slovenskej knihy sa na niekoľko dní nasťahovali so svojím pultom do Galérie. M. NEMCOVA Sochy V. Baďuru v GMB Pri príležitosti nedožitých päťdesiatin akade­mického sochára Vojtecha Baďuru otvorili v Ga­lérii hlavného mesta SSR Bratislavy výstavu prie­rezu jeho výtvarnej aktivity. Zaznela v kontexte výstav konca roka svojím podnetným a aktuál­nym odkazom, aby tak pripomenula dielo umel­ca, ktorý predčasne zomrel vlani v dôsledku tragického úrazu. Absolvent robotníckej prípravky s maturitou prihlásil sa ako mimoriadny poslucháč na od­delenie kreslenia a maľovania SVŠT v Brati­slave a v r. 1953 absolvoval VŠVU. Učiteľom na jeho ceste za sochárskou samostatnosťou bol profesor Jozef Kostka, čo zanechalo pečať na celkovej ideovo-umeleckej orientácii sochára. Od začiatku je verný realistickému poňatiu plastic­kého výrazu, do ktorého vkladá svoju invenciu, talent i zručnosť. Inšpiračnými zdrojmi pre Voj­techa Baďuru sú konkrétni ľudia v konkrétnom prostredí, či už ide o komornú alebo monumen­tálnu tvorbu, portrét alebo viacfigurálne kompo­zície. Ľudia, zasadení do konkrétnych dejinno­­historických súvislostí, nositelia pokrokového odkazu minulosti, všední pracovníci — naši sú­časníci, postavy, ku ktorým autora viazali cito­vé zväzky i zovšeobecnené figúry ako symboly určitých dejinných udalostí. Na výstave sa stretáme s prierezom jeho die­la, chronologicky počínajúc od r. 1953 a kon­čiac prácami, ktoré dotvoril pred svojou smr­ťou. Sú to komorné plastiky v ich definitívnej podobe a materiáli, modely v zmenšenom me­radle, štúdie k súťažným návrhom i de­finitívne návrhy, ako aj niektoré práce me dailérske. Súbor, počítajúci sto exponátov, vo­­vádza návštevníkov do myšlienkového okruhu záujmov sochára a zároveň ukazuje aj jeho umelecký rast, pretavovanie základnej myšlien­ky do definitívneho tvaru. Komisár výstavy A. bohnert zaradil totiž na výstave pri niektorých prácach aj viac verzií tej istej témy, aby práve takto vynikol autorov úporný boj s témou a jej adekvátnym zobrazením. Najbezprostrednejším dojmom pôsobia figurál­ne portréty osôb zo sochárovho okolia, ktoré mal možnosť intímne poznať a stvárňovať podľa živého modelu — podobizeň matky, manželkinho otca, stavbárskeho úderníka Tencera, dedinské­ho dievčaťa M. H., doktora H. a iné. Ale rov­naká vzácna schopnosť zachytiť podstatné a pretaviť ho do individuálne videného prejavuje sa aj na takých portrétoch, ktoré komponoval podľa dokumentárneho obrazovo-fotografického materiálu, ako je tomu napr. pri podobizniach Kl. Gottwalda, A. Jegorova či našich národných dejateľov, z ktorých niektoré našli miesto ako adekvátna sochárska súčasť architektonického riešenia monumentálneho diela — pomníka (pom­ník J. L. Bellu, pamätná tabuľa Št. Majora, ne­dokončený pomník J. Hollého). Je veľkou škodou, že Baďura nestihol reali­zovať viac figurálnych kompozícií pre monumen­tálne dielam prípravné štúdie i návrhy, ktoré oboslal do predchádzajúcich súťaží, sú dôkazom jeho bohatej invencie aj v tomto smere. Pred­časne uzavreté životné dielo sochára, ktorý vy­šiel z ľudu a ľudu zostal verný, je dôkazom o jeho občianskej a umeleckej statočnosti a sve­domitosti. V dialektickej jednote snúbi sa v ňom politická angažovanosť diel vysoko spoločensky účinných s emotívnou výpoveďou sôch, v ktorých dominuje matka, žena, láska, svet šťastia a mie­ru. Výstava stala sa tak panychídou za talen­tovaným sochárom strednej generácie. MIROSLAV JANEK Konkurz Matica slovenská v Martine vypisuje konkurz na obsadenie: — 1 miesto odborného pracovníka a — 3 miesta odborných asistentov v oddelení knižničných fondov Matice slovenskej. Požadované predpoklady: vysokoškolské vzde­lanie spoločenskovedného smeru. Prednosť majú absolventi KK a VTI. U odborného pracovníka sa požadujú 4 roky praxe v odbore. Ubytovanie zabezpečiť nemčžeme. Prihlášky s kádrovým dotazníkom, s dokladmi o vzdelaní, dĺžke praxe a so životopi: -m pošlite do 3 týždňov od zverejnenia konkurzu na kád­rové a personálne oddelenie Matice slovenskej', 036 52 Martin, Hostihora.

Next