Konstantín KőváriKacmarik 1882-1916 (Galéria Juliusa Jakobyno v Kosiciach, 1996)

Jedným z prvých umelcov na Slovensku, ktorí sa snažili formu­lovať program moderného výtvarného umenia 20. storočia, je Kon­štantín Kôvári-Kačmarik. Jeho odvážne a svoju dobu predstihujúce, predčasne ukončené dielo (maliar zomrel ako 34-ročný) malo svo­jich pokračovateľov v predstaviteľoch košickej moderny 20. rokov. V dejinnom kontexte maliarstva 20. storočia, reflektovanom slovenskou umenovednou literatúrou, tvorba Konštantína Kôváriho našla síce náležité zaradenie,1 ale doteraz čaká na monografické spracovanie, ktoré by komplexne zhodnotilo život a dielo tohto prog­resívneho umelca. Výstava z tvorby Konštantína Kôváriho, ktorú Galéria Júliusa Ja­kobyho pripravila pri príležitosti 80.výročia umelcovho úmrtia, je v poradí treťou autorovou výstavou na pôde galérie. V roku 1957 to bola prezentácia súborného diela, pri ktorej sa jej usporiadateľom podarilo sústrediť úctyhodný počet maliarových prác.2 V roku 1986 rozsahom neveľká výstava predstavila autorove menej frekventova­né diela.3 Súčasná výstava približuje Kôváriho dielo v časovom ob­lúku sledujúcom vývoj jeho tvorby v rokoch 1907-1913, v rozmani­tosti výtvarných techník, ktoré všestranný umelec využíval-olejo­maľby, pastely, kresby a grafiky, a v rozsahu, ktorý je daný súčas­nými možnosťami sústrediť Kôváriho práce roztrúsené v mnohých súkromných majetkoch doma i v zahraničí. V majetku Galérie Jú­liusa Jakobyho sa nachádza kvalitná a relatívne početná kolekcia Kôváriho diel. V úsilí o dostatočne reprezentatívny prierez umelco­vou tvorbou smejú doplnili o niektoré základné diela zo zbierkových fondov Slovenskej národnej galérie v Bratislave, Šarišskej galérie v Prešove a Východoslovenského múzea v Košiciach i od desiatich košických súkromných majiteľov. Konštantín Kővári, pôvodným menom Kačmarik, sa narodil 19. septembra 1882 na košickom predmestí (Karpatská ulica 58) v ro­botníckej rodine. Otec Ľudovít Kačmarik bol železničný robotník, matka Júlia, rodená Spišáková pracovala ako robotníčka v tabako­vej továrni. Konštantín Kővári mal 6 súrodencov. Po absolvovaní učiteľského ústavu v rodnom meste študoval v rokoch 1902-1906 na Vysokej škole pre vzdelávanie profesorov kreslenia a geometrie v Budapešti (L.Hegedűs, A.Edvi-Illés, B.Székely). Po skončení školy sa Kővári vrátil do Košíc a pred učiteľským povolaním uprednostnil ne­istú cestu slobodného umelca. Spočiatku pracoval maliar v rodnom dome, v roku 1909 už pô­sobil v malom ateliéri na neďalekej Krátkej ulici 6. V roku 1911 sa vymanil z košickej periférie, získal neveľký ateliér v centre mesta na Mlynskej ulici (vtedy L. Kossutha 26) v tzv. Jeneyho dome. Začiatkom roku 1907 absolvoval Kővári krátky študijný pobyt v Paríži. Na jar v tom istom roku sa zúčastnil výstavy Krajinského uhor­ského spolku výtvarného umenia v Budapešti (Obrazáreň), na kto­rej za sedem svojich obrazov získal štipendium baróna Adolfa Ko­­hnera a Nadányiho cenu, ktoré mu umožnili pobyt v maliarskej ko­lónii v Szolnoku ešte v lete 1907. V tom istom čase pôsobil v Szol­­noku aj košický maliar E.Halász-Hradil. Práve s ním plánoval Kővá­ri zriadiť v Košiciach ešte v roku 1906 maliarsku školu, či presnejšie verejný ateliér, kde by obaja umelci mohli uplatniť novú metódu vy­učovania maľby. Tento zámer sa nakoniec realizoval neskôr, ale v zmenenej podobe a bez K. Kôváriho.4 Z vlastného životopisu Konštantína Kôváriho, uverejneného v katalógu jeho výstavy vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach v roku 1920, sa dozvedáme, že po návrate zo Szolnoku podnikol maliar podnetnú študijnú cestu za hranice (neuvádza kam). Na zá­klade maliarovho krátkeho listu z Paríža z januára 1907 (dokument je v archíve GJJ) sa domnievame, že aj teraz cieľom jeho cesty bol Paríž. V liste totiž píše, že Paríž si veľmi obľúbil a cíti sa tu ako doma, a že o rok by sa sem rád vrátil na ročný pobyt a chcel by tu aj uspo­riadať svoju prvú výstavu. Pobyt v szolnockej maliarskej kolónii znamenal rozhodujúci me­dzník v ďalšej orientácii Kôváriho tvorby a k nemu sa radí aj jeho štu­dijná cesta (či cesty?) do Paríža, o ktorej vieme tak málo.5 Po návrate do Košíc, kde Kővári žil až do svojej predčasnej smr­ti, s vervou sa pustil do maľovania. Zobrazuje námety z košickej pe­riférie - prízemné domčeky, krivolaké uličky, rôzne zákutia, všetky, až na jednu výnimku, bez prítomnosti ľudskej figúry (podobne ako neskôr v maľbách a pasteloch K. Bauera, ktorému bol Kővári prí­kladom). Sociálny podtón, ktorý z nich zaznieva, im mohol vtisnúť len ten, ktorý toto prostredie mal bytostne zažité. Napriek tomu, že vždy zápasil s materiálnymi problémami, nemal Kővári ambície so­ciálne orientovaného umenia. Predmetom Kôváriho maliarskeho záujmu je i starobylá architektúra rodného mesta a prímestská kra­jina s opakovanými motívmi Rozálie a Kalvárie, v blízkosti ktorej býval. Vynikajúce maliarske, pastelové, kresbové a grafické štúdie vznikali pri cestách Konštantína Kôváriho na Spiš (do Kežmarku, Spišského Podhradia, Spišskej Kapituly a inde). Popri krajinárskej tvorbe, ktorá je významným prínosom pre moderné maliarstvo na Slovensku, sa Kővári venoval aj figurálnym kompozíciám, najmä maľbe ženských figúr, ktoré markantnejšie vystupujú v kresbovej časti diela s prízvukom dobovej módnosti až karikatúry. Kôváriho intenzívna tvorba, skoncentrovaná do pomerne krát­keho časového úseku (od roku 1907 do roku 1914), smerovala od svojsky ponímaného luminizmu, ovplyvneného príkladom Karola Ferenczyho, jednej z vedúcich osobností druhej maliarskej nagybán­­skej generácie, k prvým prejavom postimpresionizmu u nás. Konštantín Kővári je jedným z prvých umelcov, ktorý do nášho výtvarného umenia priniesol i zmenu filozofie nazerania na zobrazo­vaný predmet. Pozitivistický bezprostredný dojem zo stvárňovanej skutočnosti nahrádza vlastným prežitkom, subjektívnym postojom k vybranému predmetu. Z toho pohľadu rieši i problém svetla v prí­rode, vzťah tvaru a farby, uplatňuje novosť výseku reality, rozvíja ori­ginálny senzitívny kolorizmus. V Kôváriho diele sa prelína ornamen­­tálnosť a farebnosť secesie s dotykom fauvizmu a vášnivou výrazo­­vosťou expresionizmu,6 ktorá sa stupňuje s dozrievaním umelca. Obrazy záverečného obdobia charakterizuje pevnejšia výstavba tva­ru, najmä v pasteloch zvýraznená obrysovou líniou. Výtvarno-technický vklad pre naše výtvarné umenie predstavu­jú Kôváriho pastely na lúpanej lepenke, ktoré narušením jej hladké­ho povrchu, vytvárajú zvláštne efekty textúry, dodávajúce pastelom dekoratívne či expresívne kvality. V grafickej a kresbovej tvorbe, ktorá sa pohybuje medzi seces­ným dekorativizmom a secesným expresionizmom, niekedy s ná­dychom symbolizmu, patrí Konštantín Kővári k najčistejším predsta­viteľom secesie na Slovensku (Saučin) a je považovaný za jedného zo zakladateľov modernej grafiky. Prvou Kôváriho individuálnou výstavou bol tzv. výstavný trh gra­fík, ktorý sa uskutočnil na Hlavnej 56 v budove Kruhu košických obchodníkov v apríli 1909. Miestna tlač konštatovala nedostatok vkusu zámožných vrstiev košického obyvateľstva, pretože na výstave sa predalo len 5 grafík. Pozoruhodné je, že pri príležitosti tejto výstavy Kővári uverejnil vo Felsômagyarországu článok o grafickom umení a jeho vývoji, v ktorom o.i. zdôraznil svojbytnosť grafického umenia ako samostatného umeleckého odvetvia. Na sklonku toho istého roku vystavoval Kővári spolu s prof. kreslenia Artúrom Lakatosom v košickom hoteli Schalkház. Výstava mala pomerne veľkú publici­tu v tlači. Anton Jaszusch, Kôváriho generačný druh, vo Felsôma­gyarországu dokonca uverejnil vcelku kladné hodnotenie výstavy, hoci Kôvárimu vyčítal určitú nevyzretosť prejavu. Finančný prínos z výstavy bol však nepatrný, pretože začiatkom nasledujúceho roku sa obaja umelci obrátili na radu mesta, aby ich podporila kúpou obrazov. Mesto ich žiadosť pre nedostatok financií zamietlo. V júni 1911 Kővári vystavoval, opäť spolu s A. Lakatosom a vo Viedni pôsobiacim maliarom a sochárom P. E. Fiedlerom, v Korču­liarskom pavilóne v Košiciach. Ich výstava vyvolala veľkú polemiku medzi Felvidéki üjságom (FU) a Kassai Újságom (KU),7 ktorá bola klasickým príkladom boja tradičného, konzervatívneho s novátor­ským, moderným. Kritik vo FU vyčítal Kôvárimu (paradoxne) prá­ve jeho prednosti - že zabudol to, čo sa v škole naučil, že nemal vzťah k detailom, k zobrazovaniu diaľok a blízkosti, že bez prípravy nakreslil to, čo videl, že nepotreboval nič vedieť, stačili mu iba impresie. Na stránkach KU mu oponovali viacerí autori, najmä profesor dr. Alka­­lay, ktorý zdôrazňoval príklad európskych umelcov svetového mena (Manet, Monet, Renoir, Degas, Van Gogh), a ktorý v recenzii, vzhľa­dom na vtedajšie košické konzervatívne pomery, prejavil vzácny cit pre pochopenie a ocenenie umeleckej progresívnosti Kôváriho diel. Tri samostatné výstavy uskutočnil Konštantín Kővári v roku 1912: v Budapešti, s kladnou odozvou v tamojších novinách, ktoré vyzdvi­hovali najmä Kôváriho novú techniku pastelov na lúpanej lepenke, ďalej vo Veľkom Varadíne (Oradei) a opäť v Košiciach. Na košickej výstave sa maliar prezentoval 29 grafikami a 40 malbami, z ktorých sa dokonca niektoré predali. U košického publika však výstava ne­vyvolala želanú odozvu. V lete 1913 usporiadal Kővári poslednú samostatnú výstavu, na ktorej predstavil svoju najnovšiu tvorbu. Výstava sa konala v pries­toroch Právnickej akadémie v Košiciach a bola kladne prijatá miest­nou tlačou. Materiálne strádajúci umelec, rozčarovaný konzervatívnym pro­stredím Košíc, ktoré aj napriek občasným kladným hodnoteniam, jeho dielo nepochopilo, požiadal koncom roku 1913 mesto, aby od­kúpilo jeho obraz s košickou tematikou. Po rôznych prieťahoch za­kúpilo mesto vo februári 1914 jeho obraz zobrazujúci námestie pred kalvínskym kostolom. Kővári svoju výstavnú aktivitu neobmedzoval len na prostredie Košíc. Za pomerne krátky čas (1907-1915), ktorý mu bol nepriazňou osudu vymedzený, sa zúčastnil, popri košických podujatiach, via­cerých kolektívnych výstav v Budapešti (Obrazáreň, Dom umenia a Národný salón), z ktorých niektoré mali medzinárodný rozsah, ďalej v Szolnoku a Viedni. Umelcove diela boli aj súčasťou putovnej výstavy Krajinského uhorského spolku výtvarného umenia, ktorá v roku 1910 prešla mnohými mestami vtedajšieho Uhorska. Kôvári­ho účasť na väčšine týchto výstav bola pozitívne hodnotená buda­peštianskymi novinami a niektoré tamojšie kritiky preberali i košic­ké denníky. Možno povedať, že Kôváriho tvorba vo veľkomestskom prostredí Budapešti sa stretla s väčším pochopením než v Košiciach, pridržiavajúcich sa tradicionalizmu. Okolo roku 1913 sa Kôváriho prudký tvorivý rozmach spomalil. Bol to následok duševnej choroby, ktorej progresívny vývoj urýchli­li nepriaznivé materiálne podmienky, vnútorná rozorvanosť, alkohol. Zvrátiť tento bolestný proces nepomohlo ani priaznivé prijatie umel­cových diel na jubilejnej výstave v Szolnoku v roku 1913, ani úspech jeho pastelov, ktoré boli hodnotené ako jedny z najlepších diel na bu­dapeštianskej výstave v Národnom salóne v roku 1915, či zakúpenie jeho obrazu (spolu s dielami ďalších autorov) na výstave deviatich košických maliarov v Košiciach na prelome rokov 1915 a 1916. Konštantín Kővári zomiera 16. júna 1916 v ústave pre duševné choroby v Košiciach vo veku 34 rokov. Pochovali ho na cintoríne na Rozálii, ktorej scenériu tak rád maľoval. Prvou posmrtnou výstavou Konštantína Kôváriho bola prehliad­ka jeho diel usporiadaná Východoslovenským múzeom v roku 1920. Múzeum k nej vydalo i katalóg obsahujúci krátky úvod riaditeľa mú­zea dr. Jozefa Poláka, vlastný životopis Konštantína Kôváriho a zo­znam 128 diel i litografický plagát, ktorého autorom je Vojtech Šipoš. Výstava bola ocenením diela umelca, ktorý počas svojho života bol so svojím programom moderného maliarstva v konzervatívnom prostredí Košíc osamotený, ak nerátame ranú tvorbu košického ma­liara Antona Jasuscha, formujúcu sa v rokoch pred prvou svetovou vojnou. Rokom usporiadania stála Kôváriho výstava na symbolic­kom prahu zrodu košickej moderny 20. rokov, ktorej duchovným otcom sa stal práve Konštantín Kővári. Poznámky 1. Základnou prácou pri štúdiu novodobého výtvarného umenia vý­chodoslovenského okruhu je publikácia Ladislava Saučina Výtvarné umenie na východnom Slovensku 1918-1938 (Košice 1964). Problematiku košickej moder­ny 20. rokov spracoval v knihe Anton Jasusch a zrod východoslovenskéj avant­gardy dvadsiatych rokov (Bva 1966) Tomáš Štraus, ktorý Kôváriho práce pre­zentoval aj v kontexte východoslovenskej moderny 20. rokov na pražskej premié­re výstavy (a katalógu) Apokalypsa XX. Východoslovenská moderna 20. rokov v roku 1996, ktorú pripravila Galéria J.Jakobyho. Pozornosť Kôváriho dielu veno­val Marián Váross vo vysokoškolskom učebnom texte Výtvarný život na Sloven­sku na začiatku 20. storočia. Maliarstvo a grafika (Bva 1971). Ma vývojovú lí­niu smerujúcu od Konštantína Kôváriho cez umelcov košickej moderny 20. rokov k dielu Júliusa Jakobyho poukazuje Ján Abelovský v monografii Július Jakoby /1903-1985/ (Bva 1994). 2. Katalóg obsahuje 125 diel. Výstavu a katalóg pri­pravil kolektív pracovníkov Krajskej galérie. Úvodný text napísala Mária Spoloční­­ková. 3. Katalóg obsahuje 34 akvarelov, kresieb a pastelov. Autorom výstavy a katalógu je Imrich Groško. 4. Pozri bližšie: Mihóková.M.: Výtvarný život a výstavba Košíc v rokoch 1848-1918. Tematická bibliografia. Štátna vedecká knižnica. Koši­ce 1985 a Saučin, L.: Elemír Halász-Hradil a umenie jeho doby. Bratislava 1962. 5. V tu už spomínanom liste Kővári napísal, že čo chcel v Paríži vidieť, to si už po­zrel. 6. Tomáš Štraus a Marián Váross v spomínaných publikáciách nachádzajú analógiu s Kôváriho expresionizmom v tvorbe Van Gogha. Je pravdepodobné, že v Paríži sa mohol s jeho tvorbou oboznámiť. 7. Pozri: Mihóková, M.: c.d. Individuálne výstavy 1909 - Výstavný trh grafík K.Kôváriho. Košice, Hlavná 65,18.4.-20.4. - Výstava K. Kôváriho a A. Lakatosa. Košice, hotel Schalkház, od 8.12. 1911 - K. Kővári - P. E. Fiedler - A. Lakatos. Košice, Korčuliarsky pavilón, od 11. 6. 1912 - Výstava K. Kôváriho. Budapešť, Dom umenia, od 25. 2. -Výstava K. Kôváriho. Veľký Varadín (Oradea), Župný dom. -Výstava K. Kôváriho. Košice, Korčuliarsky pavilón, od 1. 5. 1913 -Výstava K. Kôváriho. Košice, Právnická akadémia, 27.6.-14.7. 1920 - Výstavka Konštantína Kôváriho. Košice, Východoslovenské múzeum, 15. - 18. 3. 1926 - Pamätná výstava obrazov Szilárda Kôváryho s príležitosti 10 ročného výročia smrti umelca. Košice, Východoslovenské múzeum, 3. - 12. 10. 1957 - Konštantín Kővári. Súbor obrazov. Košice, Krajská galéria, 14. 7. - 30. 8. 1986 - Konštantín Kővári. Výber z diela. Košice, Východoslovenská galéria, 18. 4. - 18. 5. Kolektívne výstavy 1907 - Výstava Krajinského uhorského spolku výtvarného ume­nia. Budapešť, Obrazáreň (Műcsarnok), od 27. 4. 1909 - Medzinárodná výstava grafiky. Budapešť, Obrazáreň. 1910 - Medzinárodná výstava impresionistov. Budapešť, Dom ume­nia, február. -Medzinárodná výstava humoristických obrazov. Budapešť, apríl. - Putovná výstava Krajinského uhorského spolku výtvarného umenia. Jáger, 8. - 20. 9. Miškovec, 25. 9. - 9. 10. Košice, Kor­čuliarsky pavilón, 14. - 25.10. Prešov, 30.10.-8. 11. Nové mes­to pod Šiatrom, 12. - 22. 11. Debrecín, 27.11.-11. 12. Gyöngyös, 17. - 27.12. 1911 - Výstava grafiky. Budapešť, marec. - Clmeleckopriemyselná výstava. Košice, Korčuliarsky pavi­lón, 2. 9. -1. 10. - Jubilejná výstava Krajinského uhorského spolku výtvarné­ho umenia. Budapešť, Obrazáreň, december. 1912 - Výstava Krajinského uhorského spolku výtvarného umnia. Budapešť, Obrazáreň, máj. -Výstava obrazov. Košice, Korčuliarsky pavilón, od 28. 7. 1913 - Výstava pri príležitosti 10. výročia umeleckej kolónie v Szol­noku. Szolnok. - Výstava v Dome umenia. Budapešť. 1914 - Výstava v Dome umenia. Viedeň, marec. 1915 - Výstava v Národnom salóne. Budapešť, jún. - Výstava deviatich košických maliarov. Košice, Vyššie gym­názium premonštrátov, december 1915/január 1916. 1918 - Dobročinná výstava obrazov hornouhorských maliarov. Ko­šice, Vojenské veliteľstvo, 17. 2.-10. 3.

Next