Národná Obroda, apríl 1945 (I/25-36)
1945-04-01 / nr. 25
ZA 2 KORUNY NÁRODNÁ OBRODA Orgán Slovenskej národnej rady I. rolník Nedeľa, 1. apríla 1945 Číslo 25 Vzkriesenie Slovanstva Napísal člen akademie SSSR N. Deržavin Jedným z najvýznamnejších faktorov európskej histórie posledných storočí je stále viac rastúce a šíriace sa poznanie bratstva slovanských národov. Toto poznanie korení v ďalekej historickej minulosti, kedy slovanské národy žily prostým a mierumilovným životom prvých usadlíkov strednej a východnej Európy. Z toho vyplýva jednota jazyka, jednota na dlhej ceste kultúrno-historického vývoja, jednota prvotných kultúrnych návykov a výdobytkov. Všetky vetvy kedysi jednotného slovanského národa, ktorý sídlil na ohromnom priestore medzi riekami Labe a Donom a medzi Severným, Jaderským a Egejským, uchovávaly po dlhý čas tesné sväzky. Ale rozdielne životné podmienky jednotlivých plemien slovanského národa přinutily niekoľkých z ich vzdialiť sa druh od druha, čím získaly osobitné ikultúrno-národné vlastnosti. Stačí napr, spomenúť, že východní Slovania museli po mnoho stáročí zápasiť s nájazdmi stepných kočovníkov, a znášať dvojstoročné panstvo Mongolov. Zatiaľ západní Slovania zápasili s rastúcou agresivitou nemeckých dobyvateľov. Rozdelení podmienkami feudálnej rozdrobenosti, uzavretí do úzkych rámcov feudálnych panstiev, slovanské národy nie vždy mohly podať druh druhovi pomocnú ruku. Vedomie bratstva nevymizlo však ani v týchto ťažkých časoch. Hocijako sa snažili cudzí vladári, alebo sami slovanskí feudálni vlastníci, ktorí vojvodili vo vykorisťovaní, vyničiť onen vysoký a blahorodý cit, nepodarilo sa im to. Najlepší synovia slovanských národov zavše hlboko pociťovali túto vzájomnosť, žíl.' \ *’cj a usilovali sa ju nielen zachovať, ale šírili ju aj medzi široké vrstvy národa. Boly aj v minulosti chvíle, keď myšlienka a vedomie bratstva slovanských národov premáhalo všetky prekážky a tvorilo veľké diela. Takou je slávna Griinwaldská bitka (1410), v ktorej vojská Rusov, Lkrajincov, Bielorusov, Poliakov, Čechov a Liťvanov pod jedným velením spôsobilý smrteľnú porážku dávnym predchodcom hitlerovcov — rytierom Nemeckého rádu. Veľký Hus nazval túto vojnu spravodlivou a slávny český vojvoda Ján Žiška dostal v nej svoj ohňový krst. V tom samom čase zaznieva na ďalekých „hraniciach“ slovanského sveta, v Moskve, plamenné proroctvo o sjednoteni slovanských národov. Počiatkom polovice XV. stor. upadá väčšia časť slovanských národov pod panstvom cudzincov. Rozšírenie tureckej moci na Balkánskom polostrove a pád Carihradu obracajú zraky a nádeje južných Slovanov k Rusku, ako k jedinému záchrancovi od tureckého jarma. Západní Slovania vedú zatiaľ beznádejný zápas proti násilnej germanizácii a maďarizácii. Koncom XVIH. stor. padá vnútorne zhnité, šľachtické Poľsko a začiatkom XIX. stor. iba jeden zo všetkých slovanských národov uchováva si samostatnosť a nezávislosť — národ ruský. Staré vedomie bratstva slovanských národov dostáva novú náplň, cíti sa novými myšlienkami spolupatričnosti. Spoločne proti nepriateľom Slovanstva Priateľstvo Puškina, Mickiewicza, obracanie sa osobnosti národnej obrody v Čechách, v Pulharsku a v Srbsku k ruskému národu a k ruskej kultúre, hrdinská obrana vodcov poľských národne oslobodzovacích povstaní s predstaviteľmi ruskej revolučnej demokracie — Hercenom, Černiševským a Dobroljubovom — toto všetko je ohlas jediného procesu plného poznania idey bratstva slovanských národov. Ruská pomoc Srbom v ich zápase za politickú nezávislosť, oslobodzovacia vojna rokov 1877—78, ktorá priniesla plnú slobodu bulharskému národu, znova a znova pripomínalo južným Slovanom, že Rusi sú ich skutoční bratia. Prekonávajúc politické intrigy, išiel ruský národ v ústrety svojim bratom. R. 1848 on zachraňoval dvojich bratov — Chorváíoy a Slovincov pred maďarizáciou a germanizáciou. R. 1863 on ústami svojich najlepších ľudí pozdravoval poľských révolu cionárov -“"bojovníkov za slobodu a nezáG iosť poľského národa. Najlepší synovia zán; ných a južných Slovanov sledovali vždv veľkým vzrušením gigantický zápas — ki viedol ruský národ spolu s ostatnými národmi ruského impéria proti samovláde statkárov a kapitalistov. Veľké víťazstvo, dosiahnuté národmi Ruska v októbri 1917, spravodlivo oceňovaly všetky slovanské národy ako záležitosť krvne im blízku. Od tejto veľkej revolúcie vedú aj mnohé západné a južné slovanské národy svoje štátne záležitosti, čoho by bez mocného popudu, spôsobeného touto revolúciou k prospechu ich národne oslobodzovacích a revolučných snáh oeboly dosiahly. ★ Hlbokým vedomím bratstva slovanských národov je prestúpená slovanská literatúra. Ljuben Karavelov, Georgij Rakovskij, Christo Botét, Vjačeslav Hanka, Kopitar, Vuk Karadžič, Pavol Šafárik, Ján Kollár, Stanko Vraz, Petro Preradovič, Anton Aškert, Jocan Jovanovič, Taras Ševčenko, Janko Kúpala, celá plejada ruských majstrov slova, — všetci, každý vo svojej reči, každý svojským spôsobom ospieval tento veľký cit. Čím bližšie k nášmu veku, tým silnejšie sa spájala myšlienka bratstva slovanských národov s myšlienkou demokracie a porozumením k právam iných národov. Mimoriadne prudkou silou vzplanul tento' cit v ťažkých rokoch nemecko-fašistlckej agresie. Sovietsky sväz bol jediným štátom, ktorý nielenže neuznal hitlerovskú anexiu Československa, ale osvedčil sa pohotové prispieť mu so zbraňou na pomoc. Hitlerovské ťaženie proti SSSR bolo správne spoznané všetkými slovanskými národmi ako úder proti Slovanstvu ako celku, ako pokus zverského nemecko-fašistlckého imperializmu porobiť sj raz navždy všetky slovanské národy. Hitler vedel veľmi dobre, že pokiaľ stojí na nohách ruský národ, stojí i celý slovanský svet a chystajúc sa položiť svoju tlapu na Moskvu, chcel tým uvrhnúť v okovy navždy aj Prahu, Bratislavu, Belehrad, Ljubljana, Varšavu, Soiiu i Záhreb. Dúial, že jeho politika lži, vydierania, zrady, proterečenia si, nedá Slovanom možnosti sjednotit sa a vystúpiť proti nemu so svojimi obrovskými silami. Prepočítal sa aj v tom. Svätý cit bratstva dokázal sa silnejším intríg a pletích fašistických a profašistických elementov. Záludný úder zo zálohy 22. júna 1941, pobúril celú masu slovanských národov. Každý deň hrdinského zápasu národov SSSR bol zároveň aj dňom života celého slovanského sveta. Ihneď po vyhlásení maršala Stalina 3. júla 1941, kedy múdrou a hlbokou analýzou upozornil na úlohy a význam partizánskeho boja za podmienok súčasnej vojny, vzplanul a rozšíril sa partizánsky boj v Juhoslávii. Čoskoro zmenil sa v mohutnú národno-oslobodzovaciu vojnu, v ktorej sa sjednocujú všetky predtým nejednotné národy Juhoslávie, prekonávajú národné nedorozumenia a predsudky. Rastie silná armáda juhoslovanského Výboru národného oslobodenia, bojujú po boku Srbi, Chorváti, Černohorci, Slovinci, Bosniaci a Makedonci. Veľký organizátorský a vojvodcovský talent maršala Tita sjednotil rozdelené skupiny v stálu armádu, ktorá za pomoci Červenej armády zakončuje očistenie štátu od nemeckých okupantov. Začal sa aj víťazný nástup sovietskej armády od Volgy k Odre, od predhorí Kavkazu ku Karpatom. Je to nástup všetkých národov Sovietskeho sväzu, preniknutý jediným, všetko premáhajúcim úsilím, poraziť nepriateľa a oslobodiť okupované územia tak na východe, ako aj na juhu a západe. Cit bratskej spolupatričnosti slovanských národov nadiktoval múdre rozhodnutie vytvoriť na území SSSR vojenské útvary jednotlivých slovanských národov. Najprv to bola len poľská divízia, potom sbor, neskôr armáda; utvorila sa československá brigáda a neskôr armádny sbor; utvoril sa juhoslovanský vojenský sbor — dôsledok to pevného puta, ktoré roztrhať nie je vstave sila nijakého Hitlera. Budúcnosť má brafsfvo slovanských národov Tvorenie bratského bojového sväzku nebola ľahká úloha. Mnoho prekážok bolo treba prekonať. Intrigy hitlerovcov, pletichy Sosnkovských, podlé prisluhovanie všelijakých Nedičov, Paveličov, Filovcov a Bagrianovcov, provokácie Mihajlovičovcov a Tisovcov — všetko to bolo treba prekonať. Ale zdravý rozum a srdce národov volilo dobre. Smietly so svojej cesty provokatérov a zradcov a tak sa prebíjaly k nedotknuteľnému cieľu. Radostným pre všetkých Slovanov bol návrat bulharského národa, hoci trochu oneskorený, do vlastných rodných radov. Tak ako pred sedemdesiatimi rokmi bulharský národ bol oslobodený zpod tyranie a bezprávia pomocou Veľké a slávne dni, ktoré prežívame: My sme účastníci a svedkovia veľkých historických udalostí — udalostí, ktoré sa připravovaly po mnoho sto rokov: sbratrenie slovanských národov v činoch. Červená armáda národov SSSR, spolu s poľským volskom, čs. armádnym sborom a juhoslovanským armádnym sborom kráča na svojom víťaznom pochode. Úplne sa splnily slová maršala Stalina, vedúceho národy SSSR, ktoré vyriekol vo svojom historickom prejave 3. júla 1941: „Naša vojna za slobodu našej otčiny je totožná so zápasom národov Európy a Ameriky za ich nezávislosť a demokratické slobody.“ Vojna proti nemeckému fašizmu blíži sa ku koncu. „Jednotný front národov, bojujúcich za slobodu proti porobeniu a hrozbe porobenia so strany fašistickej armády Hitlera“ (Stalin) —■ víťazí. Ranená netnecká zver už zalieza do svojho brlohu a blízky je čas, keď bude dobytá s konečnou platnosťou. Bratstvo slovanských národov, podporované veľkými slobodumilovnými národmi Veľkej Británie a USA upevnilo sa historickými skúškami v ohni a preliatou krvou. Blížia sa dni mierovej pracovnej výstavby, dni pracovného vypätia, dni znovuvýstavby premnohých, zverským nepriateľom zničených hospodárskych a kultúrnych hodnôt. Aj tu sa musí prejaviť idea a cit slovanskej spolupatričnosti v činoch. Už sa ukazujú obrysy bratskej spolupráce slovanských národov v povojnovom období! Všeobecné základy položené boly na historických rozhodnutiach moskovskej konferencii roku 1943, s realizovaním ktorých začalo sa v Dohode o priateľstve, vzájomnej pomoci a povojnovej spolupráci medzi SSSR a Československou republikou, ktorá bola podpísaná 12. decembra 1943. Bratský bojový sväzok slovanských národov v borbe proti nemeckému fašizmu, bratský sväzok v boji proti akejkoľvek možnosti obnovenia divokej nemeckej politiky „Drang nach Osteň“, tesne družné priateľstvo v povojnových časoch — toto sú jednotlivé formy realizovania spolupráce medzi slovanskými národmi. Je to tým viac žiaduce, aby sa odstránila jedna z najvážnejších prekážok, zabraňujúcich takej spolupráci v predvojnovom období. Ako vrcholne správne napísal prezident Československej republiky Dr. Eduard Beneš: „Slovanské národy vyjdú z tejto vojný opäť slobodné, so svojimi vlastí, >mi štátmi. Dosiahne sa toho však len vtedy — pokračuje Dr. Beneš —, ak všetky slovanské národy utvoria po vojne národné, demokratické režimy... a ak budú odhodlane, dostatočne radikálne riešiť svoje vnútorné, politické, národné a hospodárske problémy.“ S plným rozvitím tohto procesu súvisí aj budúce trvalé bratstvo slovanských národov. V mieri práve tak, ako sa utvorilo a upevnilo vo vojne. Nie je to však ono bratstvo, ktoré falošne hlásali „panslavisti“ — ako pán typu ruského Milkova. — „bratstvo“ vykorisťovateľov a utláčateľov. Budúcnosť má bratstvo demokratických slovanských národov. Nemci chceli rozbit iednotu Slovanov — Docielili však opak: V dnešnej vojnovej víchrici Slovania si uvedomili svoju silu vyplývajúcu zo slovanské/' jednoty a pochopili, že /e len táto jednota ~h povedie od víťazstva k vítazstvu v boji za uplatnenie sa Slovanstva v usporiadaní nového sveta. Slobod no dýchať,., Dobroslav Chrobák Istotne poznáte téri pocit: Vraciate sa po dlhom čase z ďalekého mesta do rodného kraja. Vystúpite z dusného vlaku niekedy v podvečer na malej staničke a v tej chvíli yás ovanie dávno známa vôňa rodného kraja. Gítite ju v povetrí, chladí vás sviežim dotykom na tvári, šteklí vás v zátylí, ovinie sa vám okolo členkov, ba dostane sa vám rozhalenou košeľou až na prsia. Je to pocit veľmi určitý a mocný, no ťažko je lokalizovať ho a nedá sa vnímať jedným orgánom. Otočí na všetky smysly a keď nie inšie, žiada sa vám aspoň zhlboka vydýchnuť. Fyzické uvoľnenie a priam rozkoš z tohto uvoľnenia prináša vám pozdrav domova a uistenie, že tam, doma, je všetka v poriadku, všetci že sú zdraví a čakajú na vás pri zakrytom stole s teplou večerou, ktorá vám tak dobre padne, prv než si ľahnete ds známej postele, ktorú pre vás ustlaly znám# a drahé ruky. Podobný pocit, lenže oveľa hlbší a intenzívnejší majú dnes všetci tí, ktorým je dožičené dýchať na oslobodenej čiastke našej vlasti, Zprvoti je tento pocit — pocit úplného telesnéhí i duševného uvoľnenia — taký prudký, že sa čioveku od neho až hlava zamotá. Je mu ako rekonvalescentovi, ktorý prvý raz vstal z postele: cíti sa neobyčajne ľahkým, no napriek' tomu nohy ho nechcú počúvať a oči, odvyknuté dívať sa do svetla, sú oslepené, že sa do nich až slzy tisknú. Panebože, veď je tu toľko slobody odrazu! Slobodne dýchať, slobodne sa pohybovať, slobodne a nahlas hovoriť o vše-, tkom, o čom sa doteraz len po kútoch šeptalo, slobodne čítať čierno na bielom, že áno, že je to skutočnosť a nielen horúčkovitý sen, že sa vracia prezident, že budú spievať krasnoarmejci, že bude akadémia, na ktorej verejná prehovorí ten, ktorého už boli vyhlásili za mŕtveho. Veď sa to ani nedá všetko odrazu poňať a pochopiť. Zpočiatku je z toho všetkého len taká bohapustá radosť, také bláznivé uvoľnenie všetkých smyslov, že keby bolo času pozastaviť sa nad tým, musel by si človek ppipadať ako, s odpustením, teliatko, kto-ré gazda v slnečné jarné ráno po prvý ráz vypusti! na dvor, aby sa poriadne a do Chuti \ yskákalo. Ozaj, veď okrem tohto všetkého je tu ešte aj jar a je tu aj Veľká noc. A malý by vari. byt aj oblievačky. Mala by sa, ako vždy, ai tohto roku vrátiť všetka tá poézia do mladých sŕdc, na ktorú sme od vzrušenia skoro za-, budli. Nad oráčovou brázdou by mal znovu , vzlietnuť škovrán a na halúzkach orgovánu malý by už byt o tomto čase svieže lepkavé pupence. Ozaj, či sú vskutku tam? A či sa nájdu ľudia, ktorí si ich aj dnes všimnú a potešia sa nimi? Istotne sa nájdu. Lenže ich potešenie a radosť nad prebúdzajúcou sa prírodou musí byt tohto roku tichšia a skromnejšia, pretože táto radosť je prehlušená oveľa väčšou radosťou, oveľa mocnejším plesaním nad vzkriesenou slobodou a prebúdzajúcim sa životom ubitých národov. I škovránok a po- ' ézia mladých sŕdc príde raz ešte k slovu. Toho času väčšmi však než spev škovránka lahodí nášmu uchu dunenie diel, ktorými šú rozbíjané na prach a popol ostatné zvyšky barbarského mocnářstva, ktoré si ešte len nedávno trúfalo sputnať celý svet a zapriahrmť ho do svojej zbojníckej káry. Sviatky vzkriesenia ma.iú dnes teda nový a vypuklejší význam: oslobodené a práve oslobodzované národy Európy slávia v nich zmŕtvychvstanie ■ svojich nezadatelných práv na samostatný a slcbcdný život. Pred pár dňami prešlo since ponad rovník, stúpa vždy vyššie nad zmučenou severnou pologuľou a s ním stúpa vždy vyššie a vyššie i slnko nášho nového ž’vota. Dnes už netreba byt vari ani prorokom, aby sme mohli predpovedať, že prv, než tamto slnko na oblohe dosiahne svojho kulminačného bodu, bude kulminovať i slnko nášho nového života a démon tmy prepadne sa definj^'vn* do jazerných pefejel, kam odjakživa patril