Národná Obroda, apríl 1945 (I/25-36)

1945-04-01 / nr. 25

ZA 2 KORUNY NÁRODNÁ OBRODA Orgán Slovenskej národnej rady I. rolník Nedeľa, 1. apríla 1945 Číslo 25 Vzkriesenie Slovanstva Napísal člen akademie SSSR N. Deržavin Jedným z najvýznamnejších faktorov európ­skej histórie posledných storočí je stále viac rastúce a šíriace sa poznanie bratstva slovan­ských národov. Toto poznanie korení v ďale­kej historickej minulosti, kedy slovanské ná­rody žily prostým a mierumilovným živo­tom prvých usadlíkov strednej a východnej Európy. Z toho vyplýva jednota jazyka, jed­nota na dlhej ceste kultúrno-historického vý­voja, jednota prvotných kultúrnych návykov a výdobytkov. Všetky vetvy kedysi jednotné­ho slovanského národa, ktorý sídlil na ohrom­nom priestore medzi riekami Labe a Donom a medzi Severným, Jaderským a Egejským, uchovávaly po dlhý čas tesné sväzky. Ale roz­dielne životné podmienky jednotlivých ple­mien slovanského národa přinutily niekoľkých z ich vzdialiť sa druh od druha, čím získaly osobitné ikultúrno-národné vlastnosti. Stačí napr, spomenúť, že východní Slovania museli po mnoho stáročí zápasiť s nájazdmi stepných kočovníkov, a znášať dvojstoročné panstvo Mongolov. Zatiaľ západní Slovania zápasili s rastúcou agresivitou nemeckých dobyvateľov. Rozdelení podmienkami feudálnej rozdrobeno­sti, uzavretí do úzkych rámcov feudálnych panstiev, slovanské národy nie vždy mohly podať druh druhovi pomocnú ruku. Vedomie bratstva nevymizlo však ani v tých­to ťažkých časoch. Hocijako sa snažili cudzí vladári, alebo sami slovanskí feudálni vlast­níci, ktorí vojvodili vo vykorisťovaní, vyničiť onen vysoký a blahorodý cit, nepodarilo sa im to. Najlepší synovia slovanských národov zavše hlboko pociťovali túto vzájomnosť, žíl.' \ *’cj a usilovali sa ju nielen zachovať, ale šírili ju aj medzi široké vrstvy národa. Boly aj v minulosti chvíle, keď myšlienka a vedo­mie bratstva slovanských národov premáhalo všetky prekážky a tvorilo veľké diela. Takou je slávna Griinwaldská bitka (1410), v ktorej vojská Rusov, Lkrajincov, Bielorusov, Polia­kov, Čechov a Liťvanov pod jedným velením spôsobilý smrteľnú porážku dávnym predchod­com hitlerovcov — rytierom Nemeckého rádu. Veľký Hus nazval túto vojnu spravodlivou a slávny český vojvoda Ján Žiška dostal v nej svoj ohňový krst. V tom samom čase zaznie­va na ďalekých „hraniciach“ slovanského sveta, v Moskve, plamenné proroctvo o sjed­­noteni slovanských národov. Počiatkom polovice XV. stor. upadá väčšia časť slovanských národov pod panstvom cu­dzincov. Rozšírenie tureckej moci na Balkán­skom polostrove a pád Carihradu obracajú zraky a nádeje južných Slovanov k Rusku, ako k jedinému záchrancovi od tureckého jar­ma. Západní Slovania vedú zatiaľ beznádejný zápas proti násilnej germanizácii a maďarizá­cii. Koncom XVIH. stor. padá vnútorne zhnité, šľachtické Poľsko a začiatkom XIX. stor. iba jeden zo všetkých slovanských národov ucho­váva si samostatnosť a nezávislosť — národ ruský. Staré vedomie bratstva slovanských národov dostáva novú náplň, cíti sa novými myšlienkami spolupatričnosti. Spoločne proti nepriateľom Slovanstva Priateľstvo Puškina, Mickiewicza, obracanie sa osobnosti národnej obrody v Čechách, v Pulharsku a v Srbsku k ruskému národu a k ruskej kultúre, hrdinská obrana vodcov poľských národne oslobodzovacích povstaní s predstaviteľmi ruskej revolučnej demokra­cie — Hercenom, Černiševským a Dobrolju­­bovom — toto všetko je ohlas jediného pro­cesu plného poznania idey bratstva slovan­ských národov. Ruská pomoc Srbom v ich zápase za politickú nezávislosť, oslobodzova­cia vojna rokov 1877—78, ktorá priniesla plnú slobodu bulharskému národu, znova a znova pripomínalo južným Slovanom, že Rusi sú ich skutoční bratia. Prekonávajúc politické intri­gy, išiel ruský národ v ústrety svojim bra­tom. R. 1848 on zachraňoval dvojich bratov — Chorváíoy a Slovincov pred maďarizáciou a germanizáciou. R. 1863 on ústami svojich najlepších ľudí pozdravoval poľských révolu cionárov -“"bojovníkov za slobodu a nezáG iosť poľského národa. Najlepší synovia zán; ných a južných Slovanov sledovali vždv veľkým vzrušením gigantický zápas — ki viedol ruský národ spolu s ostatnými národmi ruského impéria proti samovláde statkárov a kapitalistov. Veľké víťazstvo, dosiahnuté ná­rodmi Ruska v októbri 1917, spravodlivo oce­ňovaly všetky slovanské národy ako záleži­tosť krvne im blízku. Od tejto veľkej revolúcie vedú aj mnohé západné a južné slovanské národy svoje štátne záležitosti, čoho by bez mocného popudu, spôsobeného touto revolú­ciou k prospechu ich národne oslobodzova­cích a revolučných snáh oeboly dosiahly. ★ Hlbokým vedomím bratstva slovanských ná­rodov je prestúpená slovanská literatúra. Lju­­ben Karavelov, Georgij Rakovskij, Christo Bo­tét, Vjačeslav Hanka, Kopitar, Vuk Karadžič, Pavol Šafárik, Ján Kollár, Stanko Vraz, Petro Preradovič, Anton Aškert, Jocan Jovanovič, Taras Ševčenko, Janko Kúpala, celá plejada ruských majstrov slova, — všetci, každý vo svojej reči, každý svojským spôsobom ospie­val tento veľký cit. Čím bližšie k nášmu veku, tým silnejšie sa spájala myšlienka bratstva slovanských národov s myšlienkou demokra­cie a porozumením k právam iných národov. Mimoriadne prudkou silou vzplanul tento' cit v ťažkých rokoch nemecko-fašistlckej agre­sie. Sovietsky sväz bol jediným štátom, ktorý nielenže neuznal hitlerovskú anexiu Česko­slovenska, ale osvedčil sa pohotové prispieť mu so zbraňou na pomoc. Hitlerovské ťaženie proti SSSR bolo správne spoznané všetkými slovanskými národmi ako úder proti Slovan­stvu ako celku, ako pokus zverského nemec­­ko-fašistlckého imperializmu porobiť sj raz navždy všetky slovanské národy. Hitler vedel veľmi dobre, že pokiaľ stojí na nohách ruský národ, stojí i celý slovanský svet a chystajúc sa položiť svoju tlapu na Moskvu, chcel tým uvrhnúť v okovy navždy aj Prahu, Bratislavu, Belehrad, Ljubljana, Varšavu, Soiiu i Záhreb. Dúial, že jeho politika lži, vydierania, zrady, proterečenia si, nedá Slovanom možnosti sjednotit sa a vystúpiť proti nemu so svojimi obrovskými silami. Prepočítal sa aj v tom. Svätý cit bratstva dokázal sa silnejším intríg a pletích fašistických a profašistických ele­mentov. Záludný úder zo zálohy 22. júna 1941, pobúril celú masu slovanských národov. Každý deň hrdinského zápasu národov SSSR bol zároveň aj dňom života celého slovanské­ho sveta. Ihneď po vyhlásení maršala Stalina 3. júla 1941, kedy múdrou a hlbokou analýzou upozornil na úlohy a význam partizánskeho boja za podmienok súčasnej vojny, vzplanul a rozšíril sa partizánsky boj v Juhoslávii. Čo­skoro zmenil sa v mohutnú národno-oslobo­­dzovaciu vojnu, v ktorej sa sjednocujú všetky predtým nejednotné národy Juhoslávie, pre­konávajú národné nedorozumenia a predsud­ky. Rastie silná armáda juhoslovanského Vý­boru národného oslobodenia, bojujú po boku Srbi, Chorváti, Černohorci, Slovinci, Bosniaci a Makedonci. Veľký organizátorský a vojvod­­covský talent maršala Tita sjednotil rozdelené skupiny v stálu armádu, ktorá za pomoci Čer­venej armády zakončuje očistenie štátu od nemeckých okupantov. Začal sa aj víťazný ná­stup sovietskej armády od Volgy k Odre, od predhorí Kavkazu ku Karpatom. Je to nástup všetkých národov Sovietskeho sväzu, prenik­nutý jediným, všetko premáhajúcim úsilím, poraziť nepriateľa a oslobodiť okupované úze­mia tak na východe, ako aj na juhu a západe. Cit bratskej spolupatričnosti slovanských ná­rodov nadiktoval múdre rozhodnutie vytvoriť na území SSSR vojenské útvary jednotlivých slovanských národov. Najprv to bola len poľ­ská divízia, potom sbor, neskôr armáda; utvo­rila sa československá brigáda a neskôr ar­mádny sbor; utvoril sa juhoslovanský vojen­ský sbor — dôsledok to pevného puta, ktoré roztrhať nie je vstave sila nijakého Hitlera. Budúcnosť má brafsfvo slovanských národov Tvorenie bratského bojového sväzku nebola ľahká úloha. Mnoho prekážok bolo treba pre­konať. Intrigy hitlerovcov, pletichy Sosnkov­­ských, podlé prisluhovanie všelijakých Nedi­­čov, Paveličov, Filovcov a Bagrianovcov, provokácie Mihajlovičovcov a Tisovcov — všetko to bolo treba prekonať. Ale zdravý rozum a srdce národov volilo dobre. Smietly so svojej cesty provokatérov a zradcov a tak sa prebíjaly k nedotknuteľnému cieľu. Radost­ným pre všetkých Slovanov bol návrat bul­harského národa, hoci trochu oneskorený, do vlastných rodných radov. Tak ako pred se­demdesiatimi rokmi bulharský národ bol oslo­bodený zpod tyranie a bezprávia pomocou Veľké a slávne dni, ktoré prežívame: My sme účastníci a svedkovia veľkých historic­kých udalostí — udalostí, ktoré sa připravo­valy po mnoho sto rokov: sbratrenie slovan­ských národov v činoch. Červená armáda ná­rodov SSSR, spolu s poľským volskom, čs. armádnym sborom a juhoslovanským armád­nym sborom kráča na svojom víťaznom po­chode. Úplne sa splnily slová maršala Stalina, vedúceho národy SSSR, ktoré vyriekol vo svojom historickom prejave 3. júla 1941: „Na­ša vojna za slobodu našej otčiny je totožná so zápasom národov Európy a Ameriky za ich nezávislosť a demokratické slobody.“ Vojna proti nemeckému fašizmu blíži sa ku koncu. „Jednotný front národov, bojujúcich za slobodu proti porobeniu a hrozbe porobenia so strany fašistickej armády Hitlera“ (Stalin) —■ víťazí. Ranená netnecká zver už zalieza do svojho brlohu a blízky je čas, keď bude do­bytá s konečnou platnosťou. Bratstvo slovan­ských národov, podporované veľkými slobo­­dumilovnými národmi Veľkej Británie a USA upevnilo sa historickými skúškami v ohni a preliatou krvou. Blížia sa dni mierovej pra­covnej výstavby, dni pracovného vypätia, dni znovuvýstavby premnohých, zverským ne­priateľom zničených hospodárskych a kultúr­nych hodnôt. Aj tu sa musí prejaviť idea a cit slovanskej spolupatričnosti v činoch. Už sa ukazujú obrysy bratskej spolupráce slovan­ských národov v povojnovom období! Všeo­becné základy položené boly na historických rozhodnutiach moskovskej konferencii roku 1943, s realizovaním ktorých začalo sa v Do­hode o priateľstve, vzájomnej pomoci a povoj­novej spolupráci medzi SSSR a Českosloven­skou republikou, ktorá bola podpísaná 12. decembra 1943. Bratský bojový sväzok slo­vanských národov v borbe proti nemeckému fašizmu, bratský sväzok v boji proti akejkoľ­vek možnosti obnovenia divokej nemeckej po­litiky „Drang nach Osteň“, tesne družné pria­teľstvo v povojnových časoch — toto sú jed­notlivé formy realizovania spolupráce medzi slovanskými národmi. Je to tým viac žiaduce, aby sa odstránila jedna z najvážnejších pre­kážok, zabraňujúcich takej spolupráci v pred­vojnovom období. Ako vrcholne správne na­písal prezident Československej republiky Dr. Eduard Beneš: „Slovanské národy vyjdú z tejto vojný opäť slobodné, so svojimi vlastí, >­­mi štátmi. Dosiahne sa toho však len vtedy — pokračuje Dr. Beneš —, ak všetky slovanské národy utvoria po vojne národné, demokra­tické režimy... a ak budú odhodlane, dosta­točne radikálne riešiť svoje vnútorné, politic­ké, národné a hospodárske problémy.“ S plným rozvitím tohto procesu súvisí aj budúce trvalé bratstvo slovanských národov. V mieri práve tak, ako sa utvorilo a upevnilo vo vojne. Nie je to však ono bratstvo, ktoré falošne hlásali „panslavisti“ — ako pán typu ruského Milkova. — „bratstvo“ vykorisťova­teľov a utláčateľov. Budúcnosť má bratstvo demokratických slovanských národov. Nemci chceli rozbit iednotu Slovanov — Docielili však opak: V dnešnej vojnovej víchrici Slovania si uvedomili svoju silu vy­plývajúcu zo slovanské/' jednoty a pochopili, že /e len táto jednota ~h povedie od víťazstva k vítazstvu v boji za uplatnenie sa Slovanstva v usporiadaní nového sveta. Slobod no dýchať,., Dobroslav Chrobák Istotne poznáte téri pocit: Vraciate sa po dlhom čase z ďalekého mesta do rodného kra­ja. Vystúpite z dusného vlaku niekedy v pod­večer na malej staničke a v tej chvíli yás ovanie dávno známa vôňa rodného kraja. Gí­­tite ju v povetrí, chladí vás sviežim dotykom na tvári, šteklí vás v zátylí, ovinie sa vám okolo členkov, ba dostane sa vám rozhalenou košeľou až na prsia. Je to pocit veľmi určitý a mocný, no ťažko je lokalizovať ho a nedá sa vnímať jedným orgánom. Otočí na všetky smysly a keď nie inšie, žiada sa vám aspoň zhlboka vydýchnuť. Fyzické uvoľnenie a priam rozkoš z tohto uvoľnenia prináša vám pozdrav domova a uistenie, že tam, doma, je všetka v poriadku, všetci že sú zdraví a čakajú na vás pri zakrytom stole s teplou večerou, ktorá vám tak dobre padne, prv než si ľahnete ds známej postele, ktorú pre vás ustlaly znám# a drahé ruky. Podobný pocit, lenže oveľa hlbší a intenzív­nejší majú dnes všetci tí, ktorým je dožičené dýchať na oslobodenej čiastke našej vlasti, Zprvoti je tento pocit — pocit úplného telesné­­hí i duševného uvoľnenia — taký prudký, že sa čioveku od neho až hlava zamotá. Je mu ako rekonvalescentovi, ktorý prvý raz vstal z po­stele: cíti sa neobyčajne ľahkým, no napriek' tomu nohy ho nechcú počúvať a oči, odvyknu­té dívať sa do svetla, sú oslepené, že sa do nich až slzy tisknú. Panebože, veď je tu toľko slobody odrazu! Slobodne dýchať, slobodne sa pohybovať, slobodne a nahlas hovoriť o vše-, tkom, o čom sa doteraz len po kútoch šeptalo, slobodne čítať čierno na bielom, že áno, že je to skutočnosť a nielen horúčkovitý sen, že sa vracia prezident, že budú spievať krasno­­armejci, že bude akadémia, na ktorej verejná prehovorí ten, ktorého už boli vyhlásili za mŕtveho. Veď sa to ani nedá všetko odrazu poňať a pochopiť. Zpočiatku je z toho všetké­ho len taká bohapustá radosť, také bláznivé uvoľnenie všetkých smyslov, že keby bolo času pozastaviť sa nad tým, musel by si člo­vek ppipadať ako, s odpustením, teliatko, kto-­­ré gazda v slnečné jarné ráno po prvý ráz vypusti! na dvor, aby sa poriadne a do Chuti \ yskákalo. Ozaj, veď okrem tohto všetkého je tu ešte aj jar a je tu aj Veľká noc. A malý by vari. byt aj oblievačky. Mala by sa, ako vždy, ai tohto roku vrátiť všetka tá poézia do mladých sŕdc, na ktorú sme od vzrušenia skoro za-, budli. Nad oráčovou brázdou by mal znovu , vzlietnuť škovrán a na halúzkach orgovánu malý by už byt o tomto čase svieže lepkavé pupence. Ozaj, či sú vskutku tam? A či sa nájdu ľudia, ktorí si ich aj dnes všimnú a potešia sa nimi? Istotne sa nájdu. Lenže ich potešenie a radosť nad prebúdzajúcou sa prí­rodou musí byt tohto roku tichšia a skrom­nejšia, pretože táto radosť je prehlušená oveľa väčšou radosťou, oveľa mocnejším plesaním nad vzkriesenou slobodou a prebúdzajúcim sa životom ubitých národov. I škovránok a po- ' ézia mladých sŕdc príde raz ešte k slovu. Toho času väčšmi však než spev škovránka lahodí nášmu uchu dunenie diel, ktorými šú rozbíjané na prach a popol ostatné zvyšky barbarského mocnářstva, ktoré si ešte len ne­dávno trúfalo sputnať celý svet a zapriahrmť ho do svojej zbojníckej káry. Sviatky vzkrie­senia ma.iú dnes teda nový a vypuklejší vý­znam: oslobodené a práve oslobodzované ná­rody Európy slávia v nich zmŕtvychvstanie ■ svojich nezadatelných práv na samostatný a slcbcdný život. Pred pár dňami prešlo since ponad rovník, stúpa vždy vyššie nad zmu­čenou severnou pologuľou a s ním stúpa vždy vyššie a vyššie i slnko nášho nového ž’vota. Dnes už netreba byt vari ani prorokom, aby sme mohli predpovedať, že prv, než tamto slnko na oblohe dosiahne svojho kulminačného bodu, bude kulminovať i slnko nášho nového života a démon tmy prepadne sa definj^'vn* do jazerných pefejel, kam odjakživa patril

Next