Národná Obroda, máj 1945 (I/38-40)
1945-05-01 / nr. 38
ZHi sta a Marssvská Ostrava NÁRODNÁ OBRODA Orsin Slovenskej národnej rady 1. roinfik — Čisto 3i Utorok, 1. méla 1945 ZA 1 KOitUNl K národnému Máju Slovákov Laco N»vom»sl«ý Prvá májová manifestácia na Slovensku, oslobodzovanom predovštekvm víťaznými armádami Sväzu sovietskych socialistických republík má charakter národnej manifestácie všetkých Slovákov A neide len o to, aby na týchto manifestáciách sa zúčastnil celý národ, so všetkými svojimi vrstvami, ale predovšetkým o to, aby tento deň sa stal manifestáciou slovenskej národnej vôle, aby v tento deň boly hlasno vyslovené národné potreby Slovákov, zkrátka o to, aby t. máj 1945 dol dňom, manifestácie slovenského národa a za slovenský národ. Zdalo by sa byf prirodzené a samozrejmé, že v situácii, akej sa dožívame tohto Mája, mal by sa vrátiť k tradičnému proletárskemu sviatku pôvodný charakter bojovných socialistických prejavov. Lebo význam Máju daly zápasy mladej proletárskej triedy o svoje vlastné záujmy. Cez 1. mája predieral sa na arénu i dejín proletariát z fabrík, dielní, polí pisární, sdružovaný socialistickými ideami. A predstava 1. mája ostane v pamäti ľudstva nerozlučne spojená s týmto charakterom demonštračných príležitostí medzinárodného proletariátu. Ak sa dnes nevracia Máju takýto pôvodný ráz, tak nie preto, že by sa zavrhoval, alebo bol hodný zavrhnutia. Naopak. Zástavy národa i jeho složiek sklonia sa v úcte pred pamiatkou bojovníkov a slávou pokolení, ktoré vydobyly Máju jeho dnešný význam. Ale od čias, keď na 1. máia vychádzala 7 proletárskych predmestí a továrenských kolónií len fabrická chudina s červenými klinčekmi a pod červenými zástavami pripomínať pyšným mestským centrám, bankovým a obchodným štvrtiam svoju existenciu i právo na ňu: od čias bojovných proletárskych a socialistických Májov delí nás búrlivá historická epocha, ktorá dala zástupom známym z májových sprievodov nové poslanie v pomere k národným ideám takýchto, ako jiala nový smysel a nový význam národnej myšlienke samej. Boly časy, keď sa zdala byť idea národná neslučiíeľná s tou, ktorá určovala pôvodný ráz májových manifestácií. Bola to však zrovna ona a boly to slávne bojové Máje, ktoré rok od roka po desaťročia prehíjaly poznanie, že nieto národa, do ktorého nie je organicky začlenená nová trieda proletariátu a národná myšlienka bez idey tejto triedy alebo v protivé k nej stojaca upadá na púhu zástenu úzkych záujmov početne neveľkej meštianskej vrstvy. Finále spomínanej historickej epochy prežívame zrovna po tieto dní. Zrovna po tieto dni padajú s fašizmami do zaslúženého zabudnutia posledné zvyšky mvlných a zločinných pokusov urobiť z národnej myšlienky úkryt pre sebecké záujmy nepočetnej kapitalistickej vrstvv a v dôsledku toho nástroj pre zdeptanie a ovládnutie národov národami. A zrovna po tieto dni končí sa tiež jedna etapa búrlivej a ťažkej skúšky, v ktorej ľud takmer všetkých národov podal dôkazy, že je najspoľahlivejším a najspôsobilejším ochrancom záujmov toho ktorého národa a nositeľom jeho čistých ideálov Ak organizátori nových poriadkov na oslobodzovanom Slovensku určili 1. slobodnému máju charakter národnej manifestácie všetkých Slovákov, nevytvárajú nijakú novotu bez tradície. K národnému Máju všetkých Slovákov zaväzuje — pravda — predovšetkým čerstvý odkaz, smysel a celá povaha nášho národného povstania. Spoločný bol v ňom náš boj, spoločné boly naše ciele, spoločne ich kleme uskutočňovať a spoločne za ne manifestovať. Avšak národný Máj Slovákov má ešte aj staršiu tradíciu. Zrovna v tejto úvahe treba zdôrazniť, že slovenské národné požiadavky v obdobnej situácii, aká je dneska, na sklonku slávy Rakúsko-uhorskej monarchie boly ľudom a pred ľudom vyslovené na Májovej manifestácii v Liptovskom Sv. Mikuláši v roku 1918. Táto manifestácia nebola ešte národná. Organizovala sa v prvotnom duchu Májov ako manifestácia chudiny. Osvojila si však myšlienku oslobodenia slovenského národa a mocne dopomohla k víťazstvu. A už vtedv zaviazala národ i národovcov, aby nikdy nezabúdali, že bez triedy, ktorá po Májoch demonštrovala za svoje práva, národa nieto a nieto zdravej a životaschopnej národnej myšlienky bez idey tejto triedy. HrýtS sa nasvtacké panstvo v-Čechách ' Poitodný pokus fciehovsfcfsta zradcov zachráň!? Nemcov a aefea Roxhodná odpaveď šs. vlády Podľa príkladu Himmlera obracia sa teraz aj nemecký zločinec v Čechách K. H. Frank a protektorátnl zrádci na spojenecké armády ; na západe. Pred niekoľkými dňami odišla na i západný front so súhlasom K. H. Franka de-t legácia, v ktorej boli predseda protektorát^; nej vlády Bienert, generál -Klecanda, Hrihsý,--' Kruliš-Randa a iní zástupcovia českých a nemeckých finančných a priemyselných kruhov. Táto výprava mala požiadať Američanov, aby dovolili Nemcom pokojne vyprázdniť české územie a stiahnuť sa do Bavorska Po odchode Nemcov má prevziať vládu v Čechách a na’ Morave g^n. Klecanda až do príchodu čs. vlády. Pred odchodom tejto delegácie mali generál Klecanda a Bienert dlhé porady s K. H. Frankom, v ktorých sa riešil problém stiahnutia sa nemeckých vojsk do Ba /orska. československá vláda oznámila spojeneckému hlavnému veliteľstvu na západe, že celá delegácia na čele s Bienertom a generálom Klecandom sú zradcovia, ktorí budú postavení 'pred súd národa a nemôžu vystupovať a jednať v mene Republiky. Československá vláda súčasne upozornila -ozhlasom z Londýna obyvateľstvo Československa na tento zúfalý pokus Nemcov a českých zradcov, ktorých politický cieľ je priehľadný a je dokladom nemeckej beznádejnosti. Z tohto prípadu jasne vidno, že konečné víťazstvo spojencov a oslobodenie Československa je otázkou najbližších dní-Súčasne včera večer o 8. fiod. vystúpil y Q“skpslpvenskom rozhlase v. .Košiciach v mene vlády minister informácií Václav Kooecký s výzvou k českému ľudu, v ktorej sa hovorí: „Hovoríme k vám v najvážnejšej hodine, kďe. sloboda národa ie na dosah. Vyzývame vás: Zmarte úkladv nemeckých katov a ich zradcovských českých pomocnfkov. Vvstúpte so všetkou rozhodnosťou a mocným úderom urýchlite koniec nemeckei nadvláde v českých zemiach! Nepočúvajte u? na nikoho z Nemcov, ani na nikoho z háchovských zradcov! Jednajte tak, ako vám velí národná česť a vernosť republike! Zastavte prácu v celom priemysle českých zemí. ako to urobil’ škodováci v Pútii. Ochromte celú dopravu! Ochromte prevádzku aparátu verejnej snrávv! Vvstúpte svorne v neochvejnej národnej jednote! Národné výbory! TTimite sa všade vedenia boja a chonte sa moci namiesto anarátu nemeckého okupačného r°žimu a anarátu zradcovského bachovského režimu. Vvstupnií? v našom mere, v more zákonite; domácej vi? 'Jv Republiky.“ Vffnzný p ríf wiái Žilina oslobodená! Moravská Ostrava oslobodená! Či sme mohli dostať krajší dar k I. máju od osloboditeľky, Červenej armády, ako túto radostnú zvesť? Maršal Stalin oznámií oslobodenie týchto dvoch miest našich nádejí večer, 30. aprila, osobitným denným rozkazom, adresovaným veliteľovi IV. ukrajinského frontu, arm. generálovi Jsremenkovi a náčelníkovi štábu frontu, generál-plukovníkovi Sandalovovl, osobytným denným rozkazom. Dnes večer vzdala Moskva udatným vojskám IV. ukrajinského iron U:, ktoré osíobodiiy Moravskú Ostravu a Žilinu, hold 20 salvami z 224 diel. Sláva bohatierskej ČA, sláva jej najvyššiemu veliteľovi, maršalovi Stalinovi! Tohtoročný 1. máj je omnoho väčším dňom, než sme sa opovážili ešte pred niekoľkými hodinami tušif. Tohtoročný 1. máj nie je len slávnostným pochodom bratskej osloboditeľskej čA s našou hrdinnou čs. armádou po ovenčených uliciach našej vďačnej vlasti. Tohtoročný 1. rnái po tomto osobitnom dennom rozkaze maršala Stalina nie je už len oslavou bratského sväzu roľníka a robotníka! Je to už celonárodná oslava oslobodenia celého Slovenska. Lebo oslobodením Žiliny čoskoro skončí oslobodenie celého územia Slovenska. Tohtoročný náš 1. máj je preto predovšetkým spoločným sľubom nárqda zmobilizovať všetky sily do konečného boja. Je on mánk festáciou Slovákov po boku bohatierskej ČA oslobodiť celú Republiku, pomôcť zmučenému, bratskému českému národu. Všetko, všetky sily pre front! Za konečné víťazstvo a za slobodu! V druhom osobitnom dennom rozkaze, adresovanom veliteľovi 2. bieloruského frontu, maršalovi Rokosovskému, maršal Stalin oznámil dnes dobytie miest flríll««rsM, Treplo*", Neuftre!:'/, k.'irstenhwg a Grand's»» v sev. Pomoransku a v Méklenbursku. Vo včerajšom osobitnom dennom rozkaze maršal Stalin oznámil dobytie týchto meklenburskvcii miest: Anklam, F-iedland, Neubrandenburg a Lichen. A na Morave, východne od Brna, oslobodenie obcí: Boršlco, Osvět? many, Brezovice, Mechvalín,' Lovčice, Zďauice, Bučovice, Orlovice, Moravské Prusy, Drnovíce. Dnešná nemecká frontová zpráva priznáva východne od Brna stratu Slavkova, známeho z napoleonských voien. Posledné zprávy, ktoré došly a bojoch v Berlíne, oznamujú, že Nemci držia už len veľmi nepatrnú oblasť. V Berlíne sú teraz v prúde už posledné bitky. Sovietske letectvo a delostrelectvo láme posledný nemecký odpor. Zúfalý odpor kladú nacisti ešte v zoologickej záhrade a na Wilhe^strasse. Aby zachránili beznádejnosť situácie, shodili Nemci v Berlíne niekoľko parašutistických oddielov, ktoré boly však ihneď rozbité. Medzi poslednými bojovníkmi na nemec' ej strane sú skupiny policajných oddielov, ktoré bránia budovu (Pokračovan'e na 2. strane.) P rvy Máj Albert Marenčln Pri práci a nedostatkoch, uprostred boja obnovovania dopravy oslávime tohto rok prvý máj. Na oslavy tohto veľkého sviatk sa pripravuje pracujúci ľud celého svet: Ale máme dojem, že hoci sme vo svojo: podnikaní jednotnější ako kedykoľvek prêt tým, oslávime ho všetci inakšie. Šesť ťažkýc rokov, ktoré mu predchádzaly, postavilo n; do odlišných podmienok. Utrpenia a staros bolo príliš veľa, než aby sme mohli vetiov; pozornosť aj iným. Vedeli sme. o svojo spoločnom osude v dobrom a zlom a to ná stačilo. Vedeli sme, že za spoločným cieľo treba ísť mnohými cestami, ktoré sa zdanlb rozchádzajú. Boli sme partizáni, sabotér dezertéri, boli sme zatýkaní, iní boli pálet a tak sme sa naučili novej matematike, kc sa musí hľadať spoločný menovateľ aj p zjavy protichodné. Spomíname si na niekdajšie májové slá nosti. Zo špiny a hladu vystúpilo tisíce ľu< aby ukázalo sebe aj iným svoju jednotu a sil Červeňou prvého mája sme sa každoroči osviežovali a škrtali sme rozpočty, kto bo’y sostavené bez našej účasti. Prvého má sa volaly hlasité požiadavky, na ktoré odpovedalo tichým ústupkom, prípadne výstr lom. Nebo'o spoločnej dorozumievacej re* ktorou by sa boly dohodly dva vzdialei tábory. Rozprestierali sa medzi nimi vi; ako vzdialenosť od stredu mesta po periféri viac ako čierne mračná sadzí a lomoz t várenských štvrtí. Potom nasledovalo šesť rokov potup1 predvečer prvého mája sa neprežíva1 v zn mení očakávania, ale riskantných podniko Po'ícia a UŠB malo plné ruky práce. Stráži sa každá stena, dosť veľká, aby sa na i vtesnalo revo'učné hes'o Na niekoľko nc zamenil gardista obušok za štetku a vápno šiel dávať stenám novú farbu. A’e náp ktorý prerážal aj cez vápno, hovoril sroz miteľnejšie. Bola to reč pokorenej.Európy. Dnes hovorí košická žena: nebudem sp celú noc pred prvým májom. Pravda r preto, žeby azda čakala raziu. Bude si p pravovaf Šaty, umyje sa a na čelenku vyšije červenú hviezdu. Zašli sme predmestie, aby sme sa podívali, ako sa p pravuje pracujúci ľud na oslavu svoj sviatku. Do predmestia sa dnes vchádza a slávobrátiou. Po stenách rastú každý d nové nápisy. LUD SI ŽIADA I1UDCR SÚDY! NECH ŽIJE ČA - NAŠA OSLOB' DITEĽKA! 1. MÁJ — SVIATOK PRACUJ cEHO ILUDU. Potom idete ďalej a stretáví chodcov. Zprvu k nim neprehovoríte, Ie sa vám vidí, že niekoľkými heslami už b< povedané všetko. Potom vás však zaujr malé výjavy, ktoré hovoria tou istou rečí pravda o veciach malých a prostých. ] zábradlí schodov sa kĺže päťročný chlapi Jeho bezútešne deravé nohavice mu door vajú posledné chvíle nespútanej zábavy. Pn ho mája dostane nové šaty, a potom to bude iné. Tak ako iné deti posielajú Vianoce Ježiškovi svoje prosby, tak sa r dnes toto decko vypytuje o prvom máji: ki vraj bude zadarmo, na uliciach bude hi hudba ... bude to príma. I Z prízemného domčeka na druhej stra vychádza robotník Hlavou dosahuje strec domu a tak sa nám mimovoľne natíska t jem. že tu žijú veľkí ľudia už aj preto, le všetko okolo nich je drobné. Veľká je b’eda a nádej v lepší živok Prejde ulicoi hľadá miesto pre nalepenie olakátu. Do čeky sú tu také malé, že plakát by im za pil obe okná. Prvého mája však musí í všade svetlo. Preto sa plakáty lepia na ste veľkých domov, aby informovali každého, tých, ktorí o prvom máji vedia dnes e málo. Košické predmestia sa zúčastnia na os vách plným počtom svojich obyvateľov, mesta vtiahnu zástupy mužov a ž:en, st coy a detí, zdravých aj chorých. Prácu os’ každý, kto pracuje, komu práca z'omila s a zdravie, komu priniesla doteraz viac út ako požehnania, kto bude a kto chce pra vaf. Pred vodovodným hydrantom sa b skupinka detí. Striekajú sa vodou a je: dievčatko hrá na kytaru. Sú to nejasné r tivv revolučnej piesne. Dnes sa všetci a®