Národná Obroda, júl 1945 (I/80-98)

1945-07-10 / nr. 80

2 Na prahu konferencie Troch velkých V. Británia a USA uznaly aj de jure novú poľskú vládu Moskva: Rokovania s čínskym min. predsedom Sungom a s prezidentom mongolskej ľudovej republiky Juhoslávia: Oslavy 4. výročia započatia oslobodeneckých bojov. Kongres balkánskej mládeže — Grécko : Stanné právo, v celej krajine —India: Rokovania o účasti Indov v exekutívnom výbore na mŕtvom bode Podlá politického komentátora moskovského rozhktsu Moskva očakáva s velkým záujmom schôdzku prezidenta Trumana a Churchilla s generalissimOm Stalin°m. Táto schôdzka má položil pevné základy mieru. Národy celého sveta očakávajú s napätím túto konferenciu, lebo sa pamätajú, že schôdzky „Mělkých troch“ počas vojny hraly dôležinú úlohu nielen pr{ vílaztve vo vojne, ale aj pri tvorení pevných a trvalých zá­kladov mieru. Nedávne vyriešenie polského problému dokázalo, že pri dobrej vôli velké mocnosti môžu odstránil všetky prekážky medzinárodnej spolupráce a zaistil priatelské riešenie každého svetového problému. Neprekvapuje však, že takýto stav veci sa nepáči tým, ktorým sa vojnové štvanie stalo zamestnaním a htari podniknú všetko, čo len bude v ich moci, aby zasiali nesvornost medzi slobodumilovné národy v predvečer schôdzky. rozhlasu prezident Truiman vydal sa už na cestu, ktorej cieľom je Berlín. Tam sa má totiž stretnúť s generalissimem Stalinom a Churchillom. Vo waachington. skom Bielom dome túto zprávu ani ne. potvrdili, ani nepopreli. Podľo tejto zprá­vy s prezidentom odcestovalo vyše 100 poradcov. Podľa kombinácii americkej tlače prezident Truman ostane mimo USA 5—7 týždňov a pravdepodobne navštívi aj Londýn a Taliansko. Okrem, chystanej schôdzky „Veľkých troch“, ktorá je po­dľa všetkého už veľmi blízko, úvahy dl. plomatických koŕešpodentov vzťahujú sa najmä na dve témy. Sú to Jednak moskovské rokovania čínsko.8övieteken vedené paralelne a rokovaniami sovietsko. mongolskými a jednak otázka Tangeru. Jediným novým momentom pri diploma­tických akciách okolo Tangeru je vyhlá­senie francúzskej vlády, ktorá súhlasí s účasťou SSSR, na rokovaniach o tangerskej otázke. Týchto rozhovorov má sia zúčastniť aj Francúzsko. Anglicko a USA. Moskov­ským rokovaniam čínskeho mín. predsedu Sunga a predsedu mongolskej ľudovej re. publiky maršala Šojbalbana pripisuje sa mimoriadny význam. O rokovaniach čín­­skehlo min. predsedu Sunga známe je za­tiaľ len toľko, že mal už viac porád s ge­­nerallsslmom Stalinom. X predseda mon­golskej republiky, maršal Sajtjaiban, mal rozhovory s generalissimem Stalinom a Molotovom. Anglo.americká tlač sprevá­dza tieto rokovania najrozličnejšími ko­mentármi a kombináciami, ktoré patria zatiaľ do ríáe dohadov. Nemecko Za symbol toho, ako hladko sa uskutoč­ňuje dohoda o obsadení Nemecka, môže­­me považovať aj skutočnosť, že 7. júla boly v rámci vojenskej slávnosti vztýče. ná formálne nad Berlínům zástavy spojencov, a to v prítomnosti naj. vyšších predstaviteľov okupačných jedno­tiek SSSR, V. Británie. USA a Francúz­ska. Tento historický akt odohral sa ne­ďaleko slávnej Brandenburskej brány, ktorá stojí na čele ulice Unter den Lin­den. Kontrolovaný vnútropolitický vývin v Nemecku zaznamenáva tiež novšie mo. menty. Moskovský rozhlas najnovšie ozná. mil, že v Berlíne založili výbor mládeže, ktorý má prevychovať mladú nemeckú generáciu. Výbor složený je z dvoch zá­stupcov socialistickej, demokratickej, pro­testant. kat. a 4M. organizácie, Utvo. renie tohto výboru mládeže je 7. nemec­­kou protifašistickou organizáciou v Berlíne. ktorú povolily sovietske vojenské úrady. V Berlíne sú už tieto organizácie: Odbo­rárske hnutie, strany: komunistická, soc­­dem. a kresť.-dem., výbor pre obete f a. šizmu a kult, liga demokratickej regene­rácie. Moskovský rozhlas okrem toho oz. námil. že v Nemecku vzmáha sa hnutie za sjednotenie dem. a protifašistických strán, najmä v Berlíne, kde sa sjednotila komunistická a soc.Mem. strana v okrese Tlergarten. Členovia tohto bloku usporia, dali už aj manifestáciu. Poľsko Varšavskú vládu národnej jednoty uizna. ly západné veľmoci a Čína de facto a de jure. Okrem toho zpomedzi štátov, ktoré uznávaly dpsiaľ londýnsku poľskú vládu, uznaly ju aj Kanada a Švajčiarsko a v dohľadnom čase uzná aj Taliansko. Poľ­ská vláda v Londýne musí likvidovať a už aj utvorili likvidačnú komisiu, ktorá odovzdá majetok poľského štátu v An­glicku novej varšavskej vláde. Po tieto dni bol vo Varšave kongres poľskej so­cialistickej strany, na ktorej tajomník Ústredného výboru poľskej robotníckej strany Gomulko vyhlásil, že hlavným hes­­lbm strany musí byť upevnenie národného demokratického frontu a že dve strany poľskej robotníckej triedy, t. j. socialisti a robotnici, by mohli utvoriť jedinú moc­nú stranu. Minister Stanczyk vyhlásil, že sa odstránia všetky výsady, poškodzujúce milióny rObotnístva. Ministerský predseda Osubka-Morawaki oznámil štyry veľké zá. kladné zásady budúceho mieru: 1. Trvalé spojenectvo troch veľkých mocností. 2. Or­ganizáciu kolektívnej bezpečnosti. 3. Blok slovanských národov v Europe a 4. Upev­nenie demokratického režimu vo väčšine štátov. Ďalej vyhlásil, že Poľsko nebude viac krajinou národnostných menšín ale jednoliatou národnou .krajinou. Minister ŠzisZko, hovorlač o výsledkoch agrárnej reformy oznámili že z 1,357.000 hektárov pôdy rozdelil 360.500 poľnohospodárskym robotníkom a maloroľníkom. Kongres jednohlasne odsúdil činnosť reakčnej lon­dýnskej kliky a dôraznileojmyŕowk..ctm nenia priateľstva so SSSR. Francúzsko Vnútropolitická situácia Francúzska je v znamení sporu De Gaullea a národnej rady hnutia odporu vo veci ústavnopráv­nej zmeny. De Gaulle navrhuje dve ko. mory, kým hnutie odporu žiada jednotnú komoru, ktorá by vypracovala novú ústa­vu a bola by súčasne legislatívnym Orgá­nom. Minister sociálnej strany pohrozil demisiou pre prípad odmietnutia návrhu hnutia odporu. Socialisti odmietajú aj voľby podľa starých zásad. Radikáli pod­porujú de Gaullea v otázke zmeny ústavy z r. 1875, najmä vo veci zachovania sy. stému dvoch snemovni. Mierové opatrenia v SSSR Zo Sovietskeho svttzu prichádza deň čo deň množstvo zpráv, svedčiacich o tom, že sovietska vláda postupne odbúrava všetky vojnové opatrenia a nastupuje 1 v relácii vnútropolitickej cestu mieru. Juhoslávia Je v týchto dňoch v znamení dvoch udalostí: je to jednak 4. výročie ono­ho dňa, ked pod velením maršala Títa za­znel prvý výstrel juhoslovanských partizánov proti Nem-com. V celej Juhoslávii boly z tejto príležitosti oslavné shromažde­­nia, na ktorých k národu prehovorili zástup­covia vlády a všetkých organizácií, Najspon­­tánnejšia oslava bola však na hore Kosmaj, pri Belehrade, kde sa pred 4 rokmi orga­nizovalo národné povstanie Srbo v. Na tejto oslave prehovoril sám maršal Títo, ktorý vo svojom prejave podal aj niekoľko vý­znamných zahraničnopolitických vyhlásení. Maršal Tito konštatoval, že Juhoslávia má dnes po boku SSSR, ČSR, Poľsko, Bulhar­sko a Albánsko. Je to hradba proti takým nebezpečenstvám, aké vzniklo pre Juhoslá­viu v r. 1941. Spomenul ďalej, že Juhoslá­via má všetky predpoklady pre obnovu dob­rých vzťahov k Rumunsku a uprávené budú aj vzťahy k Maďarsku. Jediným boľavým miestom na Balkáne je už len Grécko — povedal maršal Tito —, kde na nešťastie gréckeho národa, krajinu vedú teraz reakcio­nári, ktorí neutláčajú len Slovanov, ale aj samotný grécky ľud. Maršal Títo v protivé k tvrdeniu gréckeho min. vnútra znova po­tvrdil že v Juhoslávii hľadá naďalej úto­čiště pred terorom množstvo Grékov a Ma­cedóncov. Maršal Títo potom vyhlásil, že dúfa v prehĺbenie vzťahov Juhoslávie k An­glicku a USA a že pokrokové kruhy tých­to mocnosti budú udeľovať juhoslovanským národom nie ťažkosti, lež pomoc. Maršal Tí­to konštatoval nato, že Juhoslávia zastáva dnes čestné miesto medzi spojeneckými ná­rodmi. „Naši spojenci pokladajú nás za sme­rodajného činiteľa pre udržanie mieru na Balkáne, ktorý sa má starať o to, aby nikdy nedošlo ku krvavej srážke v tejto časti Eu­rópy." V závere svojho prejavu maršal Títo potvrdil zprávy o čiastočnej demobilizácii juhoslovanskej armády a o vypísaní volieb. V súvislosti so 4. výročím začatia juhoslo­vanského oslobodeneckého boja pod vede­ním maršala Tita pokroková tlač celého sveta konštatovala, že smelosť a hrdinstvo národov Juhoslávie zostane navždy príkla­dom v dejinách, ako dôkaz toho, ako sa má bojovať a chrániť sloboda, nezávislosť a ná­rodná česť každého národa. Temer súčasne s týmito oslavami v Belehrade otvorený bol aj prvý kongres balkánskej mládeže, na ktorom zastúpené sú aj ústredné sväzy mládeže ČSR, Poľska, Talianska a Maďar­ska. Tajomník Ligy juhoslovanskej mládeže vo svojom otváracom prejave musel zistiť, že nie sú prítomní zástupcovia hrdinskej gréckej mládeže, ktorej účasť na kongrese znemožnila grécka vláda, ktorá aj takto podala dôkaz toho, že si neželá spoluprácu s novou Juhosláviou. Mládež Balkánu vystú­pila teraz pred celý svet a vyhlasuje, že ju už nikdy viac nebude môcť nikto rozdrviť. Chce dosiahnuť toho, aby Rajkán »ebol >*4 Tak najnovšie predseda prezídia Najvyš. šieho sovietu, Kalinin, uverejňuje v mos­kovskej „Pravde“ článok o mierových úlohách SSSB. V článku konštatuje, že sovietsky ľud sa po slávnom víťazstve vracia do miero­vého života, čo ho stavia pred nové úlohy. Treba rýchlo koordinovane a systematic, ky vybudovať a zveľadiť hospodárstvo a kultúru, ktoré zničili za vojny Nemci. Treba sa postarať o zvýšenie životnej úrovne a blahobytu sovietskeho ľudu. A moskovský rozhlas najnovšie oznámil: Najvyšší soviet SSSR vydal na oslavu ví. ťazstva nad nemeckom dekrét o amnestii, ktorej sa dostane odsúdeným k trestu, ktorý nepresahuje 3 roky väzenia, alebo Osobám odsúdeným za menšie prečiny s maximálnym trestom 3 roky. Dekrét sa teda týka veľkého počtu civilných i vo­jenských previnilcov. V niektorých prL pádoch môžu byť rozsudky odvolané. Am­nestia sa však netýka zlodejov a vrahov, ako i osôb, ktoré sa previnilý protirevo. lučnou činnosťou a činnosťou, ktorá póru. šila zásady socialistickej prosperity. Agen­túra TASS selektovala dnes bohatý zpra­vodajský materiál aj o Čuvašskej SSSR, ktorá v týchto dňoch oslavuje práve 25. výročie svojho založenia. Čuvašská repu­blika zaslala v tejto príležitosti generális, simovi Stalinovi osobitné posolstvo, v kto­rom konštatuje akého nebývalého roz­kvetu a prosperity dožilo sa za tohto štvrť storočia Čuvašsko. India Mohamedánska liga a Kongresová strana zaslaly miestokráľovi posolstvá vo veci zastúpenia v exekutívnej rade. Liga opäť žiada, aby bola edinou zástupkyňou indických mohamedánov. Britské úradné kruhy k sporu Kongresu a Ligy vyhlasujú, že sa nemôžu dať iné garancie ako ktoré sú uvedené v návrhu britskej vlády na rovnosť hindov a mohamedánov. Podľa britských zpráv 14. júla sa má po­kračovať v rokovaniach v Šimle, ak do. vtedy dôjde k dorozumeniu. Doteraz však obe strany pevne stoja na svojom stano­visku a tak rokovania uviazly vlastne na mŕtvom bode. nikdy viac „sudom pušného prachu", ale šťastným spoločenstvom priateľských náro­dov. Nesmie byt viac sily, ktorá by sn čo i len pokúšala odvrátiť mládež s jej cesty k slobode a vzájomnému priateľstvu. Naj­­význačnejšia zpráva, došlá dnes z Bulharska, týká sa čiastočnej zmeny kabinetu Vlaste­neckého frontu v Bulharsku. Zmena vlády nastala, keď namiesto doterajšieho min. ve­rejných prác Buborova tento rezort pre­vzal člen agrárnej strany Dnagnev. Býv. mi­nister Bub'orov rezignoval po vylúčení z ag­rárnej strany, lebo pracoval proti jednote Vlasteneckého frontu. Hoci sú voľby v Bul­harsku vypísané až na 26. augusta, bulhar­ská tlač sa veľmi zhusta zaoberá s touto témou, Časopis „Národná vojska" venuje tej­to otázke najnovšie úvodník, ktorý rozoberá nový bulharský volebný zákon. V smysle tohto zákona vládu v jej konaní je vstave kontrolovať jedine ľud, a práve pre túto skutočnosť nový bulharský volebný zákon rovná sa temer sovietskemu volebnému zá­konu —, konštatuje časopis. Ako sme to už povyššie spomenuli, jediným boľavým mies­tom, rušiacim konsolidáciu pomerov na Bal­káne, je dnes Grécko. Maršal Tito v najnovšom svojom prejave v tejito súvislosti vyhlásil: „Napriek nášmu želaniu zachovať dobré vzťahy ku Grécku, grécki provokatéri, reakcionári a vojsko strieľa hez príčiny na naše územie, Neodpo­vedáme nato, pretože vieme, že sám gréc­ky ľud ich nenávidí. Myslím, že si grécky národ ctí svoju ťažko vybudovanú slobodu. Mnohí Gréci a Macedónci hľadajú ochranu v Juhoslávii, hoci gréc. min. vnútra len pred niekoľkými dňami vyhlásiľ, že ani jeden Grék alebo Slovan neprekročil juhoslovan­skú—grécku hranicu. Vyhlasujem — pove­dal maršal Títo —, že tisíce a tisíce Mace­dóncov a Grékov hľadajú u nás ochranu a žijú t. č. vo Vojvodine. Utiekli pred tero­rom gréckych reakcionárov." Nič neilustruje lepšie neistotu, rozhárané pomery a činnosť gréckych monarchistov, ako skutočnosť, že vláda vyhlásila v eelom Grécku stanné prá­vo a celý rad ostrých opatrení so sankciou trestu smrti. Novozavedené zostrené opatre­nia majú zostať v platnosti do konca roku. Medzitým však krvavý teror monarchistov pokračuje bez prekážok aj ďalej, a to naj­­mä^ v egejskej Macedčýiií. Agentúra ,,Tan­­jug" oznamuje, že ozbrojené skupiny sú ak­tívne podporované a udržiavané gréckymi úradmi a regulárnym vojskom. Zatýkanie, vyháňanie obyvateľstva do vnútrozemia Grécka, okrádanie a pálenie dedín je na dennom poriadku. V Grécku hrozí veľmi vážna situácia. Podľa najnovších Reutero­­vých zpráv do Grécka má byť vyslaný in­špektor britskej polície spolu s 8 asistentmi, aby reorganizovali grécku políciu. Nevedno ešte, s akým ohlasom stretne sa tento zá­sah britskej politiky v Grécku, a či nebude kvalifikovaný ako zásah do vnútorných veci Gféck*. j Situácia na Balkáne Reštaurácia — vináreň „SLOVAN" (býv. FLECK) otvorená denne od 18. hod. Dočasná správa NÁRODNÁ OBRODA 10. júla 1945 Slovensko a Bulharsko Dr. Ivan Pašov, člen národného komitétu vlasteneckého frontu v Bulharsku. Slovensko a Bulharsko sú krásne a prí­rodou obdarené krajiny. Slovenský i bul­harský národ sú dva prácu a slobodumi­lovné .demokraticky bratské siovanské národy. Dva národy skoro s jednakým osudom. Aj jeden aj druhý vyskúšaly na svojich pleciach odveké cudzie jarmo. — Prvý maďarské a nemecké a dsuhý turec­ké. — Počas cudzieho jarma obidva ná­rody zachovaly svoju česť — slovanskú nacionálnosť. Na slovanské krajiny vždy upierali pohľady cudzí agresori, najmä nemecký imperializmus. V posledných nie­koľkých rokoch slovenský I bulharský ná­rod skúslly na svojich pleciach oceľovú čižmu nemeckého fašizmu. V jednej i dru­hej krajine vládol bezohľadný teror. Obi­dve krajiny sú spustoiené a vyrabované nemeckými banditmi a votrelcami. Obidva národy viedly ťažký a krvavý boj za vy­bojovanie vlastnej slobody. Bulharský národ bol viac ako 21 rokov utláčaný fašistickým režimom. Fašizmus sa v Bulharsku usadil ešte v júni r. 1925. 9. júna 1925 nočným prevratom bsía sho­­tíená vláda sedliackeho vodcu Stambolif­­skóko a na jeho miesto ta usadil krvižíž­­rivý Cankov. Víťazstvo fašizmu v Bulhar­sku bolo ľahké, lebo robotníci a sedliaci neboli jednotní. Nepriateľ využil chyby komunistickej strany a poľnohospodár­skeho sväzu. Jednota medzi robotníkom, sedliakom a pracujúcim Inteligentom do­vtedy nebola ešte pevne vystavaná. Ale veľký a nesmrteľný Lenin nás učí, že ne­možno viesť úspešný boj bez pevnej jed­noty medzi robotníkmi, sedliakmi a pra­cujúcou inteligenciou. V dlhom, neúprosnom a krvavom bojí, ako slovenský, tak aj bulharský národ pri­­niesly mnohé krvavé obete. Mnohé dcéry a synovia národa stali sa obeťami tejto strašnej borby proti fašizmu. Na večné časy zostane v dejinách za­písaný boj sľovenokého národa za národ­ného povstania banskobystrického. Na večné časy zostane zapísané v de­jinách bulharského národa slávne parti­zánske hnutie. Veľké je dielo bulharských partizánov a legendárne sú Ich výkony. Ani teror, ani žaláre, ani neúprosné vybí­janie, konečne ani napichanie hláy na koly, nemohly zničiť ieh bojový duch. Hrdinské boje partizánov obidvoch bratských slovanských krajín, pomocou veľkého bratského náťoda, najmä jeho slávnej neporaziteľnej červenej armády­­oslobediteľky, boly korunované úspe­chom- Ako slovenský, tak aj bulharský a všetky ostatné slovanské národy sa teraz radujú z vlastnej národnej slobody. Menšie slovanské národy musia ko­nečne prísť k presvedčeniu, že pokiaľ nie sú sjednotené, vždy budú slúžiť za obeť veľkým imperialistickým útočníkom. Slo­vanské národy, aby sa mohly zachrániť pred novým germánskom útokom, musia byť sjednotené okolo svoiho bťata-Oslo­­boditeľa, ruského národa. Musia vystavať a upevniť vlastné slovanské hnutie ako jedinú zábezpeku ich normálneho vývinu a slobodnej existencie. Blahoželania ČSR k št. sviatku FSA CTK. Praha 9. júla. — Pri príležitosti amerického štátneho sviatku prezident Republiky Dr. Eduard Beneš zaslal pre. zidentovi Spojených štátov Harry Truma. novl telegram tohto znenia: „V deň, keď náš veľký americký spo­jenec oslavuje výročie svojej nezávislosti, chcem Vám vysloviť svoje najsrdečmejšie blahoželanie, Česi a Slováci, ktorí pomo­cou svojich veľkých spojencov nedávno získali opäť svoju nezávislosť, nikdy ne. zabudnú, akým mohutným podielom nrl. spel Váš národ k navráteniu ich slobody. Želám Vám a americkému ľudu, skoré a úplné víťazstvo nad posledným nepriate, ľom a ďalšie stále úspechy v plnení veľ­kých úloh. čakajúcich ešte na nás, ktorí sme hrdí na to, že tvoríme hodinu spoje­ných národov". Úradujúci minister zahraničných veci Dr. Vlado Olementis zaslal americkému štátnemu tajomníkovi James Bymesovi tento telegram: „Dovoľte, aby eom Vám vyslovil veľmi úprimné želanie všetkého dobrého v deň nezávislosti Vášho veľkého národa. Po. užívam túto príležitosť na to, aby som Vám blahoželal k Vášmu vymenovaniu za štátneho tajomníka a aby som Vám želal veľa zdaru pri riešení veľkých problémov, ktoré na nás ešte čakajú. Pomer Cechov a Slovákov v čsi armáde ZAS, Bratislava. — Štátny tajomník Mi­nisterstva národnej obrany gen. Dr. Miku­láš Ferienčík napísal do posledného čísla «(Vojenských listov" zaujímavý článok o pomere Čechov a Slovákov v novej našej armáde. Konštatuje v ňom, že vzájomný pomer medzí dôstojníkmi slovenskej a čes­kej národnosti sa uspokojivo vyvíja. Určo­vanie a povyšovanie dôstojníkov slovenskej národnosti a vybavovanie všetkých otázek Slovenska alebo Slovákov v armáde sa uskutočne nestranne, v duchu a pri plnom rešpektovaní príslušných ustanovení ivlád­­neho programu iba po dohode a za súhla­su s príslušnými slovenskými orgánmi, O povyšovaní dôstojníkov slovenskej národ­nosti gen. Ferienčík pripomína, že na túto prácu si vybral trojčlenný poradný sbor, složený z osvedčených, národne spoľahli­vých vyšších dôstojníkov MNO slovenskej národnosti. V závere svojho príspevku štátny tajomník Dr. Ferienčík zdôrazňuje, že do dôstojníckeho sboru našej armády budú prijímaní len dôstojníci v -boji národa osvedčení, vlastenecky a národne smýšľa­­júci dôstojníci, ktorí sú zárukou, že im sverené mužstvo a poddôstojníkov budú vychovávať v duchu skutočného vlastenec, tva a v duchu slovanskom a ľudovo-demo­­kraťriwm.

Next