Národná Obroda, november 1945 (I/175-199)
1945-11-01 / nr. 175
' r n. Hlav1) cvuhevá * UT'V 0. V* tíl Ï \ IV V/J_Í I I j/^^. ŠTVRTOK, 1. NOVEMBRA 1945 ORGAN SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY ROČNÍK I. ČÍSLO 175. Za 1.50 Kčs. Bilancia doterajšej činnosti prvej čs. vlády Min. predseda Fierlinger: Oslobodenú Republiku budujeme podľa našich najlepších tradícií Dočasné NS vypočulo vládne vyhlásenie — Finančné reformy majú napraviť velký hospodársky úpadok, ktorý spôsobili okupanti — Národné výbory väčšinou dobre pochopily svoju funkciu — Pracovná povinnosť — Len vďaka jednote ľudu nenastaly v oslobodenej Republike otrasy a politické komplikácie" Na schôdzke Dočasného Národného shro. maždenia podal ministerský predseda Zde. nék Fierlinger vládne vyhlásenie. Obsahom vyhlásenia je bilancia celej doterajšej činnosti prvej čs. vlády, ktorá považuje za svoju povinnosť slúžiť účty zo svojej činnosti, ■keď Dočasné NS začalo už svoju činnosť. Vláda začala svoju činnnosť v čase, kecf vojna ešte nebola skončená a preto pochopiteľne prVou jej úlohou bolo poskytnúť pomoc ČA, víťazne postupujúcej Slovenskom smerom na západ, čo najrýchlejšie uskutočniť mobilizáciu vlastných branných síl a vystupňovať vojnové úsilie na oslobodenom území Republiky, nadväzujúc na úspešné vojenské akcie našich zahraničných vojenských jednotiek. Usilovali sme sa priniesť čo najväčší podiel ku konečnému víťazstvu spoje, neckých armád, ktorým vďačíme za naše oslobodenie. Prvou témou, ktorou sa zaoberal min. predseda, bola Úprava vzáiomnéhe pomeru medzi Čechmi a Slovákmi. Tá okolnosť, že vláda pristúpila k ^činnosti na oslobodenej čiastke Slovenska sa Prejavila i v tom, že Jednou z prvých úloh, ktorými sa zapodievala a ktoré riešila, bola úprava vzájomného pomeru Čechov a Slovákov v Oslobodenej Republike. Už samé utvorenie vlády bolo dielom dohody oledstaviteľov čs. 'odboja v zahraničí a SNR, revolučného orgánu slovenského národa, ktorý vznikol počas slávneho augustového povstania na Slovensku. Poučením skúsenosťami minulých rokov a prizerajúc k novOvýtvorenej situácii rozhodli sme sa upraviť fento pomer spôsobom celkom n'ovým. Vláda sa pritom riadila ako zásadou rovnoprávnosti slovenského a českého národa, tak í záujmami Jednotnej a spoločnej Republiky, ku ktorej sa Slováci svojim povstaním v auguste 1944 a pri mnohých príležitostiach ústami svojich predstaviteľov tak rozhodne a Jasne prihlásili. Podpredseda vlády Klement Gottwald vy.» hlásil na slávnostnej schôdzke SNR, ktoré bola v Košiciach 5. apríla 1945: „Vláda sa bude ako prvá domáca vláda Republiky pokladať za stelesnenie československej štátnej pospolitosti, založenej na nových zásadách. Robiac koniec všetkým starým sptorom a vychádzajúc z uznania Slovákov ako nacionálne samobytného národa, vláda sa bude od svojich prvých krokov dôsledne usíľovať, aby sa v československom pomere uskutočnila zásada „rovný s rovným" a aby sa tak uplatnilo ozajstné bratstvo medzi obidvomi národmi." Od tých čias sa tá-to základná dohoda doplňovala a uvádzala do života trvalou a stále sa prehlbujúcou spoluprácou vO všetkých úsekoch nášho verejného života a som rád, kecf môžem vyhlásiť, že pri všetkých týchto ďalších rokovaniach viedla nás vždy vzájomná dôvera a vôla, vyriešiť všetky -otázky, ktoré vyplývajú z pomeru Čechov a Slovákov, spôsobom zodpovedajúcim záuj. mom Republiky. Zvlášť výrazne sa uplatnilo toto hľadisko v dohode vlády so SNR z 2. Júna 1945. Samozrejme, že v doterajších rokovaniach, ktoré sme viedli s predstaviteľmi Slovenska, mohli sa vytýčiť len hlavné zásady, v duchu ktorých mala sa uskutočniť úprava vzájomného pomeru obidvoch národov. Konečné rozhodnutie pripadne nášmu ústavodarnému shromaždeniu. Žatia! mohli sme v duchu vytýčených zásad riešiť len niektoré Spr'aŕktické otázky kompetencie našich zákonodarných a správnych orgánov a to len spôsobom, ktorý bol daný okamžitou potrebou. Boli sme si tiež od začiatku vedomí hospodárskej stránky tejto úlohy. Slovensko vo veľkej miere utrpelo vojnovými udalosťami a ťažkosťi dopravné a zásobovacie, spôsobené vojnou, a pustošením ustupujúcej nemeckej armády, sú na Slovensku citeľnejšie ak v českých krajinách. Preto vláda začala poskytovať SľoVensku pomoc čo naj. účinne I ši u. aby účasť Slovenska na prospech hospodárskej rekonštrukcie Republiky bola čo najväčšia. Nová ľudový správa Už vo svojom programe vybHásiía vláda, že verejnú správu mieni budovať v duchu celkom nových zásad než ťomu bolo dosial. Odstránili sme bývalú dvojakú koľajnicu verejnej správy, vykonávanej'"skôr jednak orgánmi samosprávnymi, jednak zbyťokratízovanými štátnymi úradmi a nahradili sme ju vybudovaním siete národných výborov, miestnych, okresných a zemských. Vláda tým chcela vytvoriť orgány skutočne ľudové, složené s priamych zástupcov ľudu, ľudom vo. lené a ľudom odvolateľné, aby vplyv ľudu na rozhodovanie o veciach verejných sa uplatni1 v miere čo najväčšej. BtÄi sme si dobre vedomí převratového významu fejtő reformy, ale domnievam sa, že dnes po polroku môžeme posúdiť, ako sa tento nový typ verejnej správy osvedčil a môžeme súčasne na tomto bode vládnehg programu posúdiť jeho životnosť. Vychádzali sme pritom z presvedčenia, že náš ľud dosiahol tak vy. sokej úrovne kultúrnej a politickej, že je schopný sám svojimi priamymi zástupcami obstarávať tak dôležité úlohy. Dnes môže. me vyhlásiť, že národné výbory vo svojej prevažnej väčšine dobre pochopily funkciu, ktorá im bola sverená a vo veľkej miere sa zaslúžilý o riadny prechod do nových porne, rôv. Ak tu a tam, sa vyskytnú prípady, že niektoré národné výbory sa nevyrovnaly úspešne s úlohou, ktorú im svěřili? ak nie. kedy nerešpektujú v dostatočnej miere rozhodnutia ^nadriadených národných výborov a vlády, ktorými sa majú správať, ak inokedy naopak, očakávajú direktívy z hora, hoci by malý takú iniciatívu samy vyvíjať, ide dnes už len o zjavy výnimočné a je zrejmá tendencia k zlepšovaniu: Dnes už temer vše. tky národné výbory sú si dobre vedomé toho, že práve ich úlohou je spojovať Iniciatívu s rešpektovaním právneho po. riadku a jeho predpisov. V ďalšej časti svojho exposé zabberal sa ministerský predseda odsunom nemeckého a maďarského obyvateľstva. Ukončenie vojny a porážka Nemeckej ríše umožnila nášmu ľudu vyvodiť dôsledky z tisícročnej skúsenosti spolužitia s Nemcami a s Maďarmi v hraniciach jedného štátu. Preto vláda usiluje sa riešiť problém Odsunu nemeckého a výmenu maďarského obyvateľstva v najkratšom čase. Na riešenie tejto otázky vydala vláda už aj niekoľko dekrétov. Počíta sa s odsunom asi dva a poil milióna osôb, samozrejme s odsunom humánnym a organizovaným v smysle dohody so spojeneckými veľmocami. Uprázdnené oblasti nášho štátu treba osídliť slovanským živlom. Hned sa ukázala po. treba -robiť toto Osídlenie jednotne, pretože na jeho uskutočnení závisí náš národný a hospodársky vývoj v budúcnosti. Zriadila sa Ostredé komisia pre vnútorné osídlenie, ktorej úlohou je koordinovať tento veľký plán na celom území Republiky a osidlovacie úrady v Prahe a v' Bratislave. Ministerský predseda pokračoval: De samozrejmé, že podstatnú časť tých, ktorým pripadne úľoha toto osídlenie uskutočniť, bude treba vziať z vnútorného územia nášho štátu, ale tiež celý rad príslušníkov nášho národa, ktorý emigrovali skôr pre zlé životné pdmienky vo vlasti do cudziny, hlási sa teraz aktívne k spoluúčasti na vybudovaní nového štátu a chce sa opäť hromadne vrá. tiť do vlasti. Vláda, uvedomujúc si potrebu všetkých rúk ponúkajúcich sa na uskutočnenie tak veľkého diela, vychádza všetkým týmto požiadavkám našich zahraničných krajanov v ústrety a umožňuje im všetkými svojimi prostriedkami ako uskutočnenie reemigrécie tak aj zakotvenie v hospodárskom živote vo vlasti. Preto začali sme -rokovať so štátmi, z ktorých sa naše menšiny chcú navrátiť a z Veľkej časti sme dosiahli úspechu hielen v tom, že tieto štáty zásadne povolily vysťahovanie Čechov a Slovákov, ale ?e povolily tiež presťahovanie majetku týchto našich ľudí á tým značné uľahčenie počiatkov ich novej hospodárskej existencie. V poslednom čase sa začaly vracať už prvé transporty našich krajanov z cudziny, a boly hneď dirigované tam, kde b'olo ich práce v záujme celku najviac treba. Všeobecná hospodárska situácia Dedičstvo, ktoré sme prevzali vo svtojom hospodárstve po nepriateľskej okupácii, boío naozaj žalostné. V prvých týždňoch po revolúcii sa tento stav, samozrejme, nemohol úplne ukázať. Až teraz, ked môžem'e sostavif aspoň hrubú bilanciu prevzatých aktív a pasív, vidíme, ako sme nesmierne schudobneli. De pravda, že najväčšia časť našich krajín neutrpela vojnou tak, a-ko niektoré iné krajiny. Výrobnosť nášho poľnohospodárstva zostala v celku zachované, a priemyslu zničila vojna len menšiu časť. Naproti tomu naše zásoby vyčerpali okupanti až -na semé dno. Peňažný kapitál bez akéhokoľvek reálneho podkladu sa rozrástol do rozmerov u nás nevícaných. Viac ako polovinu priemyslu premenili Nemci na vojnovú výrobu a ostatok sme našl-i v naprostom úpadku. A snáď najväčšiu škodu nám spôsobili nepriatelia svojim finančným hospodárstvom. Vyciciavali naše krajiny všetkými možnými rafinovanými metodami. Náš tovar a naše služby platili nám v markách, ked predtým urobili našu menu závislú bezprostredne na ríšskej mene. Prúd peňazí sa síce valil do českých krajín, a-l-e boly to peniaze, ktorým nezodpűvedaly skutočné statky na trhu, ale vojnové výrobky ničené na bojištiach. A ■tento ohromný „prebytok kúpnej sily" to je peňažný kapitál, -ktorý nemá nijaké veoňé krytie a ktorý dosahuje tristo rrvli-áfd korún, nám tu nechali. Ked si uvedomíme, že máme pritom svoje záväzky s prvej Republiky, že vznikly nové normálne záväzky českých krajín i Slovenska za sedem Vojnových rokov, že naše peňažníctvo má svoje záväzky zo sta-rých čias, že sa volá po odstránení vojnových škôd, že treba obnoviť celé hospodárstvo, vznikne obraz ohromných položiek, ktoré predstavujú náš problém peňažný a menový. Tým najlepšie vyniká naša dnešná pôvojno. vá situácia. Z toho tiež pramenia opatrenia, ktoré musí vláda — každá vláda za dnešnej situácie — bezpodmienečne uskutočniť, aby sme s novým rozbehom začali tvoriť nové statky a nové hodnoty. Nezačíname však celkom s holými ruk'ami. Vo svojom základe je výrobnosť našich krajín zachovaná. Mime to máme svoje staré skúsenosti a národ disponuje tými dobrými vlastnosťami, ktorými sl vždy dobýval svoje čestné miesto medzi národmi, ľud Je pracovitý, či už roľnfk alebo robotník, úradník alebo ostatní duchovní pracovnici; naši inži. nieri i organizátori si získali vynikajúcu po. vešť v hospodárstve. Že sme stratili všetky finančné hodnoty, musf nám byť len vzpruhou, aby sme si ich znovu vytvorili svojou pravou. Ak dokážeme obnoviť celú svoju výrobu a plne využiť svoje výrobné možnosti, podarí sa nám to skoro. Na okraj nových menových opatrení povedal ministerský predseda, že obete pri tom budú veľké a musia sa ťorvrhnúf tak, aby všetci naši občania prispeli k definitívnemu ozdraveniu nášho hospodárstva pokiaľ možno spravodlivým podielom a to každý podľa svojich hospodárskych m’ožnost;. Ak hvoríme o obetiach, upozorňujem, že nie je v ľudskej moci, aby sme pri tak veľkom hospodárskom úpadku aký máme za sebou, našli metódy absolútne spra. j vodtivé. Podľa nášho názoru bude treba pri všetkých týchto otázkach tak postupo. vať, aby sme sa k tejto spravodlivosti aspoň čo najviac priblížili. Po tejto všeobecnej charakteristike našej hospodárskej situácie, zápodi-eval sá ministerský predseda Zd. Fierlinger niektorými osobitnými úsekmi vládnej činnosti. Ministerský predseda povedal, že doteraz nebolo možné sostaviť definitívny štátny rozpočet. Robia 6á len výkazy, ktoré predstavujú akýsi «rozpočet® na jeden mesiac. Všetky tieto rozpočty sú vysoko pasívne. Schodky sú spôsobené medziiným aj nákladmi ná spojenecké armády, zlávňovacími akciami a repatriačnými nákladmi. Otázku zásobovania obyvateľstva postaviiy ukončené vojnové operácie do svetla ešte nepriaznivejšieho ako v najťažších vojnových dňoch, lebo vojna sa viedla v znamení sústavného ničenia zásob à zariadení. Najhoršia situácia je Pa Slovensku na južnej a východnej Morave a na Opavskú, kde 6a zvlášť tvrdo bojovalo. Aj v tomto sektore výroby dôležitým iproblém-om je ned-o-statok pracovných síl. Ministerský predseda spomenul aj pomoc UNRRA, ktorú vláda plne oceňuje. Napriek t-otimi sa však ukázalo, že celkový dovoz z cudziny nesplnil očakávanie a že ani domáce zdToje neposkytly toľko, čo sa dalo očakávať. Najmä dodávky mäsa a tukov z vidieka i z cudziny stále viaznu. Ministerský predseda (Pokračovanie na druhej strane) Spomienky najsmutnejšie E. B. Štefan. Od skončenia vojny delí nás už pol r°ka. Na. bilanciu je to dostatočný odstup, aj ked zdá sa by f krátkym. Je jasné, že progresívne sily sveta vedely zdolal nástrahy najzaritejších nepriateľ ov pokroku. Celkovú účtovnú uzávierku vojny tvorí teda bankrot fošisiických výpočtov na krach civilizácie. V tejto celkovej bilancii je však viac kapitol, kt°ré vykazujú v náš neprospech takmer nenahraditeľné straty. Je to predovšetkým daň krve prinesená nenásytnému fašistickému Molochovi, ktorý svoje obete vyberal nielen na bojiskách, ale aj medzi pokojným obyvateľstvom všetkých krajín, ktoré sa prechodne dostaly do jeho krvavých rúk. V týchto dňoch priniesla tlač výtah z obialobného spisu hlavných vojnových zločincov, plný údaj°v o zverstvách takého rozsaku, aké si mohly vymyslieť len zaťažené mozgy. Súčasne s touto zprávou prebehla svetovou tlačou výpoved istého vysokého gestapáckeho hodnostára, podľa ktorej v nemeckých koncentrákoch zahynulo nie 4,000.000 ale vyše 20,000.000 príslušníkov všetkých národnosti a rás. Nad týmto údajom stydne krv v žilách každého slušného človeka. Pochádza od jedného z tých, ktorí na tomto vražednom šialenstve boli priamo zúčastnení a preto jeho hodnověrnost je nepochybná. Tieto tvoria v účtovnej uzávierke vojny skutočnosti kapitolu ' najsmutnejšiu. Niet pochybnosti: ľudstvo ako celok je spoluzodpovedné za f°, že k niečomu podobnému mohlo dôjsf uprostred 20 storočia. Nestačí len poukazoval na priamych vinníkov, treba sl uvedomil aj vlastnú zodpovědnost. A táto zodpovědnost je tým väčšia, že ide o zlo, ktoré nemožno odčinit: mŕtve obete koncentrákov nemožno viac vzkriesil. Zahynuli potupnou sntrfou za vlády režimu, na rozmach ktorého sa prizeral celý svet bez pokusu zadusit ho v zárodku. Táto skutočnosť bude pred súdom dejín prifažujúcou okolnoslou pre celé ľudstvo. Tam sa nebude môcl zatušovat to, že vzchopili sme sa k odporu proti tým, ktorí od prvej minúty neskrývali sv°ju krvilačnosť, iba ■ o hodine dvanástej. Dali si za crédo svojho politického programu násilie najsámprv na vlastnom národe, neskôr ho preniesli na susedné a p°tom ho chceli uplatniť v celom svete. A len vtedy si ľudstvo uvedomilo, čo ho čaká. Ta, čo sa do tých čias stalo, nedalo sa však viacej odčiniť. Nedá sa odčinit ani vifazným ukončením boja, iba ak zmiernil. A o to nám vlastne ide v našej dnešnej úvahe. Áno, potrebujeme aspoň zmiernit nevýslovný žiaľ tých, ktorých otcovia, matky, synovia a dcéry sú medzi obetam nemeckých koncentrákov. Nestačí uverejňovaf odsudzujúce články, nestačí pohoršovat sa nad tým, čomu sme nevedeli v svojej nerozhodnosti zabránit a nestačí ani staral sa o hmotné zaistenie pozostalých po obetiach koncentráku. Ich žertva zaslúži si viacej,, lebo išlo o bezbranných jedincov vydaných napospas Molochom. Povinnostou nás všetkých je zhodn°tit túto žertvu kultom, ktorý bude pre budúce generácie stálou výstrahou pred pod°bnou nevšímavosfou, za akú budeme stát pred súdom dejín my. Blíži sa 2. november. Deň zasvätený pamiatke tých, ktorí už viacej medzi nami nebudú. Nebude medzi nami ani tých 20,000.000 obetí nemeckých koncentračných táborov. Budil však tu ti, ktorí kedysi boli členmi ich domácnosti a tvorili okruh ich najbližších známych. U týchto bôľ nad stratou drahých aj doteraz kalil čistotu radosti nad slobodným životom. Máme pripustil, aby tento bôľ sa ešte zväčšil tým, že im neumožníme am pietnu vzpomienku na zahynulých? Koniec prvej svetovej vojny priniesol krásny kult hrobu neznámeho vojaka. Skoro každé prístavné mesto uctieva pamiatku obetí vfn pri symbolických hroboch. Tieto kulty sú vžité a netreba sa os°bitne šíril ani o ich význame pietickom, ani o význame výchovnom. Nevidíme nijaký dôvod, ktorý by bránil zavedeniu podobného kultu obetí nemeckých koncentračných táborov. Naša vlast na týchto obetiach je zastúpená pomerom nemalým. Pokladajme si teda za svoju povinnost a čest sťať sa bojovníkmi tohto kultu v celom svete. Všetky Národné výbory a všetky odbočky Sväzu protifašistických politických väzňov, malý by sa chopil iniciatívy a všade postavit symbolické hroby na pamiatku tých, ktorí. sa stali obetami nacistických žalárov. Úcta k pamiatke žertvy koncentrákov *kladie nám sväfd povinnost zmiernit najsmutnejšiu bilanciu tejto vojny zavedením ‘ tohto kultu. Symbolické hroby nech sa stanú pre ľudstvo večným mementom fašistického nebezpečenstva a tým ventilom, ktorý odvedie nashromážděná ľútost a bôľ postihnutých pozostalých. Priložme ruky k dielu a postarajme sa, aby už tohtoročný 2. november otváral tento kult v každom meste a dedine našej vlasti. Deti povstania Netrpezlivým deťom povstania môžeme už, chvalabohu, oznámiť, že balíky sú hcitové. V-kladšme do nich rodné listy a po sviatkoch začneme darčeky rozposielať. Najprv na východné Slovensko a na koniec -oznámime bratislavským rodičom, kedy si m-ajú prísť pre balíčky. Mnohí si iste reved:’a predstaviť, na aké ťažkosti sme nará.ňnli, prečo sa ak.ría oreeferríla. O dopravných ťažkostiach sto iste informovaní. No, možno neviete ako f - f bo je s ohnať p* pier, r-aoiermvé miešky, k-tc-rv-ch sme potrebovali niekoľko tisíc a hlavne povraz.