Národná Obroda, december 1945 (I/200-219)
1945-12-01 / nr. 200
«Ján Hkavoj trtJÍÍa?’ krUh0vá !Pui*ö » Sv .Mar tin. SOBOTA, 1. DELtmul\rr. - - — . ORGAN SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY ROČNÍK L ČÍSLO 200. Za 1.50 Kčs. Otázku pôdy možno riešiť len spriemyselnením Min. Ďuris: Nikdy sa nedotkneme súkromného vlastníctva malých a stredných roiníkov Pri investíciách nebude sa robiť rozdiel medzi Slovenskom a českými krajinami, lebo by vznikol separatizmus Najväčšiu dávku z majetku odvedie ten, kto zarábal na vojne — Bude sa riešiť otázka vojnových šúôd Minister Július Ďuriš prehovoril v Prahe | 28. novembra v poľnohospodárskom výbore DNS o situácii v našom pôdohospodárstve. Program ministerstva zemedelstva je daný troma základnými otázkami. Predovšetkým je to otázka pôdy, za druhé zaistenie výživy národa, a za tretie otázka ako pomôcl českým a slovenským roľníkom, aby mohli splnil všetky svoje povinnosti, zaistil výživu národa a výstavbu roľníctva v rámci výstavby celej Republiky. Základnou otázkou pre nás je, či slovenskí a českí roľníci majú dost pôoy, na ktorej by mohli vytvoril nový spôsob poľnohospodárskeho podnikania. I keby sa nám podarilo dostal z republiky všetkých Nemcov a Madarov, nebolo by toľko pôdy, aby mohlo byt splnené všetko, čo je dnes treba pre hospodársky a kultúrny rozkvet nášho rolnictva. Na Slovensku na jeden roľnícky podnik pripadlo by i po odsune Nemcov a Madarov priemerne 6 ha pôdy, v Čechách 5 ha a na Morave 4 ha. Konfiskujeme pôdu Nemcov, Madarov, ako i pôdu českých a slovenských zradcov a kolaborantov. V Čechách skonfiškovali sme dosiaľ vo vnútrozenmí 80.000 ha ornej pôdy a v pohraničí 850.000 ha ornej pôdy, spolu 930.000 ha ornej pôdy, ktorú sme dali do rúk nových českých nadobúdateľov. Do pohraničných krajov presťahovali sme už 100 tisíc českých roľníckych rodin, z toho asi 80.000 rodín vo forme národných správcov, ktorí sa teraz stávajú plnými vlastníkmi. Lesnej pôdy sa skonfiškovalo 1.100.000 ha v českých krajinách, z čoho štát prevzal už do vlastnej správy 340.000 ha. Na Slovensku v období 8 mesiacov skonfiškovali okolo 150 000 ha ornej pôdy a presídlili 4.000 rodín. Na Slovensku sú ťažkosti s vyslahova. ním maďarského obyvateľstva. Keby 6a nariadenie SNR o konfiškácii pôdy reakčných Madarov uskutečňovalo urýchlene, nemuseli by sme čakal na vyriešenie problému výmeny a vysťahovania. Už dávno sme mohli podľa nariadenia SNR fašistických Maďarov presťahoval z ich statkov do pracovných tíhťrov, alebo ako pracovné sily do jednotlivých hospodárstiev. Ďalšia otázka spočíva v tom, ako zaistil dalšiu pôdu pre potreby roľníkov, ktorí majú pôdy málo a ktorí pre jej nedostatok nemôžu takto svoje hospodárstvo povzniesť. Pán prezident vo svojom posoktve vyhlásil, že po určitom čase pristúpime k zásadnému riešeniu otázky hranke vlastníctva pôdy pre jednotlivé poľnohospodárske podniky. Uviedol, že k tejto otázke možno pristúpime až po dokončení osídlenia. K tomuto chcem pripojil a zdôraznil, že nech čokoľvek podnikneme v tejto vážnej otázke, nikdy sa nedotkneme súkromného' vlastníctva malých a stredných roľníkov. Tento problém bude sa môcť týkal len pôdy veľkostatkárov a statkárov Nepriatelia konsolidácie a výstavby republiky, ktorí vedia aká vážna je otázka súkromného vlastníctva práve u roľníkov, špekulujú na to, aby práve v tejto veci vyvolali nespokojnosť a sťažovali konsolidáciu pomerov v novej Republike a jej výstavbu Nová výstavba Republiky žiada zlepšenie výroby. Výrobu eme nútení preorientoval pre. to, že sa zbavíme až 2 miliónov nemeckých a madarských obyvateľov. Je nevyhnutné si uvedomil, ktoré druhy poľnohospodárskej výroby potrebujeme. V hornatých krajoch bude to živočíšna výroba, pasienkáretvo, ovocinárstvo, .nšľaúhtilý dobytok a v nižších krajoch ušľachtilé semená. Okrem preorientovania musia roľníci pristúpil k zlepšeniu a zracionalizovaniu našej výroby. Pri nedostatku pracovných síl bude nevyhnutné zmechanizovaní a zlepšil výrobu. Ked rátame 6 neustálym prírastkom roľníckeho obyvateľstva, vidíme hlavné riešenie problému v spriemy6elnení pôdy, znamená to predovšetkým spriemyselnenie hornatých krajov Slovenska, Moravy a dôležitých častí Čiech. Všetky tieto preblémy vyžadujú, aby sme veľmi konkrétne a podrobne vypracovali generálny plán výstavby čs. poľnohospodárstva. Je nevyhnutné zaistil výživu národa a otázky splnenia povinností u roľníkov treba z urobil otázku štátnej a národnej povinnosti a zodpovedností roľníkov. Ked sa zvládnut žatvu a jesenné práce za podarilo veľkvxh tažikos** bolo to preto, lebo roľníci sami iniciatívne robili z tohto problému otázku mravo.ú, otázku svojej účasti na výstavbe Reoublitkyr. Čo urobili roľníci, stalo sa príkladom pre ušľachtilú súfaž v továrňach, baniach atd. Potrebu novej morálky a zodpovednosti ľudu vo výstavbe Republiky zdôrazňujem hlavne tiež s hľadiska slovenského. Slováci veľmi zjavne vidin jej nedostatok v niektorých kruhoch na Slovensku v porovnaní s pomer, mi v Čechách. Určité vrstvy na Slovensku z bývalých kruhov špekulujú, aby oddaný pomer ľudu k demokracií, k Republike, k jednote českého a slovenského národa bol zatažený, aby demokracia sa oslabila a Československo vo výstavbe sa zdržovalo, Slováci si uvedomujú že i na Slovensku je povinno'lou pracuiúceho ľudu vzbv í'nie novej mar číky iniciatívy, účasti a zoapovedrosti v plnení povinností voči svojmu národ» a ^ demokratickém'! štátu, v ktorom práve Slováci vi”*, než inok°dy nľ>!A možnost rrivábo zaistenia svojich národných práv a slobody, i Pokiaľ ide o tretiu základnú otázku, ako pomôcť roľníkom, aby mohli splnit svoju povinnost, zaistiť chlieb národu a uskutočnil výstavbu poľnohospodárstva, je predovšetkým nevyhnutný generálny plán výstavby poľnohospodárstva, v ktorom všetky problémy treba kon. krétne spracoval a pripravil k realizácii, aby bolo jasné, ktorým smerom sa má uberal čs. poľnohospodárstvo. Zásadnou otázkou je tu generálne vyrovnanie cien, miez, taríf, reforma meny a financií. Dnešné plánovanie nebude na škodu Slovensku, naopak, bude znamenat plný a nikdy nevídaný rozvoj Slovenska, nielen hospodársky ale aj kultúrne a politicky. Prv sa zdôrazňovalo na jednej strane, že na Slovensko sa dopláca, na druhej strane Slováci hovorili že oni doplácajú, Tam, kde bude potrebné, bude sa investovat, aby sa zaistilo jednotné a úspeš. n é národné hospodárstvo, nebude sa robit rozdiel medzi Slovenskom a českými krajinami, pretože z týchto rozdielov vznikol by separatizmus a naň špekulujú nepriatelia vo vnútri i za hranicami. Týmto riešením jednotných cien taríf, meny odstránia sa veľké prekážky úspešnej a jednotnej hospodárskej výstavby. Otázka dáivky z majetku: donedávna mali sme v obehu neuveriteľné množstvo miliárd papierových peňazí. MuEeli sme zisťoval, koľko potrebujeme a koľko musíme dal z toho preč. Teraz máme přehled, a vieme, čo potre. bujeme pre národe hospodársku výrebu. Teraz dá 6a vypočítal, koľko treba vziať majetku, aby sme dosiahli branie potrebného množstva obeživa. Budeme uplatňoval zásadu, že najviac musí odovzdal ten, ktorý na vojne nahrabal, ktorý bohatol za najťažšieho obdobia našich národov. Zistí sa vždy základný m a i etok z roku 1938 a vypočíta sa o koľko má príslušná osoba teraz viac. To sú vojnové zisky. V akom percente budeme postup oral, ešte dnes nevieme. Budeme sa usiloval, aby sa aj pri dávke z majetku postupovalo spravodlivo, podľa toho, kto koľko má. Treba však. aby každú roľník, malý a .stredný podnikateľ bol úplne zaistený, abv sa ri,rou>u nevzalo súkromné vlastníctvo do určitei bránice. V priemvscVej vérebe pomaly dasahu’etne 100 perc. počet mesačne v tovaroch, ktoré má každý roľník dostával. Zimné mesiace budú ešte lažké. Jarné a hlavne lelné obdobie bude už nepomeme lepšie, bude znamenal azda už zaistenie všetkých hlavných potrieb, výrobkov, stľojov, textílií, železných výrobkov a pravdepodobne i výrobkov kožených. Doprava je už taká, že možno počítal s postupným zlepšovaním. Treba zdôraznil, že sa musíme usiloval nielen pre dnešok, ale i pre budúcnost vyriešil složitý problém distribúcie. V každom výrobnom a distribučnom rezorte je potrebná racionalizácia. V spolupráci s malým a stredným obchodem budeme sa snežil vylúčil čierny obchod a špekulantov a zlepšoval organizáciu obchodu. V obdore zlepšenia financovania poľnohospodárstva utvorí sa fond výstavby poľnohospodárstva, do ktorého okrem štátneho prísoevku prídu aj rozdiely v cenách obilia u roľníkov nad 20 a nad 50 ba. Brde treba uskutočnil tiež s tohto hľadiska reformu dani, úroková nia náimu a poistenia, hlavne zavedenie celkov'k n výhodného roľníckeho poistenia. Na týchto návrhoch sa väčšinou p-souje a v najbližších ] dňoch prídu i do poľnch'epodárrkeho výboru Bude 6a riešiť tiež otázka vojnových škôd ' a nový celoštátny rozpočet v rezorte Min. zs- I niedclstva. Nedostatek pracovných síl sa na- I hradí hlavne mechanizáciou poľnohospodárstva j a družstevníctvom, ktoré sa musí stal záikla! dom velkého pc-Inohcspcdácskeho rozvoja ! Ďalším prostriedkom odpomoci nedostatku • pracovných síl je kcmasácia pôdy, ktorú bude j možné začal až v budúcom roku. V odbore po ľn oh esp od á rsk eh o školstva a ! osvety bude možno v Čechách a na Morave ne- i hovoriac o Slovensku, urobil ešte veľa k zvýšeniu kultúrnej úrovni roľníckeho ľudu. Posícdnvm problémom je úcosl roľníkov v hospodárskom a politickom živote, prostredníctvom Jednotného sväzu českých roľníkov a Jednotného sväzu slovenských roľníkov. Osnovu "ákona o organizácii týchto sväzov p"cdlo*' najbkžšícih dňoch parlamentu •'■oKtíbkef *fc~-cy, v k* .ej hy sa mohli tmi všetci Toľ-"'ci vždv ocrfarvzovaňf v re lidných nelitických stranách. Budeme chránil tiíto jednotu, nretože ona tiež roevnl jednotu štátu a obidvoch našich národov. Pozdrav Lužických Srbov (fgjj — Účastníci Svetového s jazdu študentstou v Prahe zdrhali sa po dva dni v Lrat-siav e, aby sa potom ešie rozhliadli po Slovensku. Medzi delegátmi 36 národov hostili sme i troch študentov, Lužických Srbov. Vedúcim ich je éludent Pavol Cyž, ktorý v srdečnom rozhovore povedal o svojom malom slovanskom národe v Nemecku toto: Lužickí Srbi v počte asi 500.000 obývajú územie medzi riekami Labe a Odra, južne od Berlína už po Dráždený a Zitavu. Sú to dnes jediní neslobodní Slovania, nazývaní Nemcami „W end en", vedúci od 11. storočia nerovný loj za svojský národný život. Od 13. stor. je v Nemecku úradné užívanie lužickej reči zakázané. Po prvej svetovej vojne, ktorá Lužičanov neoslobodila, Nemci zatkli lužického poslanca Arnošta Buřta, vracajúceho sa z mierovej kom. ferencie vo '/empties, len preto, že sa odvážil pred svetom hájit sväté práva svojho utlačeného národa. A. Bari bol Nemcami vypustený z pevnosti Gclnov až na zákrok prezidenta Dr. T. G. Masaryka. V r. 1933 znadzevané Nemecko odňalo Lužičemom aj 4-ročné ludové škois.vo, ba ehe i kosíoiný spev musel vyznieval len po nemecky. Učitelstvo rozhádzané bolo do krajov čisto nemeckých. Na začiatku druhej svetovej vojny mnohí predáci Lužičanov putovali do koncentrákov, ini do nemeckého vojska, adkial ore ncspolahlwosl b o'i vyňatí a v koncentrákoch, po výroku nemeckého ludového súdu, čakali na čierny deň smrti, ha deň 27. IV. 1945, ale rýchly príchod ČA, dňa 29. IV. ich tejto potupnej smrti uchránil! Po zlikvidovaní nemeckej brannej moci utvorila sa v Lužici, v hláv. nom meste Budyšine, N V, ktorý podal do Moskvy a medzispojeneckej komisii v Berlíne memorandum, i ý sled kom ktorého je dnes nádej na obdržanie samostatnosti v Nemecku. Lužické skolsu o oživuje dnes zriaďovaním osemročných ludových škôl v celej Lužici, a to v školopevinnosti od 6. do 14. roku. Gymnázium s luzirkc’i vyučovacou j rečou má byt zriadené v ČSR. v pohraničricm meste Česká Lipa. ľiiidásených študentov je uŕ teraz do 180 Univerzitné štúdiá hodla’ú absolvoval Lužičanin v Prt.ite, ako i v Polsku a v Juhoslávii. Mali by vôlu študovat aj v Eratislcve. Lužicania nateraz nemajú nijakých svojich novín, ale maiú dostal z Rumbnrgu tlačiareň, která bude plne zamestnaná iednak tlačením rbv'u h ’ ucebnír. jédrrh ďcfUčar.ím Nemcrmi nmkrze skonfiškovaných kníh n hnn'dných spevníkov, a to i zo súkromných knižníc! to Študentovi P. Cyžovi sa ČSR velmi páči, je vraj, vari najskonsolidovanejší povojnoví štát. Slovensku napísal v rodnej reči tento po. zdrat : Postrov. Pri pHležnosči swětoweho studentského zlata w Praze srny po oficielnym zakoncenju teho zlěia wulét měli do dalších končinow ČSR, wosebje pak na Slowuksku. Nas lužickich Serbov je wosebje preklopila nie jenož wulka zahoritosč (záujem) za mrš tak malý slowjaňski národ, ale samoh dospelne (dôkladné) irjormowanje našeho národného prašenja (otázok). Je to der je (dobré) zrozu. mič, dokelž (poneváč) Sloviakojo su so leta dol ho s tym bőd žič máli, kaž my so bohužel džens (dnes) kišče badžič mamy. Pos'riw'my (pozdravujeme) našich najbliššich slowahskich bratow a sostrow, džakujemy so jim za tak wutrobne (srdečné! pohoščen;o a piejemy jim do dnlšeko prichoda we ČSR najlepše rozviče národného, hospodárskeho a kultúrneho žiwjenja. Pawel Cyž. ČSR nezradila zásady humanity Švajčiarska žurnalísika Marguerite Schabelitzová sa presvedčila v táboroch v Patrónke a Petržalke o korekinom z-chádzaní s Nemcami a Maďarmi Marguerite Schabelitzová, spolupracovníčka známych švajčiarskych časopisov „Die Nation", „Demokrat“, „Die Tat", „Vvd Ouvrière", „Vorwärts“ atd. prišla v týchto dňoch po návšteve Prahy do Bratislavy. V rozhovore s redaktorem ZAS. Mne Schabelitzová vyslovila 6voju «pokojnost nad tým, žs 6a môže všade voľne pohybovat a informoval o pomeroch. Osobitne vyzdvihla svoje potešenie nad preukazovanou jej pohostinnosťou. Navštívila tábory v Petržalke a Patrónke, kde jej návšteva nebola vôbec očakávaná a pripravená. Pri prehliadke konštatovala všade poriadok, čistotu, vykúrené miestnosti a zistila, že tam umiestení fašisti majú pri sebe svoje vlastné veci a majú vlastnú samosprávu. Kuchyne sú čisté a strava sa podobá strave švajčiarskych vojakov. Rozprávala sa s nemeckým lekárom v tábore v Patrónke, ktorý ju informoval, že ľudia tam dostávajú v prípade naliehavej potreby 3 až 4 týždenné dovolenky a môžu odísť k rodinám alebo sa liečil v nemocnici, Obyvatelia táborov si mysleli, že pani Schabelitzová je delegátka Medzinárodného Červeného kríža, a preto sa na ňu obracali so žiadosťami o pomoc, prípadne prepustenie, pričom dôvodili, že sú nevinní. Podľa informácií pani Schabslitzovej však práve títo ľudia najviac pomáhali okupantom, a preto plne chápe náladu proti týmto škodcom a pokladá za veľkodušné, ako sa s nimi zaobchádza napriek ich previneniu, lebo za bývalého nacistického režimu by takíto ľudia už dávno nežili a boli zlikvidovaní. Naproti tomu v Bratislave 6a veľa Nemcov a Madarov voľne pohybuje. V cudzine sú rozširované chýry, že v Československu je životu nebezpečné hovoril po nemecky, alebo maďarsky. Za svojho pobytu v ČSR konštatovala, že to nie je pravda, V Prahe i v Bratislave hovorila v kaviarňach a inde po nemecky a nikto ju preto neobťažoval. I r úradoch a v bankách všade mohla sa rozprával po nemfecky. Medzi Nemcami z Nemecka a Nemcami z Rakúska sa všade rob! rozdiel To. všetko dosvedčuje, že demokracia je v čs ľude hlboko zakorenená a že si neosvojuje násilnícke metódy nacistické. Nikde nenašla nijaké 6topy šovinizmu, ale naopak zistila, že sa prejavuje živý záujem o nemeckú literatúru a časopisy, vydávané vo Švajčiarsku a o preklady z nemčiny, ako aj vôbec o kultúrnu výmenu medzi Československom a Švajčiarsíkom. Pan« Schabelitzová podľa svojich doterajších dojmov za svojej návštevy v Československu, kde sa všade usilovne pracuje na obnove, je presvedčená, že ČSR sa za dva roky plne zotaví, líž dnes sú tu pomery a úspechy lepšie ako v iných krajinách, postihnutých vojnou, ako napr. vo Francúzsku, lebo badal väčšiu jednotu v práci. * (zc) Na včerašej tlačovej konferencii ozná. mli predseda vládyv Zdenek Fierlŕnger, že z ČÍ3R odíde 2 a pol milióna Nemcov. V dohode so všetkými spojencami uskutočňuje sa už transfer nemeckého obyvateľstva v pravidel., ných mesačných kvótach zo západných oblasti štátu. Pred očami zahraničných novinárov a celého civilizovaného sveta riešime definitívne náš odveký problém, a to tak, že nijako nepoškvrníme náš čistý štít národov vyspelých, kultúrnych a demokratických. Ani besnením nemeckých nacistov a hromadnými hrobmi, roztratenými po celom území ČSR, ani terajším uverejnením tajných, ale všetkým už dávno predvídateľných vyhladz jvacíeh plá. nov s našimi národmi, nedali sme sa strhnúť k aktom pomsty. Odsun Nemcov ‘ Maďarov uskutočníme dôstojne, rozvážne á humánne. Svedectvo švajčiarskej žurnalistky odmieta aj všetky pokusy maďarskej propagandy vy. mýšľaním nepravdivých zpráv o pomeroch v sústreďovacích táboroch v Petržalke a v Patrónke ovplyvniť nevyhnutnú výmenu obyvateľstva medzi' nami a Maďarskom. Náš korektný a spravodlivý postup nezavdá ani naj. menše rušivej príčiny pjá riešení otázky Maďarov na Slovensku. Uznávajú to aj predstavitelia zahraničnej tlače a odsudzujú tak maďarské oč’erňovanie čs. demokracie v očiach svetovej verejnosti k úplnému stroskotaniu. Z ČSR odíde dva a pol milióna Nemcov. To sú asi tri štvrtiny z celkového počtu Nemcov na našom území. Zostane ich ešte skoro milión, Z nich je čiastka, hoc aj nepatrná, vedomých protifaäistov a čiastka zavedených, ktorí podľahli nacistickému moru. Týmto Nemcom a Maďarom dáme v 3„ročnej skúšobnej lehote možnosť osvedčiť sa, či beli dosť odolní voči fašistickej nákaze, prípadne, či sú sami dosť silní, aby sa z nej za tri roky vyliečil. Po troch rokoch sa rozhodne či sú dosť zrelí a vyspelí, aby si zaslúžili občianstvo de. mokratičkého štátu, ČSR. Práve v záujme odstránenia fašistických Nemcov a Maďarov vieme prísne a spravodlivo rozlišovať a ceniť si aj tie ojeďnslé a vzácne zjavy, ktoré ani za nacistickej povodne nezradily demokratické ideály. V Bratislave prebieha akcia prihlás ivania Nemcov a Maďarov. Kedysi tak vyzývaví a provokujúci, stoja dnes poslušne a troezllvo pred úradom, predstierajú lojalitu a servilne sa klaňajú. Naše úrady postupujú korei-rt.-ie a spravodlivo. Ale zaraz do nás, keď sme v zástupe členov DP a eszterházyovcov videli aj protifašistického väzňa, -člena SPROV.u, hovoriaceho bezchybne po slovensky. Cez cclúV vojnu bojoval proti teroru a nepostavil sa s nimi do jedného šíku, ale dnes, po oslobodení, musí stáť v jednom zástupe vedľa fašistov, ktorých sa tak štíti, a k tomu ešte musí aj znášať ich posmešné, provokujúce pohľady a poznámky. Nemohol by tu EPHOV v prípadoch, ktoré sa dajú spočítať temer na prstech ruky, uíetr’ť svojich preverených členov tejto ncp. í jemnej procedúry?