Národná Obroda, december 1945 (I/200-219)

1945-12-01 / nr. 200

«Ján Hkavoj trtJÍÍa?’ krUh0vá !Pui*ö » Sv .Mar tin. SOBOTA, 1. DELtmul\rr. - - — . ORGAN SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY ROČNÍK L ČÍSLO 200. Za 1.50 Kčs. Otázku pôdy možno riešiť len spriemyselnením Min. Ďuris: Nikdy sa nedotkneme súkromného vlastníctva malých a stredných roiníkov Pri investíciách nebude sa robiť rozdiel medzi Slovenskom a českými krajinami, lebo by vznikol separatizmus Najväčšiu dávku z majetku odvedie ten, kto zarábal na vojne — Bude sa riešiť otázka vojnových šúôd Minister Július Ďuriš prehovoril v Prahe | 28. novembra v poľnohospodárskom výbore DNS o situácii v našom pôdohospodárstve. Program ministerstva zemedelstva je daný troma základnými otázkami. Predovšetkým je to otázka pôdy, za druhé zaistenie výživy ná­roda, a za tretie otázka ako pomôcl českým a slovenským roľníkom, aby mohli splnil vše­tky svoje povinnosti, zaistil výživu národa a výstavbu roľníctva v rámci výstavby celej Republiky. Základnou otázkou pre nás je, či slovenskí a českí roľníci majú dost pôoy, na ktorej by mohli vytvoril nový spôsob poľnohospodárske­ho podnikania. I keby sa nám podarilo dostal z republiky všetkých Nemcov a Madarov, ne­bolo by toľko pôdy, aby mohlo byt splnené všetko, čo je dnes treba pre hospodársky a kultúrny rozkvet nášho rolnictva. Na Sloven­sku na jeden roľnícky podnik pripadlo by i po odsune Nemcov a Madarov priemerne 6 ha pôdy, v Čechách 5 ha a na Morave 4 ha. Kon­fiskujeme pôdu Nemcov, Madarov, ako i pôdu českých a slovenských zradcov a kolaborantov. V Čechách skonfiškovali sme dosiaľ vo vnú­­trozenmí 80.000 ha ornej pôdy a v pohraničí 850.000 ha ornej pôdy, spolu 930.000 ha ornej pôdy, ktorú sme dali do rúk nových českých nadobúdateľov. Do pohraničných krajov pre­sťahovali sme už 100 tisíc českých roľníckych rodin, z toho asi 80.000 rodín vo forme ná­rodných správcov, ktorí sa teraz stávajú pl­nými vlastníkmi. Lesnej pôdy sa skonfiškovalo 1.100.000 ha v českých krajinách, z čoho štát prevzal už do vlastnej správy 340.000 ha. Na Slovensku v období 8 mesiacov skonfiškovali okolo 150 000 ha ornej pôdy a presídlili 4.000 rodín. Na Slovensku sú ťažkosti s vyslahova. ním maďarského obyvateľstva. Keby 6a na­riadenie SNR o konfiškácii pôdy reakčných Madarov uskutečňovalo urýchlene, nemuseli by sme čakal na vyriešenie problému výmeny a vysťahovania. Už dávno sme mohli podľa nariadenia SNR fašistických Maďarov presťa­hoval z ich statkov do pracovných tíhťrov, alebo ako pracovné sily do jednotlivých ho­spodárstiev. Ďalšia otázka spočíva v tom, ako zaistil dal­­šiu pôdu pre potreby roľníkov, ktorí majú pô­dy málo a ktorí pre jej nedostatok nemôžu takto svoje hospodárstvo povzniesť. Pán pre­zident vo svojom posoktve vyhlásil, že po ur­čitom čase pristúpime k zásadnému riešeniu otázky hranke vlastníctva pôdy pre jednotli­vé poľnohospodárske podniky. Uviedol, že k tejto otázke možno pristúpime až po dokonče­ní osídlenia. K tomuto chcem pripojil a zdô­raznil, že nech čokoľvek podnikneme v tejto vážnej otázke, nikdy sa nedotkneme súkrom­ného' vlastníctva malých a stredných roľníkov. Tento problém bude sa môcť týkal len pôdy veľkostatkárov a statkárov Nepriatelia kon­solidácie a výstavby republiky, ktorí vedia aká vážna je otázka súkromného vlastníctva práve u roľníkov, špekulujú na to, aby práve v tejto veci vyvolali nespokojnosť a sťažovali konsoli­dáciu pomerov v novej Republike a jej výstavbu Nová výstavba Republiky žiada zlepšenie výroby. Výrobu eme nútení preorientoval pre. to, že sa zbavíme až 2 miliónov nemeckých a madarských obyvateľov. Je nevyhnutné si uve­domil, ktoré druhy poľnohospodárskej výroby potrebujeme. V hornatých krajoch bude to ži­vočíšna výroba, pasienkáretvo, ovocinárstvo, .nšľaúhtilý dobytok a v nižších krajoch ušľach­tilé semená. Okrem preorientovania musia roľ­níci pristúpil k zlepšeniu a zracionalizovaniu našej výroby. Pri nedostatku pracovných síl bude ne­vyhnutné zmechanizovaní a zlepšil výrobu. Ked rátame 6 neustálym prírastkom roľníckeho obyvateľstva, vidíme hlavné riešenie problému v spriemy6elnení pôdy, znamená to predovše­tkým spriemyselnenie hornatých krajov Slo­venska, Moravy a dôležitých častí Čiech. Vše­tky tieto preblémy vyžadujú, aby sme veľmi konkrétne a podrobne vypracovali generálny plán výstavby čs. poľnohospodárstva. Je nevyhnutné zaistil výživu národa a otázky splnenia povinností u roľníkov treba z urobil otázku štátnej a národnej povinnosti a zodpovedností roľníkov. Ked sa zvládnut žatvu a jesenné práce za podarilo veľkvxh tažikos** bolo to preto, lebo roľníci sami ini­ciatívne robili z tohto problému otázku mrav­­o.ú, otázku svojej účasti na výstavbe Reou­­blitkyr. Čo urobili roľníci, stalo sa príkladom pre ušľachtilú súfaž v továrňach, baniach atd. Potrebu novej morálky a zodpovednosti ľu­du vo výstavbe Republiky zdôrazňujem hlav­ne tiež s hľadiska slovenského. Slováci veľ­mi zjavne vidin jej nedostatok v niektorých kruhoch na Slovensku v porovnaní s pomer, mi v Čechách. Určité vrstvy na Slovensku z bývalých kruhov špekulujú, aby oddaný pomer ľudu k demokracií, k Republike, k jednote českého a slovenského národa bol zatažený, aby demokracia sa oslabila a Če­skoslovensko vo výstavbe sa zdržovalo, Slo­váci si uvedomujú že i na Slovensku je po­­vinno'lou pracuiúceho ľudu vzbv í'nie novej mar číky iniciatívy, účasti a zoapovedrosti v plnení povinností voči svojmu národ» a ^ demokratickém'! štátu, v ktorom práve Slo­váci vi”*, než inok°dy nľ>!A možnost rrivábo zaistenia svojich národných práv a slobody, i Pokiaľ ide o tretiu základnú otázku, ako po­môcť roľníkom, aby mohli splnit svoju povin­nost, zaistiť chlieb národu a uskutočnil výstav­bu poľnohospodárstva, je predovšetkým nevy­hnutný generálny plán výstavby poľnohospo­dárstva, v ktorom všetky problémy treba kon. krétne spracoval a pripravil k realizácii, aby bolo jasné, ktorým smerom sa má uberal čs. poľnohospodárstvo. Zásadnou otázkou je tu generálne vyrovnanie cien, miez, taríf, reforma meny a financií. Dnešné plánovanie nebude na škodu Sloven­sku, naopak, bude znamenat plný a nikdy ne­vídaný rozvoj Slovenska, nielen hospodársky ale aj kultúrne a politicky. Prv sa zdôrazňo­valo na jednej strane, že na Slovensko sa do­pláca, na druhej strane Slováci hovorili že oni doplácajú, Tam, kde bude potrebné, bude sa investovat, aby sa zaistilo jednotné a úspeš. n é národné hospodárstvo, nebude sa robit roz­diel medzi Slovenskom a českými krajinami, pretože z týchto rozdielov vznikol by separa­tizmus a naň špekulujú nepriatelia vo vnútri i za hranicami. Týmto riešením jednotných cien taríf, meny odstránia sa veľké prekážky úspešnej a jednotnej hospodárskej výstavby. Otázka dáivky z majetku: donedávna mali sme v obehu neuveriteľné množstvo miliárd papierových peňazí. MuEeli sme zisťoval, koľ­ko potrebujeme a koľko musíme dal z toho preč. Teraz máme přehled, a vieme, čo potre. bujeme pre národe hospodársku výrebu. Teraz dá 6a vypočítal, koľko treba vziať majetku, aby sme dosiahli branie potrebného množstva obeživa. Budeme uplatňoval zásadu, že najviac musí odovzdal ten, ktorý na vojne nahrabal, ktorý bohatol za najťažšieho obdobia našich národov. Zistí sa vždy základný m a i etok z ro­ku 1938 a vypočíta sa o koľko má príslušná osoba teraz viac. To sú vojnové zisky. V akom percente budeme postup oral, ešte dnes ne­vieme. Budeme sa usiloval, aby sa aj pri dáv­ke z majetku postupovalo spravodlivo, podľa toho, kto koľko má. Treba však. aby každú roľník, malý a .stredný podnikateľ bol úplne zaistený, abv sa ri,rou>u nevzalo súkromné vlastníctvo do určitei bránice. V priemvscVej vérebe pomaly dasahu’etne 100 perc. počet mesačne v tovaroch, ktoré má každý roľník dostával. Zimné mesiace budú ešte lažké. Jarné a hlavne lelné obdobie bude už nepomeme lepšie, bude znamenal azda už zaistenie všetkých hlavných potrieb, výrobkov, stľojov, textílií, železných výrobkov a pravde­podobne i výrobkov kožených. Doprava je už taká, že možno počítal s postupným zlepšova­ním. Treba zdôraznil, že sa musíme usiloval nielen pre dnešok, ale i pre budúcnost vyrie­šil složitý problém distribúcie. V každom vý­robnom a distribučnom rezorte je potrebná racionalizácia. V spolupráci s malým a stred­ným obchodem budeme sa snežil vylúčil čier­ny obchod a špekulantov a zlepšoval organi­záciu obchodu. V obdore zlepšenia financovania poľnohospo­dárstva utvorí sa fond výstavby poľnohospo­dárstva, do ktorého okrem štátneho prísoevku prídu aj rozdiely v cenách obilia u roľníkov nad 20 a nad 50 ba. Brde treba uskutočnil tiež s tohto hľadiska reformu dani, úroková nia náimu a poistenia, hlavne zavedenie celkov'k n výhodného roľníckeho poistenia. Na týchto návrhoch sa väčšinou p-souje a v najbližších ] dňoch prídu i do poľnch'epodárrkeho výboru Bude 6a riešiť tiež otázka vojnových škôd ' a nový celoštátny rozpočet v rezorte Min. zs- I niedclstva. Nedostatek pracovných síl sa na- I hradí hlavne mechanizáciou poľnohospodárstva j a družstevníctvom, ktoré sa musí stal záikla­­! dom velkého pc-Inohcspcdácskeho rozvoja ! Ďalším prostriedkom odpomoci nedostatku • pracovných síl je kcmasácia pôdy, ktorú bude j možné začal až v budúcom roku. V odbore po ľn oh esp od á rsk eh o školstva a ! osvety bude možno v Čechách a na Morave ne- i hovoriac o Slovensku, urobil ešte veľa k zvý­šeniu kultúrnej úrovni roľníckeho ľudu. Posícdnvm problémom je úcosl roľníkov v hospodárskom a politickom živote, prostredníc­tvom Jednotného sväzu českých roľníkov a Jednotného sväzu slovenských roľníkov. Osno­vu "ákona o organizácii týchto sväzov p"cdlo­­*' najbkžšícih dňoch parlamentu •'■oKtíbkef *fc~-cy, v k* .ej hy sa mohli tmi všetci Toľ-"'ci vždv ocrfarvzovaňf v re lidných nelitických stranách. Budeme chrá­nil tiíto jednotu, nretože ona tiež roevnl jed­notu štátu a obidvoch našich národov. Pozdrav Lužických Srbov (fgjj — Účastníci Svetového s jazdu študent­­stou v Prahe zdrhali sa po dva dni v Lrat-sia­­v e, aby sa potom ešie rozhliadli po Slovensku. Medzi delegátmi 36 národov hostili sme i troch študentov, Lužických Srbov. Vedúcim ich je éludent Pavol Cyž, ktorý v srdečnom rozho­vore povedal o svojom malom slovanskom ná­rode v Nemecku toto: Lužickí Srbi v počte asi 500.000 obývajú územie medzi riekami Labe a Odra, južne od Berlína už po Dráždený a Zitavu. Sú to dnes jediní neslobodní Slovania, nazývaní Nemcami „W end en", vedúci od 11. storočia nerovný loj za svojský národný život. Od 13. stor. je v Ne­mecku úradné užívanie lužickej reči zakázané. Po prvej svetovej vojne, ktorá Lužičanov ne­oslobodila, Nemci zatkli lužického poslanca Arnošta Buřta, vracajúceho sa z mierovej kom. ferencie vo '/empties, len preto, že sa odvážil pred svetom hájit sväté práva svojho utlačené­ho národa. A. Bari bol Nemcami vypustený z pevnosti Gclnov až na zákrok prezidenta Dr. T. G. Masaryka. V r. 1933 znadzevané Nemecko odňalo Lu­­žičemom aj 4-ročné ludové škois.vo, ba ehe i kosíoiný spev musel vyznieval len po nemecky. Učitelstvo rozhádzané bolo do krajov čisto ne­meckých. Na začiatku druhej svetovej vojny mnohí predáci Lužičanov putovali do koncen­trákov, ini do nemeckého vojska, adkial ore ncspolahlwosl b o'i vyňatí a v koncentrákoch, po výroku nemeckého ludového súdu, čakali na čierny deň smrti, ha deň 27. IV. 1945, ale rýchly príchod ČA, dňa 29. IV. ich tejto po­tupnej smrti uchránil! Po zlikvidovaní nemec­kej brannej moci utvorila sa v Lužici, v hláv. nom meste Budyšine, N V, ktorý podal do Mo­skvy a medzispojeneckej komisii v Berlíne me­morandum, i ý sled kom ktorého je dnes nádej na obdržanie samostatnosti v Nemecku. Lužické skolsu o oživuje dnes zriaďovaním osemročných ludových škôl v celej Lužici, a to v školopevinnosti od 6. do 14. roku. Gymná­zium s luzirkc’i vyučovacou j rečou má byt zriadené v ČSR. v pohraničricm meste Česká Lipa. ľiiidásených študentov je uŕ teraz do 180 Univerzitné štúdiá hodla’ú absolvoval Lu­­žičanin v Prt.ite, ako i v Polsku a v Juhoslá­vii. Mali by vôlu študovat aj v Eratislcve. Lužicania nateraz nemajú nijakých svojich novín, ale maiú dostal z Rumbnrgu tlačiareň, která bude plne zamestnaná iednak tlačením rbv'u h ’ ucebnír. jédrrh ďcfUčar.ím Nemcrmi nmkrze skonfiškovaných kníh n hnn'dných spevníkov, a to i zo súkromných knižníc! to Študentovi P. Cyžovi sa ČSR velmi páči, je vraj, vari najskonsolidovanejší povojnoví štát. Slovensku napísal v rodnej reči tento po. zdrat : Postrov. Pri pHležnosči swětoweho student­ského zlata w Praze srny po oficielnym zakon­­cenju teho zlěia wulét měli do dalších konči­­now ČSR, wosebje pak na Slowuksku. Nas lužickich Serbov je wosebje preklopila nie jenož wulka zahoritosč (záujem) za mrš tak malý slowjaňski národ, ale samoh dospelne (dôkladné) irjormowanje našeho národného prašenja (otázok). Je to der je (dobré) zrozu. mič, dokelž (poneváč) Sloviakojo su so leta dol ho s tym bőd žič máli, kaž my so bohužel džens (dnes) kišče badžič mamy. Pos'riw'my (pozdravujeme) našich najbliššich slowahskich bratow a sostrow, džakujemy so jim za tak wutrobne (srdečné! pohoščen;o a piejemy jim do dnlšeko prichoda we ČSR najlepše rozviče národného, hospodárskeho a kultúrneho žiw­­jenja. Pawel Cyž. ČSR nezradila zásady humanity Švajčiarska žurnalísika Marguerite Schabelitzová sa presvedčila v táboroch v Patrónke a Petržalke o korekinom z-chádzaní s Nemcami a Maďarmi Marguerite Schabelitzová, spolupracovníčka známych švajčiarskych časopisov „Die Nation", „Demokrat“, „Die Tat", „Vvd Ouvrière", „Vorwärts“ atd. prišla v týchto dňoch po ná­všteve Prahy do Bratislavy. V rozhovore s redaktorem ZAS. Mne Scha­belitzová vyslovila 6voju «pokojnost nad tým, žs 6a môže všade voľne pohybovat a informo­val o pomeroch. Osobitne vyzdvihla svoje potešenie nad preukazovanou jej pohostinno­sťou. Navštívila tábory v Petržalke a Patrónke, kde jej návšteva nebola vôbec očakávaná a pripravená. Pri prehliadke konštatovala všade poriadok, čistotu, vykúrené miestnosti a zisti­la, že tam umiestení fašisti majú pri sebe svoje vlastné veci a majú vlastnú samosprávu. Ku­chyne sú čisté a strava sa podobá strave švaj­čiarskych vojakov. Rozprávala sa s nemeckým lekárom v tábo­re v Patrónke, ktorý ju informoval, že ľudia tam dostávajú v prípade naliehavej potreby 3 až 4 týždenné dovolenky a môžu odísť k ro­dinám alebo sa liečil v nemocnici, Obyvatelia táborov si mysleli, že pani Scha­belitzová je delegátka Medzinárodného Červe­ného kríža, a preto sa na ňu obracali so žia­dosťami o pomoc, prípadne prepustenie, pričom dôvodili, že sú nevinní. Podľa informácií pani Schabslitzovej však práve títo ľudia najviac pomáhali okupantom, a preto plne chápe ná­ladu proti týmto škodcom a pokladá za veľ­kodušné, ako sa s nimi zaobchádza napriek ich previneniu, lebo za bývalého nacistického režimu by takíto ľudia už dávno nežili a boli zlikvidovaní. Naproti tomu v Bratislave 6a ve­ľa Nemcov a Madarov voľne pohybuje. V cudzine sú rozširované chýry, že v Česko­slovensku je životu nebezpečné hovoril po ne­mecky, alebo maďarsky. Za svojho pobytu v ČSR konštatovala, že to nie je pravda, V Pra­he i v Bratislave hovorila v kaviarňach a inde po nemecky a nikto ju preto neobťažoval. I r úradoch a v bankách všade mohla sa rozprával po nemfecky. Medzi Nemcami z Nemecka a Nemcami z Rakúska sa všade rob! rozdiel To. všetko dosvedčuje, že demokracia je v čs ľude hlboko zakorenená a že si neosvojuje násilnícke metódy nacistické. Nikde nenašla nijaké 6topy šovinizmu, ale naopak zistila, že sa prejavuje živý záujem o nemeckú literatú­ru a časopisy, vydávané vo Švajčiarsku a o preklady z nemčiny, ako aj vôbec o kultúrnu výmenu medzi Československom a Švajčiar­­síkom. Pan« Schabelitzová podľa svojich doteraj­ších dojmov za svojej návštevy v Českosloven­sku, kde sa všade usilovne pracuje na obnove, je presvedčená, že ČSR sa za dva roky plne zotaví, líž dnes sú tu pomery a úspechy lepšie ako v iných krajinách, postihnutých vojnou, ako napr. vo Francúzsku, lebo badal väčšiu jednotu v práci. * (zc) Na včerašej tlačovej konferencii ozná. mli predseda vládyv Zdenek Fierlŕnger, že z ČÍ3R odíde 2 a pol milióna Nemcov. V doho­de so všetkými spojencami uskutočňuje sa už transfer nemeckého obyvateľstva v pravidel., ných mesačných kvótach zo západných obla­sti štátu. Pred očami zahraničných noviná­rov a celého civilizovaného sveta riešime de­finitívne náš odveký problém, a to tak, že nijako nepoškvrníme náš čistý štít národov vyspelých, kultúrnych a demokratických. Ani besnením nemeckých nacistov a hromadnými hrobmi, roztratenými po celom území ČSR, ani terajším uverejnením tajných, ale všetkým už dávno predvídateľných vyhladz jvacíeh plá. nov s našimi národmi, nedali sme sa strhnúť k aktom pomsty. Odsun Nemcov ‘ Maďarov uskutočníme dôstojne, rozvážne á humánne. Svedectvo švajčiarskej žurnalistky odmieta aj všetky pokusy maďarskej propagandy vy. mýšľaním nepravdivých zpráv o pomeroch v sústreďovacích táboroch v Petržalke a v Pa­trónke ovplyvniť nevyhnutnú výmenu obyva­teľstva medzi' nami a Maďarskom. Náš ko­rektný a spravodlivý postup nezavdá ani naj. menše rušivej príčiny pjá riešení otázky Ma­ďarov na Slovensku. Uznávajú to aj predsta­vitelia zahraničnej tlače a odsudzujú tak ma­ďarské oč’erňovanie čs. demokracie v očiach svetovej verejnosti k úplnému stroskotaniu. Z ČSR odíde dva a pol milióna Nemcov. To sú asi tri štvrtiny z celkového počtu Nem­cov na našom území. Zostane ich ešte skoro milión, Z nich je čiastka, hoc aj nepatrná, ve­domých protifaäistov a čiastka zavedených, ktorí podľahli nacistickému moru. Týmto Nemcom a Maďarom dáme v 3„ročnej skúšob­nej lehote možnosť osvedčiť sa, či beli dosť odolní voči fašistickej nákaze, prípadne, či sú sami dosť silní, aby sa z nej za tri roky vy­liečil. Po troch rokoch sa rozhodne či sú dosť zrelí a vyspelí, aby si zaslúžili občianstvo de. mokratičkého štátu, ČSR. Práve v záujme odstránenia fašistických Nemcov a Maďarov vieme prísne a spravodlivo rozlišovať a ceniť si aj tie ojeďnslé a vzácne zjavy, ktoré ani za nacistickej povodne nezradily demokratické ideály. V Bratislave prebieha akcia prihlás ivania Nemcov a Maďarov. Kedysi tak vyzývaví a provokujúci, stoja dnes poslušne a troezllvo pred úradom, predstierajú lojalitu a servilne sa klaňajú. Naše úrady postupujú korei-rt.-ie a spravodlivo. Ale zaraz do nás, keď sme v zá­stupe členov DP a eszterházyovcov videli aj protifašistického väzňa, -člena SPROV.u, ho­voriaceho bezchybne po slovensky. Cez cclúV vojnu bojoval proti teroru a nepostavil sa s nimi do jedného šíku, ale dnes, po oslobodení, musí stáť v jednom zástupe vedľa fašistov, ktorých sa tak štíti, a k tomu ešte musí aj znášať ich posmešné, provokujúce pohľady a poznámky. Nemohol by tu EPHOV v prípa­doch, ktoré sa dajú spočítať temer na prstech ruky, uíetr’ť svojich preverených členov tejto ncp. í jemnej procedúry?

Next