Národná Obroda, január 1946 (II/1-26)
1946-01-03 / nr. 1
2, NÁRODNÁ OBRODA 3. januára 1946 Naša obchodná politika roku 1945 Ing-. B. Sole (Košice) Máme pred sebou prvé obchodné a platobné dohody, ktorými oslobodené Československo upravuje svoj pomer k cudzine na poli hospodárskom. Všetky doterajšie takéto dohody majú spoločný rys: sú to smluvy krátkodobé s dobou trvania maximálne šesť mesiacov a v čase neustálených hospodárskych pomerov by to nebolo ani ináč možné. V niektorých dohodách smluvné stránky sa výslovne dovolávajú obchodných smlúv predmníchovských, čo znači, že v príhodnom čase vrátime sa k trvalejším alebo možno aj trvalým úpravám svojich obchodných stykov s cudzinou. Rozsah nášho zahraničného obchodu je daný heslom: chceme doviezť všetko, ôo k životu súrne potrebujeme a sme ochotni vyviezť všetko, čo môžeme postrádat’ a čo potrebujú iní. Je samozrejmé, že pri praktickej výmene veľké starosti tak našim obchodníkom, ako aj štátnej správe robí otázka cenová. A preto podľa niektorých dohôd ceny vôbec netreba uvádzať (SSSR), inde si štát vyhradzuje cenovú kontrou alebo i cenovú úpravu. Do štátov, v ktorých cenová hladina je vyššia ako u nás, musíme aj my dodávať za ceny zvýšené, pričom výnosu vývoznej prirážky sa využije na zlacnenie cien dovážaných tovarov. Čo sa platenia týka, stanoví sa v dohodách so štátmi západoeuropskými, že Čs. Národná banka bude môcť si kúpiť potrebné množstvo devíz na zaplatenie dovozu od Národnej banky smluvného štátu, ktorej sama predá potrebné množstvo československých korún. S dvojstranný clearing a s ostatnými platí systém, súkromných kompenzácií. Niektoré štáty nám povolily aj dosť značný úver. (Anglicko, Francúzsko). Vo všetkých prípadoch platí pri našich obchodných stykoch s cudzinou systém vývozných a dovozných povolení a režim vývozných a dovozných kontingentov (okrem Anglicka). Pravda, toto sa netýka dodávok UNRRA a dodávok, ktoré k nám budú prichádzať na účet reparácií. Ako známe, od 1. februára 1946 bude systém vývozných povolení u nás ešte sprísnený zavedením tzv. vývozného prísľubu, ktorý si vývozca musí opatriť ešte pred podaním vývoznej ponuky alebo pred prijatím vývoznej objednávky. Najväčšie nád&je kládol a kladie náš hospodársky život do obnovy hospodárskych stykov so SSSR. Vzájomná dodávka tovaru uskutočňuje sa na základe dohôd, uzavieraných medzi príslušnými sovietskymi sdruženiami pre zahraničný obchod, poťažne sovietskymi obchodnými zastupiteľstvami u nás a našimi vývozcami a dovozcami. Pre dovoz prichádzajú do úvahy rudy, kovy. naftové výrobky, textilné suroviny, soľ, kože a kožušiny. Pre vývoz: stroje, bicykle, smaltový riad a pod. Dopravné podmienky: fob sovietsky morský alebo dunajský prístav, alebo fco vagón pohraničná stanica SSSR a pokiaľ sa tovaru od nás týka, fob československý dunaj. ský pristav alebo fco vagón čs. pohraničná stanica. Vzájomný obchod československo.anglícký môže sa slobodne rozvíjať v rámci voľných platobných prostriedkov. Pravda, aj na jednej aj na druhej strane platí systém dovozných a vývozných povolení s výnimkou strojov, ktorých vývoz z Anglicka je voľný. Je známe, že Anglicko má veľký záujem o dovoz nábytku, najmä spální a jedální, sklených fliaš, stavebného mäkkého aj tvrdého dreva, reziva na debny, preglejok, dýh, banského dreva, konfekčného tovaru, cigaretového a voskového papiera, lepenky a celulózy, všetko fob Hamburg. Časové je obmedzený náš vývoz drevených hračiek a dámskych pančúch. Pritom treba upozorniť, že anglické úradné alebo poloúr'adné ustanovizne nechcú rokovať s jednotlivými firmami priamo, ale trvajú na tom, uzavrieť obchod na našej strane s jedinou firmou alebo organizáciou. Obchodná dohoda s Francúzskom vzťahuje sa aj na kolónie francúzske a protektoráty. Kompenzačné ebehody mimo rámca kontingentov nie sú možné. Dovážať možno kakaové bôby, koreň e, ryžu, víno, fosfáty, korok, sádru, vlnené výčesky, vyvážať rezivo, šamotový tovar, papier, konfekciu a iné. Pri ustaľovaní cien treba pamätať na to, že na francúzskych hran'ciach sa vyberá 10% dávka ad valorem, z textilného tovaru 16%. Pre dovoz zo Švajčiarska prichádza do úvahy dobytok, textílie a technické potreby, pre vývoz slad. sklo, dámska obuv, hračky a pod. Dohoda platí na šesť mesiacov. Aj so Švédskom boly dohovorené vývozné a dovozné kontingenty s tým, že kompenzačné obchody nie sú prípustné. Dovážať možno najhä ryby, guľkové ložiská, špeciálnu oceľ, prístroje a i., vyvážať: semená, chemické a farmaceutické '/ýrobky, perie a pod. Pre dovoz z Holandska prichádzajú do žiarovky, priadza a umelý hodváb, semená, kakaové maslo, výrobky Philips, pre vývoz drevo a nábytok z ohýbaného dreva, sklo, textil, stroje a pcd. Hoc Holandsko bolo vojnou ešte viac zničené ako Slovensko, rýchlo sa zotavuie, k čomu aj my mu podávame pomocnú ruku. Aj pri obchodných stykoch s Dánskom platí systém kmtingentný. Kompenzačné obchody sú vylúčené. Doviezť možno dobytok, hokonzervár, rvby. maslo, čerstvé vajcia, sušené mlieko, vyviezť mäkké a tvrdé rezivo, textílie a sklo. S Bulharskom a Rumunskom platí systém súkromných kompenzácií v rámci dovolených vývozných a dovozných kontingentov. Aj vo Predseda SNR Dr. J. Lettrieh vo svojom prejave m. i. vyhlásil: »Možno povedať, že sme vcelku svoje úlohy dobre zvládli, že sme vyviazli bez otrasov, že sme pomerne v krátkom čase nastolili verejný po. riadok, previedli veľké rekonštrukčné práce, mobilizovali sily do znovuvýstavby Republiky a nostavdi náš život na pevné základy. Myslím, že sme dalej ako mnohí za našimi hranicami To svedčí o tom, že si náš oslobodený ľud váži výdobytky demokracie, že si chce svoj domov zariadiť podľa svoiich predstáv a vkusu a nie podľa cudzích vnútených foriem, ako tomu bolo pred oslobodením. Slovenská politika má v novom roku pred sebou vďačné pole pôsobnosti. Tak ako pred povstaním, za slovenského národného povstania a po oslobodení, vedela sdružit všetky konštruktívne a demokratické sily za uskutočnením veľkých úloh národných a štátnych, iste tak pôjde i dalej. Do nového roku vstupujeme s oprávnenými nádejami a výhľadmi, že budeme pokračovať na ceste konsolidácie a normalizácie pomerov. Čakaiú nás voľby do ústavodarného shromaždenia, čaká nás ústavné vyriešenie vnútropolitické!' štruktúry Republiky, zabezpečenie hospodárskeho života, výstavba dopravných prostriedkov, zlepšenie výživy a zásobovania, vyriešenie otázky maďarskej a nemeckej menšiny, očisto verejného života a mnoho iných vážnych otázok. Mám pevnú dôveru a nádej v československú politiku demokracie, tvorčiu silu nášho pracovitého ľudu. Verím v jeho dobrovoľnú disciplinovanosť a jeho smysel pre spoločné dobro, jeho porozumenie pre ťažkosti a prekážky. S týmito vlastnosťami nášho ľudu iste splníme čo nám nadelí nový rok. Predseda SP K. Šmidke ocenil slovenské národné povstanie, ktoré bolo vyvrcholením prirodzeného politického vývoja slovenského národa a ktoré ie našim najsilnejším argumentom proti nápadom a útokom neprajníkov nášho národa. Ďalej spomenul zhubnú politiku zradcov, ktorí na čele s Tisom chceli viest náš národ na stranu porazených Nemcov. «Dedičstvo fašizmu našli sme v zničenej doprave, fabrikách, budovách, vo vypálených dedinách, v masových hroboch a tisícoch našich bratov, vracajúcich sa s podlomeným zdravím z nemeckých koncentrákov. Kçd zhrňujeme našu prácu po oslobodení na poli hospodárskom, povedal m. i. K. Šmidke, môžeme konštatovať, že kulminačný bod našich hospodárskych ťažkostí sme už prekročili, kedže najvážnejšie úlohy sú v podstate tdolané. Od nového roku — 1946 6Í sľubujeme, že rinesie nám už jasné rysy našej sociálnej a espodárekej politiky a nové predpoklady pre pokojný, skutočne mierový život. Tieto umožní už aj zlepšené ovzdušie vo svetovej politike, ktoré nám priniesol 6'klonok minulého roku v podobe moskovskej konferencie. Dohody, ktorá rozplynula nádeje prebúdzajúcej sa reakcie, v neshodu medzi Sovietskym sväzom a západnými demokraciami, I v našej vnútropolitickej situácii nastane konečne ja6no po nastávajúcich volbách, a po ústavnom vyriešení československého pomeru, ktoré bude konečným potvrdením tých ideí, ktoré majú svoj základ v slovenskom národnom povstaní, a ktoré přešly do košického vládneho- programu v zmenenom vázäznom vyjadrení o samobytnosti slovenského národa a o zásade rovný s rovným, pokiaľ ide o účasť štátnej a vládnej moci národom českým a slovenským. Paralelne s touto otázkou musí postupovať k svojmu úplnému dokončeniu aj proti zvyškom fašizmu, teda očista nášho verejného života a potrestanie zradcov ľudovými 6Údmi, čo je bezpodmienečným predpokladom pre kľudné dobudovanie nášho noyého štátu, pre dokončenie tých úloh, ktoré sme započali v minulom roku. Je to dokončenie dopravnej a priemyselne’ rekonštrukcie v hlavných rysoch, dokončenie a prehĺbenie pozemkovej reformy, ko-, nečné zrealizovanie zásady, že náš štát je národným štátom Čechov a Slovákov, čoho predpokladom je zbavenie sa nemeckej a maďarskej menšiny. V hudúcom roku čaká nás ťažká úloha realizovania znárodnenia kľúčového priemyslu a peňažníctva a položenie základov pre hospodársku prestavbu Slovenska širokým spriemyselňovaním ako predpokladom pre zvýšenie životnej úrovne nášho ľudu. Ďalej musíme urobiť všetko, aby koniec tohto roku priniesol konečné prekonanie všetkých zásobovacích ťažkostí. Predseda DNS J. David vyzdvihol vo svojom prejave úlohy DNS a mravný 6mysel československého parlamentarizmu: „Aby sa zdrojom moci v štáte mohla stať skutočná vôľa ľudu, treba, aby doterajšie dočasné Národné shromaždemie pripravilo volebný poriadok budúcich volieb, na podklade kto; rých sa prejaví plne vôľa ľudu k správe štátných vecí. To, čo z ducha revolúcie, z ducha očistného vzniklo musí byt tiež plne mravne upevnené. Demokratická ústavnosť, ktorá bude strážiť veľké odkazy oslobodzujúcej revolúcie, ktorá prevedie zabezpečenie štátnej existencie vo vnútri štátu i zvonku zjednotením pevných 6pcjeneckých 6väzkov, ako so Sovietskym sväzom, tak i s moenosfami západu, bude zárukou vývoja Čechov a Slovákov, ako po stránke hospodárskej tak i po stránke politickej a kultúrnej. Vo vedomí tohto poslania musia byť uskutočnené nové voľby do Národného 6hiromaždenía plne v smysle, ktorý naznačil prezident Republiky." * Predseda vlády Z. Fierlinger m. i. ocenil prácu Národných výborov, spomenul veľké hospodárske a \ sociálne opatrenia, ktoré vláda previedla v uplynulom roku a pokračoval: „Hlavné klady nášho nového štátneho živo. ta vidíme v tom, že sme mohli zachovať vnútorný sociálny mier a že sme mohli udržať živú a silnú myšlienku Národného frontu a myšlienku lojálnej spolupráce všetkých demokratických a sociálne smýšľajúcich občanov. Mohli 6me 6Í ýybudovat naše dobré vzťahy medzinárodné. Upevnili a prehĺbili sme naše priateľstvo a spojenectvo s SSSR, ale podarilo sa nám tiež rozptýliť všetky obavy a predsudky západného demokratického sveta, s ktorým udržujeme úprimné priateľské styky a ktorému sme vďační za jeho kladný pestuj k našim národným záujmom k našim veľkým sociálnym a hospodárskym reformám, ktoré sme mohli uskutočniť. Všetky tieto úspechy, ktoré sme dosiahli v tomto roku povzbudzujú nás k tomu, aby sme sa v nastávajúcom roku pustili do práce s ešte väčšou chuťou a dvojnásobnou energiou." prijemným zimným obdobím, "keď úplne bezprostredne pociťujeme dôsledky smutného dedičstva, ktoré v našom hospodárstve zanechali okupanti Čas, ktorý nás delí od oslobodenia, sa ukázal príliš krátky, aby bo'.o možné napraviť, čo padlo ako obeť voine alebo bezohľadnému rabovaniu Nemcov Zvlášť nepriaznivo sa pri našom konsolidačnom procese prejavuje vnútrozemská poloha nášho štátu. Kým prímorské štáty dostávajú po mori do svojich priemyselných stredísk potraviny, suroviny, a iný tovar, ktorý im pomáha prekonávať začiatočné ťažkosti, zatiaľ u nás treba luštit príblém dopravy z prístavov po železniciach k nám Prvou bránou do sveta, ktorou sa k nám dostala naimä tak potrebná pomoc organizácie UNRRA, staly sa nám Hamburg a Brémy, predtým už do tej istei miery aj čiernomorská Konstanca Treba dúfa t, že skoTo sa nám podarí zaistiť aj dovoz z iných prístavov, najmä Rotterdam a azda aj zo Štetina Kde sa nám podarilo vvriešif dopravnú otázku, ktorá je najchúlostivejšia, s akou sa v organizácii zahraničného obchodu stretávame, rozvíja sa náš dovoz pomerne veľmi dobre, ako tomu bolo v styku so Švajčiarskom a najmä so SSSR, ktorý s pochopením poskytol nášmu hospodárstvu bezprostrednú pomoc dôležitými surovinami. S našej strany plní už lažký priemysel dodávky do SSSR v rámci obchodnej dohody. Ministerstvo zahraničného obchodu v odbore svojej pôsobnosti prispelo svoiím podielom ku konsolidácii nášho hospodárstva, na:mä uzavretím početných obchodných ä platobných dohôd so SSSR, Veľkou Britániou, Francúzskom, Juhosláviou, Bulharskom, Dánskom Holandskom, Maďarskom. Nórskom, Rumunskom. Švédskom, Švajčiarskom a Rakúskom. Po novom roku budeme rokovať s USA a s Belgickom. Môžeme teda s uspokojením povedať že ČSR stojí na prednom mieste medzi štátmi, ktoré rozvinuly najčúlejšiu obchodno-politickú aktivitu. Treba však počítať s tvm, že v budúcnosti bude celkové složenje nášho zahraničného obchodu iné. než peed vo’nou, ako to zodpovedá aj zmenám, ktoré vo vojnových rokoch nastaly aj v zahraničí. Preto sa javí nutnost prestavby nášho priemyslu, okrem iného ai vzhľadom na odsun Nemcov, ktorého dôsledky bude treba budúceho roku prekonal v našei výrobe. Tu práve rátame, že sa najpriaznivejšie oreíavia dôs’edW naciona- Pzácie ban( a veľkého priemmúu. Toto veľké dielo, ku ktorému sme položili základy roku 1945 svoíou spoluprácou všetkých č'niteľov a bez akýchkoľvek politických a sociálnych ot r as o v, pre:aví sa potom ako naidô'ežitejší prínos, k hospodárskej konsolidácii štátu. M5rl»!®r financií Dr. Vávro Srebár: „Pr® budúci rok’ môžem sľúbiť iba mnoho potu." Vcelku vykázalo naše štátne hospodárstvo od máje do konca októbra 1945 deficit niečo vyše 6 miliárd korún. Mesiace november a december nie sú doteraz vyúčtované. S týmto deficitom súvisely úverové operácie, ktorými sa zadovážilo 5 miliard 290 miliónov korún Včítane tohto prírastku náš vnútorný štátny dlh činí teraz asi 80 miliárd a po prinavrátení dlhu zahraničného asi 100 miliárd korún Rozpočtové provizórium bolo predĺžené aj cez prvý január 1946. Sóstavenie rozpočtu na rok 1946 bude môcť byť v páriamente prerokované a schválené. Je jasné, že ani tento prvý náš rozpočet v obnovenej republike nebude vyrovnaný a že najmä jeho sektor mimoriadny, zahrňujúci prevažne náklady rekonštrukčné bude odkázaný na pramene úverové. V rozpočte riadnom však azda budúc, roku dosiahneme aspoň čiastoč, časovú a kvantitatívnu harmóniu príjmov a výdavkov. Pre budúci rok môžeme sľúbiť iba mnoho potu. Nemáme inej cesty Verím, že napneme svaly a mozgy a že sa nám podarí ľahko dostať kolesá nášho hospodárstva z povojnového blata na pevnú pôdu, ktorú pre občanov a štát znamená zdravá a prácou podložená mena. Verím to tým viac, že roku 1945 sme dali svojmu hospodárstvu znárodnením kľúčového a veľkého priemyslu, bánk i poisťovní také formy, ktoré každému zaručujú plnú hodnotu jeho práce. Nie je možné, aby český a slovenský pracujúci ľud nevydal zo seba najväčšie výkony a neukázal svetu, že skutočne vie tu kráčať medzi prvými za novým životom, lepším a spravodlivejším. MSJstef poľnshocpodácstva Július Ďuriš: „Rok 1946 j® rokóm veľkolepého budovania.“ \ Minister po ľnohospodárstva Július Ďuriš vyhlásil, že stojíme pred historickou prestavbou celého nášho poľnohospodárstva a p:ed nevídaným jeho rozvojom. Stará poľnohospodárska, politika, jej vodcovia a jej strany zneužili nášho roľníctva a rozvéthi Republiku. Keď títo vinníci dnešných ťažkostí demagogicky hádžu svdje vlastné dielo na krk novej vlády a pritom súčasne vydávajú letá kk štrajkom poľnohospodárov a k chaosu, potom naša nová viáďa, naša hová Republika, naše sjedhotené národy nepôjdu už po ceste zneužitia ľudu .rozkladu Republiky a chaosu vo výrobe, doprave, mene, nenéch a mzdách, ale po ceste budovania. Táto perspektívái výstavby a jej hmatateľné výsledky pre ľud a Republiku nás budú všetkých spáiať k veľkolepému budovateľskému roku 1945. A pri tomto budovaní svdjhp šťastného domova bude náš roľník pevné držať v rukách pluh. Minister priemyslu Bohumil lauíman: „V novom roku znárodnený priemysel bude chrbtovou kosťou našej výroby." Minister priemyslu Bohumíl Laíršman vyhlásil: Sme síce často kritizovaní, niekedy^ sa na nás dívajú s nedôverou, na'rrä ■ pro znárodnenie priemyslu, alé potvorné značný a o mnoho pokto čilejší sítrotň hosnodtoskej obnovy, akb Inde, nám uprieť nemôžu. Tento značný úspech je práve výsledok znárodnenia, lebo ono zainteresovalo naišl-šie vrstvy a vzbudilto novú pracovnú morálku, ktorú Nemci úplne tozvráťill. V novom roku náš znárodnený priemysel bude chrbtovou kosťou našei výroby,, jeho podniky, továrne a závody budú cttou základňou, letor* pusí už v. tomto roku znova, presláviť česMoalovenské meno, získať Republike zahraničné trhy a ukázať svetu, že práca znárodneného priemyslu niélen udrží bývalú silu, ale že ju dokonca prekonáva kvalitou i kvaimrtw- V novom roku nesmieme ochabnúť v pracovnom úsilí Z novoročných prejavov predstaviteľov nášho politického života K 1. januáru prehovorili do rozhlasu vedúci činitelia nášho verejného života. Vo svojich prejavoch zaoberali sa udalosťami v minulom roku, v ktorom zhodnotili menovite pomoc Červenej armády a Spojencom za naše oslobodenie, boj nášho ľudu za demokraciu a jeho prácu v mierovom budováni. Hospodárski ministri o výhľadoch na rok 1946 Reálni, prostí prehnaného optimizmu, dôverujeme svojej práci a vlastným silám (ZP) Členbvia vlády, 'ministr*! hospodársky cli rezortov poskytli redaktorovi ČTK rozhovory o výstavbe nášho hospodárstva v roku 1945 a o jeho predpokladoch a možnostiach ďalšej konsolidácie v toku 1946. Z ich prejavov vyberáme: Minister vnútorného obchodu Dr. Ivan Pieter: „V budúcom roku len pomalé zlepšetiie". V čase oslobodenia našľa čs. vláda stav, ktorý možno stručno charakterizovať takto: hláid obyvateľstva po tovare dosahoval vrcholu, zásoby boly neoa'rné a k tomu ešte pristupovala skutočnosť, že naše finančné hospodárstvo bolo výrazne inflačnej povahy. Vláda si pime uvedomovala, že Obchod má povahu služobnú a že musí byť dobre fungujúcou složkou celkovej sociálnej a hospodárskej výstavby ČSR. Prvou a najsúrn ej šou úlohou bold zabezpečiť chod di stribučného aparátu a zaistiť sklady tovaru. To sa stalo organizáciou Ministerstva vnútorného obchodu, jednak zriadením asi 43.000 národných správ v obore obchodu a príbuzného živnostenského podnikania. Mohli sme dať obyvateľstvu jedine to, čb bdlo v skladoch, čo vyrábal* náš priemysel, alebo čo priviezla UNRRA. To všetko, pravda, ani zďaleka nestačí. Prato bolo potrebné odstupňovať nákupné možnosti a v pivom rade dávať tovar len tým, ktorí toho najviac potrebovali: postihnutým leteckými náletmi a Volnou. reoatriaintom a určitým kategóriám ťažko pracujúcich. Bola to základná úloha pre prvú dobu: zvládnuť pcvolnový chaos a zabezpečiť nalnutneiš'e zásobovanie najpotrebnejších. Dne ssú sklady značne vyčerpané 'a priemysel dodáva lem veľmi obmedzene. Treba, aby sme sa nebáli pozrieť sa pravde do očú. Musíme si byť vedomí, že budúci rok prinesie zlepšovanie len veľmi pomalé, irie rýchly prelom. Zvlášť ťažxý je stav v odbore zásobovania textíliami a obuvou. O úplnom uspokojení potrieb obyvateľstva nemožno zatiaľ ami hovoriť. Minister dopravy generál. A. Hasal: „Roku 1946 bude doprava skutočne lepšia." Obnova nášho štátu stretáva sá d® všetkých úsekoch hospodárstva s istými ťažkosťami. Budujeme súčasne rtový hospodársky poriadok a tento prerod si vyžaduje mnoho našich síl. Doprave je pritom určený veľký podiel práce a jej vplyv na chod Je často rozhodujúci. Ukázato sa to už po revolúcii. Len čo začala doprava fungovať, ožil aj náš hospodársky život. Budúca konsolidácia nášho štátu bude p'otrebovať prirodzene dopravu čo madonokameIjšiu, ktorá ponesie ťarchu hospodárskeho rozmachu našich krajín. Musí jednak uľahčiť privez surovín, uhľa a strojov priemyselným a ostatným hospodárskym podnikom, jednak rozvážanie hotových výrobkov ďo bbchodov a spo’rsb'teľom. Mus! dať robotníctvu aj možnosť pravidelnej dochádzky do práce a tým príležitosť obživy Podobno bude pomáhať boľmohospodárstvu pri distribúcii poľnohospodárskych výrobkov. Ak sa pozřeme na ktorýkoľvek odbor mážhb hospodárstve, všade sa čaká od dopravy najväčší výkon, a to výkon spoľahlivý. V budúcom toku budeme ra tom podstatne tenšie a služba dopravy bude skutočne lepšia. Minister zahraničného obchodu lír. Hubert „Toérsdltťenlo rrc’aví sa ako najdôležitejší prices k hespod jrsk~? kemscIfdšrH štátu." V tejto dobe prechádzame veľmi ne vzájomnom obchodnom styku s demokratickou federatívnou Jugosläviou sú súkromné kompenzácie v rámci kontingentov dovolené. Rovnako aj obchodné styky s Maďarskom pohybujú sa na báze kompenzačnej. Obchodnými dohodami a cm’-'---- *u si náš štát záJriad k pomerne čulej výmene tovarov. Ak zatiaľ nemôžeme možnosti, ktorá sa nám naskytajú, v plnej miere využiť, sú tomu na vine neusporiadané pomery dopravné a pomerne malá bezpečnosť tovaru na doprav—’’oh cestách.