Národná Obroda, február 1946 (II/27-50)

1946-02-01 / nr. 27

Neinformovanosf a predvolebný manéver (R) Üsilte našich politických činiteľov i celého národa je ešte vždy zamerané na pro* blémy. ako prekonať ťažké dôsledky vojny a dospieť čo najskôr z kritického povojno­vého štádia. Nie je možné preto vždy sa zapodievať 6 hlasmi, ktoré sa pokúšajú kaliť pomer Čechov a Slovákov, tým viac nie, že tieto hlasy «a často vymykajú z konštruk­tívneho rámca a robia sa hluchými na volanie po náprave. Už nekoľkoráz sme ..poukázali na poľutova- ! niabodnú kampaň istej časti čeokej tlače, smerujúcu proti etranmioko-po.lit.ckej štruk­túre na Slovensku proti «privilegovanému» hospodárskemu a politickému ,postaveniu Slo­venska v ČSR, Táto kampaň s priehľadnými tendenciami dostáva niekedy povážlivé formy a možno len so zadosťučinením kvitovať dva prejavy na českej strane, ktoré v týchto dňoch odznely z oficiálnych miest; nedávne vyhlásenie českého NF o pomere k Slovensku á uistenie prezidenta Dr, E. Beneša k sloven­ským spisovateľom, že je garantom uplatne­nia prirodzených slovenských požiadoviek. Z j týchto prejavov je zrejmé, že spomenuté ?jkvy nemajú nič spoločného s oficiálnym programom, ktorý sa nestotožňuje s nezodpo­vedným písaním tejto časti českej Uače. Obidve oficiálne vyhlásenia boly priamo oázou a značne kontrastujú s týmto nezod­povednými prejavmi periférie českej publi­cistiky, 60 sa v českých krajinách — bohu­žiaľ srovnává s pojmom slobody tlače. Tre­ba toho len ľutovať. Keby sme analogicky v jíášej slovenskej tlači dali slovo nejakým | slovenským zatrpklým záškodníkom, fašistom j * pod. za umlčanie takýchto tendencií posta- I vili by sa nielen naši zodpovední činitelia, ale ' kj zdravá časť našej verejnosti. Dnes už možno celkom jasne rozoznať, že ! prameňom tejto pic ľ u to van: ah o dn e j kampane j je jedpak absolútna a nepochopiteľná r.ein­­formovanosť. jednak zámerná predvolebná machinácia, vypočítaná na to, že takát'6 kam­paň môže posilniť tú alebo onú politickú ideológiu. Lebo ak sa v rámci takýchto vo­lebných špekulácii hovorí o Slovensku a jeho zriadení s dešpektom, je to nielen kalenie vody v bratskom spolunažívaní s Čechmi, pokúšanie y sa o zavedenie nového pomeru Čechov a Slovákov na nebezpečné ostrie, ale \ je to aj zaznávanie Košického vládneho pro­gramu a dôležitých štátoprávnych aktov, za­znávanie výdobytkov Slovenského národného povstania, v ktorom Slováci jasne vyriekli «voj nacionálny postulát a svoje nekompro­misné stanovisko v pomere k jednotneý ČSR. Neslýchané štvania tejto českej tlače vybo- | čujú nielen zo slušnosti a vzájomného rešpek­tu, ale narušujú základné korene českosloven- j skej štátnosti. Vyhlásenie českého Národného frontu je I najlepším odcúdením všetkých štvavých člán­kov. V ňom predsedovia českých strán jed­nomyseľne konštatovali, že icií strany v sho­­de 8 politickými stranami slovenskými trvajú 1 na tom, že vo veciach ústavného alebo špe­cifického rázu bude spoločný postup so Slo- j vakmi v DNS i v Národnom shromážděni j ústavodamom spočívať v smysle košického vládneho programu na predpoklade národ- . nej svojbytnosti českej i slovenskej a na do­hode, ktorú uskutoční väčšina volených zá- | «tupcov českých 6 väčšinou volených zástup- ! cov slovenských. Obidve tieto zásady budú . směrodatné i pri predbežných úpravách. A ! v tomto smere 6Ú prednesené i uistenia čes- i kých zodpovedných činiteľov, na prvom ! mieste uistenie prezidenta Beneša. Preto možno povedať k niektorým článkom «Svobodného slova«, «Svobodných novín». «Svobodného zítřka» a «Slova národa», Že i nereprodukujú zodpovedné české a sloven­ské hlasy, ale poľutovaniahodné prejavy čes­kej publicistickej perifene. Obráťme mincu: aj u nás na Slovensku ve­deli by hádam v istých vrstvách trhnúť poli­tické strany, špekulujúce v nejakej forme s protičeskými tendenciami, alebo priam s viac alebo menej skrytými štvaní cam i. ako to robila istá čiastka českej tlače. U nás na Slovensku však ani jedna strana na tom ne- ŕ stavia a prvoradý záujem slovenského národa j a tak isto slovenských 6trán je sústredený na zdolanie nesmiernych ťažkostí, do ktorých sme sa dostali nie svojou vinou s od ktorých české krajiny aspoň zčkstky boly uehráaefté. S povďakom zaznamenávame ‘ojedinelý článok «Svobodného slova« zo dňa 29. I. t. r., v ktorom sa stretáme S triezvejším hlasom a v ktorom sa píše m. i.: «Zradilo Slovensko svojim samostatným životom? Práve tak by sme sa museli pýtať, či zradily české krajiny. Tiež o nich sa vravelo, že «dobrovoľne svo­jimi zástupcami« požiadaly o nemecký pro­tektorát. Zradili len profesionálni politikov’*, ale národ nezradil ... Nič nemohlo vykoreniť slovenské povstanie preto, že to bolo p°zdv: hnutie živelné, vec celého národa. Jeho sm^­­slom bolo obnovenie ČSR. To bol tiež jeden j s nivýph člnov Slovenskej národnej rady. A f tento čin bol po zničení B. Bystrice naďalej obhajovaný organizovaný partizánmi v ho­rách. Kto zažil Slovoncko v časoch radostnej pomoci českým mužom, odchádzajúcim do zahraničia, alebo dokonca za augustového povstania Slovákov 19+4, neschváli, ha fažko chápe trpké slová, ktoré sa často utrúsia v hóvoroch o Slovensku*. Môžeme len s uspokojením kvitovať tieto slová a mimo Iného vysľôviť ňáďej, že tento hlas znamená hádam pokus o vážnejší a zodpovednejší rozbor celej otázky. A zna­mená možno ij pokus sverovaf konečne váž­nejším a t pomermi oboznámejšim ľuďom úlohu informovať českú verejnoeť s pravým stavom vecí. Lebo vylievaním žlče a vyhrabá­vaním trecích plôch sa nijako neprospeje k „t..» ... pomeru Čechov a Slovákov. Bude Indonézia svereneckým územím OSN? Bezpečnostná rada OSN za kompromisné riešenie iránskeho problému Po skončení londýnskej konferencie dôjde v Prahe k čs.-poľským rokovaniam — Po iránskej otázke dnes na programe OSN indonézsky a grécky problém — Káhira za evakuáciu britských vo,sk z Egypta Price valného shromaîdenla a hlavných výborov OSN v lendýne absorbujú natoľko pozornosť komenátorov tlače, že im takmer uchádzajú iné medzinárodne.politické uda­losti, ktoré vo svojom význame nemožno nijak pcd.aďovať tomu, čo sa robí v týchto týždňoch v Londýne. Takým je napr. vývin udalostf v Číne. V ďalšom postupe nášho medzinárodného prehľadu čitateľ ;:ájde prehľadnú situačnú zprávu o tamojších udalo, stiaeh Popritom všetkom nesmieme zabúdať ani na naše zahranično-polltické úlohy. Dnes je už skoro isté, ie len čo skončí konferencia OSN, naša vláda začne rokovania v Prahe s delegáciou Poľskou. Z Londýna dnes oznámili, že o gréckom a indonézskom probléme začne rokovať Bezpečnostná rada OSN dnes, v piatok, pcpoludní. Takto sa po chúlostivom iránskom probléme pred OSN dostane ďalší problém svetovej politiky. Valné shtomaždenie OSN schváli podľa všetkých náznakov na svojom zasadnutí v piatok zvolene nórskeho min is ťa zahraničia Lieho za generálneho tajomníka Organizá­cie. Prevláda mienka, že vymenovanie tejto osobnosti — ako zástupcu malého slobodu­­milovného národa a štátu — bude maf cfob. rý účinok na prácu OSN. Z práe OSN Dn'es zásadne i hospodárska rada a sve. renská rada. Na týchto schôdzkach prero­kujú naliehavé problémy. Dnes má byť i prvá schôdzka medzlspojeneckébo vojen­ského štábu pre kontrolu ozbrojených síl, daných k dispozícii Bezpečnostnej rade na udržanie mieru na svete. Nie Je ešte stále známe, či sa sovietski členova štábu (dosta­via do Londýna už dnes. Prvým rečníkom na piatočnOm zasadnutí Bezpečnostnej rady bu­de šéf sovietskej delegácie Vyš'nský, ktorý prednesie sov’etsfce tvrdenie o Grécku, na­mierené zrejme proti Británii. Po Vyšlnského reči prehovbrí B sviň, aby obhájil Veľkú Bri­tániu. Za Grécko prehovorí nový minister Na zasadnutí schôdzky Bezpečnostnej rady 30. januára zástupca Iránu Takizadeh podal vyhlásenie, v ktorom protestuje proti Vyširu ského tvrdeniu v jeho prejave v Bezpečnost­nej rade 28. januára. Takizadeh opakoval mnoho z toho, čo už povedal vo svojom dlhom prejave z 28. januára, ako i svoje tvrdenie o údajnom sovietskom zásahu do Iránskych vnú­torných vecí. Tak'zadeh vyhlásil, že nebolo nijakých priamych rokovaní o vyriešenie toh­to sporu a že výmena nót medzi sovietskou a iránskou vládou sa nemôže považovať za vy­jednávanie. Ak je SSSR ochotný priamo pre­­jedsnať tento spor, vyhlásil Takizadeh, bude­me tiež pripravení pristúpiť k priamym roko­vaniam, ak to Bezpečnostná rada doporučí. Vyšlnský, ktorý prehovoril po Takizadehovl, vyhlásil, že načúval veľmi pozorne zástupcovi iránskej delegácie, ale nechce sledovať jeho príklad, lebo by to znamenalo opakovanie to­ho, čo už bolo povedané a neznamenalo by to nijaký pokrok. Referujúc o Takizadehovom vyhlásení, Vyšlnský zdôraznil, že tento sa sna­žil dokázať, že neboly nijaké vyjednávan'a medzi sovietskou a iránskou vládou, alebo ešte lepšie, že rokovania sa konaly, ale ný-' boly priame. Nepriame rokovania, ako sa vše­obecne rozumie, sú tie, ktoré sa konajú pro­stredníctvom nejakej tretej osoby alebo vlády. * Skutočnosti a dokonca- dokumenty, ktoré predložila iránska delegácia, sl protirečia vy­hláseniu, ktoré učinil zástupca Iránskej dele­gácie. Dokumenty dokazujú, že vyjednávania boly a že to boly priame vyjednávania. Vyšin­­ský ďalej citoval text iránskej nóty z 1. de­cembra, v ktorom sa vyslovuje uspokojenie iránskej vlády vzhľadom na uistenie, ktoré dala sovietska vláda. Vyšlnský zdôraznil, že toto boly slová úradného dokumentu, a niet príčiny, äby sa ignorovaly. Podľa jeho vedo­mosti iránska vláda v tom čase zastávala re­­alistícký náhľad, ktorý teraz zástupcovia irán­skej delegácie úplne odložili. Na iránsku sťaž­nosť, že sovietska vláda nepovolila ich oddie­lom vstup do severného Iránu, Vyšinský vy­hlásil, že treba uvážiť okolnosti, za ktorých sa udalosti v Iráne staly. Podľa m'enky so­vietskej vlády udalosti v severnom Iráne ne­predstavujú nič iného ako vnútorný Iránsky problém. Boly iba výrazom národných snáh ľudu o národnú autonómiu v rámci iránskeho štátu a nemajú nič spoločného s otázkou po­bytu sovietskych oddielov v Iráne. Bol to jednoduchý a skromný výraz národných snáh azerbejdžanského ľudu. Vyšinský potom vy­zdvihol, že v čase. keď sa přihodily udalosti v severnom Iráne, iránska vláda mala dostatoč­né množstvo pravidelných oddielov a polície, aby udržala poriadok a rozhodnutie soviet­skej vlády nepripustiť nijaké dodatočné vojská do provinc’í, bolo správne a zákonité rozhod­nutie, lebo jeho cieľom bolo zabrániť krvipre­lievaniu a novým ťažkostiam a komplikáciám ako pre samotný Irán, tak pre sovietske voj­ská, ktoré tam sú. Vyšinský zároveň pripo­menul, že iránska vláda vo svojich nôtach e 13. a 18. áeeembra trvala na tom. aby sa uvá. žM- «Wzka «dvelaaia, všetkýeh oddielov s irán- Skeh# územia, a nie iba sovietskych oddielov. Referujú* o poslednej časti Takizadehcvho prejavu, Vyt-oský vyhlásil, že želanie irán­zahraničia tendis, ktorý má prísť dnes z Athén do Londýna. Po týchio prejavoch sa pravdepodobne rozviň'® dlhšia rozprava. Rendis pride do Londýna s novšími inštruk­ciami gréckej vlády a nie je Isté, či pred zasadnutím SezpečnOstnej rady bude mať príležitosť rokovať s Bev nom. le veľmi po­chybné, či sa Rendis zastane návrhu svojho predchodcu Sofiancpťiosa, aby sa V. Bri­tánia a SSSR dohodly d svojom spore ‘o Grécku pňamym rokováním. Osobitný brit­ský pbverenec pre lávu Cíark-Kecr vyhlásil na tlačovej konferencii v Singaoúre, že In­donézia sa podľa všetkých náznaKov stane svěřeneckým územím OSN. Na otázku, či V. Británia schvaľuje takéto rozhodnuté, Clark- Kerr vyhlásil, že otázka Indonézie sa netý­ka Veľkej Británie, ale výlučne t-folandska. Vyslovil názor, že všetky rozhodnutia, uro­bené o láve, sa budú týkať i celého Výcho­doindického súostrovia. Pripomenul tiež vyhlásenie Bovina, že Veľká Británia by uvítala, keby OSN rokovala i o indonézskom probléme. Clark-Kerr odide do Batávie V piatok krátko po obede. skej vlády o priame vyjednávanie so soviet­skou vládou sú 1 želaním sovietskej Vlády. Ale iránska, delegácia trvá na tom, aby sa tieto vyjednávan'a konaly pod dozorom a pria­mou kontrolou Bezpečnostnej rady. Vyšlnský energicky odmietol takúto podmienku. Bez­pečnostná rada mohla vždy uplatňovať svoju právomoc bez toho, že by kládla takúto pod­mienku vzhľadom na tento zvláštny prípad. Po dlhom rokovaní o tejto otázke Bezpečnost­ná rada jednohlasne vydala nasledujúcu rezo­lúciu; „Vypočujúc vyhlásenie zástupcov SSSR a Iránu na zasadnutiach z 28. a 30. januára a berúc na vedomie dokumenty, predložené sovietskou a iránskou delegáciou, ako i tie, o ktorých sa referovalo v priebehu debát a uvážiac fakt. že obidve strany tvrdia, že sú ochotné hľadať riešenie tejto otázky vyjedná­vaním a pretože takéto rokovania sa obnovia v najbližšej budúcnosti, Bezpečnostná rada odporúča obidvom stranám, aby ju informo­valy o všetkých výsledkoch, ktoré sa dosiah­nu pil týchto rokovaniach. Bezpečnostná rada si však súčasne vyhradzuje právo žiadať In­formácie o postupe rokovaní." Problémy Ďalekého východu V súvislosti s problémami Ďalekého vý­chodu mnohé zahraničné tlačové agentúry prinášajú zprávy, ktoré budia dojem, že sa v tejto sfére v posledných 2—3 ýždňoch mnoho problémov priblížilo k svojmu rieše­niu. Po rokoch zmätkooh a fažkéhb vnútor­ného konfliktu zástupcovia čínskych kómu. nŕítOckých a nacionalistických skupín dohodli sa na spoločných poradách s americkým oso­bitným veľvyslancom Marshallom, že zastavia čínsku občiansku vojnu. Táto občianska voj­na je zatiaľ v stave likvidácie a v posled­nom čase dochádza čoraz menej zpráv ‘o bo­jových udalostiach v Číne Možno, že i táto skutočrfosť ie svedectvom toho, že v Čírte nastáva konečne kľud zbraní. Toto túžobne hľadané prímere bude preto súčasne víťaz­stvom demokracie 1 vnútorného kľudu. Do­hodou vo veci tohto primeria doprevádzaly dve iné význačné udalosti: po prvý raz silia sa politická poradná konietervca všetkých vodcov čínskych strán. Na konferencii vy­dal Čankajšek deklaráciu o s'oeode osobnej, o slobode svedomia, slova, tlače, o slobode shrmažďovacej, o uznaní všetkých politic­kých strán, o miestnej samospráve, o vše­obecných voľbách a b prepustení všetkých politických väzňov, vyjmúc tých, ktorí sú ob­žalovaní zo zrady. Dokiaľ nebolo uzavreté prímerie, nebólo skutočných vyhliadok na trvalé riešenie kríze a na skutočnú cfohocfu, nebolo nádeje na ustavenie národne] vlády, op erajúcej sa o účasť všetkých strán na de­mokratickom parlamente. Toto prímerie bolo teda nutným predpokladom budúcej sjed­­notenej Číny. Základ k tomuto mieru polb­­žený ttol nesporne doh-edou troch veľmocí v Mbskve, na ktorej o čínske] politike do­hodly SSSR, V Británia a USA. Výsledky tohto prímeria bolv patrné uplynulý týždeň, ked došfo po prvý raz k meritórnym poku­som o odbúranie č'nskych vnútorných ťaž­kostí a rivaľty. Zatiaľ čo pošli „hlavného stanu mieru" ponáhľali sa k vojenským od­dielom de edľahlých ken-čfn tejte «brovskej ríše s príkazom zastaviť paľbu, politická p'o­­radná konferencia pokračovala v rokovaní o novom programe rozsiahlych demokratických reforiem. Priaznivým -znamením bol súhlas komunistických zástupcov na konferencii, aby čankajšek zostal hlavou rozšírenej vlády « sľub čankajškebv znížiť početný stav čín­skej armády asi na štvrtinu stavu za vojny. Tieto obojstranné ústupky v hovej atmo­sfére priniesly tieto nádejné výsledky: T. stála spolupráca všetkých strán, 2. sjednole­­nie zmenšených ozbrbjených síl v národnej armáde, 3. reorganizácia ústrednej vlády, 4. docielený je tým pokrok v Stabilizácii situ­ácie na Ďalekom východe, 5. Zastavené je zbytočné krviprelievanie. 6. Umožnená bude tým obnbva vojnou rozrušených komunikácií, brzdiacich výmenu tovarov a zvyšujúcich čírtsk uúnflácjiu. 7. Číňania môžu prevziať do svojej správy Mandžusko od dnešných oku­pačných armád:- 8. Umožnená Je tým urých­lená evakuácia japonských vojsk, ktoré sú ešte na pôde Číny. Koncom uplynulého týž­dňa čínsky národ bol teda na ceste k de­mokratickému ukľudneniu, na ceste budúce­ho pokroku, nádejnej vnútornej prosperity a medzinárodnej prestíže, bez periodických vnútorných svárov v rozumnej jednote za de­mokratickej samosprávy. Budúcnosť ukáže, v akej mieťe majú tieto všebbeoné zásady reálny podklad. , Kórea — skúšobný kameň Istý pokrok badať i v probléme Kórey, * to zriadením prvého priameho styku medzí! ruskými a americkými okupačnými úradmi, keď sovietska delegácia došla do hlavného me­sta v americkej okupačnej zóne. V súhlase s anglo-rusko-americkou dohodou V Moskve za­čaté boly rokovania, ktorých cieľom Je odstrá­niť strohú priehradu, vedúcu stredom kórej­ského polostrova. Delegáti v hlavnom meste americkej okupačnej zóny, v Seoulu, mail ne­obmedzenú plnú moc dohodnúť sa o sjedno­­tenl kórejských komunikácií, mali tiež smer. Hlce sostaviť ústr. kórejskú vládu. Kórea bola pod bezohľadným japonským režimom, ktorý potlačoval akékoľvek demokratické vedenie a samosprávu. Následkom toho majú teraz K6. rejci príliš veľa politických strán a trpia ne­ustálymi politickými zmätkami. Je pochopi­teľné, že Kórejci by si priali okamžitú nezá­vislosť a obávajú sa pojmu „averenstvo". V tomto ohľade možno však spomenúť, že na­miesto nejasného sľubu cahirského vyhlásenia, že sa Kórea starie nezávislou, moskovská'do­hody. obmedzila spojeneckú kontrolu maxi­mum na 5 rokov a zaručila koordináciu so­vietskej a americkej okupačnej zóny a vytvo­renie „dočasnej kórejskej cjemokratickej vlá­dy". Okrem toho americký minister zahrani­čia Bymes oznámil vo svojom prejave 30. de­cembra, že spojená sovietsko-americká komi­sia, ktorá bude spolupracovať s doč. kórejskou vládou, „nájde azda možnosť upustiť od sve­­renstva“. Úlohou kórejcov je učiniť všetko, aby odstránili potrebu sverenstva a snížili za­hraničnú kontrolu svojej kraj'ny na minimum. Koniec kórejskej okupácie závisí na ich schopnosti zriadiť demokratický kórejský štát. Moskovská úmluva o Kórey poskytuje teda dobrú skúšku sovietsko-americkej spolupráce na Ďalekom východe. Ide o Suez Britská odpoveď na egyptskú nótu z 20. decembra m. r. ukazuje, že Veľká Británia v zásade prijala požiadavku Egypta na revíziu anglo-egyptskej smluvy z roku 1936, 6 me­čov pred termínom, ktorý sa v smhive určuje ako dátum pre revíziu. Britský veľvyslanec v Káhire má začať ihneď rokovania s egypt­skou vládou, ale vraj britská vláda «nena­mieta nič prof-i tomu. aby sa rokovalo v Londýne*. Egypt je toho náhľadu, že voj­nové udalosti ukázaly, že pre ochranu brit­ských dopravných spojov v Egypte nie sú bezpodmienečne potrebné britské jednotky, a preto žiada odchod britských jednotiek z krajiny, čím sú dotlčnuté strategické záujmy Veľkej Británie a životná otázka prítomno­sti britských vojsk z oblasti Suezského prie­plavu. Ďalším problémom je otázka postave­nia Anglo-egyptského Sudami. Nie je vylú­čené, že túto otázku bude musieť riešiť sverenská rada OSN Revízia anglo-egyptskej dohody je otázkou háklivou a týka sa priamo mocenského postavenia V. Británie na tradič­nej «indickej ceste*. Mohamed Hussein Heikal paša, predseda egyptského senátu referujúc o britskom vyhlásení, že Veľká Británia je ochelmá začať rokpvania o revízii ang’o-egypt­­skej smluvy, vyhlásil: Všetko závisí od sa­motných Egvpfanov, Ak sa situácia vyrieši múdre a rozhodne, Egypt dosiahne svoje že­lania. »Al M!sri«, orgán wafdistieckei (nacio­nalistické!) strany, ktorá bojkotovala minulé voľbv, píše «Britská odpoveď nedáva ešte pod­­k’ad k opťnrzmu, skôr k pesimizmu, a to vzhľadom na britské úmysly Obsahu:e mnoho výhod, klóré dokazujú, že Veľká Br:tán,-a ne­zamýšľa úplne vyprázdnil EgypU Politickí po­zorovatelia v Káhire komentu'ú opatrný spô­sob, ktorým lak egyptská nóta, ako aj britská odpoveď referuje o sudanskej otázke, ktorá sa pokladá za chúlostivý problém. Iránsky problém pred Bezpečnostnou radou

Next