Národná Obroda, február 1946 (II/27-50)
1946-02-01 / nr. 27
Neinformovanosf a predvolebný manéver (R) Üsilte našich politických činiteľov i celého národa je ešte vždy zamerané na pro* blémy. ako prekonať ťažké dôsledky vojny a dospieť čo najskôr z kritického povojnového štádia. Nie je možné preto vždy sa zapodievať 6 hlasmi, ktoré sa pokúšajú kaliť pomer Čechov a Slovákov, tým viac nie, že tieto hlasy «a často vymykajú z konštruktívneho rámca a robia sa hluchými na volanie po náprave. Už nekoľkoráz sme ..poukázali na poľutova- ! niabodnú kampaň istej časti čeokej tlače, smerujúcu proti etranmioko-po.lit.ckej štruktúre na Slovensku proti «privilegovanému» hospodárskemu a politickému ,postaveniu Slovenska v ČSR, Táto kampaň s priehľadnými tendenciami dostáva niekedy povážlivé formy a možno len so zadosťučinením kvitovať dva prejavy na českej strane, ktoré v týchto dňoch odznely z oficiálnych miest; nedávne vyhlásenie českého NF o pomere k Slovensku á uistenie prezidenta Dr, E. Beneša k slovenským spisovateľom, že je garantom uplatnenia prirodzených slovenských požiadoviek. Z j týchto prejavov je zrejmé, že spomenuté ?jkvy nemajú nič spoločného s oficiálnym programom, ktorý sa nestotožňuje s nezodpovedným písaním tejto časti českej Uače. Obidve oficiálne vyhlásenia boly priamo oázou a značne kontrastujú s týmto nezodpovednými prejavmi periférie českej publicistiky, 60 sa v českých krajinách — bohužiaľ srovnává s pojmom slobody tlače. Treba toho len ľutovať. Keby sme analogicky v jíášej slovenskej tlači dali slovo nejakým | slovenským zatrpklým záškodníkom, fašistom j * pod. za umlčanie takýchto tendencií posta- I vili by sa nielen naši zodpovední činitelia, ale ' kj zdravá časť našej verejnosti. Dnes už možno celkom jasne rozoznať, že ! prameňom tejto pic ľ u to van: ah o dn e j kampane j je jedpak absolútna a nepochopiteľná r.einformovanosť. jednak zámerná predvolebná machinácia, vypočítaná na to, že takát'6 kampaň môže posilniť tú alebo onú politickú ideológiu. Lebo ak sa v rámci takýchto volebných špekulácii hovorí o Slovensku a jeho zriadení s dešpektom, je to nielen kalenie vody v bratskom spolunažívaní s Čechmi, pokúšanie y sa o zavedenie nového pomeru Čechov a Slovákov na nebezpečné ostrie, ale \ je to aj zaznávanie Košického vládneho programu a dôležitých štátoprávnych aktov, zaznávanie výdobytkov Slovenského národného povstania, v ktorom Slováci jasne vyriekli «voj nacionálny postulát a svoje nekompromisné stanovisko v pomere k jednotneý ČSR. Neslýchané štvania tejto českej tlače vybo- | čujú nielen zo slušnosti a vzájomného rešpektu, ale narušujú základné korene českosloven- j skej štátnosti. Vyhlásenie českého Národného frontu je I najlepším odcúdením všetkých štvavých článkov. V ňom predsedovia českých strán jednomyseľne konštatovali, že icií strany v shode 8 politickými stranami slovenskými trvajú 1 na tom, že vo veciach ústavného alebo špecifického rázu bude spoločný postup so Slo- j vakmi v DNS i v Národnom shromážděni j ústavodamom spočívať v smysle košického vládneho programu na predpoklade národ- . nej svojbytnosti českej i slovenskej a na dohode, ktorú uskutoční väčšina volených zá- | «tupcov českých 6 väčšinou volených zástup- ! cov slovenských. Obidve tieto zásady budú . směrodatné i pri predbežných úpravách. A ! v tomto smere 6Ú prednesené i uistenia čes- i kých zodpovedných činiteľov, na prvom ! mieste uistenie prezidenta Beneša. Preto možno povedať k niektorým článkom «Svobodného slova«, «Svobodných novín». «Svobodného zítřka» a «Slova národa», Že i nereprodukujú zodpovedné české a slovenské hlasy, ale poľutovaniahodné prejavy českej publicistickej perifene. Obráťme mincu: aj u nás na Slovensku vedeli by hádam v istých vrstvách trhnúť politické strany, špekulujúce v nejakej forme s protičeskými tendenciami, alebo priam s viac alebo menej skrytými štvaní cam i. ako to robila istá čiastka českej tlače. U nás na Slovensku však ani jedna strana na tom ne- ŕ stavia a prvoradý záujem slovenského národa j a tak isto slovenských 6trán je sústredený na zdolanie nesmiernych ťažkostí, do ktorých sme sa dostali nie svojou vinou s od ktorých české krajiny aspoň zčkstky boly uehráaefté. S povďakom zaznamenávame ‘ojedinelý článok «Svobodného slova« zo dňa 29. I. t. r., v ktorom sa stretáme S triezvejším hlasom a v ktorom sa píše m. i.: «Zradilo Slovensko svojim samostatným životom? Práve tak by sme sa museli pýtať, či zradily české krajiny. Tiež o nich sa vravelo, že «dobrovoľne svojimi zástupcami« požiadaly o nemecký protektorát. Zradili len profesionálni politikov’*, ale národ nezradil ... Nič nemohlo vykoreniť slovenské povstanie preto, že to bolo p°zdv: hnutie živelné, vec celého národa. Jeho sm^slom bolo obnovenie ČSR. To bol tiež jeden j s nivýph člnov Slovenskej národnej rady. A f tento čin bol po zničení B. Bystrice naďalej obhajovaný organizovaný partizánmi v horách. Kto zažil Slovoncko v časoch radostnej pomoci českým mužom, odchádzajúcim do zahraničia, alebo dokonca za augustového povstania Slovákov 19+4, neschváli, ha fažko chápe trpké slová, ktoré sa často utrúsia v hóvoroch o Slovensku*. Môžeme len s uspokojením kvitovať tieto slová a mimo Iného vysľôviť ňáďej, že tento hlas znamená hádam pokus o vážnejší a zodpovednejší rozbor celej otázky. A znamená možno ij pokus sverovaf konečne vážnejším a t pomermi oboznámejšim ľuďom úlohu informovať českú verejnoeť s pravým stavom vecí. Lebo vylievaním žlče a vyhrabávaním trecích plôch sa nijako neprospeje k „t..» ... pomeru Čechov a Slovákov. Bude Indonézia svereneckým územím OSN? Bezpečnostná rada OSN za kompromisné riešenie iránskeho problému Po skončení londýnskej konferencie dôjde v Prahe k čs.-poľským rokovaniam — Po iránskej otázke dnes na programe OSN indonézsky a grécky problém — Káhira za evakuáciu britských vo,sk z Egypta Price valného shromaîdenla a hlavných výborov OSN v lendýne absorbujú natoľko pozornosť komenátorov tlače, že im takmer uchádzajú iné medzinárodne.politické udalosti, ktoré vo svojom význame nemožno nijak pcd.aďovať tomu, čo sa robí v týchto týždňoch v Londýne. Takým je napr. vývin udalostf v Číne. V ďalšom postupe nášho medzinárodného prehľadu čitateľ ;:ájde prehľadnú situačnú zprávu o tamojších udalo, stiaeh Popritom všetkom nesmieme zabúdať ani na naše zahranično-polltické úlohy. Dnes je už skoro isté, ie len čo skončí konferencia OSN, naša vláda začne rokovania v Prahe s delegáciou Poľskou. Z Londýna dnes oznámili, že o gréckom a indonézskom probléme začne rokovať Bezpečnostná rada OSN dnes, v piatok, pcpoludní. Takto sa po chúlostivom iránskom probléme pred OSN dostane ďalší problém svetovej politiky. Valné shtomaždenie OSN schváli podľa všetkých náznakov na svojom zasadnutí v piatok zvolene nórskeho min is ťa zahraničia Lieho za generálneho tajomníka Organizácie. Prevláda mienka, že vymenovanie tejto osobnosti — ako zástupcu malého slobodumilovného národa a štátu — bude maf cfob. rý účinok na prácu OSN. Z práe OSN Dn'es zásadne i hospodárska rada a sve. renská rada. Na týchto schôdzkach prerokujú naliehavé problémy. Dnes má byť i prvá schôdzka medzlspojeneckébo vojenského štábu pre kontrolu ozbrojených síl, daných k dispozícii Bezpečnostnej rade na udržanie mieru na svete. Nie Je ešte stále známe, či sa sovietski členova štábu (dostavia do Londýna už dnes. Prvým rečníkom na piatočnOm zasadnutí Bezpečnostnej rady bude šéf sovietskej delegácie Vyš'nský, ktorý prednesie sov’etsfce tvrdenie o Grécku, namierené zrejme proti Británii. Po Vyšlnského reči prehovbrí B sviň, aby obhájil Veľkú Britániu. Za Grécko prehovorí nový minister Na zasadnutí schôdzky Bezpečnostnej rady 30. januára zástupca Iránu Takizadeh podal vyhlásenie, v ktorom protestuje proti Vyširu ského tvrdeniu v jeho prejave v Bezpečnostnej rade 28. januára. Takizadeh opakoval mnoho z toho, čo už povedal vo svojom dlhom prejave z 28. januára, ako i svoje tvrdenie o údajnom sovietskom zásahu do Iránskych vnútorných vecí. Tak'zadeh vyhlásil, že nebolo nijakých priamych rokovaní o vyriešenie tohto sporu a že výmena nót medzi sovietskou a iránskou vládou sa nemôže považovať za vyjednávanie. Ak je SSSR ochotný priamo prejedsnať tento spor, vyhlásil Takizadeh, budeme tiež pripravení pristúpiť k priamym rokovaniam, ak to Bezpečnostná rada doporučí. Vyšlnský, ktorý prehovoril po Takizadehovl, vyhlásil, že načúval veľmi pozorne zástupcovi iránskej delegácie, ale nechce sledovať jeho príklad, lebo by to znamenalo opakovanie toho, čo už bolo povedané a neznamenalo by to nijaký pokrok. Referujúc o Takizadehovom vyhlásení, Vyšlnský zdôraznil, že tento sa snažil dokázať, že neboly nijaké vyjednávan'a medzi sovietskou a iránskou vládou, alebo ešte lepšie, že rokovania sa konaly, ale ný-' boly priame. Nepriame rokovania, ako sa všeobecne rozumie, sú tie, ktoré sa konajú prostredníctvom nejakej tretej osoby alebo vlády. * Skutočnosti a dokonca- dokumenty, ktoré predložila iránska delegácia, sl protirečia vyhláseniu, ktoré učinil zástupca Iránskej delegácie. Dokumenty dokazujú, že vyjednávania boly a že to boly priame vyjednávania. Vyšinský ďalej citoval text iránskej nóty z 1. decembra, v ktorom sa vyslovuje uspokojenie iránskej vlády vzhľadom na uistenie, ktoré dala sovietska vláda. Vyšlnský zdôraznil, že toto boly slová úradného dokumentu, a niet príčiny, äby sa ignorovaly. Podľa jeho vedomosti iránska vláda v tom čase zastávala realistícký náhľad, ktorý teraz zástupcovia iránskej delegácie úplne odložili. Na iránsku sťažnosť, že sovietska vláda nepovolila ich oddielom vstup do severného Iránu, Vyšinský vyhlásil, že treba uvážiť okolnosti, za ktorých sa udalosti v Iráne staly. Podľa m'enky sovietskej vlády udalosti v severnom Iráne nepredstavujú nič iného ako vnútorný Iránsky problém. Boly iba výrazom národných snáh ľudu o národnú autonómiu v rámci iránskeho štátu a nemajú nič spoločného s otázkou pobytu sovietskych oddielov v Iráne. Bol to jednoduchý a skromný výraz národných snáh azerbejdžanského ľudu. Vyšinský potom vyzdvihol, že v čase. keď sa přihodily udalosti v severnom Iráne, iránska vláda mala dostatočné množstvo pravidelných oddielov a polície, aby udržala poriadok a rozhodnutie sovietskej vlády nepripustiť nijaké dodatočné vojská do provinc’í, bolo správne a zákonité rozhodnutie, lebo jeho cieľom bolo zabrániť krviprelievaniu a novým ťažkostiam a komplikáciám ako pre samotný Irán, tak pre sovietske vojská, ktoré tam sú. Vyšinský zároveň pripomenul, že iránska vláda vo svojich nôtach e 13. a 18. áeeembra trvala na tom. aby sa uvá. žM- «Wzka «dvelaaia, všetkýeh oddielov s irán- Skeh# územia, a nie iba sovietskych oddielov. Referujú* o poslednej časti Takizadehcvho prejavu, Vyt-oský vyhlásil, že želanie iránzahraničia tendis, ktorý má prísť dnes z Athén do Londýna. Po týchio prejavoch sa pravdepodobne rozviň'® dlhšia rozprava. Rendis pride do Londýna s novšími inštrukciami gréckej vlády a nie je Isté, či pred zasadnutím SezpečnOstnej rady bude mať príležitosť rokovať s Bev nom. le veľmi pochybné, či sa Rendis zastane návrhu svojho predchodcu Sofiancpťiosa, aby sa V. Británia a SSSR dohodly d svojom spore ‘o Grécku pňamym rokováním. Osobitný britský pbverenec pre lávu Cíark-Kecr vyhlásil na tlačovej konferencii v Singaoúre, že Indonézia sa podľa všetkých náznaKov stane svěřeneckým územím OSN. Na otázku, či V. Británia schvaľuje takéto rozhodnuté, Clark- Kerr vyhlásil, že otázka Indonézie sa netýka Veľkej Británie, ale výlučne t-folandska. Vyslovil názor, že všetky rozhodnutia, urobené o láve, sa budú týkať i celého Východoindického súostrovia. Pripomenul tiež vyhlásenie Bovina, že Veľká Británia by uvítala, keby OSN rokovala i o indonézskom probléme. Clark-Kerr odide do Batávie V piatok krátko po obede. skej vlády o priame vyjednávanie so sovietskou vládou sú 1 želaním sovietskej Vlády. Ale iránska, delegácia trvá na tom, aby sa tieto vyjednávan'a konaly pod dozorom a priamou kontrolou Bezpečnostnej rady. Vyšlnský energicky odmietol takúto podmienku. Bezpečnostná rada mohla vždy uplatňovať svoju právomoc bez toho, že by kládla takúto podmienku vzhľadom na tento zvláštny prípad. Po dlhom rokovaní o tejto otázke Bezpečnostná rada jednohlasne vydala nasledujúcu rezolúciu; „Vypočujúc vyhlásenie zástupcov SSSR a Iránu na zasadnutiach z 28. a 30. januára a berúc na vedomie dokumenty, predložené sovietskou a iránskou delegáciou, ako i tie, o ktorých sa referovalo v priebehu debát a uvážiac fakt. že obidve strany tvrdia, že sú ochotné hľadať riešenie tejto otázky vyjednávaním a pretože takéto rokovania sa obnovia v najbližšej budúcnosti, Bezpečnostná rada odporúča obidvom stranám, aby ju informovaly o všetkých výsledkoch, ktoré sa dosiahnu pil týchto rokovaniach. Bezpečnostná rada si však súčasne vyhradzuje právo žiadať Informácie o postupe rokovaní." Problémy Ďalekého východu V súvislosti s problémami Ďalekého východu mnohé zahraničné tlačové agentúry prinášajú zprávy, ktoré budia dojem, že sa v tejto sfére v posledných 2—3 ýždňoch mnoho problémov priblížilo k svojmu riešeniu. Po rokoch zmätkooh a fažkéhb vnútorného konfliktu zástupcovia čínskych kómu. nŕítOckých a nacionalistických skupín dohodli sa na spoločných poradách s americkým osobitným veľvyslancom Marshallom, že zastavia čínsku občiansku vojnu. Táto občianska vojna je zatiaľ v stave likvidácie a v poslednom čase dochádza čoraz menej zpráv ‘o bojových udalostiach v Číne Možno, že i táto skutočrfosť ie svedectvom toho, že v Čírte nastáva konečne kľud zbraní. Toto túžobne hľadané prímere bude preto súčasne víťazstvom demokracie 1 vnútorného kľudu. Dohodou vo veci tohto primeria doprevádzaly dve iné význačné udalosti: po prvý raz silia sa politická poradná konietervca všetkých vodcov čínskych strán. Na konferencii vydal Čankajšek deklaráciu o s'oeode osobnej, o slobode svedomia, slova, tlače, o slobode shrmažďovacej, o uznaní všetkých politických strán, o miestnej samospráve, o všeobecných voľbách a b prepustení všetkých politických väzňov, vyjmúc tých, ktorí sú obžalovaní zo zrady. Dokiaľ nebolo uzavreté prímerie, nebólo skutočných vyhliadok na trvalé riešenie kríze a na skutočnú cfohocfu, nebolo nádeje na ustavenie národne] vlády, op erajúcej sa o účasť všetkých strán na demokratickom parlamente. Toto prímerie bolo teda nutným predpokladom budúcej sjednotenej Číny. Základ k tomuto mieru polbžený ttol nesporne doh-edou troch veľmocí v Mbskve, na ktorej o čínske] politike dohodly SSSR, V Británia a USA. Výsledky tohto prímeria bolv patrné uplynulý týždeň, ked došfo po prvý raz k meritórnym pokusom o odbúranie č'nskych vnútorných ťažkostí a rivaľty. Zatiaľ čo pošli „hlavného stanu mieru" ponáhľali sa k vojenským oddielom de edľahlých ken-čfn tejte «brovskej ríše s príkazom zastaviť paľbu, politická p'oradná konferencia pokračovala v rokovaní o novom programe rozsiahlych demokratických reforiem. Priaznivým -znamením bol súhlas komunistických zástupcov na konferencii, aby čankajšek zostal hlavou rozšírenej vlády « sľub čankajškebv znížiť početný stav čínskej armády asi na štvrtinu stavu za vojny. Tieto obojstranné ústupky v hovej atmosfére priniesly tieto nádejné výsledky: T. stála spolupráca všetkých strán, 2. sjednolenie zmenšených ozbrbjených síl v národnej armáde, 3. reorganizácia ústrednej vlády, 4. docielený je tým pokrok v Stabilizácii situácie na Ďalekom východe, 5. Zastavené je zbytočné krviprelievanie. 6. Umožnená bude tým obnbva vojnou rozrušených komunikácií, brzdiacich výmenu tovarov a zvyšujúcich čírtsk uúnflácjiu. 7. Číňania môžu prevziať do svojej správy Mandžusko od dnešných okupačných armád:- 8. Umožnená Je tým urýchlená evakuácia japonských vojsk, ktoré sú ešte na pôde Číny. Koncom uplynulého týždňa čínsky národ bol teda na ceste k demokratickému ukľudneniu, na ceste budúceho pokroku, nádejnej vnútornej prosperity a medzinárodnej prestíže, bez periodických vnútorných svárov v rozumnej jednote za demokratickej samosprávy. Budúcnosť ukáže, v akej mieťe majú tieto všebbeoné zásady reálny podklad. , Kórea — skúšobný kameň Istý pokrok badať i v probléme Kórey, * to zriadením prvého priameho styku medzí! ruskými a americkými okupačnými úradmi, keď sovietska delegácia došla do hlavného mesta v americkej okupačnej zóne. V súhlase s anglo-rusko-americkou dohodou V Moskve začaté boly rokovania, ktorých cieľom Je odstrániť strohú priehradu, vedúcu stredom kórejského polostrova. Delegáti v hlavnom meste americkej okupačnej zóny, v Seoulu, mail neobmedzenú plnú moc dohodnúť sa o sjednotenl kórejských komunikácií, mali tiež smer. Hlce sostaviť ústr. kórejskú vládu. Kórea bola pod bezohľadným japonským režimom, ktorý potlačoval akékoľvek demokratické vedenie a samosprávu. Následkom toho majú teraz K6. rejci príliš veľa politických strán a trpia neustálymi politickými zmätkami. Je pochopiteľné, že Kórejci by si priali okamžitú nezávislosť a obávajú sa pojmu „averenstvo". V tomto ohľade možno však spomenúť, že namiesto nejasného sľubu cahirského vyhlásenia, že sa Kórea starie nezávislou, moskovská'dohody. obmedzila spojeneckú kontrolu maximum na 5 rokov a zaručila koordináciu sovietskej a americkej okupačnej zóny a vytvorenie „dočasnej kórejskej cjemokratickej vlády". Okrem toho americký minister zahraničia Bymes oznámil vo svojom prejave 30. decembra, že spojená sovietsko-americká komisia, ktorá bude spolupracovať s doč. kórejskou vládou, „nájde azda možnosť upustiť od sverenstva“. Úlohou kórejcov je učiniť všetko, aby odstránili potrebu sverenstva a snížili zahraničnú kontrolu svojej kraj'ny na minimum. Koniec kórejskej okupácie závisí na ich schopnosti zriadiť demokratický kórejský štát. Moskovská úmluva o Kórey poskytuje teda dobrú skúšku sovietsko-americkej spolupráce na Ďalekom východe. Ide o Suez Britská odpoveď na egyptskú nótu z 20. decembra m. r. ukazuje, že Veľká Británia v zásade prijala požiadavku Egypta na revíziu anglo-egyptskej smluvy z roku 1936, 6 mečov pred termínom, ktorý sa v smhive určuje ako dátum pre revíziu. Britský veľvyslanec v Káhire má začať ihneď rokovania s egyptskou vládou, ale vraj britská vláda «nenamieta nič prof-i tomu. aby sa rokovalo v Londýne*. Egypt je toho náhľadu, že vojnové udalosti ukázaly, že pre ochranu britských dopravných spojov v Egypte nie sú bezpodmienečne potrebné britské jednotky, a preto žiada odchod britských jednotiek z krajiny, čím sú dotlčnuté strategické záujmy Veľkej Británie a životná otázka prítomnosti britských vojsk z oblasti Suezského prieplavu. Ďalším problémom je otázka postavenia Anglo-egyptského Sudami. Nie je vylúčené, že túto otázku bude musieť riešiť sverenská rada OSN Revízia anglo-egyptskej dohody je otázkou háklivou a týka sa priamo mocenského postavenia V. Británie na tradičnej «indickej ceste*. Mohamed Hussein Heikal paša, predseda egyptského senátu referujúc o britskom vyhlásení, že Veľká Británia je ochelmá začať rokpvania o revízii ang’o-egyptskej smluvy, vyhlásil: Všetko závisí od samotných Egvpfanov, Ak sa situácia vyrieši múdre a rozhodne, Egypt dosiahne svoje želania. »Al M!sri«, orgán wafdistieckei (nacionalistické!) strany, ktorá bojkotovala minulé voľbv, píše «Britská odpoveď nedáva ešte podk’ad k opťnrzmu, skôr k pesimizmu, a to vzhľadom na britské úmysly Obsahu:e mnoho výhod, klóré dokazujú, že Veľká Br:tán,-a nezamýšľa úplne vyprázdnil EgypU Politickí pozorovatelia v Káhire komentu'ú opatrný spôsob, ktorým lak egyptská nóta, ako aj britská odpoveď referuje o sudanskej otázke, ktorá sa pokladá za chúlostivý problém. Iránsky problém pred Bezpečnostnou radou