Národná Obroda, máj 1946 (II/101-125)
1946-05-01 / nr. 101
NÄRODNÄ obroda STREDA, 1. MAJA 1946 ORGAN SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY ROCNlK II., CISLO 101. Za Kčs 2.50 Slovenská májová epištola Laco Novomeský Ako pri každom pamätnom dni v tomfo prvom plnom a požehnanom mierovom roku, i na 1. mája 1946 treba predovšetkým povedať jedno: Je to prvý májový sviatok, v rušnom síce, no predsa už len pokojnom živote slobodného Slovenska v obnovenej Republike. I vlani sa schádzal slovenský národ v mohutných zástupoch na májové manifestácie už takmer vo všetkých miestach oslobodeného Slovenska. Manifestoval však ešte uprostred dymiacich trosiek, medzi rozvalinami, ohlušený otupujúcim dojmom z mnohotýždenného a mnohomesačného života po bunkeroch, po pivniciach, úkrytoch i v bojovej čiare. K šťastnej radosti podnecovalo tých, ktorí všetko prežili, iba vedomie existencie, zachráneného života a pevná nádej, že vojna sa musí skončiť v najbližších dňoch, a to víťazstvom spojeneckých armád nad nemeckými i maďarskými vojskami. Lež žalostné dedičstvo; ktoré preberala tvoriaca sa organizácia nového slovenského života, mnohých poľakalo; mnohým zaterhnil výhľad do jasnejšej budúcnosti ešte neusadený prach nad ruinami, mnohí zakolísali preto, lebo si nevedeli predstaviť čo bude, ako bude a či je vôbec možno zdolať hory ťažkostí a v krátkom čase umožniť vývoj normálneho . života v obnovenom štáte. Po roku od týchto chvíľ skrytých i zjavných rozpakov, na 1. mája 1946, sme na jasnej a otvorenej ceste k plnému, pokojnému a spravodlivo ohodnotenému rozvinutiu celého nášho života. Sme už v takom poriadku, že nám v kde-ktorom európskom štáte závidia. Fungujú nám už takmer bezchybne popri doprave zásobovanie, popri výrobe školy a kultúrno-spoločenský život, po krajine obiehajú dobré peniaze a úmerne tempu, akým sa plnia tovarom obchodné magazíny, klesajú ceny na čiernom trhu. Dýchame voľnejšie, žijeme lepšie. V istote a pri jasnom výhľade do bezpečnej a neprestajne sa zlepšujúcej budúcnosti. K dnešnému stupňu života dospeli sme nielen obetavým premáhaním nesmiernych ťažkostí, no i tým — a predovšetkým tým, — že sme položili pevné a bezpečné základy nového usporiadania politického, hospodárskeho i kultúrneho života Slovákov v Republike. Od konštituovania národných výborov, ako orgánov ľudovej moci, od upevnenia slovenskej zákonodarnej, vládnej i výkonnej moci, ako prirodzeného dôsledku uznania našej národnej svojbytnosti, cez počiatočnú fázu pozemkovej reformy, cez poštátnenie vyvodiaceho priemyslu a peňažníctva, cez poštátnenie škôl vedie cesta ku konsolidácii našich pomerov. Tohto si musíme byť vedomí na všetkých zákrutách vo vývoji nášho života. Ak kde vznikly trenice, nedorozumenia a spory, ak dochádza k znepokojeniu i rozladeniu, ktoré ohrožujú samotné dielo koos-'idacné, tak iba vtedy a iba preto, lebo po tejto jedine možnej ceste k usporiadaniu a normalizovaniu pomerov vznikajú prekážky z úvah, či je vskutku treba po nej kráčať, či by sa nedalo ísť po starej ceste, starým . spôsobom. Oveľa skôr bude náš život úplne mierový, úplne normálny, bez pamiatky na dedičstvo fašistického a vojnového pustošenia, čím menej bude úvah a skutkov, zadŕžajúcich vývoj po línii, načatej u nás v podstatnej miere už za povstania a v plnom rozsahu odo dňa proklamovania košického vládneho programu. Môžeme mať rozličné nátury, každý z nás môže vyznávať tú alebo onú vierouku, môžeme byť stúpencami prvej, druhej, tretej alebo štvrtej strany, môžeme byť stranníci alebo nestranníci, existuje niekoľko bodov, zaväzujúcich všetkých nás pre bezpečnosť a pokojný vývoj nášho národného života. Tí, ktorí nie sú ochotní akceptovať ich bezvýhradne s nadšením, povinní sú prijať ich z nutnosti, ak je skutočne pravda, že im záleží na tomto národe, na jeho slobode, na voľnom jeho rozvoji. Nie je treba vymenúvať taxatívne všetky spomínané body. Stačí, keď zdôrazníme, že nám prikazujú vždy, dôsledne a nedvojsmyselne pridržiavať sa demokratizačných úsilí a pokroku pri politickom usporadúvaní vecí na hospodárskom, sociálnom i kultúrnom poli, a to v bezpodmienečnom súlade s obdobnými úsiliami u ostatných národov nám najbližších. Tomuto vnútornému vývoju v našom národe podlieha i stálosť, pevnosť slov. pozície vo vzťahu k ostatným národom. Len toto z nás urobí rovných medzi rovnými. Musíme mať konečne vždy na mysli, že svet uznal slovenskú rovnocennosť a priznal nám rovnoprávnosť bez pochybností iba vtedy, keď Slováci v povstaní složili skúšky z pokrokovosti, z úsilí o demokratické usporiadanie svojho života, zo snahy nažívať v súlade s ostatnými víťaznými národmi, keď sa zkrátka osvedčili, že nechcú mať vo svojom životnom organizme nič z tej fašistickej reakčnosti, ktorou sa za Slovákov honosilo pred svetom panstvo z nacistickej milosti nad Slovenskom. Demokratizašné princípy môže motivovať a k pokrokovým uzá-Dokončenie na 2. strane Šiel radom slávobrán vylámaných vrát po zemi krvavej i v beli okvetí dejinný pochod más A jemu v ústrety záplavou vyvretý z prášily planety — MAJ A bolo mnoho strát keď šľahol doňho mráz ale vždy napokon tvar plodov zasvietil Ci v búrkach a (I v mraze my máme pred sebou dozrievajúci plod plod práce úmornej V slnečnej záplavy zdvihnutý na obraze svieti nám na pochod: Architektúry miest technické ruže umu fabriky voňavé: bežiace pásy polí kde milým defektom vybuchne vlčí mak a panna Nevädza hlavičkou na kúkoli na krásnu mašinu belasý uprie zrak My máme pred sebou akoby na obraze kvet ktorý dozrieva pod pracujúcou rukou: Nápor vln zdivených na nerozborné hrádze a sily poslušné tak ako človek káže v súkoli turbíny i v hlavách veľkých duchov My máme pred sebou spoločnosť šťastných ľudí my veriaci v seba a neveriaci na osudy šiel radom slávobrán I vylámaných vrát po zemi krvavej i v beli okvetí dejinný pochod más A už je blízky deň keď do rúk jeho padne dovŕšený sen tá guľa zázračná plod vylúpnutých tiem — Planéta naša — Zem Ján Kostra Romantika 1. mája CTIBOR ŠTÍTNICKÝ V mnohých je ešte tento deň opradený romantickým pološerom Máchovho Mája. Slávik spieva ako pred sto rokmi, zem je už teplá, ľudia sa milujú a nenávidia, ako vždy, odkedy táto zostarnutá zemeguľa obieha slnko, šepkajú si do tichej, me- I sačnej noci sladké mená s omrvinou alebo s prevahou svetobôľu a titanizmu v sebe. Dlhé stáročia bol v týchto dolinách Európy 1. máj sviatkom lásky. Ožily parky s jazierkami, opustené, zabudnuté chodníky, úzke ulice s kú,skom hviezdnatej oblohy nad hlavou, aby sa cesty střetaly, riadené tajomnou zákonitostem krvi. Do lavičiek sa ryly srdcia a do nich veľké začiatočné písmená, oddelené od seba drobným znamienkom plus. Bola to idyla. Neverím, že tomu bolo takto, neverím v idyly. Ľudia všetkých vekov museli mat predsa aj iné problémy, ako problém vztahu medzi dvoma ľuďmi, vztahu, ktorý predsa ostáva problémom aj v iných ročných obdobiach a nešpecializuje sa iba na máj. Ľudia minulosti museli mat predsa v sebe tak isto celé ľudstvo a jeho problémy ako ľudia dneška. A práve prvý máj musel mat v sebe aj pre nich niečo viac a niečo mocnejšieho. Nemohli vidiet iba pršky lupeňov, pestré koberce lúk, dobrodružstvo slnka a hypnotičnost nocí. Prvý máj je sviatkom krvi, červenej, prudkej ľudskej krvi, krvi nepokojnej a vítaznej. Tvorivej krvih konštruktívnej krvi. Krvi, ktorá sýti nielen ľúbostné hry, ale aj hrdinské činy, povstania, vývoj a pokrok. Toto všetko predsa aj oni museli cítit, nielen my. Májová noc zobúdza v mužovi predsa nielen Don Juana, ale aj hrdinu a staviteľa. Vábi ho nielen splynút so všestvorenstvom, ale na tomto zázračnom panteizme aj budovat. Neverím, že sa človek môže v iné dni cítit natoľko bratom j všetkých vecí a ľudí, ako v tento j deň. A tento pocit musel predsa mat aj človek minulosti. Preto neverím, že to bola iba idyla, bola to tak J isto alebo aspoň tak isto aj dráma. Pamätám sa na niekoľko zvlášt! nych prvých májov. Dlhé rady ľudí, í aut, bicyklov a zástavy ich obrubovaly. Zdvihnuté hlavy, poblednuté vzdorné čelá robotnícke, chudobní a biedni. Vydedenci života s Internacionálou na perách. Aké iné to bolo, ako tie opaľujúce sa dámy a páni na terasách, rozkysnutí od blahobytu a ničnerobenia. Sviatkom práce mal byt vtedy tento deň a bol plameňom vzdoru, červeným plameňom štrajku a protestu. Červený to bol deň, lebo aj dlažby boly červené. Výstrelom sa Umlčoval hlas hladujúcich. A nad tými výstrelmi znela ako hrozivá blížiaca sa, dunivá, strašná búrka, melódia Internacionály. Odvtedy som si prvý máj nevedel představit bez tejto piesne a bez farby krvi. A žiadalo sa mi, aby bolo v ten deň celé nebo červené. Odvtedy prešlo mnoho rokov Boly dusné a tažké. Iba zpod zeme sa ozýval revolučný krok tohto dňa, iba zpod zeme znel sľubný pochod budúcich robotníkov sveta. A ak í vyšľahol niekde na povrch výkriky tohto dňa, bol vždy krvavý. Ba, aký bol 1. máj vo väzniciach a koncentrákoch? Veľký to musel byt deň. Jeho rozkaz znel: Vydržat! Potom prišiel vítazný prvý máj 1945. Mohutné šíky vychádzaly z podzemia do otvoreného boja, aby dovršily víťazstvo zbraní. Tento prvý máj bol sviatkom konečného zúčtovania, poslednou fázou boja. Po toľkých falošných prvých májoch, po toľkých vnútených sviatkoch práce, konečne skutočná oslava, skutočná slávnast pracujúcich rúk. Lebo zase to boly pracujúce ruky, ktoré sa v tejto vojne vyznamenaly a najviac přičinily o konečnú porážku zpiatočníctva. Bratislava bola slobodná, v Prahe sa organizovalo podzemie k povstaniu, Berlín bol v obruči nepo. raziteľných sovietskych vojsk, vojna sa práve končila. Ľudia šaleli rado-