Národná Obroda, júl 1946 (II/149-172)

1946-07-02 / nr. 149

UTOROK, 2. JÚLA 1946 ROCNIK II. ČÍSLO 149. ZA 2 KČS Vládne kreslá DS — otvorená otázka (ib—slk) Praha. — Dnes zasadal čs. Národný front od 18. hod., aby rokoval o konečnom sostaveni novej vlády. I toto zasadnutie bolo bezvý­sledné a pre nemožnosť dohody schôdzku prerušili po 23. hodine. % unavených tvárí predstaviteľov ŰNS a NF javilo sa vyčerpanie z dlhtýždflových porád našej vnútro­politickej krízy. Dnes o pol 11. hod. zasadal český NF, aby zaujal sta­novisko k novej situácii a o hodinu nato je schôdzka NF Cechov a Slo­vákov, na ktorej azda dôjde koneč­ne k utovreniu vlády. Dohoda strán, pokiaľ ide o rezor­ty, sa už rysuje. Problémom je sta­novisko DS, ktorá žiada okrem podpredsedu vlády jedného štátne­ho tajomníka, jeden väčší a jeden menši rezort. Naproti tomu sa slo­venským demokratom núka dote­rajšie ministerstvo vnútorného ob­chodu a miesta dvoch štátnych ta­jomníkov. Okrem predsedu vlády zostávajú «a KSČ na svojich miestach mini­ster vnútra, minister informácií, z nových rezortov KSČ pripadnú mi­nisterstvo financií, ministerstvo so­ciálnej starostlivosti a minister vý­živy. Űrad štátneho tajomníka v ministerstve zahraničia bude tiež považovaný za pozíciu KSČ. Pôvod­ne sa súdilo, že českí komunisti preberú ministra Ďuriša. Tento však zostáva ako minister zemedelstva za KSS, ktorá bude mat vo vláde ešte aj podpredsedu Širokého. Národným socialistom okrem Dr. Zenkla, ako podpredsedu vlády pri­padá ministerstvo školstva spra­vodlivosti a zahraničného obchodu, okrem toho funkcia predsedu ŰNS, ktorým bude opäť Jozef David. So­ciálni demokrati obsadia vo vláde okrem náměstka vlády doterajšie ministerské kreslá priemysel a ako nový rezort dostanú dopravu. Li­dovci obsadia okrem náměstka Msgr. Šrámka ministerstvo zdra­votníctva, ministerstvo pôšt a nové ministerstvo techniky. Súdi sa, že v doterajších rezortoch nebudú u lidovcov nijaké personálne zmeny. Van der Bili v Žiline (r) Žiline, — Známy starý pria­teľ ČSR a Slovákov Van der Bilt, anglický žurnalista, zástupca časo­pisu Daily Mail a korešpondent po­četných juhoafrických, austrálskych * novozélandských časopisov na svojej okružnej ceste po Slovensku zavítal v piatok minulého týždňa aj do Žiliny. Mr. Van der Bilt sa veľ­mi zaujímal o budovateľskú činnosť Slovenska. O výstavbe hosp. ži­vota na Slovensku vyslovil sa veľ­mi pochvalne. 29. júna zúčastnil sa na podnikovej slávnosti zamestnan­cov továrne Hustý v Žiline z príle­žitosti odovzdania novovybudovanej ozdravovne pre zamestnancov vo Svinnej pri Žiline. Van der Bilt vy­hlásil, že spolupráca čs. zamestnan­cov a zamestnávateľov byť príkladom v mnohých mohla by západ­ných štátoch Európy. Kráľovec bude Kaliningrad (Reuter) Londýn. — Moskovský rozhlas v pondelok oznámil, že na počesť nedávno zosnulého predsedu Najvyššieho sovietu Michala Iva­­noviča Kalinina premenuje mesto Kráľovec, bývalé mesto východné­ho Pruska, dnes pod sovietskou správou na Kaliningrad. Masaryk a Clementis u Molotova (čtk) Minister zahraničia Soviet­skeho sväzu Vjačeslav Molotov pri­jal v nedeľu 30. júna nášho ministra zahraničných vecí Jána Masaryka a štátneho tajomníka Dr. Vlad. Cle­­mentisa. Rozhovor troch štátnikov bol veľmi srdečný a týkal sa česko­slovenských požiadaviek v miero­vých smluvách. Nové usnesenia Sboru povereníkov Do 1. októbra na úradoch len jednoduchá frekvencia Úprava banských obvodov (Dr F. M.) Bratislava. — Predseda | SP svolal Sbor povereníkov na 67.1 zasadnutie na deň 1. júla t. r., kedy za prítomnosti všetkých poverení­kov v úplnej shode, prirovnať vybavovaniu ktorú možno vecí v SP počas Slovenského národného po­vstania, venoval sa jednej z najži­­votnejšíeh otázok slovenského ná­roda — presídľovacej akcii. Za tým­to účelom pozval SP predsedu Osí­­dľovacieho úradu pre Dr J. Čecha, po referáte Slovensko ktorého mal Sbor povereníkov niekoľkoho­dinovú rozpravu a venoval sa tejto najdôležitejšej otázke súčasných dní i budúcich pokolení. mi SP zaoberal sa zprávami, šírený­úradnými miestami i samou vládou v Maďarsku v súvislosti s výmenou obyvateľstva medzi Ma­ďarskom a ČSR a reslovakizáciou a konštatoval, že tieto zprávy sú od základu vymyslené a postrádajú akejkoľvek pravdivosti. Českoslo­venské úrady sa presne držia do­hody, ktorá bola uzavretá medzi čs. a maďarskou vládou a túto dohodu v nijakom smere nepřekročily. Okrem toho SP vyniesol niektoré formálne usnesenia. Medzi iným ustálil, aby na tých úradoch, na ktorých je dosiaľ dvojitá frekven­cia, bola v budúcnosti iba jednodu­chá, a to až do 1. októbra t. r., po­kiaľ záujem služby nevyžaduje ináč. Sídla a počet banských úradov Prinavrátením oslobodeného úze­mia Slovenska, pribudlo nám na­­zpät s dočasne odtrhnutou časťou úradného banského kapitanátu v Košiciach i osem banských závodov a približne 2872 výhradných ku­­tísk a časti obvodných banských kapitanátov v Salgótarjáné a Pešti s dvoma uhoľnými závodmi a znač­ným počtom výhradných kutísk, ktorý zatiaľ nemožno presne zistiť. Okrem toho možno očakávať, že do­­zorčia právomoc I. inštančných ú­radov na Slovensku sa podľa vzoru zákonnej úpravy v krajinách čes­kých rozšíri v dohľadnom čase aj na závody, dobývajúce niektoré nevy­hradené nerasty a na kameňolomy. Javí sa preto neodkladne nalieha­vým prispôsobiť počet sídla a ob­vody banských úradov potrebám účelnej banskej správy na zväčše­nom štátnom území a zaradiť dote­raz jestvujúci banský kapitanát v Košiciach do platnej organizácie banských úradov na Slovensku. Proti úprave vlád. nar. č. 16/1940 SI. z., podľa ktorej ostaly na dočas­ne zmenšenom území Slovenska iba obvodné banské úrady v Banskej Bystrici a v Spišskej Novej Vsi, Sbor povereníkov teraz zriadil vy­konávacím nariadením 3 obvodné banské úrady v Banskej Bystrici, v Spišskej Novej Vsi a v Košiciach, pričom upravil i hranice ich obvo­dov tak, aby vyhovovaly terajším dopravným možnostiam a požiadav­kám rozvrhu práce týchto úradov. Dr. Vašek stále nepriznáva svoju vinu Deportovaní nesmeli si vziať nijakú batožinu Transport nemocných do Poľska (e) Bratislava. — šiesty deň procesu proti Dr. Vaškovi Ná­rodný súd vypočul celý rad svedkov, ktorí líčili neľudskosť deportácii a priamo, alebo nepriamo obviňovali Dr. Vaška. Tento však aj po konfrontáciách, v ktorých sa čiastočne odchyľuje od svojich predoš­lých tvrdení, trvá na svojich výpovediach. sluch Svedok Stanek, ktorý počul vý­utečenca z koncentráka v Poľsku, udáva, že obžalovaný tohto vyslúchal a vedel o hrúzach kon­centrákov, z ktorých živý vyjde málokto, lebo do Poľska sa nešlo pracovať, ale na popravu. Svedok tvrdl, že Vašek bol výpoveďou do­jatý. Ďalej tiež spomenul prípad odvlečenia detí židovského pôvodu zo sirotincov, odtransportovanie ne­mocných a choromyseľných. O tom­to všetkom Dr. Vašek vedel. Raz, keď sa rodiny deportovaných lúčily s nimi na stanici, gardisti (za prí­tomnosti Dr. .'Vaška a Marčeka) vše­tkých zaistili a neskôr deportovali. - Dr. Vašek však poprel, že by bol vypočúval nejakého utečenca a po konfrontácii odpovedal: »To je taká lož, že sa z nej až dymí a práši. Po­pieram aj to, že by som bol pri za­istení tých, čo sa lúčili. Popieram i okolnosti, čo mi prilepšujú, že som vypočul utečenca a ľutoval osudy deportovaných.» Svedok ďalej vypo­vedal o brutálnom zaobchádzaní s deportovanými, ktorým pri odchode hrubým spôsobom odňali ručnú ba-tožinu a odrezali batohy, ktoré mali na chrbte a po každom transporte bolo na stanici na tisíc balíkov, kto­ré gardisti potom sbierali. Na i inter­venciu ohľadom batožiny Marček odpovedal: »Nemci to berú, tak nech ostanú aspoň pre Slovákov.« Marček mal tiež tú zásadu, že keď už majú židia zomierať, nech do Poľska idú starí a chorí, a mladí nech zostanú. Ďalší svedok O. Pick zo Žiliny, zamestnaný u fy Ripper, potvrdil predošlé výpovede ohľa­dom zaistenia rodín, ktoré sa lúčily na stanici. Tiež spomenul, že nie­koľko ráz poslal Dr, Vaškovi debnu liehovín, v ktorej bolo asi 50 litrov. Ďalší dvaja svedkovia Kohn a I.. Steiner sa prihlásili na základe rá­diového prenosu z procesnej siene. L. Steiner tvrdil taktiež, ako aj svedok Kohn, že výpoveď Dr. Vaš­ka, že boli hneď pripustení, bola falošná. Ostatní svedkovia svedčili ponajviac na okolnosti súdu už zná­me a senát Národného súdu bude pokračovať vo svojom výsluchu dnes ráno o 9. hodine. V čom väzí vina protektorátnej vlády Po skončeni obhajovacej reči vy­hľadalo na chodbe súdnej budovy množstvo ľudí obhájců a domáhalo sa výpovede v prospech Hrubého. Po piatočnom incidente je to už druhý podobný prípad. Obžalovaný Dr. Kamenický začal obhajobu spomienkou na 15. marec 1939, keď začala — ako povedal — jeho krížo­vá púť pod bremenom ťažkej zodpo­vednosti za státisícový počet za­mestnancov a mnoho miliardový majetok národa. Hovoril, že v tento deň dal spáliť dôverný a tajný vo­jenský materiál. Ministrom dopravy vtedy bol generál Eliáš, ktorému neskoršie osobne oznámil, že sa stal ministerským predsedom a že musí vytrvať na svojom mieste. Obžalo­vaný tvrdí, že dostával z Londýna od Borka Dohalského informácie o postupe akcie proti Nemcom. Svoje odborné znalosti údajne užíval v prospech zamestnancov a národa. Proti tvrdeniu žaloby, že spôsobil v záujme Nemecka odňatie majetku ČSR uvádza, že zachránil miliardové hodnoty, takže po revolúcii sa mo­hlo hneď začať pracovať. Preto sa necíti vinným ani jediným činom, ktorý mu kladie za vinu obžaloba. V protokolárnej výpovedi člena gestapa Lindnera sa vyhlasuje, že vedúci slcherheitsdlenstu oznámil svedkovi Hrubého spojenie s Pove­reníkom Dr. Joskom v protokolár­nom spise vypovedá, že roku 1941 mu oznámili ilegálnou cestou, aby bol pripravený na útek gen. Eliáša cez Slovensko do zahraničia. Obsta­­rrli mu falošný pas, ale na to gene­rál Eliáš oznámil, že sa k úteku ne­mohol odhodlať, pretože by mohlo dôjsť k zastreleniu niakoľxých mi­nistrov, ktorí boli v spoja í s Eliá­šom, a k vyvraždeniu ostatných j vlastencov. V svedeckej výpovedi | ministra Kopeckého sa poukazuje na j okolnosť, že v štátoch, kde neboly vlády typu Krejčího, museli Nemci udržovať ďaleko väčší zbrojný apa­rát a tým rozptyľovať svoje branné \ sily. Všetci členovia zahraničného odboja odsudzovali činnosť protekto­rátnej vlády i preto, že kým národ preukazoval neochvejnú vernosť republike, protektorátna vláda sa snažila dávať národu takú tvár, ako by bol videl v rámci Hitlerovej riše svoje šťastie a svoju budúcnosť. Činnosť členov vlády v emigrácii posudzovali s hľadiska vernosti k národu a nie s hľadiska osobných vlastností jednotlivých členov vlády. Členovia zahraničného odboja vide-I li rozdiel medzi Vlajkou a protek- I torátnou vládou v tom, že kým Vlaj­­! ka pracovala aktívne a s nacistic­kou bezohľadnosťou v prospech Nemcov, protektorátna vláda zo strachu pred boľševizmom kolabo­­! rovala z pohnútok čisté oportuni­­stických. Tento postup vlády bol však oveľa nebezpečnejší ako sa zdalo, pretože predstierala kontinui­tu s bývalou vládou republiky. Vinu členov protekl vlády nezmenšujú ani niektoré osobné pohnútky mini­strov, lebo je jasné, že si všetci mo­hli byt vedomí, že zrádzajú. Politi­ka dvoch želiezok v ohni nebola vý­chodiskom ® bez háchovštiny by sa ani v česku a na Morave nebolo stalo o nič viac, ani menej, ako v Holandsku alebo v Belgicku. (ib) Zemegula sa neprestala točiť (r) Bratislava. — Prevažná časť novín sve^a nachodila sa v týchto dňoch v stave, ako za čias »když si náš dědeček babičku bráll«. Za oných čias hvezdári začali totiž po prvý raz vopred presne vyratúvať príchod komét a naši malomeštiacki dedovia, astrologickí tmári a nábo­ženskí mystikovia, nevedeli sa s týmito skutočnosťami vyrovnávať ináč, ako ťantastickými predpoveďami 0 nadchádzajúcom konci sveta a — prirodzene — strachom. V podobnej situácii bola tá menej racio­nálna časť sveta i v týchto dňoch pred svrhnutím atomickej bomby na atol Bikini. Značná časť tlače reprodukovala všelijaké, viac i me­nej vedecké dohady o možnosti vzniku tajfúnov, o prípadne «explózii oceánu* a o iných pustošiacich účinkoch atomickej bomby tak živo, že značná časť európskeho občianstva nevedela sa ubrániť poverčivosti a večer pred 1. júlom ľahala si rozrušená i s napätím očakávaním a odôvodnenou zvedavosťou. Ale ký div, v opndelok ráno sme sa všetci zobudili s anglickým kfudom a okrem obvyklého ranného hladu sme na sebe ani nič neobyčajného necítili. Až keď sme si otvorili rozhlasové prijímače, dozvedeli sme sa o výške plameňov nad Bikini, 0 ich farbe, o čase svrhnutia homby, prepočíta­nom na ôas západoéuropský alebo americký a o počte zničených ná­morných jednotiek. Atomická bom­ba zničilia ich málo a preto prvá reakcia celého sveta spočívala v otázke, či sa vyplatilo narobiť »oko- lo celej veci toľko kriku a pobláz­niť celé ľudstvo s »atomickým ky­jom* a či sa do celého tohto poku­su vyplatilo investovať tých 500 mi­liónov dolárov, ktoré vydala ame­rická vláda. Ostatne — ako hovoria mych pozorovateľov pokusu v ob­­najnovšie zprávy — i väčšina pria­­lasti Bikini shoduje sa vcelku v ná­zore, že pokus nemal také následky, ako sa všeobecne očakávalo. Experiment — ale aký? Tak jednoducho však celú vec po­sudzovať neslobodno, i keď je teraz už isté, že istým kruhom bola z rúk vyrazená zbraň domnelého »atoniic­­kéh0 kyja«, a to tým, že účinok bomby nezodpovedal strašnému chýru, ktorý o nej koloval. Na celý bikinský pokus s atomickou bom­bou možno sa takto dívať dvoja­kým spôsobom: 1. Ako na experiment vo vyššej fyzike a 2, ako na vec významu medziná­­rodnopolitického a psydhologického, ktorý mal tak alebo onak zapôsobiť ňa mysle miliónov ľudí a ich vlád. Nateraz — nech si už komentátori medzinárodnej tlače lámu hlavu akokoľvek — bolo by ešte predčas­né vynášať úsudky (ostatne serióz­nejšia zpráva o pokuse sotva bude vydaná skôr ako za mesiac, samé najmenej štvrťroka a americká vlá­­vedecké štúdium o pokuse potrvá da v dohľadnom čase sotva vydá o pokuse konečnú zprávu). Od Hannibalových slonov po atomickú bombu Iste je len toľko, že priemerný človek sa málo stará o to, koľko bo­lo pripokuse potopených lodí, a aká bola atmosférická reakcia pritom v magnetickom poli, rádioaktívne účinky pritom a pod. — Ale zaují­majú ho pritom skôr politické kon­zekvencie. Tak napr. mnohé brit­ské komentáre chceli by v pokuse vidieť dôkaz toho, že flota nie je ešte zastaralou zbraňou. Vo všeobec­nosti, väčšina triezvych odhadov nevyhne asi konštatovaniu, že ato­­j mická puma nemôže byf zbraňou, j ktorá by bola v stave zvrhnúť osu­­; dy mieru a vojny. Dosiaľ ešte nikdy I nebola vynájdená taká zbraň: nebo­­! ly ňou ani Hannibalovi sloní v sta­rovekých vojnách s Rimanmi, ani koníky mongolských bojovníkov, ani vynález dela, ani tzv., » tlstá Berta« z prvej svetovej vojny, ani nemecké V-zbrane z terajšej vojny. V takejto perspektíve nemôže byf i preto prekvapujúcou skutočnosť, že všetky doterajšie hlasy pokusu i keď nie skeptické — ale rozumné j zdržanlivé. Zemeguľa sa neprestala ! krútiť. Since výjde i zapadne. NIEKOĽKO ČÍSIEL Lagúna Bikinského atolu, jedného z Marshallského súostrovia, kde sa pokus s atomickou bombou usku­­j točmi, leži 2000 míľ juhozápadne od ostrova Aawai, je 20 míľ dlhá a 10 míľ široká. Obyvateľstvo — 167 domorodcov — evakuovali. Pokus sa uskutočnil na flotile, pozostávajú­­; cej zo 77 plavidiel všetkých mož­ných národností. Na polubách tých­­j to lodí boly umiestené pokusné i zvieratá, a to 3000 morčiat 200 oši­­! paných a 200 kôz. Celému pokusu i velel admirál Blandy, ktorý dispo­noval pre tento účel asi 200 loďmi s posádkou 40.000 mužov, a so 150 lietadlami. Pokus bol pozorovaný asi 7000 vedeckými prístrojmi naj­novšieho dáta. Atomickú bombu shodili na cieľ z jednej lietajúcej superpevnosti z výšky 30.000 stop. Prvý pokus s automickou bombou bol r. 1945 v New Mexico v Ameri­ke, ďalšiu bombu svrhli na Hiroši­mu 6. augusta 1945, tretiu na Naga­saki a štvrtú teraz, pokusne 1. júla 1946. a Nová adresa Povereníctva pre zdravotníctvo je Bratislava, Kem­pelenova č. 27.

Next