Národná Obroda, október 1946 (II/224-249)

1946-10-01 / nr. 224

NÁRODNÁ OBRODA UTOROK, 1. OKTÓBRA 1946 ROČNÍK II, ČÍSLO 224. ZA 2 KCvS Na výročie Mníchova Maďarsko žiada slovenské územie Neslý< hany imbertmentný husársky kúsok madafského reviziomzmu Maďari porušili zákaz revizionizmu už niekoľko dní po tom, čo výbor mierovej konferencie rozhodol sa mierovou smluvou zakázať Maďarom revizionizmus (ctk) Paríž. . 9, nedeľa miero vej konferencie bola celá zasvätená t: e' '< i a prerokovaniu mierových sm lúv. Po celé predpoludnie až do ne. t skorých poludňajších hodín zasada la bez prestávky hospodárska komi. f sia pre Balkán a Fínsko, ktorá pre rokovala konečné články návrhu v mierovej sinluvy s Rumunskom až n a jeden najpodstatnejší oddiel, po- - jednávajúci o úprave dunajskej pla vby. Tento bod, ktorý’ si vyžiada v pravdepodobne ešte veľmi ostré de báty, bude vsatý na poradu oka h m žite. k Hospodárska komisia počínajúc od pondelka zasadá pravidelne dva až tr; razy denne, aby sa zvládly vše­tky ostávajúce práce v stanovenom termíne. Popoludní pokračovalo ro­kovanie v hospodárskej komisie pre Taliansko a rokovanie osobitnej sub­­komisie, poverenej vypracovaním terstského štatútu, o čom sa bude, počínajúc dnešným dňom, rokovat v politickej a územnej komisii pre mierovú smluvu s Talianskom, Naša benevolencia voči Maďarsku (Reuter) Paríž. _ Na zasadnutí vojenského výboru pre Maďarsko čs. delegát generál Pika oznámil, že ČSR odvoláva pozměňovací návrh na sníženie stavu maďarskej armády na 40.000, z pôvodne Radou mini­strov zahraničných vecí určeného stavu 65.000. Oznamujúc toto roz­hodnutie, Pika povedal, že jeho de­legácia robi toto gesto, aby Maďar­sko pozbavilo sa nenávisti voči ČSR a na znak toho, že ČSR chce nažívať v pokoji so susedmi. Výbor prerokoval všetky vojen­ské dodatky k mierovej smluve s Maďarskom za 75 minút. Británia a USA podporovaly čs. pozměňovací návrh na demilitarizáciu' maďarskej strany čs.-mad1. pohraničia, ale so­vietsky delegát odporoval s tým, že ostatné dve veľmoci chcú pozmeniť rozhodnutie Rady ministrov zahra­ničných-veci. Pozměňovací návrh sa podobá návrhu, ktorý podalo minulý týždeň Grécko, žiadajúc demilitari­záciu gréoko-bulharského pohraní, čia. Sovietsky delegát generál Cla­­vin apeloval na čs. delegátov, aby nezväôšovali rozdielnosť náhľadov veľmocí, a odvolal svoj návrh. Do­dal, že by nebol rád, keby- videl, že predstavitelia ČSR prijali tú istú líniu, ako grécka delegácia. Maďar­sko už má demokratickú vládu a preto sa ČSR nemusí obávať o svo­ju bezpečnosť s tejto strany. Po vy­počutí i jeho mienky, generál Pika odvolal svoj pozměňovací návrh. Otázka Terstu stále nevyriešená (Reuter) Paríž. — V pondelok sa ukázalo, že hoci podvýbor, ktorý mal podať zprávu o úprave budúc­nosti Terstu, skončil svoju prácu, zostalo nevyriešených 30 dôležitej­ších otázok, tykajúcich sa definície medzinárodnej ústavy navrhované­ho slobodného územia Terstu. Pod­výbor sa mal dohodnúť o ústave po­dľa návrhov, doručených mu štyr­mi veľmocami a Juhosláviou. Zprá­va, ktorú podal ukazuje, že sa do­hodol len o 5 zo 48 článkov. V mno­hých prípadoch sa vyskytly 3—4, ba i 5 rozličných náhľadov, pretože Francúzsko, SSSR a Juhoslávia viac razy zaujaly odlišné stanovisko. Všetkých 5 schválených článkov sa týka menších, alebo len formálnych otázok. Mienka Moskvy (up) Londýn — Moskovský roz­hlas citoval z článku moskovského deňíka Izvestija. v ktorom sa hovorí, že najspravodlivejším riešením otáz­ky júlske.i krajiny a Terstu by bolo postúpenie týchto' oblastí Juhoslávii. ■Realistické fakty prinútily však radu ministrov zahraničia, aby vyhľadaly kompromisnú dohodu, ktorá je v ná­vrhu na zriadenie terstského slo­bodného pásma Izvestij-' odsudzujú hanobné povesti o «železnej opone« a »o sovietskom izolacionizme» a pí­šu ďalej, že Wallaceová aféra odha­lila -odpor určitých vrstiev v USA proti nebezpečným tendenciám ame rickej diplomacie. Maďarsko intranzigentnč (čtk) P a r i ž - Na podnet podvý­boru zriadeného politickou územnou komisiou pre Maďarsko, sišla sa čs delegácia vedená ministrom Masary­­kom a št tajomníkom Dr. Klemen­­tisom s delegáciou mad., vedenou Gyöngyösim. Obidve delegácie po­­žiadaly pripraveného pozorovateľa podvýboru kanadského delegáta Po­­peho o predsedníctvo na schôdzky Schôdzka mala byt pokusom o vy­riešenie otázky transferu Maďarov z merőm, hustotou obyvateľstva Ma­ďarska, Slovenska obmedzenom. Slo­váci bývajúci na odstúpenom úze­mí by mohli byt vymenení. Maďari, ktori by ostali na území Slovenska, požívali by všetkých ľudských práv. Minister Masaryk odmietol s roz­horčením menom čs. delegácie ten­to revizionistický návrh, podaný práve vo výročný deň Mníchova a vyhlásil, že o maď návrhu, ktorý je — len opakovaním maď stanoviska, vyjadreného taktiež na mierovej konferencii, nevidí nejaký podklad k ďalšiemu priamemu rokovaniu Na otázku maď. delegácie, aký je čs. protinávrh, odpovedá! št tajomník Dr. dementis, že čs. stanovisko je ČSR pria mým rokovaním. Maďarská delegácia predniesla ústami mini­stra Gyöngy ôsiho na schôdzke ná­vrh ktorého podstata je táto: Stalo sa vo výročný deň Mníchova Maďarsko odmieta i naďalej ne­­zmenene princíp transferu obyvateľ­stva, Navrhuje miesto toho také rie­šenie, že by ČSR uskutočnila rekti­­fikáciu hraníc v prospech Maďarska a aby sa tak zbavila časti obyvateľ­stva. ktoré chce transferovat Ma­ďarsko by prijalo na odstupujúce ú_ zemie raazvýš tých Maďarov, ktorí by sa prihlásili dobrovoľne k tran­sferu zo Slovenska a vpočte — po­­návrh. podaný mierovej konferencii vo veci transferu. Na to odpovedá! za ministra Gyöngyösiho vyslanec Sebestyén ktorý konštatoval, že niet spoločnej základne, na ktorej by bolo možno ďalej priamo pokračovať v rokováni medzi oboma delegáciami. Náš parížsky spravodajca Br. Ivan Bukovčan nám v nocí z pon­delka na utorok telefonuje z Paríža: V prvých priamych rokovaniach Maďarsko prišlo teda s nevážnymi návrhmi, ktoré sa m. i. zakladaly aj na mystifikácii, najmä pokiaľ ide o nimi uvádzané cifry o hustote oby­vateľstva, ktorú berú za základ pre transfer obyvateľstva. Hustotu oby vateľstva Slovenska napr. uvádzajú číslicou 68 z r. 1930, namiesto hu. stoty celej ČSR (103). ktorú však srovnávajú s dnešnou odhadnutou hustotou Maďarska (100), pokým v skutočnosti dnešná hustota Slo venska je 85, ČSR 140 a Maďarska 92. Ones sa už celkom plasticky javí taktizovanie maďarskej delegácie, ktorá ustavičnými prieťahmi usiluje sa oddialiť a skaziť rozhodnutie mierovej konferencie. Za takýchto okolností je nepravdepodobné, že by sa na dnešnej tajnej schôdzke, kto. v rá v čase písania nášho komentára neskorých večerných hodinách ešte trvá, došlo k nejakému pozitív­nemu výsledku s maďarskou dele gaciou.I Dnes ortiel nad Göringom et comp. Rozsudok nad nadstickjmi organizáciami vynesený Tresty za štvoraké zločiny: 1. osnovanie svetovej vojny, 2.zločiny proti mieru, 3. vojnové zločinj, 4, zločiny proti ľudskosti — Zásadný rozsudok nad nacistickými organizáciami týka sa v praxi vyše 3 miliónov Nemcov Norimberg. - V pondelok presne po 10.04 hodine sa sišiel me­dzinárodný tribunál v Norimbergu na svoje posledné zasadnutie, aby vyniesol rozsudok nad hlavnými nacistickými zločincami. Prvý z obža­lovaných vstúpil do siene admirál Dönitz, admirál Raeder a za nimi nasledovali Baldur von Schirach, ktorý sa usmieval, židobijca Július Stretcher, ktorý prežúval, ako po celý čas procesu, ďalej Walter Funk a Hjalmar Schacht. Obžalovaní si Posadali na svoje staré miesta, foto­­grafovia začali pracovať. Göring sa uvelebil do svojho rodového miesta a hneď si nasadil okuliare proti slnku, Göring bol bledý. -Všetci archi­tekti nacizmu zaujali svoje miesta, súdna miestnosť sa naplnila a predse­dajúci sudcu lord Lawrence začal čítat rozsudok. Za lavicami obžalovaných stálo 7 mimoriadne k tomuto účelu urče­ných a vybraných vojakov. Predse­dajúci sudca Lawrence najprv sa zmienil o dohode a o charte 8. au­gusta 1945 medzi Veľkou Britániou, USA, Francúzskom a SSSR. Po 403 verejných zasadnutiach Potom načrtol hlavné body charty, týkajúce sa složenia jurisdikcie, funkcie medzinárodného tribunálu. Lawrence sa potom zaoberal dejina­mi priebehu procesu, spomenul nie­koľko dát a povedal, že spolu bolo 403 verejných zasadnutí. Lawrence sa zaoberal ďalej otázkou agresívnej vojny a zákona sa týkajúceho a u­­pozornil, že zákon charty tribunál zaväzuje a preto nie je potrebné, či a do akej miery agresívna vojna bola zločinom pred dosiahnutím londýnskej dohody. Keďže však otázky tohto zákona boly dôležité, tribunál vyslovil svoj náhľad o otáz­kach zákona Vytvorenie charty bolo legitimným vykonávaním suverén­nej legislatívnej právomoci s kraji­nami, ktorým sa nemecká ríša vzdala. Posudok o nacistickej strane Hovoril, že obžalovaní mali právo žiadať, aby boli riadne súdení podľa skutočností a v súlade s princípami spravodlivosti. Tribunál preštudoval program nacistickej strany, pokra­čoval Lawrence pokojným hlasom, a vynáša tento posudok. Túžba vše­tkých Nemcov po väčšom Nemecku hrala dôležitú úlohu v udalostiach, ktoré viedly k obsadeniu Rakúska a ČSR. Zrušenie versaillskej smluvy malo byt rozhodným činom pri po­kuse ospravedlniť ^politiku nemec­kej vlády. Túžba po pôde mala o­­spravedlnit získanie životného prie­V relácii ČSR spis hovorí, že Gö­ring, Ribbentropp, Keitel a Jodl ma­li najväčší podiel na okupácii. Jodl si na jar 1938 zapísal do. svojho den­níka, že prípravy pre «Zelenú ope­ráciu» ako sa nazýval plán na ťa­ženie proti ČSR — budú musiet energicky vykonat a že ho budú mu­sieť prispôsobiť zmenenej strategic­kej pozícii, ako sa javí po anexii Rakúska. Po rozhovore s Keitlom vydal Hitler 30. mája 1938 príkazy, vyhlasujúc, že je jeho nezmeniteľ­ným rozhodnutím potrieť ČSR vo­jenskou mocou v najbližšej budúc­nosti. Vtom čase uisťoval Göring čs. vyslanca v Berlíne svojím typickým spôsobom. V čítanom protokole k rozsudku sa ďalej hovorí, že Hitler nemal ni­kdy v úmysle dodržať mníchovské ujednania. O tom svedčí doklad, v Iítorom sa hovorí, že »o niečo ne­storu na úkor druhých. Vylúčenie Židov zo spoločenstva nemeckej ra­sy viedlo k zločinom proti židovské­mu ľudu a utvorenie národnej ar­mády viedlo k znovazbrojeniu v najširšom meradle a konečne k voj­ne. Hlavné obvinenia Lawrence vyšiel vo svojej reči z prvých začiatkov nacizmu. Popísal, ako z malej skupiny roku 1920 roz­rástol sa v mohutné hnutie, ktoré sterilizovalo a zpustošilo pevninu a ohrozovalo 20 rokov celý svet. Vi­diac vinu nacizmu na útočnej vojne proti každému štátu, cez ktoré sa přehnaly vlny nacistických vojsk, podal proti nacistickému vedeniu tieto obvinenia: 1. Osnovanie vojny, 2. zločiny proti mieru, 3. vojnové zločiny, 4. zločiny proti ľudskosti. skoršie žiadal Hitler obžalovaného Keitla o informácie, aké vojenské sily budú potrebné na zlomenie od­poru ČSR. Hlavné body rozsudku Hlavné body rozsudku Medziná­rodného súdneho tribunálu sú tieto: Tribunál odmieta vyhlásiť nemecké hlavné veliteľstvo a nemecký gene­rálny štáb za zločinné organizácie, ale dôkazy zločinnosti proti mnohým členom týchto organizácií sú jasné a presvedčujúce. Tribunál odmieta vyhlásiť za zločinnú i ríšsku vládu a organizáciu. Tribunál vyhlasuje za zločinné organizácie SS a SD, ako i gestapo podľa znenia charty. Toto sú prvé rozsudky Medzinárodného tribunálu. Rozhodnutia o nezločinnosti orga­nizácie si tribunál vysvetlil takto: Po čistke z roku 1934 organizácia sa stala relatívne dôležitou, hoci v niektorých prípadoch sa používaly niektoré oddiely pri páchaní vojno­vých zločinov a zločinov proti ľud­skosti. Nemožno však povedať, že ich príslušníci vo všeobecnosti sa zú­častňovali alebo vedeli o zločinoch. Súdny tribunál odročil zasadnutie na 10 minút pred pol 1V a obžalova­ní hneď začali vzrušeno debatovat. Nato o gen. štábe a hlavnom ve­liteľstve nemeckej brannej moci tri­bunál Lawrence vyhlásil, že sú vel­kou mierou zodpovedné za biedu a utrpenia, do ktorého uvrhly milióny mužov, žien a deti. Zneuctily po­čestné «zamestnanie zbraní«. Bez odbornej znalosti a pomoci týchto orgánov útočné snahy Hitlera a jeho druhov nacistov by boly ostaly len akademické a sterilné. Vtedajší ne­mecký militarizmus rozkvitol v krát­kom čase po boku nár. socializmu. Týka sa to 3 miliónov Nemcov V zasadacej sieni nastalo hrobové ticho, keď predseda súdu lord pra­­vosúdia Lawrence pokojným hlasom začal čítat posudok súdu o nacistic­kých organizáciách a vodcoch. Od­0 haduje sa, že rozhodnutie tribunálu spomenutých organizáciách sä dotkne asi 3 miliónov Nemcov. Vyše 1 milióna Nemcov bolo členmi SA. O charaktere hlavného veliteľstva spojenci získali jasný obraz o výslu­chu 130 nemeckých generálov a i­­ných vysokých dôstojníkov, toho ča­su zaistených v zajateckých tábo­roch, členov to hlavného veliteľstva. Súdi sa. že do 1 milióna Nemcov po­stihne rozhodnutie tribunálu o SS, 600.000 o sboroch politického vedenia a 40.000 o Gestapu. Exaltovaný Hess Ticho pri čítaní posudku medzi­národného vojenského súdu rušil iba Hess, podivná figúra, ktorý usta­vične dodával súdu dramatičnosti. Keď začali čítať rozsudok, začal sa odrazu poklopávať . pravicou po če­le. Göring. počúval tlmočníka. Hess sa začal hniezdiť na stoličke a potom ako na výsmech svojej bývalej funkcie, ako Hitlerov zástupca, vstal a vybehol zo siene. Neskoršie sa vrátil s knihou a papierom. Kniha bola asi úradným výtlačkom rozsud­ku tribunálu. Bez príkladu v dejinách Hlavné body rozsudku boly: Súd nesporne zistil útočný charakter voj­ny, ktorú Nemci viedli a ktorú za­čali ešte pred 25 rokmi, keď utvorili nacistické organizácie. Tribunál od­mieta tvrdenia obhajoby, že neexi­stuje spoločný plán, pretože Hitler bol diktátorom. Posudok zneje, že Hitler nemohol viesť útočnú vojnu bez spoluúčinkovania štátnikov, vo­jenských vodcov, diplomatov, a ob­chodníkov. Tribunál zisťuje, že isté osoby na lavici obžalovaných pláno­valy a viedly útočnú vojnu proti 12. štátom a preto sú vinné z radu zlo­činov s tým súvisiacich. Spôsob za­isťovania rukojemcov zaviedol bý­valý náčelník vrchného veliteľstva . Keitl, ktorý rozkázal, aby za jedné­ho zabitého Nemca v obsadených krajinách zavraždili 50—100 tamoj­ších obyvatelov. Dôkazový materiál svedčí, že Nemci vykořisťovali obsa­dené územia najhanebnejším spôso­bom. Okupácia SSSR je charakte­rizovaná plánovaným a systematic­kým lupením. Nemecké armády sa živily sovietskou úrodou, i keď mno­ho miliónov domáceho obyvateľstva hladovalo. V súvislosti s tým tri­bunál činí zodpovedným za to býva­lého ministra pre obsadené východ­né územia Alfréda Rosenberga. Nemci popáchali vojnové zločiny v takom množstve, aké nemajú prí­kladu v dejinách. Súd má dôkazy o násilnom pán­­stve a terorizovaní civilného obyva­teľstva. \ Nezáujem Nemcov o rozsudok v Norimbergu (Reuter) Norimberg. — Zpra­­vodajcovia, ktori nemajú prístup do súdnej siene, sledujú reakciu oby- Dokončgnie na 2 strane. V súvislosti s ČSR i

Next