Národná Obroda, október 1946 (II/224-249)
1946-10-01 / nr. 224
NÁRODNÁ OBRODA UTOROK, 1. OKTÓBRA 1946 ROČNÍK II, ČÍSLO 224. ZA 2 KCvS Na výročie Mníchova Maďarsko žiada slovenské územie Neslý< hany imbertmentný husársky kúsok madafského reviziomzmu Maďari porušili zákaz revizionizmu už niekoľko dní po tom, čo výbor mierovej konferencie rozhodol sa mierovou smluvou zakázať Maďarom revizionizmus (ctk) Paríž. . 9, nedeľa miero vej konferencie bola celá zasvätená t: e' '< i a prerokovaniu mierových sm lúv. Po celé predpoludnie až do ne. t skorých poludňajších hodín zasada la bez prestávky hospodárska komi. f sia pre Balkán a Fínsko, ktorá pre rokovala konečné články návrhu v mierovej sinluvy s Rumunskom až n a jeden najpodstatnejší oddiel, po- - jednávajúci o úprave dunajskej pla vby. Tento bod, ktorý’ si vyžiada v pravdepodobne ešte veľmi ostré de báty, bude vsatý na poradu oka h m žite. k Hospodárska komisia počínajúc od pondelka zasadá pravidelne dva až tr; razy denne, aby sa zvládly všetky ostávajúce práce v stanovenom termíne. Popoludní pokračovalo rokovanie v hospodárskej komisie pre Taliansko a rokovanie osobitnej subkomisie, poverenej vypracovaním terstského štatútu, o čom sa bude, počínajúc dnešným dňom, rokovat v politickej a územnej komisii pre mierovú smluvu s Talianskom, Naša benevolencia voči Maďarsku (Reuter) Paríž. _ Na zasadnutí vojenského výboru pre Maďarsko čs. delegát generál Pika oznámil, že ČSR odvoláva pozměňovací návrh na sníženie stavu maďarskej armády na 40.000, z pôvodne Radou ministrov zahraničných vecí určeného stavu 65.000. Oznamujúc toto rozhodnutie, Pika povedal, že jeho delegácia robi toto gesto, aby Maďarsko pozbavilo sa nenávisti voči ČSR a na znak toho, že ČSR chce nažívať v pokoji so susedmi. Výbor prerokoval všetky vojenské dodatky k mierovej smluve s Maďarskom za 75 minút. Británia a USA podporovaly čs. pozměňovací návrh na demilitarizáciu' maďarskej strany čs.-mad1. pohraničia, ale sovietsky delegát odporoval s tým, že ostatné dve veľmoci chcú pozmeniť rozhodnutie Rady ministrov zahraničných-veci. Pozměňovací návrh sa podobá návrhu, ktorý podalo minulý týždeň Grécko, žiadajúc demilitarizáciu gréoko-bulharského pohraní, čia. Sovietsky delegát generál Clavin apeloval na čs. delegátov, aby nezväôšovali rozdielnosť náhľadov veľmocí, a odvolal svoj návrh. Dodal, že by nebol rád, keby- videl, že predstavitelia ČSR prijali tú istú líniu, ako grécka delegácia. Maďarsko už má demokratickú vládu a preto sa ČSR nemusí obávať o svoju bezpečnosť s tejto strany. Po vypočutí i jeho mienky, generál Pika odvolal svoj pozměňovací návrh. Otázka Terstu stále nevyriešená (Reuter) Paríž. — V pondelok sa ukázalo, že hoci podvýbor, ktorý mal podať zprávu o úprave budúcnosti Terstu, skončil svoju prácu, zostalo nevyriešených 30 dôležitejších otázok, tykajúcich sa definície medzinárodnej ústavy navrhovaného slobodného územia Terstu. Podvýbor sa mal dohodnúť o ústave podľa návrhov, doručených mu štyrmi veľmocami a Juhosláviou. Zpráva, ktorú podal ukazuje, že sa dohodol len o 5 zo 48 článkov. V mnohých prípadoch sa vyskytly 3—4, ba i 5 rozličných náhľadov, pretože Francúzsko, SSSR a Juhoslávia viac razy zaujaly odlišné stanovisko. Všetkých 5 schválených článkov sa týka menších, alebo len formálnych otázok. Mienka Moskvy (up) Londýn — Moskovský rozhlas citoval z článku moskovského deňíka Izvestija. v ktorom sa hovorí, že najspravodlivejším riešením otázky júlske.i krajiny a Terstu by bolo postúpenie týchto' oblastí Juhoslávii. ■Realistické fakty prinútily však radu ministrov zahraničia, aby vyhľadaly kompromisnú dohodu, ktorá je v návrhu na zriadenie terstského slobodného pásma Izvestij-' odsudzujú hanobné povesti o «železnej opone« a »o sovietskom izolacionizme» a píšu ďalej, že Wallaceová aféra odhalila -odpor určitých vrstiev v USA proti nebezpečným tendenciám ame rickej diplomacie. Maďarsko intranzigentnč (čtk) P a r i ž - Na podnet podvýboru zriadeného politickou územnou komisiou pre Maďarsko, sišla sa čs delegácia vedená ministrom Masarykom a št tajomníkom Dr. Klementisom s delegáciou mad., vedenou Gyöngyösim. Obidve delegácie požiadaly pripraveného pozorovateľa podvýboru kanadského delegáta Popeho o predsedníctvo na schôdzky Schôdzka mala byt pokusom o vyriešenie otázky transferu Maďarov z merőm, hustotou obyvateľstva Maďarska, Slovenska obmedzenom. Slováci bývajúci na odstúpenom území by mohli byt vymenení. Maďari, ktori by ostali na území Slovenska, požívali by všetkých ľudských práv. Minister Masaryk odmietol s rozhorčením menom čs. delegácie tento revizionistický návrh, podaný práve vo výročný deň Mníchova a vyhlásil, že o maď návrhu, ktorý je — len opakovaním maď stanoviska, vyjadreného taktiež na mierovej konferencii, nevidí nejaký podklad k ďalšiemu priamemu rokovaniu Na otázku maď. delegácie, aký je čs. protinávrh, odpovedá! št tajomník Dr. dementis, že čs. stanovisko je ČSR pria mým rokovaním. Maďarská delegácia predniesla ústami ministra Gyöngy ôsiho na schôdzke návrh ktorého podstata je táto: Stalo sa vo výročný deň Mníchova Maďarsko odmieta i naďalej nezmenene princíp transferu obyvateľstva, Navrhuje miesto toho také riešenie, že by ČSR uskutočnila rektifikáciu hraníc v prospech Maďarska a aby sa tak zbavila časti obyvateľstva. ktoré chce transferovat Maďarsko by prijalo na odstupujúce ú_ zemie raazvýš tých Maďarov, ktorí by sa prihlásili dobrovoľne k transferu zo Slovenska a vpočte — ponávrh. podaný mierovej konferencii vo veci transferu. Na to odpovedá! za ministra Gyöngyösiho vyslanec Sebestyén ktorý konštatoval, že niet spoločnej základne, na ktorej by bolo možno ďalej priamo pokračovať v rokováni medzi oboma delegáciami. Náš parížsky spravodajca Br. Ivan Bukovčan nám v nocí z pondelka na utorok telefonuje z Paríža: V prvých priamych rokovaniach Maďarsko prišlo teda s nevážnymi návrhmi, ktoré sa m. i. zakladaly aj na mystifikácii, najmä pokiaľ ide o nimi uvádzané cifry o hustote obyvateľstva, ktorú berú za základ pre transfer obyvateľstva. Hustotu oby vateľstva Slovenska napr. uvádzajú číslicou 68 z r. 1930, namiesto hu. stoty celej ČSR (103). ktorú však srovnávajú s dnešnou odhadnutou hustotou Maďarska (100), pokým v skutočnosti dnešná hustota Slo venska je 85, ČSR 140 a Maďarska 92. Ones sa už celkom plasticky javí taktizovanie maďarskej delegácie, ktorá ustavičnými prieťahmi usiluje sa oddialiť a skaziť rozhodnutie mierovej konferencie. Za takýchto okolností je nepravdepodobné, že by sa na dnešnej tajnej schôdzke, kto. v rá v čase písania nášho komentára neskorých večerných hodinách ešte trvá, došlo k nejakému pozitívnemu výsledku s maďarskou dele gaciou.I Dnes ortiel nad Göringom et comp. Rozsudok nad nadstickjmi organizáciami vynesený Tresty za štvoraké zločiny: 1. osnovanie svetovej vojny, 2.zločiny proti mieru, 3. vojnové zločinj, 4, zločiny proti ľudskosti — Zásadný rozsudok nad nacistickými organizáciami týka sa v praxi vyše 3 miliónov Nemcov Norimberg. - V pondelok presne po 10.04 hodine sa sišiel medzinárodný tribunál v Norimbergu na svoje posledné zasadnutie, aby vyniesol rozsudok nad hlavnými nacistickými zločincami. Prvý z obžalovaných vstúpil do siene admirál Dönitz, admirál Raeder a za nimi nasledovali Baldur von Schirach, ktorý sa usmieval, židobijca Július Stretcher, ktorý prežúval, ako po celý čas procesu, ďalej Walter Funk a Hjalmar Schacht. Obžalovaní si Posadali na svoje staré miesta, fotografovia začali pracovať. Göring sa uvelebil do svojho rodového miesta a hneď si nasadil okuliare proti slnku, Göring bol bledý. -Všetci architekti nacizmu zaujali svoje miesta, súdna miestnosť sa naplnila a predsedajúci sudcu lord Lawrence začal čítat rozsudok. Za lavicami obžalovaných stálo 7 mimoriadne k tomuto účelu určených a vybraných vojakov. Predsedajúci sudca Lawrence najprv sa zmienil o dohode a o charte 8. augusta 1945 medzi Veľkou Britániou, USA, Francúzskom a SSSR. Po 403 verejných zasadnutiach Potom načrtol hlavné body charty, týkajúce sa složenia jurisdikcie, funkcie medzinárodného tribunálu. Lawrence sa potom zaoberal dejinami priebehu procesu, spomenul niekoľko dát a povedal, že spolu bolo 403 verejných zasadnutí. Lawrence sa zaoberal ďalej otázkou agresívnej vojny a zákona sa týkajúceho a upozornil, že zákon charty tribunál zaväzuje a preto nie je potrebné, či a do akej miery agresívna vojna bola zločinom pred dosiahnutím londýnskej dohody. Keďže však otázky tohto zákona boly dôležité, tribunál vyslovil svoj náhľad o otázkach zákona Vytvorenie charty bolo legitimným vykonávaním suverénnej legislatívnej právomoci s krajinami, ktorým sa nemecká ríša vzdala. Posudok o nacistickej strane Hovoril, že obžalovaní mali právo žiadať, aby boli riadne súdení podľa skutočností a v súlade s princípami spravodlivosti. Tribunál preštudoval program nacistickej strany, pokračoval Lawrence pokojným hlasom, a vynáša tento posudok. Túžba všetkých Nemcov po väčšom Nemecku hrala dôležitú úlohu v udalostiach, ktoré viedly k obsadeniu Rakúska a ČSR. Zrušenie versaillskej smluvy malo byt rozhodným činom pri pokuse ospravedlniť ^politiku nemeckej vlády. Túžba po pôde mala ospravedlnit získanie životného prieV relácii ČSR spis hovorí, že Göring, Ribbentropp, Keitel a Jodl mali najväčší podiel na okupácii. Jodl si na jar 1938 zapísal do. svojho denníka, že prípravy pre «Zelenú operáciu» ako sa nazýval plán na ťaženie proti ČSR — budú musiet energicky vykonat a že ho budú musieť prispôsobiť zmenenej strategickej pozícii, ako sa javí po anexii Rakúska. Po rozhovore s Keitlom vydal Hitler 30. mája 1938 príkazy, vyhlasujúc, že je jeho nezmeniteľným rozhodnutím potrieť ČSR vojenskou mocou v najbližšej budúcnosti. Vtom čase uisťoval Göring čs. vyslanca v Berlíne svojím typickým spôsobom. V čítanom protokole k rozsudku sa ďalej hovorí, že Hitler nemal nikdy v úmysle dodržať mníchovské ujednania. O tom svedčí doklad, v Iítorom sa hovorí, že »o niečo nestoru na úkor druhých. Vylúčenie Židov zo spoločenstva nemeckej rasy viedlo k zločinom proti židovskému ľudu a utvorenie národnej armády viedlo k znovazbrojeniu v najširšom meradle a konečne k vojne. Hlavné obvinenia Lawrence vyšiel vo svojej reči z prvých začiatkov nacizmu. Popísal, ako z malej skupiny roku 1920 rozrástol sa v mohutné hnutie, ktoré sterilizovalo a zpustošilo pevninu a ohrozovalo 20 rokov celý svet. Vidiac vinu nacizmu na útočnej vojne proti každému štátu, cez ktoré sa přehnaly vlny nacistických vojsk, podal proti nacistickému vedeniu tieto obvinenia: 1. Osnovanie vojny, 2. zločiny proti mieru, 3. vojnové zločiny, 4. zločiny proti ľudskosti. skoršie žiadal Hitler obžalovaného Keitla o informácie, aké vojenské sily budú potrebné na zlomenie odporu ČSR. Hlavné body rozsudku Hlavné body rozsudku Medzinárodného súdneho tribunálu sú tieto: Tribunál odmieta vyhlásiť nemecké hlavné veliteľstvo a nemecký generálny štáb za zločinné organizácie, ale dôkazy zločinnosti proti mnohým členom týchto organizácií sú jasné a presvedčujúce. Tribunál odmieta vyhlásiť za zločinnú i ríšsku vládu a organizáciu. Tribunál vyhlasuje za zločinné organizácie SS a SD, ako i gestapo podľa znenia charty. Toto sú prvé rozsudky Medzinárodného tribunálu. Rozhodnutia o nezločinnosti organizácie si tribunál vysvetlil takto: Po čistke z roku 1934 organizácia sa stala relatívne dôležitou, hoci v niektorých prípadoch sa používaly niektoré oddiely pri páchaní vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti. Nemožno však povedať, že ich príslušníci vo všeobecnosti sa zúčastňovali alebo vedeli o zločinoch. Súdny tribunál odročil zasadnutie na 10 minút pred pol 1V a obžalovaní hneď začali vzrušeno debatovat. Nato o gen. štábe a hlavnom veliteľstve nemeckej brannej moci tribunál Lawrence vyhlásil, že sú velkou mierou zodpovedné za biedu a utrpenia, do ktorého uvrhly milióny mužov, žien a deti. Zneuctily počestné «zamestnanie zbraní«. Bez odbornej znalosti a pomoci týchto orgánov útočné snahy Hitlera a jeho druhov nacistov by boly ostaly len akademické a sterilné. Vtedajší nemecký militarizmus rozkvitol v krátkom čase po boku nár. socializmu. Týka sa to 3 miliónov Nemcov V zasadacej sieni nastalo hrobové ticho, keď predseda súdu lord pravosúdia Lawrence pokojným hlasom začal čítat posudok súdu o nacistických organizáciách a vodcoch. Od0 haduje sa, že rozhodnutie tribunálu spomenutých organizáciách sä dotkne asi 3 miliónov Nemcov. Vyše 1 milióna Nemcov bolo členmi SA. O charaktere hlavného veliteľstva spojenci získali jasný obraz o výsluchu 130 nemeckých generálov a iných vysokých dôstojníkov, toho času zaistených v zajateckých táboroch, členov to hlavného veliteľstva. Súdi sa. že do 1 milióna Nemcov postihne rozhodnutie tribunálu o SS, 600.000 o sboroch politického vedenia a 40.000 o Gestapu. Exaltovaný Hess Ticho pri čítaní posudku medzinárodného vojenského súdu rušil iba Hess, podivná figúra, ktorý ustavične dodával súdu dramatičnosti. Keď začali čítať rozsudok, začal sa odrazu poklopávať . pravicou po čele. Göring. počúval tlmočníka. Hess sa začal hniezdiť na stoličke a potom ako na výsmech svojej bývalej funkcie, ako Hitlerov zástupca, vstal a vybehol zo siene. Neskoršie sa vrátil s knihou a papierom. Kniha bola asi úradným výtlačkom rozsudku tribunálu. Bez príkladu v dejinách Hlavné body rozsudku boly: Súd nesporne zistil útočný charakter vojny, ktorú Nemci viedli a ktorú začali ešte pred 25 rokmi, keď utvorili nacistické organizácie. Tribunál odmieta tvrdenia obhajoby, že neexistuje spoločný plán, pretože Hitler bol diktátorom. Posudok zneje, že Hitler nemohol viesť útočnú vojnu bez spoluúčinkovania štátnikov, vojenských vodcov, diplomatov, a obchodníkov. Tribunál zisťuje, že isté osoby na lavici obžalovaných plánovaly a viedly útočnú vojnu proti 12. štátom a preto sú vinné z radu zločinov s tým súvisiacich. Spôsob zaisťovania rukojemcov zaviedol bývalý náčelník vrchného veliteľstva . Keitl, ktorý rozkázal, aby za jedného zabitého Nemca v obsadených krajinách zavraždili 50—100 tamojších obyvatelov. Dôkazový materiál svedčí, že Nemci vykořisťovali obsadené územia najhanebnejším spôsobom. Okupácia SSSR je charakterizovaná plánovaným a systematickým lupením. Nemecké armády sa živily sovietskou úrodou, i keď mnoho miliónov domáceho obyvateľstva hladovalo. V súvislosti s tým tribunál činí zodpovedným za to bývalého ministra pre obsadené východné územia Alfréda Rosenberga. Nemci popáchali vojnové zločiny v takom množstve, aké nemajú príkladu v dejinách. Súd má dôkazy o násilnom pánstve a terorizovaní civilného obyvateľstva. \ Nezáujem Nemcov o rozsudok v Norimbergu (Reuter) Norimberg. — Zpravodajcovia, ktori nemajú prístup do súdnej siene, sledujú reakciu oby- Dokončgnie na 2 strane. V súvislosti s ČSR i