Národná Obroda, november 1946 (II/250-274)
1946-11-01 / nr. 250
Hospodárske výhľady Maďarska PAVOL P ALFY (BUDAPEST) ■ Maďarska v druhej svetovej vojne bolo na rozdiel od prvej svetovej vojny na hlavu porazené hospodársky. Cez územie štátu v bojoch prešlo skoro 3 milióny vojakov. Železničné spoje zničené, vozový a automobilový park rozkradnutý, lode s materiálom v odhadnutej hodnote 3 miliardy dolárov dodnes odpočívajú v Rakúsku. Mnohé dôležité priemyselné strediská alebo Nemci odmontovali, alebo počas, vojnových udalostí boly vážne poškodené. Stará verejná správa z bezpečnostnými orgánmi poutekala s nyilašmi na západ, teda bolo treba vybudovať novú. Podpísaná dohoda o prímerí obsahovala reparačné záväzky, ktoré muselo Maďarsko bez odkladu začať plniť. Kapitálové rezervy, nijaké. Peňažníoke kruhy neboly práve najpriateľskejšie naklonené novému režimu. Napriek tomu maďarská vláda musela pristúpiť k najnevyhnutnejšej rekonštrukcii. Pôžičky nebolo, a preto sa siahlo bezohľadne po kapitále drobného človeka prostredníctvom už smutne známej inflácie. Viac ako rok ľudia pracovali zadarmo — nie za existenčné minimum. Životné minimum museli si zaistiť odpredávaním posledných rodinných šperkov, sviatočných šiat atď. Pravda, mnohí si prilepšovali okrádaním továrne, kde pracovali; železničiari vykrádali zásielky, úradníci špekulovali na.čiernom trhu./ Avšak rekonštrukcia napredovala. Komunikačné a telefonné spojenie obnovili; Budapešť v "zime zachránili od hladu; postavili most Kossuth; zorganizovali políciu. Uskutočnili pozemkovú reformu, zvolili nový parlament — prvý raz podľa všeobecného tajného hlasovania. Pešť dostávala mierovú tvár. Rozškrípaly sa kolesá v továrňach. Ale ľuďom dochádzaly rezervy a trpezlivosť. Odborové organizácie už nevedely udržať svojich členov. Štrajky sa množily. Čierny obchod pri zrýchľujúcej sa inflácii nemilosrdne pohlcoval svoje posledné obete. Stabilizáciu nebolo možno ďalej oddialiť. Po úspešnom rokovaní o navrátenie maďarského zlata s Amerikou a po získanom odklade reparačných záväzkov od SSSR, CSR a Juhoslávie, a po starostlivých rezortných prípravách, usmerňovaných najvyššou hospodárskou radou 1. augusta Stabilizovali menu. Vyniesli celý rad zákonov a opatrení, podľa ktorých zaviedli viazané hospodárstvo a určili pevné ceny. Daňový systém prebudovali na zásade progresívnosti a väčšinu príjmov odvádzali z priamych daní mesačne. Zaviedli retorzné valutové zákony. Uskutočnili reštrinkciu (B-listinu) verejných zamestnancov, a dovolili aj súkromným podnikom v záujme rentabilnosti prepustiť prebytočných zamestnancov. Prísne obmedzili úvery, ba skoro zastavili. Sostavili prechodný rozpočet. V tomto prechodnom čase, ba i po ňom, veľa sa písalo o tom, či sa Stabilizácia podarí, a či nie. Oba názory malý svojich stúpencov. Ale podnes sa veľmi málo písalo o tom, za akú cenu a na čí účet? Časový odstup umožňuje posúdiť a zhodnotiť nám dôsledky v prax uvedených nariadení. Najprv azda kladné: 1. Štátny rozpočet podarilo sa udržať v rovnováhe, čiže bežné príjmy stačia na bežné výdavky. Dokonca príjmy mesta Budapešti o 10 pere. prevyšujú očakávané. 2. Cenová hladina je ustálená a vyhovuje železnému hospodárskemu zákonu kúpe a ponuke. Jedným slovom, nebadať nedostatok tovaru, vďaka nedostatku forintov. 3. Dôvera vo forint je všeobecná, už aj vidieť predávať za forinty, výkup obilia prebieha hladko. Zásobovanie mestského obyvateľstva sa podarí. Bohužiaľ, záporných zjavov je viac 1. So dňa na deň vzrastá nezamestnanosť, hoci čísla sú rozličné — 300 tisíc podľa oznámenia štátneho sekretariátu ministerstva priemyslu sotva bude prehnané 2. Pre nedostatok peňazí zastavili rekonštrukčné práce. Zamestnanosť priemyslu sa zmenšila aj tým, že štát odvolal, «vďaka úľavám«, veľkú časť reparačných objednávok na bežný rok. Ďalej pre malú kúpnu silu mestských spotrebiteľov ktorí môžu zo svojich príjmov kryt iba svoje životné minimum. 3. Neobyčajne nízke ceny za pôdohospodárske produkty (1 q obilia 40 Frt) môžu ohrožiť výsledky pozemkovej reformy a rentabilitu pôdohospodárskych podnikov vôbec. Noví gazdovia museli by mnoho investovať do pôdy im pridelenej, ale niet z čoho. Veď napr. čižmy stoja 6 q obilia. Dokonca úroda budúceho roku je vážne ohrozená pre nedostatok včas distribuovaného úveru sedliakom na uskutočnenie prípravných poľných prác, ako sa o tom zmieňuje Faragó v »Szabad Szó«. Podľa neho, keby sedliaci boli dostali úver 30 Frt na 1 kat. jutro, rentovalo by sa to zlepšením úrody o 80 Frt na 1 jutro v budúcom hospodárskom roku. 4. Jednotlivé hospodárske články mierových smlúv pre Maďarsko dávajú tušiť ďalšie zaťaženie hospodárstva, keď oprávnené štáty budú záväzky dôsledne uplatňovať. Súhrnom možno povedať, Maďarsko ex) Stabilizácii musí vyriešiť nezamestnanosť, získať úver, rozšíriť svoj zahraničný obchod, aby rozprúdilo svoj chudokrvný hospodársky život, opraviť disparitnosť pôdohospodárskych a priemyselných cien. O nezamestnanosti sú doteraz iba ankety a debaty, usEX>radované politickými stranami a časopismi, síce kvalitné, ale nepripúšťajúce nijaké riešenie. Napr. návrh komunistickej strany rieši zamestnanie len pre 10.000 ľudí z 200.000 nezamestnaných, no v tomto počte nie sú zarátaní vracajúci sa vojnoví zajatci. Všetky návrhy sa stotožňujú v tom, že bez väčšieho úveru sotva možno podniknúť niečo veľkorysého. A volá sa po úvere! Sú dve možnosti: zahraničný a vnútorný úver. Ministerský predseda Nagy vo svojom tokajskom prejave vyzýval západné štáty, aby ex>skytly Maďarsku úver, lebo Maďarská republika svojimi výsledkami dokázala, že je hodná dôvery a zaslúži si, aby bola podporovaná v ďalšej etaE>e svojho budovania. Zahraničné kruhy doteraz to už aj v plnej miere honorovaly. Maďarsko j e prvý porazený Štát, ktorý dostal pomoc organizáďe UNRRA, úver 10 miliónov dolárov na nákup americkej výzbroje, Veľká Británia prisľúbila dodať Maďarsku obrábacie stroje v cene 200 tisíc funtov šterlingov. Sovietsky sväz dodal na spracovanie 15 miliónov kg bavlny, z čoho jedna tretina ostáva Maďarsku. Pomoc tohto druhu je najvhodnejšia pre Maďarsko, lebo takto dostane Maďarsko potrebné suroviny a súčasne môže zamestnať priemysel, teda snížiť nezamestnanosť. Vidíme, že víťazné veľmoci pomohly Maďarsku viac, ako je zvykom E>omáhať porazenému. Vyčerpalo Maďarsko na druhej strane možnosti vnútorného úveru? Cestu — pomôž si sám? Vypísať pôžičku v Maďarsku je skoro nemožné pre nedostatok peňazí a pre úplnú nedôveru širokej verejnosti v pôžičky. Od roku 1915 nebola ani jedna pôžička v pôvodnej kúpnej sile vrátená Túto dôveru má zosilniť pripravovaný valorizačný zákon. No prekvapujúce je, že nové vklady, ktoré vzrástly vo dvoch mesiacoch na 150 miliónov forintov, peňažné ústavy peumiesfujú rovnako rýchlo v najnevyhnutnejších sektoroch obchodu a priemyslu. Zdá ssi, že správne volajú verejné kruhy I» zvýšenej kontrole peňažných ústavov, ako to svedčí aj najnovší škandálny proces s generálnym riaditeľom obchodnej banky pre zatajenie zahraničných rezierv vo výške 100 tisíc švajč. frankov. V ostatných týždňoch začali snižovat rozličné Stabilizované ceny, uľahčili prísne opatrenia a voľnejšie prideľovali úvery, Známy maďarský finančník Éber Antal v «Magyar Nemzet* ako výstrahu spomína príklad prvej povojnovej Stabilizácie Hegedűs Lóránta roku 1920, ktorý na začiatku s veľkým úspechom začal Stabilizáciu, ale nakoniec sa Stabilizácia úplne zrútila Hegedűs svoj neúspech pri svojej demisii v parlamente odôvodnil takto: Pôvodný daňový plán oklieštili, radikálne šetrenie znemožnili a najdôležitejší dôvod bol ten, že maďarská verejná správa a s ňou široká verejnosť neuvedomuje si, že vojna prirodzene snižuje životný štandard každého človeka a snižuje aj štandard štátu. Ďalej nemôžeme 2 N A RODNÁ 'HtiiOD/1 1. NOVEMBRA 1946 Spomienka novembrová (D c k-n: cnie si... , / • hroby a hroby — masové hroby. V jednom 13, v druhom 20 mŕtvi a mŕtvi. Jeden na druhom, tak ako ich Nemci pobili. Mŕtvi na Krížnej. Križ. ná a Prašivá, to je najväčší hrob. Najväčší a najkrajší. Sem ľudia málo chodia, a preto tu je dobre mŕtvym. Rany sa zahojily. Nemá kto spomínať utrpenie. Sú celkom sami s pritvorenými očami, so slncom, ktoré sa prediera cez hmlu ako závoj, s vetrom, ktorý hrá Rekviem bolesti a vykúpenia a uľahčuje znášat bolest. Sami sú s potokom, bielym ako pena z nozdier spolubojovníka — koňa. 1 kone spia v tomto najkrajšom hrobe na Krížnej a na Prašivej, kone, spolubojovnici. Dnes schádzajú sa mŕtvi, o ktorých nik nevie, ktorí pred dvoma rokmi kráčali bojovat. A koľko ich je! Schádzajú sa na čistine k doline do Tureckej. Mlčky, dlho, dlho stoja tieto mŕtve sochy. Vo vojenskej rovno, šate, zablatení, podaktorí bosi, tak, ako ich zanechali Nemci, s hlbokými ranami do čela, do nôh i rúk. Dívajú sa do doliny. Potok, biely ako pena, je ozdobou tých, čo so sišlt. Len ďalej tvorte a stavajte, vy, živí. I za nás, i za nás, ďalej, pre naše detisiroty, a pre naše ženy, vdovy, lebo sa nevrátime. Tvorte a stavajte. Tak je dobre. A v hmle, ako závoj so mŕtvi rozplynú. A zase je ticho. Na Chabenci je tiež veľký hrob. Nemilosrdný bol vtedy čas, keď zavialo nebo štyridsiatich. Nik si nepamätá tváre neštastníkov. A niekde, dolu, hlboko dolu v izbe, drevenej a teplej, voľakto chýba. Na stole sviečka, sklo okuliarov a kniha hrubá: Otočište moje, Boh, Ty si. S ňou opustená matka stáva i lího. Štyri kilometre od Bystrice je de. dina Kremnička. Pod lesom. V protitankovom zákope zabili Nemci 536 ľudí. Pred dvoma rokmi tu boly povstalecké jatky. Krv svedčila o vražde. Hron plakal krvou a nešťastníci mreli udusení hlinou. Šesťtýždňové dieťa dokonalo na prsiach matky. Namiesto materského mlieka stekala mu do ústočiek krv. Vo vankúši bielom, sýtené matkinou krvou, usnulo šesťtýždňové dieťa. Všetkým vám, čo ste mreli za nás, buď česť teraz i navždy! Proces s Tisom ešte pred Vianocami (r) Bratislava. — Dnešný Bojovník prináša rozhovor s pplk. justičnej služby Dr. Rašlom, v ktorom zaujal stanovisko k najaktuálnejším problémom nášho národného a ľudového súdnictva. Naša verejnosť sa o ne zaujíma najmä v súvislosti s nastávajúcimi procesmi proti vedúcim činiteľom bývalého slovenského štátu. Dr. Rašla poukazuje predovšetkým na to, že odročenie procesu s Gašparom bolo väčšinou v našej tlači mýlne vysvetľované. Proces odročili nie pre nepřipravenost dóka zovacieho materiálu so strany obžaloby — ako to mýlne priniesla naša tlač — ale pravdou je pravý opak: Nebola pripravená obhajoba a Národný súd odročením procesu dal jej možnosť, aby sa na proces pripravila. Proces s Gašparom by podľa toho mohol sa začať ej hneď — keby obhajoba bol® naň plne pripravená. To isté platí s veľkou pravdepodobnosťou aj o procese s Tisom a spot, pre ktorý sú tiež všetky prípravy so strany obžaloby skončené. Dáva sa však čas a možnosť obhajobe pripraviť sa a preštudovať si aj argumenty obžaloby, ako aj nashromáždit dosť obhajovacieho materiálu. Možno preto čakať, že proces s Tisom a spol. začne sa v najkratšom čase, ale celkom isto k nemu dôjde ešte pred Vianocami. sa vžiť do tcho, vyhlásil ďalej Hegedűs, že v dôsledku mierovej smluvy stali sme sa malým šttáom, a v tom istom pomere treba zredukovať štátny aparát. Posledné memento: Každé dobrodružstvo, každá osobná akcia, každý strannícky boj znamená katastrófu pre hospodársky stav našej vlasti----«, končí Hegedűs Maďarsko s veľkým sebazaprením prekonalo prvé ťažkosti Stabilizácie, ale ďaleko neprekonalo ešte všetky ťažkosti. Valutovú politiku bude treba viesť s takou istou predvídavosťou, s takou istou nezlomnou a bezohľadnou odhodlanosťou, ako sa začala Bude treba najväčšej opatrnosti a najväčšieho sebazaprenia, aby štabi. lizácia bola ozaj definitívna. Zákulisie zrnenia pôžičky USA (Dokončenie s 1. strany) Dunaja, lebo i>odIa nášho náhľadu tam nepatrila. Je tiež prirodzené, že sme sa aj pri tejto príležitosti domáhali vrátenia dunajských lodí, ktoré zadržuje americká vojenská správa, hoci všetci dobre vieme, čo by znamenalo uvoľnenie týchto lodí pre našu rekonštrukciu. Tieto rozpory s americkou delegáciou vyplývaly zo skutočnosti, že my sme hájili svoje zásady, svoje potreby a životné záujmy a americká delegácia hájila taktiež svoju koncepciu a svoje záujmy. Bolo by iste nezodpovedné, ba zločinné, keby sme v záujme akejkoľvek mocnosti vzdávali sa svojich životných záujmov. Ani pri najväčšom porozumení i spojenectve nie je možné dosiahnuť pri takýchto príležitostiach, ako bola konferencia v Paríži, abstraktnej harmónie, ako o tom svedčí fakt, že boly prípady, keď sme nemohli hlasovať za niektoré návrhy, zastávané spojeneckou delegáciou SSSR, lebo sa nekryly s našimi záujmami Sovietska delegácia pokladala tento náš postup za prirodzený. Jednako však — keď sa publikovala zpráva o zákroku amerického ministerstva zahraničných vecí vo veciach nášho úveru, bol vo svetovej tlači medzi poprednými dôvodmi tohto zákroku udávaný postup československej delegácie na mierovej konferencii. Po obsiahlom vylíčení vývoja hospodárskych a finančných vzťahov medzi CSR a USA v ixislednom čase vrátil sa št. tajomník Clementis opäť k ixríčinám, ktoré uvádzala oficiálna americká nóta a pokračoval: Nášmu chargé d'affaires sa oficiálne ústne oznámilo, že príčinou zastavenia nákupu z vojnových prebytkov je skutočnosť, že si vraj mýlne vysvetľujeme povahu tohto úveru a cieľov americkej politiky: Konkrétne sa to malo javiť predovšetkým v tom, že sme nótou protestovali proti diskriminácii so strany amerických vojenských úradov pri nákupe vojnových prebytkov. Ministerstvo zahraničia na základe údajov nákupnej komisie a príslušných rezortov v neprítomnosti ministra zahraničia, št. tajomníka aj vedúceho národohosiwdárskej sekcie, skutočne podalo 3. augusta t, r. americkému veľvyslancovi nótu, v ktorej si-sťažuje na ťažkosti, ktoré má naša misia pri uskutočňovaní nákupu. Nóta je písaná miernym tónom, iba dva razy používa slova diskriminácia. Americké veľvyslanectvo odpovedalo na túto nótu 28. augusta 1946, kde odmieta obvinenie z diskriminačného postupu a vecne a dôkladne vykladá stanovisko americkej vlády. Hoci tým mohla byt formálne pokladaná vec za skončenú, šéf národohospodárskej sekcie, keď aa vrátil z dovolenky a referovalo sa mu o veci, ospravedlnil sa ústne aj písomne E»ri veľvyslanectve USA za použitie výrazu diskriminácia v nóte Ministerstva zahraničných vecí. Ako ďalší dôvod sa uvádza fakt, že sme sa dohodli s Rumunskom o odpredaji časti nakúi>eného vojnového materiálu, a to vraj za podmienok, ktoré nasvědčovaly tomu, že sme na tom chceli zarobiť. Skutočnosť je táto: Dňa 14. sept. 1946 bola jjodpísaná smluva medzi Rumunskom a CSR o odpredaji materiálu nami nakúpeného Rumunsku, a to vo výške 10 miliónov libier. Smluva skutočne obsahuje ustanovenie, že Rumunsko bude povinné zaplatiť nám administratívne výlohy do výšky 7°/o kúpnej sily a určily sa nám tiež v nej úrokové sadzby v prípade neplatenia, odlišne od úrokovej sadzby, v akej sme boli viazaní my voči Spojeným štátom. Podľa výkladu našich právnikov, ustanovenie o administratívnych výlohách je ustanovením o skutočných výlohách, t. j. kontrahent má právo žiadať vyúčtovanie týchto výloh a teda v tomto ustanovení nemohla sa skrývať tendencia zárobku. Ustanovenia o úrokoch z premeškania nemôžu byt iste kvalifikované ako zárobkový titul. Z čs. strany bola smluva uzavretá bona fide a s r>odmienkou, že bude schválená vládou USA. Keďže však smluva sa podpl* sala až 14. septembra 1946, teda v deň, keď šéf našej nákupnej misie oznamoval ministrovi Masarykovi faktické zastavenie nákupov — nemohla byt príčinou pre toto zastavenie a fakticky sme Rumunsku nič nepredali, smluvu sme lojálne predložili na schválenie a nikdy nevstúpila do platnosti. Rokovania o americký úver nemohly byť a neboly v Československu ináč ponímané, ako rokovania obchodné a hospodárske, ktoré má prehĺbiť naše obchodné vzťahy s USA. Ďalšie dva dôvody memoranda, t. j. nevyriešená otázka náhrady za znárodnený americký majetok, resp. skutočnosť, že nedošlo k shode medzi nami a Spojenými štátmi o istých obchodných otázkach, sú tejto súvislosti uvádzané iste aspoň v predčasne. Nebudem sa obšírne zaoberať nesprávnymi a senzačnými zprávami a úvahami, ktoré nadviazala na tento prípad istá časť svetovej tlače. Chcel by som len proste konštatovať a súčasne aj poďakovať našej tlači, ktorá okrem malých výnimok — a y tomto prípade, bohužiaľ, nemôžem použiť epiteton čestný zachovala sa v tejto veci rozvážne a myslím aj korektne v kritike. Apelujem na ňu znova, aby pokračovala v tomto vecnom postoji. Nežiadam od nikoho, aby sa vzdával práva kritiky, lebo tým by som žiadal, aby sa naša tlač vzdala jedného z na j význačnější ch práv demokracie. Naša vláda sa prizerá na túto nevítanú epizódu v našich hospodárskych, ale itým aj politických vzťahoch k USA ako na zjav prechodný, vyvolaný zčásti nedorozumením, zčásti určitými objektívnymi danosťami v medzinárodnej situácii. Tak, ako doteraz, i naďalej bude naša vláda voči USA sledovať — brániac pritom svoje vlastné záujmy, politiku priateľskú. Zápisy na pedagogickej fakulte v Bratislave (tp) Dekanstvo ]>edagogickej fakulty Slovenskej univerzity v Bratislave oznamuje: Na pedagogickej fakulte začne sa prednášať už v zimnom semestri študijného r. 1946/47 pre: 1. Poslucháčov prvého semestra filozofickej a prírodovedeckej fakulty, ktorí na pedagogickej fakulte absolvujú i>edagogické štúdium, 2. pre kandidátov učiteľstva detských opatrovní, 3. pre kandidátov učiteľstva ľudových škôl. Prednášať sa začne len vtedy, ak sa pre každé z posledných dvoch uvedených druhov štúdia prihlási aspoň 20 poslucháčov. Študijný beh pre učiteľstvo meštianskych škôl sa v školskom roku 1948/47 z technických príčin ešte neotvorí. Stúdium pre učiteľstvo na detských opatrovniách je dvojsemestrálme, pre učiteľstvo na ľudových školách štvorsemestrálne. Na obidva druhy štúdia môžu sa prihlásiť abiturienti stredných a im na roveň postavených škôl (Učiteľských akadémií, Obchodných akadémií, Priemyselných a hospodárskych škôl). Pred zápisom uchádzači podrobia sa lekárskej prehliadke u fakultného lekára. Prednášky sú povinné v počte 28 hodín týždenne. Nemôžu sa preto prihlásiť na toto štúdium tí, ktorí by uvedený týždenný počet hodín prednášok a cvičení nemohli absolvovať pre vykonávanie iného zamestnania. Prihlášky treba poslať do 5. novembra 1946 dekanstvu pedagogickej faikulty Slovenskej univerzity v Bratislave, Palisády č. 20b a majú obsahovať: 1. meno, 2. dátum narodenia, 3. kedy a na ktorej škole nadobudol vysvedčenie dospelosti, 4. na ktorý druh štúdia sa chce zapísať, 5. presná adresa pobytu. Termín lekárskej prehliadky a zápisu oznámi sa písomne tým, ktorí sa prihlásia do uvedeného termínu. Ináč o zápise bude vyhláška aj v tlači a v rozhlase. O POSLEDNÝ SPORT Charlton—Norrköping 2:3 (0:1) Prekvapujúce víťazstvo nórskeho majstra v prvom Zápase na anglickej pôde proti finálistovi English cU- pu. Charlton je na ôsmom mieste prvej anglickej divízie. Góly: Persson 2, a Wigren z pokutového kopu za Norrköping, Robinson a Duffy za Charlton. _ ,, .