Národná Obroda, december 1946 (II/275-297)

1946-12-01 / nr. 275

Dvojaká tvár Dr. Jozefa Tisu Ivan Thurzo V posledných týždňoch roku 1926 a začiatkom r. 1927 čs. politický ži­vot zamestnávaný bol mimoriadne otázkou vstupu HSĽS do vlády: do tzv. občianskej koalície. Ked po dlh­ších pokonávaniach s ľudákmi usku­točnila sa konečne dohoda a pred­ložili ministerskému predsedbvi — Švehl*vi dve terna pre zaplnenie dvoch ministerských kresiel poslan­cami slovenskej ľudovej strany, ví­ťazom prvého terna zostal Ur. J. Ti­­so, ako budúci minister zdravotníc­­ctva. Slovenská roduverná verejnosť prijala vymenovanie Dr. Jozefa Tisu (15. januára 1927) za ministra zdra­votníctva so smiešanými pocitmi. Osoba bývalého tajomníka maďar­ského a maďarizujúceho nitrianskeho biskupa gr. Batthyanyho (na dve­rách Tisovej izby v biskupskom pa­láci ešte roku 1919 na jar skvel sa honosný nápis: Dr. Tiszó József, pü­spöki segedtitkár) vzbudzovala málo nádeje, žeby sa biblický dej aj u nás opakoval a žeby zo Savla sa stal aj tentoraz Pavol. Zo slovenský ch ľudáckych kruhov (išlo o pozitivistov v strane) bolo po­cit však hlasy, že menovanie Dr. Tisu ministrom môže predsa len pri­vodiť aké-také konsolidovanie pome­rov v slovenskej ľudovej strane, keď vplyvný činiteľ strany, akým bol už vtedy Dr. Tiso, bude môcť v strane a vo vláde, ako minister, uplatniť vlastné politické koncepcie a tým pripät aj politiku strany k poziti­vizmu v prospech štátneho celku. Predpokladalo sa oprávnene, že za­ujatím ministerského kresla Dr. Tiso zavesí na klinec radikalizmus, zriek­ne sa svojich hungaristických sklo­nov, odkloní sa úplne od Tukovštiny a stanúc sa stopercentným poziti- V i stom, bude môcť nielen pre vlastnú stranu, ale aj pre celkové záujmy národa a štátu vykonať cenné služby. Dr. Tiso mohol splniť všetky tieto očakávania ľudáckych pozitivistov, no aj neľudákov. Záviselo to výlučne len od neho. Vrodená húževnatosť jeho povahy mohla mu pri uskutoč­ňovaní jeho ministerského programu už sama v sebe zaručovať polovičný úspech. Známy prípad vtedajšieho šéfa zdravotnej služby na Slovén­­sku Dr, Kraiea, dávneho dobrého priateľa prezidenta T. G. Masaryka, ktorého Dr. Tiso po svojom menova­ní ministrom nahradil človekom po­chybnej národnej minulosti, svedčil, že Dr. Tiso má vo vláde nielen pev­nú pozíciu, ale aj pevnú ruku. Ale dvojaká tvár Dr. Tisu a jeho staré hungaristlcké založenie mu nedovo­lily, ani ako ministrovi, robiť sto­percentnú štátotvornú politiku. Ako vyhliadnutý korunný princ strany bol nútený pridržiavať sa nielen separa­­tisticko-autonomistických, ale v ne­skorších časoch — keď už nebol mi­­nistrom — ešte radikálnejších se­­paratisticko-štátoprávnych požiada­viek tukovcov kvôli upevneniu svoj­ho vplyvu v strane a pre vyzískanie si úplnej dôvery radikálneho krídla strany. Svoj predministerský radi­kalizmus Dr. Tiso síce prechodne, počas miništrovania, zavesil na kli­nec, ale v podstate zostal v sloven­­sko-národnom smysle nedostatočne preorientovaným Novoslovákom so starým hungaristickým charakterom. Po vystúpení ľudákov z vlády — (pred sněmovými voľbami roku 1929) Dr. Tiso mohol už otvorenejšie pre­javovať svoje tukovské sklony. Nad­išla mu k tomu vítaná príležitosť na nitrianskych pribinovských osla­vách v auguste roku 1933. Teraz je už všeobecne známou vecou, že in­špirátormi tohto nitrianskeho škan­dálu bol Dr. Tiso. Na Tisovej fare v Bánovciach n. Bebr zrodil sa pe­kelný plán škandalizovania pribinov­­skej oslavy a zneužitia jej v pro­spech ľudáckej politiky. «Možno, že mu zvlášť záležalo na tom,« — piše Dr. Dérer vo svojej knihe — «aby nenávidenú Republiku kompromito­val práve v Nitre, kde za Maďar­ska bol tajomníkom maďarizátorské­­ho biskupa a sníval o veľkej cirkev­nej kariére a o pozdvihnutí maďar­skej národnej veci.« Po nitrianskom škandále začaly sa vybíjať nashromážděné vášne radi­kálnej čiastky HU->kovej slovenskej ľudovej strany Tukoví odchovanci v strane okrem zvýšenej propagač­nej a agitačnej činnosti sa neváhali zapojiť aj do konšpiračnej činnosti v zahraničí (styky Sidorove s Poľ­skom' styky Dr. F. Durčanského s Viedňou a s nacistickým Nemec­kom), takže Dr. Tiso aby nezaostal za partajníckymi konkurentmi, začal po sněmových voľbách r. 1935 nadvä­­zo' v parlamente styky s hen-lei­­r cami, s najmladšou ale aj naj­väčšou politickou stranou v čs. par­lamente. Tukovčina bola už vtedy zapustila hlboké korene do tela stra­ny .ktorá »i za cenu republiky* čím ďalej, tým hlučnejšie sa domáhala uplatnenia svojich politických po­ži ádaviek. Pozitivistickí členovia slovenskej ľudovej strany predvídali jej ďalší tragický beh, a preto už koncom júna a začiatkom júla 1938 mali s Dr. Tisom porady v Žiline, ako do­siahnuť, aby strana prestala byt so­chorom, ktorým by Hitler mohol vy­zdvihnúť CSR z rovnováhy, a po­tom ju rozmetať. Tiso práve v tých­to kritických časoch CSR hral svoju, azda vo svojom živote, najdvojsmy­­selnejšiu rolu. »Na jednej strane bro­jil proti Sídorovmu radikalizmu a pokonával sa s prezidentom Repu­bliky a s vládnymi činiteľmi, na dru­hej strane Však rftal rozhovory s Henleinom a Ezsterházym o súru­­čenstve ľudovej strany s iredentistic­kými Nemcami a Maďarmi v parla­mente i mimo neho. Pre tento cha­rakter a postup Tisov sa pozitivisti nezmohli k nijakému rozhodnutiu,» vyzdvihuje vo svojej knihe Dr. Dé­rer. A Dr. Dérer takto konči kapito­lu »o vývoji v ľudovej strane»: «Tá­to dvojaká hra (Tisová) sa neskonči­la ani 8. IX. 1938, keď na pražskej po­rade politického výboru henleinov­­skej strany, zástupcov ľudovej stra­ny (Tiso a Hašík), Maďarov (Szú- 116 a Eszterházy) a poľského politic­kého výboru (Wolf) pod predsedníc­tvom K. H. Franka bola dosiahnutá shoda vo veci «prebudovania štátu». Bol ochotný zraçlif alebo jedného a­­lebo druhého, len ešte nevedel, ko­ho. Ale dvojaká tvár Dr. Tisu uka­zovala sa i ďalej ;aj vtedy, keď, ako ministerský predseda slovenskej vlá­dy, už dosiahol uskutočnenie svojich osobných a politických túžob a keď jeho strana sa stala výlučnou nosi­teľkou politickej moci na Slovensku. A o krátky čas žatým Dr. Tisio strpí agitáciu Tukovu, Machovu a iných za «slovenský štát», sám nadhadzuje jeho myšlienku v slovenskom sneme, a dvojaká hra Tisová pokračuje, ide ďalej, až konečne dokončí sa — z milosti Hitlerovej a pri jeho diplo­matickej pomoci — 14. marcom 1939! Sláva a pád Dr. Tisu je ozajstnou históriou slovenského quislinga, ktorá ani pri najlepšej vôli nemôže slúžiť na česť dejín slovenského národa. Politicky a štátnický dvoj­farebné člny Dr. Tisu proti, myšlien­ke československej, nedajú sa ospra­vedlniť ani poukazom na jeho údaj­nú snahu slúžiť záujmom slovenské­ho národa a ochrániť národ od hor­ších vecí. Je už temer epidemické, keď ľudia, zapojení do quislingov­­ského tisovského režimu odvolávali a odvolávajú sa na platné služby, preukázané národným záujmom, i na to, že pracovali v istom smysle v protinacistickom duchu, alebo pri­najmenej, že tohto nacistického du­cha neforsirovali. Domnievam sa, že i pre takéto prípady platily a platia slová T. G. Masaryka, že v zásad­ných veciach sa kompromisy robiť nedajú a že lož, i keď sa len v po­litike praktikuje, zostáva lžou. Kto sa vyhrieval na úslni quislingov­­ského režimu, i keď sa odvoláva pritom na všeobecný záujem ná­rodný, prehrešil sa proti základným zásadám mravovedy, lebo zásady mravovedy boly v rozhodnom roz­pore s nemravnými zásadami naci­stických a fašistických režimov. (Pa­vol Janet: «Dejiny vedy politickej so zreteľom k mravovede».) Murín, čo by sme ho ako umývali, zostane vždy len murínom a kolaborant a zradca zostane vždy len kolaboran­tom a zradcom. Slávni básnici By- j ron a Puškin darmo sa pokúsili vo : svojich básniaeh zidealizovat posta­vu veliteľa záporoäských kozákov Mazepu; Mazepa, ktorý z povolania konšpiroval už či s Poliakmi alebo so Švédmi na škodu všeruských zá­ujmov, i keď vychodil z úzkych, — povedzme všeobécných' — záujmov maloruských, čiže ukrajinských, zo­stal a zostane navždy smutnou po­stavou Ukrajiny. Nepochodil lepšie ani slávny nemecký básnik Frie­drich von Schiller pri básnickom zdramatizovaní hrdinu tridsaťroč-, nej vojny Walennsteina (Valdštaj­­na), hoci tri celé roky pracoval na tejto svojej dramatickej trilogii, chcejúc produkovať čím dôkladnej­šie dramatické dielo. Darmo Schil­ler okrášľuje Wallensteina. dávajúc mu do úst v rozhovore so švédskym plukovníkom Wranglom pohnútku lásky k vlasti, Wallenstein zostal a zostane navždy konšpirantom, cti­­-žiadostivcom, prospechárom, exem­plárom lakomstva, ktorý vydieral a vydrancoval zaujaté kraje do po­sledného groša, takže, kdekoľvek sa obrátil sq svojím vojskom, ľudia od biedy a hladu mreli. Tento ctižia­­dostivec mal svoju vlasť v nahraba­ných ohromných majetkoch, skon­fiškovaných protestantským veľmo­žom, a skončil tak, ako skončili iní konšpiranti, neprirodzene a ne­slávne. Súd dejín slovenského národa nad Dr. J. Tisom a jeho spoločníkmi sotva bude lepší, ako súd dejín ukrajinského alebo českého národa nad ich quislingovcami XVII. a XVIII. storočia. Dr. Jozef Tiso, ob­darený potrebnými politickými schopnosťami, mal všetky možnosti aj ako minister prvej Českosloven­skej republiky, aj ako ministerský predseda slovenskej vlády v druhej Československej republike vypraco­vať sa na ozajstného štátnika a kon­štruktívne pracovať pre dobro slo­venského národa beSt naštrbenia idey československej štátnosti, bez dvoj­tvárnosti, falše a klamu. Miesto to­ho dal sa do vleku nesvedomitých a nezodpovedných dobrodruhov a V takejto situácii svojej, už či schvál­ne, alebo podvedome — posúdia príslušné súdne fóra — pričinil ša o rozbitie CSR, vydanej potom už na pospas nepriateľom Slovanstva a : vrahom Európy: nacistickým Nem­­corq. Dopustil sa teda skutočnej zrady na Republike, pošpiniac sú­časne česť slovenského národa v očiach bratského českého národa a celého Slovanstva, ktoré azda po prvý raz vo svetových dejinách bo­jovalo svorne proti svojmu odveké­mu nepriateľovi: Germánovi. V tej­to skutočnosti spočíva tragikum osobnosti Tisovej aj ako kňaza, aj > ako politika. (Na margo knihy Dr. Ivana Dérera: » Slovenský vývoj a ľudácka zrada.<4. 2 NÁRODNÁ ORROD/' 1. DECEMBRA 1946 Neshody t*R o reparačných položkách Bezúspěšné debaty o odzbrojovacie! návrhoch — Francúzski socialisti r ipravujú utvorenie novej vlády (no) - Po týždňoch rozporov sa štyria zahraniční ministri konečne dohodli v zásadných otázkach terstského štátu. Plénum OSN súhlasí so j sovietskym návrhom zverejnenia počtu ozbrojených jednotiek. Prichá­dzajú však ďalšie pozmeňovacie návrhy. Významné volebné víťazstvu socialistických strán vo Francúzsku, bude mať dôležitý vnútro i zahra­ničnopolitický dosah. Viáda USA v New Yorku za trvajúceho štruj baníkov siahla k vyhláseniu výnimočného stavu a prevádza ďalší ná­tlak, sledujúci prerušenie štrajku. (UP) New York. - Zahraniční ministri rokovali včera o reparač­ných doložkách jednotlivých miero­vých smlúv, pričom došlo ku men­šej kontraverzii medzi Jednotlivými delegátmi. Molotov schválil návrh ostatných členov rady, aby Juhoslá­via a Grécko dostaly jednak repa­rácie. Rada sa však nevedela dohod­núť o ich výške. Piatková debata, na ktorej sa začalo prvý raz rokovať o reparáciách a úhrade škôd v súvi­­slbsti s mierovými s mluvami, pred­niesla otvoreno otázky aj do sobot­ňajších debát Pri rokováni o od­škodnom sa pridržiavali zahranič­ní ministri vlastného stanoviska a rokovania zaviazly na mŕtvom bode. Dosiahlo sa, ako sme to naposledy uviedli aspoň dohody v otázke slo­bodnej plavby po Dunaji, hoci ! tu s konečriým znením textu sa musí čakať, kým Molotov preskúma ná­vrh textti, sestaveného námestníkmi zahraničných ministrov. Zástupcovia ministrov zahranič­ných vecí dosiahli dohodu pri skú­maní otázky terstského štátneho občianstva a hraníc slobodného úze­mia. Proti Molotovovmu návrhu, aby Juhoslávia dostala dvojnásobok re­­paračnej sumy proti Grécku, sa postavil britský minister zahranič­ných veci Bevin, ktorý trval na zá­sade, že oba štáty, Juhoslávia a Grécko, majú dostať od Bulharska a Talianska rovnako vysoké repa­rácie. Podľa stanú oba štáty konečnej dohody do­po 155 miliónoch dolárov reparácii. Okrem nich Ta­liansko zaplatí reparácie Abesínsku a Albánsku. . Rada . jednohlasné . vyriešila otáz­ku cudzích, armád y Terste v tom smysle!, že veľmoci musia odvolať svoje vojská z Terstu do 135 dní od dňa nadobudnutia platnosti štatútu slobodného terstského štátu, ak gu­vernér nepožiada opak. Po’.itický výbor OSN pokračovs v debate o sovietskom návrhu o odzbrojeni. Francúzsky delegát Ale­xander Parody navrhoval, aby sa utvorila komisia, ktorá by koordi­novala sovietsku, kanadskú a au­strálsku rezolúciu o odzbrojení. Po­dľa sovietskeho návrhu* by sa me­dzinárodná kontrola a inšpekcia od­zbrojovacích opatrení uskutočnila v rámci Bezpečnostnej rady. Nakoľ­ko to súvisí s otázkou veta, zástup­covia USA a V. Británie podajú pravdepodobne protinávrhy. Generálny sekretariát OSN ozná mil, že Siam požiadal o členstvo v OSN. V sociálno-humanitnom výbore sa ešte stále rokuje o problémoch medzinárodnej organizácie pre ute. čencov. Vo svereneckom podvýbore OSN zástupca juhoafrickej únie ge­nerál Smuts sa ohradzoval proti in­dickému obvineniu a vyhlásil, že do­morodci pre svoje kmeňové zriadenie vyjadrujú svoje náhľady iným spô­sobom ako Európania. V súvislosti s pripojením mandátneho územia ju­hozápadnej Afriky k juhoafrickej únii sovietsky delegát vyjadril sta­novisko väčšiny OSN, ktorá nesúhla­sí s pripojením juhozápadnej Afriky k úinil. Komisia Spojených národov proti omamným jedom prijala jedno­myseľne americkú rezolúciu o faj­čeni opia na Ďalekom východe. Ho­spodárska a sociálna rada má zakro­čiť proti všetkým štátom, v ktorých sa doteraz fajčenie opia dovoľuje zá­konom. Následky štrajku amerických baníkov (UP) Washington. — Násled­kom odčerpania a spotreby uhoľných zásob ďalších stotisíc zamestnaných v priemysle, robotníkov prestalo pracovať. Predseda odborovej orga­nizácie amerických baníkov Lewis, stál v piatok znova pred federálnym súdom, kde vyhlásil, že sa necítí vin­ným z obvinení, ktoré naňho vkladá I súd. Predseda súdu Goldsbrough ho I obvinil, že neuposlúchol a opovrho­val súdom, keď ho súd vyzval,’ aby d volal všeobecný banícky štrajk. Podľa Reutera Lewis tajne rokuje - s majiteľmi baní na úprave mzdo- ’­­vých podmienok. Republikánsky se­nátor Knowland z Kalifornie žiada • ■ prezidenta Trumana, aby priamou cestou vyzval baníkov k návratu do baní pod dozorom vojenských Znal­cov. Francúzski socialisti a komunisti. sa radia o sostave novej vlády Vodcovia francúzskych socialistov, a komunistov sa sišii v sobotu na . prípravné porady za cieľom utvo­renia novej koaličnej vlády. Popud vyšiel od komunistov, ktorí sú naj­mocnejšou stranou Francúzska. Ko­munisti žiadajú podporu socialistic­kej skupiny pri voľbe predsedu vlá­dy, za ktorého navrhujú Thoreza’. Socialisti by dostali kreslo predsedu národného shromaždenia. Obe stra­ny však o poradách Zachovávajú mlčante a v úradnom komuniké sä hovorí iba o tom, že socialisti sa in­formovali o vládnom programe ko­munistov a o ich administratívno­­polittckýeh metódach. Po volebnej horúčke minulého týždňa nastal pokoj. Najbližšie voľ­by sa budú týkať členov rady Fran­cúzskej republiky a J>udú 8. decem­bra. Ďalšie voľby sa hlásia z Poľ­ska, tieto však budú až 19. januára 1947. V súvislosti s poľskými voľba­mi uverejnilo britské ministerstvo zahraničia v piatok večer text brit- \ skej nóty poľskej vláde, v ktorej Británia už druhý raz žiadala poľ­skú vládu o záruku slobodných a spravodlivých volieb. Britská nóta sa pričleňuje k podobnej nóte, ktorú nedávno zaslaly USA. A zasa Grécko (Reuter) Atény. . Po celoňočnéj schôdzke gréckeho kabinetu minis­terský predsed Tsaldaris oznámil v sobotu ráno, že protest Grécka pro­­'ti zasahovaniu cudzích štátov do • partizánskych bojov nepŕedóstťú' pred valné shromážděme OSN,'-ale' pred BR. Tsaldaris dnes odchádza do New Yorku, kde bude žiadať vy^ ’ šetrenie nepokojov na gréckych hraniciach a ďalej sa chce obrátiť na americkú vládu so žiádostou o hos­podársku pomoc pre Grécko. Na zvláštnej schôdzke gréckej vlády sa rokovalo o vzrastajúcej vnútropoli­tickej kríze v Grécku a uvažovalo sa o tom, či ministerský predseda má podľa žiadosti opozície rezigno­vať a či sa má utvoriť vláda nová. Boje medzi povstalcami a vládnym vojskom sa hlásia z pohoria Tze­­ny, severovýchodne od Solune a z miest Lutrakios, Promahos a Llka­­stomou. Ďalšie boje sa hlásia i z turecko-gréckeho pohraničia. Cári. hrad obviňuje povstalcov, že terori­zujú na gréckom územi turecké oby-‘ teľstvo. V Rumunsku nová vláda (Reuter) Bukuréšf. . Z Ru­­! munska sa oznamuje utvorenie no­vej vlády, ktorá sa dnes predstaví poslaneckej snemovni a kráľovi Michalovi. Predsedom vlády je Dr. Petru Groza za roľnícky front, pod­predsedom vlády a ministrom za­hraněných veci je liberál George Tata res cu, ministrom vnútra komu. nista Georgescu, ministrom, pravo­­šúdia komumdsrta Gheorghiu Dej, ministrom dopravy Nioolae Profia za odborové organizácie, ministrom práce socialista Radaceanu, mini­strom baníctva a petrolejářského priemyslu socialista Jonescu, mini­strom financií liberál Alexandrlni, ministrom kultúry socialista Pas, ministrom poľnohospodárstva Trai_ an Savulescu za národnú ľudovú stranu, ministrom družstevníctva Romulus Zaroni za roľnícky front, ’ ministrom informácií Octav Live­­reanus, ministrom pre náboženské veci liberál Rosculet, ministrom verejných prác liberál Vantu, mini­strom zdravotníctva pani Florica Bagdazarová za národnú ľudovú stranu. V porovnaní s minulou vládou Dr. Grozu sa zmenilo obsadenie piatich rezortov. Ministerstvo ná­rodného hospodárstva, ktoré pred­tým mali liberáli, obsadili komuni­sti, kým bývalé komunistické mi­nisterstvo dopravy dostali liberáli. Socialisti prevzali od roľníckeho frontu ministerstvo kultúry. Mini­sterstvo poľnohospodárstva obsa­dila národne-ľudová strana po roľ­níckom fronte. Ministerstvo druž­stevníctva, ktoré bolo predtým v rukách disidentnej sedliackej strany, obsadil roľnícky front. Tra­ja bývali ministri Constanescu- Jassy za národne-ľudovú stranu, li­berál Bejun a generál Vasiliu Ras­­canu nie sú členmi novej vlády. Nové britské ministerstvo (afp) Londýn. _ Britská posla­necká snemovňa schválila v piatok návrh' zákona o utvorení minister­stva národnej obrany. Ministrom národnej obrany bude bývalý mi­nister námorníctva A. V. Alexan­der. .

Next