Národná Obroda, január 1947 (III/1-26)

1947-01-01 / nr. 1

Tîôdou o definitívnom texte mie­rových smiúv so satelitnými štát mi, prejednávaných konferenciou v Paríži, jednak stanovením po­stupu a dát pre prípravné práce na smluve s Rakúskom a o Ne­mecku. Po skúsenostiach na parížskej konferencii bol postup príprav­ných prác do istej miery modifi­kovaný. Osnovy parížskych mie rových smiúv boly totiž pripra­vované — aspoň s formálnej stránky — fcez účasti zástupcov často najzainteresovanejších. Tak napríklad my sme mohli svoje požiadavky a pripomienky k mie­rovej smluve s Maďarskom pred­niesť s plnou platnosťou až na konferencii samej z urobiť ich tam predmetom rokovania. Pre prípravu mierovej smluvy p Nemecku bol zvolený u ť iný po­stup. Newyorské zasadanie zahra­ničných ministrov rozhodlo pri­brať k vypracovaniu «snový smluvy aj «statné zainteresované štáty. Preto budeme mať možnosť aj my, už «a konferencii zástup cov zahraničných ministrov V La ndýn,-., ktorá sa side v polovici januáru, predniesť naše požiadav­ky a pripomienky k Smluve o Ne­mecku na ktorej sme tak vitálne zainteresovaní. Dohoda o definitívnych textoch parížskych mierových smiúv je tiež veľkým príspevkom k budo­vaniu povojnového sveta. Je mož­no z nej vyvodiť viacero poučení. Uvediem aspoň dvoje. Na parížskej konferencii bol urobený pokus nahradiť dohodu veľmocí «hlasovacou matemati­kou». Výsledok bol — nedohoda. V New Yorku bola snaha po do­hode a bola zvolená cesta zdra­vého kompromisu. Druhé poučenie je toto: new­yorská dohoda o sporných otáz­kach (najmä Terst, Dunaj, vše­obecné hospodárske klauzuly) dá­va plne za pravdu postupu česko­slovenskej delegácie na mierovej konferencii. Uvádzam to preto, lebo boly robené pokusy tento postup napádať. Tak napríklad vo veci Dunaja sme s ministrom Masarykom už pred začatím parížskej konferen­cie informovali ministra Bevina i štátneho sekretára Byrnesa, že naša vláda nemôže súhlasiť s tým. aby tento problém bol vyriešený v mierových smluvách so satelit­nými štátmi, keďže sa predovše­tkým dotýka suverénnych a ví­ťazných spojeneckých štátov, akým je aj Československo. Pre­to sme za jeho vyriešenie na zvláštnej konferencii, ktorej nech sa zúčastnia zainteresované štáty. A preto sme odmietli neskoršie aj rozhodnutie SN o svolaní Hospodárskej rady konferencie do Viedne. Spojené štáty nakoniec uznaly Správnosť nášho stanovi­ska, vrátily fiám zadržované du­najské lode a konferencia zahra­ničných ministrov zvolila vo veci dunajskej taký postup, aký sme my hájili od začiatku. Pravda, ani dohoda o texte pa­rížskych mierových smiúv, nie je sama osebe zárukou toho, že pri rokovaniach o Nemecku nedôjde k veľkým ťažkostiam. Táto doho­da však predsa len svedčí o tom. že i takzvané «neprekonateľné» rozpory medzi veľmocami — možno prekonať. Toto poučenie si budeme asi musieť v priebehu budúceho roku častejšie pripome­núť. VECI BUBÜCE 2 predchádzajúcej letmej bi­lancie jasne vyplývajú vážne úko­­■y medzinárodnej politiky v roku 1947. Spojené národy, popri bežnej a stále vzrastajúcej agen­de, sústredia svoj záujem na vy­plnenie prijatej rezolúcie h sní-ženf zbrojenia atď., tak, aby na budúcom, septembrovom Valnom shromáždění mohol byť posúdený celý systém bezpečnosti. Chceme veriť, že táto práca bu­de prebiehať v lepšom ovzduší, než aké sme museli «dýchať» na posledných konferenciách — a okolo nich. Bola to zlá vec. Tie zdôrazňovania prirodzených a ča­sto i bezvýznamných rozporov, zamlčovanie úspechov, alebo na­koniec vydávanie štátnickej u­­miernenosti za ústup v dôsledku ukázania «pevnej ruky« — to vše­tko pôsobilo znepokojujúcim do­jmom zámernosti. Nie div, že sa šířily nebezpečné, ba zločinné re­či o vojnovom nebezpečenstve. No reálne Výsledky doterajšej mierovej práce .«obrály reálnu pôdu zpod nôh rejtő dobrodruž­ne» agitácie. Veríme preto i v <omte smere v nápravu Podpísanie m i c rev vrh smiúv parížskych, prinvoe so sebou tiež nove úlohy V našom prípade bude mar Maďarsko po­slednú 6-mrsačnú lehotu k urnou, aby prejavilo dobrú vôľu — čo sa dosiaľ nestalo — k bilaterálnemu vyriešeniu otázky maďarskej et­nickej menšiny na základne na­mi navrhnutej, A nielen dobrú vôľu k sjnlnve, ale aj k jej plne­niu, Nastávajúci rok bude rozho­dovať na dlhé údobie o našich vzťahoch s Maďarskom. vy Príprava mierovej smlu­o Nemecku stavia nás pred najvážnejší problém i našej zahraničnej politiky. Problém komplikovaný, a preto sa nesmie­me dať zviesť k jeho posudzova­niu* z úzkych hľadísk, ale len a len so stanoviska budúcej bezpeč­nosti našich národov a nášho štátu. Naša pozícia pri riešení medzi­národných problémov, ktoré sa nás dotýkajú, závisí od našej sú­držnosti, vnútornej sily, neskale­nej a úprimnej spolupráce s naši­mi spojencami a v našej poctivej snahe po spolupráci So všetkými demokratickými národmi. Kto by narušoval jeden z týchto pred­pokladov, konal by proti záuj­mom našich národov i nášho štátu. Á JU NÁRODNÄ obroda 1%7 Šťastlivo dm dvoiročoicc (Dokončenie s L strany) základe hospodárskeho vyrovna­nia. Všeobecného rozkvetu. veľmi, veľmi usilovným budova­A ním komunikácii každého druhu Železníc, ciest, telefónov, letec­kých liniek, poštového a tele­grafného spojenia. V tejto súvjslosti má prvoradý Význam industrializácia Sloven­ska. Rozvinutie energetickej zá­kladne. Premiesťovanie a stavba nového priemyslu. Prevod, resp. zapojenie čím väčšieho počtu pracovných síl do priemyslu, do­pravy, obchodu a remesiel. Ale tak, ako je Slovensko v otázke sociálnej štruktúry boľavým miestom Československa, tak južné a východné oblasti právom žiadajú uprednosteňie v rámci Slovenska. Ešte dlho si budeme musieť stále pripomínať, že ani len Slovensko nie je jednotné, nie je homogenným celkom Má tiež Svoje zvlášť zanedbané kra­je. Bez energetických zdrojov, bez priemyslu a bez vyhovujú­cich komunikácii. Dvojročnicou Chceme dosiah­nuť taký stupeň hospodárskej konsolidácie a nasbierat dost skúseností, aby sme mali bez­pečný základ pre ďalši rozkvet a výstavbu. Už za práce na dvoj­­ročniei budeme pripravovať veľ­ký perspektívny plán Českoslo­venska. So zameraním na celý rad rokov mierového rozvoja Myslím, že dovtedy budú pome­ry v strednej Europe natoľko skonsolidované, že budeme môct začať plánovat na čím širšej zá­kladni. Vieme, že autarkia pre nás by znamenala hlboký hospo. dársky a kultúrny úpadok. Práve tak, ako pre ktorýkoľvek veľký stredný, alebo malý štát sveta Dosiaľ sme si často namýšľali že to a ono nesmieme alebo ne­môžeme, lebo sme kontinentálny štát Stát bez mora. Musíme sa snažiť napraviť túto situáciu Stať sa štátom, ktorý sa opiera o štyri moria. Baltské, Severné Čierne a Jadran. Dvojročnica je len rámcový kvantitatívny plán. Aj tak uro­bíme mnoho, keď ju splníme Ale v budúcnosti si musíme sta­vať komplikovanejšie ciele Bu­deme ju musieť doplniť plánom kvalitatívnym. Nákladový plán nebudeme skúmať bežnými kri­tériami «rentability* — ale veľ­mi podrobne a svědomitě roz­pitvávať so stanoviska «celoná­rodnej hospodárnosti*. Po spl­není dvojročného plánu si bu­deme musieť stavať a plniť diel­­čie konkrétne plány na dosiah­nutie určitých relácií cien a miezd. Len vtedy si budeme smieť po. vedať, že robíme všetko, aby sme kráčali medzi prvými v uskutočňovaní moderného hospo­dárenia. Dvojročnica je len prvý — i keď pevný — krok. Teda, Šťastlivé! Piomerí maroHr.eněŤRo nmíu jJtatífa Vzostup pracovnej morálky v chemickom prieníyife Oblastný riaditeľ Dr. Ing. Marko o problémoch znárodnených podnikov — Práca závodných rád na nápravách chýb — Zverejňovanie bilancií vyvolá súťaživosť národných podnikov Dr. Ing Miloš Marko, oblastný riadite! Chemických závodov na Slovensku, narodil sa r. 1906 v Lipt. Sv. Mikuláši. Po matúre pokračo­val v štúdiách na. Českom vyso­kom učení v Prahe, odbor chemic­­ko-technologický. Svpje vysoko­školské štúdiá dokončil roku 1931 a súčasne stal sa aktívnym dôstoj­níkom čs. armády. Ako dôstojník pracoval až do marca 1939 vo Voj. techn, ústave v Prahe na problé­moch, ktoré v odbore chémie malý veľkú dôležitosť pre armádu. Roku 1937 bol promovaný na doktora technických vied na Českom vys učení technickom v Prahe, Za Slo­venského národného povstania, or­ganizovania ktorého s? zúčastnil najmä pokiaľ šlo o materiálnu Dr'­­pravu, bol taktiež šéfom vojnového priemyslu, Vtedy podarilo sa mu za krátky čas přeorientovat vvrohy na oslobodenom azemi pre ootreby bojujúcej armády Na žiadost Po­vereníctva on- onemysei * obchod bol v apríli 1945 uvoľnený z aktív­nej služby vojenskej a bolo mu sverené vedenié závodu Dynamit Nobel v Bratislave, Má veľké zá­sluhy na tom, že v tomto jednom z najväčších chemických závodov na Slovensku bola v krátkom čase žačatá výroba za podmienok neoby­čajne ťažkých. Ako je rozložený znárodnený priemysel chémický? Dekrétom prezidenta Republiky bola prevažná časť chemického prie­myslu na Slovensku znárodnená poštátnením. Boly vytvorené štyri národné podniky, ktoré zamestná­vajú spolu približne 6000 robotní­kov a úradníkov. Sú to národné podniky: Chemické závody Dynamit Nobel, Závody pre chémickú výro­bu, Lučebné a farmaceutické závo­dy a Slovenské rafinerie minerál­nych olejov. Začlenenie jednotli­vých závodov do národných pod­nikov bolo prevedené jednak podľa povahy výroby, jednak bol braný ohľad ;ma v'pKélu'Síib'sf ■jedhotlivýcK závodov k Väčším celkom z času pred poštátnením, Dnes môžeme povedať, že. Začia­točné ťažkosti organizačnej povahy sú prekonané a že z jednotlivých závodov boly vytvorené zdravé cel­ky, t. j. národné podniky, ktoré majú zaistenú prosperitu. Problematika znárodneného pod­nikania je problematikou povoj­nového . hospodárstva vôbec. Ako riešil sektor chemický národného podnikania tažkosti povojnové r- nedostatok surovín, nevyužitie pracovných síl, nedostatok pra- N c orných síl atď. Povojnové ťažkosti v znárodne­nom chemickom priemysle a v prie­myselných podnikoch vôbec až na šťastné výnimky, zjav.ily sa najmä v tom. že väčšina závodov bola frontovými udalosťami citeľne oo­­škedená, Bolo treba predovšetkým napraviť škady. spôsobené bojový mi udalosťami, čo si vyžiadalo znač­né náklady Tieto rekonštrukčné s obnovovanie práce holy zväčša pre­­vedené ešte roku, 1945 za tým cie­ľom, aby mohla byť začatá ore­­vádzka. Plánujeme však hlavne v dvojročnici ešte štrukčné práce, tieto ďalšie rekon­však majú ' slúžiť predovšetkým modernizácii stávajúcich závodov, a to cieľom zjednodušenia s -zlacnenia výroby Ďalšia tažkosť zjävila sa v nedo­statku surovin, najmä pre ťažký chemický priemysel, u ktorých sme odkázaní na dovoz z cudziny Zá­soby ktoré ostaly v závodoch po prechode frontu, boly nedostačujúce pre plnú prevádzku a pre rozvráte­­nost medzinárodnej dopravy bolo možno rátať s prvými dodávkami až pre začiatok r 1946 Preto sme boli húteni výrobu obmedziť tak. aby sme so surovinami Vystačili do jari 1946 Naše předpoklady pre do­voz surovín, roku 1946 sa celkom splnily, takže naše závody sú dnes zásobené surovinami pre plnú a nerušenú prevádzku. Nedostatok pracovných síl pri dnešnom rozsahu výroby az na od­borné, kvalifikované sily, nepociťu­jeme ä dúfame, že tomu bude tak i v budúcm^jy. hoci rátame s-.p>pd. stathým Rozšírením . ňgčtp...pr^cov.i, ných príležitostí v našom sektore Pracovná morálka nie je ešte na želateľnej výške, je však na trvá­­lom vzostupe, na čo má nesporný vplyv plánovanie a výstavba no­vých výrob v rámci dv.ojročnice. Znárodnenému podnikaniu sa vytýka hlavne nepružnost nad­bytok úradníkov ich nedostatoč­ná kvalifikácia byrokratizmus atď Co myslíte o týchto °kutnč nostiac.h a ako Sa rieši v chemic­kom sektore pomer k závodným radám, problém zlepšovaniu vý­konu zavedenie úkolových miezd a pod. Ustanovehiä štatútu národných podnikov, ako ukazujú doterajšie skúsenosti, nevyhnutne potrebujú novelizáciu. Je isté, že čím viac nadriadených orgánov s dozorných úradov bolo vytvorených tým je dané možnosť Väčšieho zbyrokrati­­zovania. Rozsah a sila zbyrokratizo. vania sú závislé predovšetkým hlav­ne od povahového založenia vedú­cich úradníkov a ich najbližších Spolupracovníkov u jednotlivých nadriadených a dozorných orgánov Celý hospodársky život je taký komplikovaný, že na zvládnutie Už i bežnej agendy treba mať relatív­ne viac zamestnancov v tzv. vyš­ších službách, ako tomu bolo pred­tým. Pribudlo i mnoho nových úloh, ktoré treba v pomerne obmedzenom čase zvládnuť, čo by pri približ­nom počte, ako tomu bolo do r. 1938 vôbec nebolo možné, Vo všeobecno­sti možnp povedať, že kvalifikácia priemyselného zamestnanectva ha Slovensku je uspokojivá chýba mu však dlhšia tradícia a dlhoročné Skúsenosti, Zodpovedné miesta sú obsadené prevažne mladšími ambi­cióznymi silami, čím je daná záru­ka. že vývoj v kvalite bude vykazo­vať tendenciu pozvoľne stúpajúcu Naproti tomu je pravdou, že revo­lučné časy vyniesly na povrch i ľu­dí so slabšou, alebo slabou kvalifi­káciou. tí však v terajšom tempe zaostávajú a postoupne dostávajú sa zpät na miesta, odkiaľ vyši i. Ku cti Závodných rád a osadenstiev národných gojMkpv. slúži, že práve Y * , ; ^ ľTlii-w z ich iniciatívy sa chyby minulosti v prospech celku naprávajú. Pomer riaditeľstiev národných podnikov k podnikovým a závodným radám je z prevažnej väčšiny dobrý, ba už teraz v mnohých prípadoch úpl­ne priateľský. Veľkú zásluhu &a postupnej konsolidácii pomerov vo vnútri závodov a národných pod­nikov majú i naše odbory (ROÎÏ a OOSŠ), ktoré včas pochopily dôle­žitosť presadzovať iba normatívne zaručené nároky a práva zamest­nancov pri úmernom výkone. Po­stupne prechádzame do normálnej­ších pomerov v priemyselnom pod­nikáni s tým i dr pokojnejších čias Toto sú prvé predpoklady pre zlepšenie pracovných úkonov, Čo je ďalej oodporne zosilnené usporiada­ním rozličných súťaž.! Všeobecné zavedení* (kolových miezd v che­mickom «ektrire naráža na ťažkosti s ohľadom os špecifickú povahu výroby i; ktorej ľudská práca je viac kontrolného rázu. P pracov­ných miesi kde honurwáhié je dobre možné v úkole, tento sýstéfn honorovania zavádzame opúšťaním hodinových miezd. V tlači i vo verejnosti sa 2ri­­merne vedie kampaň proti zná­rodnenému podnikaniu. V súvis­losti s vykázaním pasív . niekto­rých podnikov, nadhadzuje sa otázka zverejňovania bilancii Napr V chemickom sektore po­ukazuje sa na Vysokú ceňti 'ben­zínu, zlý pomer pracovníkov bo­čí predstaveným fttď. Majú opod­statnenie tieto útoky? á Ľudia sú v zásade konzervatívni neradi sa prispôsobujú novým zmeneným pomerom. Ponechávaní stranou útoky z príčin politických, so strany cudzieho kapitálu, tiež čisté osobné, majetkové atď. Rentabilitě národných podnikov z prevažnej časti nie je ešte na že­lateľnom stupni, ale smelo možno tvrdiť že by nebola bývala lepšia ani pri ponechaní súkromno-kapi­­taljstického systému Kto mal mož­­.P.Q.st nahliadnuť po prechode frontu dó tovární najmä na Slovensku, vie najlepšie, že sa vykonalo kus dobrej a užitočnej práce á nebyť oduševnenia, ktorého sa zamést no­­neetvu dostalo práve znárodnením priemyslu bola by Situácia pod­statne horšia. Hovoriac čisté o našom sektore, nemáme námietok oproti požiadav­ke zverejňovania záverečných Úč­tov (celoročných bilancií, pravda v odbornom časopisectve a v nutných prípadoch i s príslušnými vysvet­livkami. Je lepšie, a konečne haší občania majú na to i morálne prá­vo. keď sa poplatníci dozvedia prav­du z autentického prameňa, ako keď sa majú súkromne trúsiť ničím ne­podložené nehoráznosti, Okrem toho Zverejňovaním bilancií vzn'kne me­dzi národnými podnikmi zdravé Sú­ťaživosť. prípadne sa ukáže kvalita vedenia a usilovnosť osadenstva. Pokiaľ ide o certu benzínu, jé pravda, že táto je relatívne vysoká. V skutočnosti Opiera Sa Však mierne rendement, ktoré súvisí 90 O spracovaním cudzozemskej ropy. Treba uvážiť, že dávky a dané, za­ťažujúce hotový benzín, čthia Kčs 5 80 per 1 kg. Ďalej nedostatok *bisteri@n, tanko­vých vozov a sudov, vysoké Stojné a iné náklady Za užívanie verejných komunikačných prostriedkov nemô­žu v žiadnom ohľade prispieť k Zlacneniu ceny benzínu. Príkladom uvádzám. že z 572 čerpadiel, ktoré Sú vlastníctvom národného podnikli Slovenské rafinerie minerálnych olejov len 246 je V prevádzke, kým zbývajúče sú nepoužívateľné, Táto okolnosť nám veľmi sťažuje distri­búciu pohonných hmôt a má samo­zrejme tiež nepriaznivý reflex na cenu týchto. O zlom pomere pracovníkov VOČI predstaveným nedá sa hovoriť, ba naopak s radosťou môžeme konšta­tovať, že pracovná morálka význač­ne stúpla a že pomer medzi riaditeľ» stvárni a zarnestnanectvom je klad­ný a že obe strany snažia sa dosiah­nuť jedno, t. j. racionálny a plný (Dokončenie na 3, stepej

Next