Národná Obroda, február 1947 (III/27-50)
1947-02-01 / nr. 27
Dr, Tiso zapiera aj po usvedčení (Dokončenie s 1. strany) že Murgaá, hod. má byť v redakcii, všetko možné robí, len nesedí v redakcii. Z toho dôvodu nariadil vraj Murgašovi, aby nastúpil, alebo sa vzdal. Potom predseda číta Tisovú vyhlášku, uverejnenú v «Slováku* 30. augusta 1939, ktorá vyzýva, aby obyvateľstvo privítalo nemecké vojská, nastupujúce proti Poľsku, ako priateľov a aby ich podporovalo. Na otázku, či obžalovaný Tiso vedel, že takouto vyhláškou vydáva obyvateľstvo Slovenska v äasne Nemcom, Tiso vyhlasuje, že bol presvedčený, že obyvateľstvo sa nepreviní. V článku »Slováka« zo dňa 1. septembra 1939 Tiso vyhlasuje: «Stojíme pred usporiadaním strednej Európy, po ktorom sa volá stále od r. 1919.« Zdôrazňuje princíp »vôlkisch«, o ktorom hovorí, že stoji na kresťanskom základe. Tiso k tomuto uvádza, že myslel národnostné riešenie stredoeurópskych problémov, t. j., aby Slováci boli na Slovensku, Maďari v Maďarsku, Poliaci v Poľsku atď. Na otázku predsedu, ako dáva do spojitosti tento národnostný princíp s tým, čo Hitler spravil s Poľskom, obžalovaný odpovedá, že v duchu to odsudzoval. Dr. Rigan: » Želali ste si usporiadanie strednej Európy definitívne pod vedením Hitlerovho Nemecka?» Dr. Tiso: »Na to som nemyslel.* Zodpovednosť Dr. Tisu za vypovedanie vojny USA Nakoniec predložil Dr. Sujan doklad., a to list ministerstva zahraničných vecí, adresovaný kancelárii prezidenta Republiky, zo dňa 14. marca 1941, v ktorom sa v prílohe zasiela text vyhlásenia prezidenta Republiky, že Slovenská republika nachádza sa ód 12. dec. vo vojnovom stave s USA a V. Britániou, s tým, že pán prezident Republiky \ z Javoriny dňa 12. decembra 1941 telefonicky oznámil predsedovi vlády, že sa rozhodol vyhlásiť vojnu. Na tento list odpovedala kancelária listom zo dňa 15. decembra 1941, v ktorom pripojene vracia prezidentom podpísaný text vyhlásenia vojnového stavu s USA a Veľkou Britániou. Obžaloba však pripomenula, že archív ministerstva zahraničných vecí nie je v jej rukách. Predseda NS Dr Daxner prečít potom svedecké výpovede Juliáma Simku, ktorý kritizoval postup slovenskej vlády a najmä jej predsedu Dr. Tuku, keď vypovedala vojnu USA a Anglicku. Potom prečítal Dr. Daxner svedecké výpovede Pavla Bolku a Jána Kalinu zo Zvolena, ktorí udávajú, že roku 1942 na dožinkovej slávnosti vo Zvolene Dr. Tiso vo svojom prejave hanobil SSSR. Dr. Daxner prečítal potom odpis dohody protikomunistickej internacácmály z 25. novembra 1936, ktorú uzavřely vláda Nemeckej ríše a japonská vláda. Dr. Daxner: »Viete o tam, pán obžalovaný?* Dr. Tiso: «Pamätám sa, že Tuka dostal pozvanie, aby prišiel túto dohodu podpísať do Berlína.* Potom Dr. Daxner predložil obžalovanému Dr. Tisovi fotografiu a pýtal sa ho, či ju pozná. Dr. Tiso povedal, že fotografiu pozná. Je na nej vo vojenskej čiapke, ktorú mu dali vojaci, aby vraj nechodil v klobúku. Dr. Sujan ďalej predložil súdu dokument, ako zafcročoval Dr. Tiso proti nemeckej národnej skupine na Slovensku a usiloval sa obmedziť jej práva, a obžalobca poznamenal, že obžaloba predkladá aj dokumenty poľahčujúce. Po prečítaní tohto dokumentu Dr. Daxner odročil rokovanie Národného súdu na pondelok 3. februára 1947. Nepochopený vládny program (J.) Zaznamenali sme práve prvý štrajk väčšieho rozsahu v našom priemysle. 5 českých továrni v Chebe, a to Massi, Eska, Premier, Rein, hart a Richter vstúpilo do štrajku, ktorý bol sice svojím rozsahom krát. ky, ale aj takto vzbudil pozornost všetkých občanov. Riešenie otázky je prirodzene vyhradené vláde a táto sa bude s vecou zaoberat. Nám ide len o to, aby sme sa zapodievali pohnútkami, pre ktoré štrajk vznikol. Podnik Massi mal byt totiž premiestený na Slovensko a robotníctvo sa postavilo proti tomuto rozhodnutiu vlády. Ostatné podniky sa zo solidarity připojily. Všeobecne sa poukazuje na to, že na českom pohraničí, ktoré je teraz bez obyvateFstva po odsune Nemcov, treba urýchlcne uskutočňovať osídlenie, čo však nebude možné vtedy, keď tu nebudú zárobkové možnosti. Premiestenie továrne z priemyselného kraja na Slovensko je preto krokom proti osídľovanej politike v českom pohraničí, ako uvádzajú štrajkujúci Je dobré zamyslieť sa nad pohnútkami štrajku, ktoré dokazujú, že sa základná otázka nášho hospodárstva v rámci dvojročného hospodárskeho plánu, totiž industrializácia Slovenska, považuje len za dielci problém, ktorý zaujíma Slovensko a nie obyvateľstvo celého štátu. Je to výsledok nezdravého a nesprávneho myslenia, ktoré je následkom obdobia rokov od roku 1938. Nemci a ich pomáhači sa veľmi usiľovne starali o to, aby bola silná hradba medzi českými krajinami na strane jednej a Slovenskom na strane druhej. Zvykli sme si preto hľadieť len na vlastné úzke záujmy a teraz po oslobodení sa smyseľ pre celoštátne záujmy nevyvinul ešte v takej miere, aby sa podľa toho vždy a všade rozhodovalo. My si musíme uvedomiť, že Československo bude silné len vtedy, keď všetky jeho časti, teda rovnako západná, ako východná budú na náležitej úrovni politickej, hospodárskej a sociálnej. Industrializácia Slovenska je tým najlepším krokom k tomu, aby sa splnily predpoklady pre toto hospodárske a sociálne vyrovnanie jednotlivých častí nášho štátu. To, čo v politike nazývame zásadou rovno-' právnosti dvoch bratských národov je v hospodárstve industrializácia Slovenska. Keď teraz robotníci najzápadnejšej časti Republiky vstúpili do štrajkov preto, lebo nechcú, aby sa premiestlla továreň z ich kraja na Slovensko, je to len dôkaz, ako mala dobré výsledky odlučovacia politika Nemcov za okupácie a nadovšetko dáva nám to mnoho príležitostí uvažovať o tom, či sme už dosť vykonali preto, aby nastalo skutočné zblíženie medzi českým a slovenským národom. Toto zbližovanie sa nemôže prejavovať v pekných proklamáciách a prejavoch citového vzrušenia, ale rovnako aj na reálnom podklade. Keby sme boli dospeli už tak ďaleko, že by sme boli ve. deli rešpektovať potreby a záujmy obidvoch našich národov výlučne s toho hľadiska, že uspokojením týchto životných potrieb poslúžime najlepšie k pevnosti a hospodárskemu rozvoju Republiky, nebolo by došlo ani k terajšiemu štrajku. Preto by nebolo správne adresovať výtky na štrajkujúce obecenstvo. Chyba je v celom našom verejnom živote, že stále ešte hľadáme viac, čo by nás mohlo odlučovať a nie, čo by nás mohlo priblížiť a takto dať do súladu záujmy jednotlivých častí štátu. Preto Je ten egoizmus, ktorý narobil v minulosti toľko zla a ktorý zdá sa, že aj teraz má ešte dosť síl, aby vyvolával poruchy vo výrobe. Povedali sme v § 1, zákona číslo 192/1946 Sb. o dvojročnom hospodárskom pláne, že jeho účelom Je, aby nastalo vyrovnanie životnej úrovne obyvateľstva v českých krajinách a na Slovensku. Toto sa nebude môcť stať, keď na Slovensku nebudú zárobkové možnosti, keď prirodzený prebytok ročný okolo 20—25 tisíc duší nebude mať pracovné príležitosti, lebo treba rátať s tým. že Slovensko je a bude aj v budúcnosti rezervoárem pracovných síl. Máme jediné východisko. Založíme tu nový priemysel, ktorý má najmä su-rovinovú základňu na Slovensku. Je pravda, že české pohraničie, teda severné Čechy boly takmer výlučne priemyselným krajom. Je ale tiež pravda, že sme takmer na 3 milióny Nemcov, predovšetkým z týchto krajov odsunuli a preto je to katastrofálny nedostatok pracovných síl. Prechodne sa vec rieši tým, že vyše 160 tisíc robotníkov zo Slovenska pracuje v českých krajinách, ale vláda už od začiatku zdôraznila, že ide len o prechodnú výpomoc, lebo, keď sa postupne rozvinie industrializácia Slovenska, nájdn títo robotníci pracovné príležitosti doma. Keď teda sa teraz robotníci v niektorom kraji na českom pohraničí stavajú proti premiesťovaniu podnikov, čo tvorí súčasť industrializácie Slovenska. nejde o hromadný prejav pracujúcich ľudí, ale skôr len o miestne záujmy niekoľkých jednotlivcov, ktorí si neuvedomujú široký hospodársky dosah tohto opatrenia. Nesmieme zabúdať, že sme v období plánovitého hospodárstva, ktorého výslednicou a súčasne prvým krokom je dvojročný hospodársky plán. Bolo by znakom pomýleného plánovania, keby sa priemysel mal sústreďovať na hraniciach Republiky, a to ešte k tomu v susedstve Nemecka, keby sa tam dodávaly pracovné sily zo Slovenska, zatiaľ, čo by tu u nás bola stále rovnaká životná úroveň a takto podstatná rozdielnosť medzi pomerami v českých krajinách a na Slovensku. Nezabúdajme, že práve mnoho lacných politických úspechov, ktoré nakoniec viedly U 14. marcu 1939 vyplývalo práve z toho, že bolo možné poukazovať na lepšie životné podmienky v Čechách a na Morave a nižší stupeň blahobytu u nás na Slovensku. A ošte jedno. Sme v jednotnom čs štáte a máme jednotnú politiku v hospodárstve aj na poli sociálnom. Nebolo by možné, aby bol blahobyt v jednej časti Republiky, zatiaľ čo v druhej časti by sa hospodársky a sociálne nenapredovalo. To si musia uvedomiť ľudia s malým politickým rozhľadom, ktorí dali podnet k štrajku v chebskom kraji a ktorí sa vôbec stavajú aj v iných krajoch v Čechách proti premiesťovaniu podnikov na Slovensko. Rozhodne nemožno o nich povedať, že pochopili tendencie tretej vlády Národného frontu Čechov a Slovákov a nadovšetko dvojročný hospodársky pián. Sme vzájomne na seba závislí. České krajiny potrebujú nás a Slovensko potrebuje české krajiny. Je to výslednica tej koncepcie, na ktorej vznikol a po druhej svetovej vojne sa obnovil československý štát. Každé egoistické riešenie je preto záujmom vlády a Republiky. Kto sa stavia proti industrializácii Slovenska, je zlvm občanom n;» “bn štátu a nepochopil základy našej hospodárskej politiky. 1. FEBRUÁRA 1947 Beran vedel o stykoch agrárnych poslancov s henleinovcami Beran sa tiež často »nepamätá« — Výpoveď o udalostiach okolo volby prezidenta Republiky (sf) Praha. - V druhý deň procesu s Beranom a členmi jeho vlády došlo k vypočúvaniu R. Berana bez prítomnosti ostatných obžalovaných. V úvode načrtol svoju politickú kariéru. Na otázky námestníka národného prokurátora väčšinou odpovedá podobne, ako sa to stáva aj u Dr. Tisu, keď dostane nepríjemnú otázku — stereotypným neviem, alebo nepamätám sa. Častým menovaním význačných čs. politikov sa usiluje vzbudiť dojem, že jeho politika bola v súlade s nimi. Zodpovednosť za politickú tendenciu agrárnej tlače zvaľuje na šéfredaktora Venkova — Vraného. Popiera, že by zriadil precenzúru z toho dôvodu, aby česká tlač neútočila na Hitlera. Agrárna strana podľa Beranovej výpovede nikdy nemala styky s Henleinovou stranou, a jej politická línia sa vraj nezmenila ani po Mnichove. Pripúšťa ale, že vedel o rokovaniach niektorých poslancov strany s henleinovcaml, čo však robili vraj bez poverenia výkonného výboru strany. O udalostiach okolo voľby prezidenta Republiky vypovedá: «Návrh na voľbu prof. Nemca vznikol vo vtedajšej koalícii k jednomyseľnému usneseniu o tom, že agrárna strana bude hlasovať pre Dr. Beneša, vraj pre nesplniteľné požiadavky ľudovej strany. Po schôdzi dementis-Gyöngyösi (Dokončenie s 1. strany) dohody o výmene obyvateľstva sa fakticky ani teraz nezačalo, keďže predloha výmeny obyvateľstva nebola ešte oboma stranami vraj ani náležíte preštudovaná a ani doteraz nie je vyriešená majetkovo-právna otázka presídlenia. Na otázku, kto bol iniciátorom bratislavskej porady, odpovedal, že to bol on sám. V odpovediach na ďalšie otázky Gyöngyösi len vystupňoval svoje útoky proti CSR, a to vo form- ktorú ťažko kvalifikovať. Na otázku, aké následky bude mat bratislavská schôdzka, Gyöngyösi odpovedal: »Ano. Bez odkladu upovedomíme veľmoci, že čs. vláda chce násilne zmeniť skoršiu dohodu medzi CSR a Maďarskom novou dohodou, pre nich ešte výhodnejšou, hoci touto pôvodnou smluvou maďarská vláda zašla až za hranice možnosti tým, že dovolila, aby zatiaľ. čo sa Slováci v Maďarsku dobrovoľne môžu prihlásiť na presídlenie do CSR nezaručovala Maďarom podobné právo a tým sme vlastne vydali našich ľudí napospas vôli čs. presídľovacích orgánov Týmto faktom dohoda stratila svoj demokratický charakter. Po podpísaní mierovej smluvy predostriem všetky sťažnosti, súvisiace s touto otázkou, plénu OSN. K tomuto kroku maďarskú vládu oprávňuje to, ie čs. vláda pokladá za potrebné ísť s touto otázkou pred parížsku mierovú konferenciu* — vyhlásil so zrejmým náterom pomstychtivosti Gyöngyösi. Podľa zprávy ZAS, Gyöngyösi v závere svojich výkladov vyhlásil, že «maďaršká vláda neprestane obhajovať životné záujmy príslušníkov maďarskej menšiny v CSR vraj až do tých čias, kým nebudú tieto Maďarom v CSR medzinárodne zaručené.« Žiaľ, veľké ťažkosti. Tieto ťažkosti majú v tejto chvíli nemáme tu času, ani možnosti zovrubnejšie čo len opoznámkovat tento najnovší Gyöngyösibe výstup, ale k veci sa ešte vrátime. Ináč intenzita útokov maďarského ministra zahraničia Gyöngyösiho nie je nám celkom pochopiteľná. Maďarsko má v poslednom čase najmä kruhy, z ktorých pochádza pán Gyöngyösi a ktoré ho tiež svojho času delegovaly do terajšej maďarskej vlády. Dobre chápeme, že m. i. cieľom týchto prudkých výpadov pána Gyöngyösiho proti CSR je odvrátiť pozornosť maďarskej i zahraničnej verejnosti od vnútropolitickej krízy v Maďarsku. Juhoslovanský protest (Reuter) Londýn» . Juhoslovanský veľvyslanec v Londýne Dr. Leontič odovzdal britskému ministerstvu zahraničia nótu, v ktorej protestuje proti nedávnemu incidentu v tábore pre juhoslovanských ute. čencov v južnom Taliansku. V tomto tábore juhoslovanskí utečenci zlynčovali juhoslovanského konzula v Neapoli. Štátny minister Mac Neil, vyslovil poľutovanie nad incidentom a sústrasť s príbuznými zosnulého. Vyhlásil však, že nemôže povedať nič o zodpovednosti za incident, kým nedostane podrobnú zprávu z Neapola. Juhoslovania obžalovali britské vojenské úrady, ktoré spravujú tábor, že nespravily potrebné bezpečnostné opatrenia. Fritsche — 9 rokov (Reuter) Norimberg. - Denacl. fikačný súd v Norimbergu odsúdil Goebbelsovbo býv. pomocníka Hansa Fritscheho na 9 rokov nútenej práce. Povereník zdravotníctva Dr. Emanuel Böhm dožíva sa dnes 1. februára 38 rokov. Z dnešnej tlače —i CAS v úvodníku «Mravný vzťah flow*te k práci* zaoberá sa hospodárskymi a sociálnymi úlohami dvojročnioe, v ktorom sa poukazuje najmä na zvýšenie morálnej úrovne občianstva a v ďalšom sa píše: «Budia nU sú stroje. Tobôž v prítomnom čase, keď náe bez opodstatnenú® hovorí sa o poklese pracovnej morálky. Vojna zhubne pôsobila najmä na morálnu stránku ľudí. Veľká časť účastníkov národného odboja vidí splnenie politických túžob e svoje uspokojenie v tom, keď môže zameniť svoje povolanie, v ktorom sa žiadalo fyzicky pracovať, za poštár venie, v ktorom sa dozerá, alebo spravuje. Čierny obchod je otázkou morálky občanov. Má najlepšie podmienky v povojnových hospodárskych pomeroch, keď je tovaru nedostatok. Bohužiaľ, aj dva roky po vojne jestvujú skvelé podmienky pre čierny obchod. Jeho vylúčenie z hospodárskeho života, hod tvrdými zásahmi, je s morálnej stránky odôvodnené. Ničím nemožno tak vykořisťovat človeka, ako neúmernou cenou, za ktorú predáva bohatý šmelinár slabo platenému robotníkovi, úradníkovi, alebo roľníkovi. Ale mravný problém pomeru človeka k práci, zvlášť k práci telesnej, existuje ▼ oveľa širších radoch. Tento povojnový problém uspokojivé rozriešiť je povolaná výchova a prevýchova človeka-občana. HLAS PRACE v článku «Nový socializmus* zaoberá sa ťažkosťami a novými cestami socializmu, konštatujúc, že socializmus na novej ceste potrebuje aj nových ľudí. Z článku vyberáme: «Najviac kritík a reči o kríze socializmu majú tí, ktorí z nej prechodne ťažia. O kríze socializmu hovoría títo kritici bez toho, aby si uvedomili, že kríza je i v nás samých, že kríza a úpadok socializmu je krízou a úpadkom ľudstva, Európy, úpadkom dvilizáde a mravných hodnôt, pestovaných stáročiami — hodnôt, ktoré socializmus ▼ sebe obsahoval, živil a presadzoval. Komunisti v mnohom ohľade už zdiskreditovali a skompromitovali socializmus. Je jasné, že tu bude treba začať znova, očistiť mnohé, obnoviť dôveru ľudí v politiku, v možnosť a potrebu riadneho a svedomitého vedenia spoločenských veci, v demokracii, ako veľkého a vznešeného prostriedku ľudstva na ceste za pokrokom, spravodlivosťou a šťastím, PRAVDA rieši v článku «Üvaha optimistická* súčasné hospodárske problémy, poukazuje na úspechy, ktoré sa už dosiahly v dvojročnid, v ďalšom poukazuje na súčasnú situáciu v NF a píše: «Predseda našej strany nedávno konštatoval, že v rámci Národného frontu sú dnes dva politické smery. Jeden, ktorý rozvíja a do života presadzuje vznešené ideály povstania, pokrokové zásady košického programu, budovateľské dielo Gottwaldovej vlády. A druhý, ktorý chce vzkriesiť starý svet kapitalistickej džunglé, česko-slovenskej nevraživosti a pokorujúcej nám závislosti na neprajných nám silách zahraničnej reakcie. Prečo teda úvaha optimistická? Preto, lebo ten, kto pozorne sleduje situádu, nemôže nevybadať, že tieto dva politické smery, ktoré delia reprezentantov strán v koordinačnom výbore NF, nerozdeľujú národné kolektivum. Na šťastie nemožno deliť náš národ na pokrokový a zpiatočnícky, na štátotvorný a štátobomý, na slovanofilský a «atomový«. Len tenká vrstva, za minulých režimov triedne privilegovaných, sa nevie smieriť s novými Pudovými poriadkami.* OBRANA ĽUDU v úvodníku «Proti sabotérom dôvery* poukazuje na niektoré nezdravé zjavy v našom verejnom živote a útočí predovšetkým na tých. ktorí šíria nedôveru ľudu. V článku sa m. i. píše: »Dost počul náš občan už rečí o sabotovaní štátnych opatrení za nemeckej okupácie. Poslúchol Ich a privykol na ne. Ak dnes chceme od neho namiesto zbraní chlieb, neberme mu vieru v možnosť jeho dosiahnutia len preto, že j časť nám nežičlivej cudziny nám, neželá úspech dvojročnlce Na začiatku dvoiro*níee vyhrňme rukávy ai do ' dvojročnice viery. Vyhlásme bez- I ohľadný boj sabotérom dôvery.