Národná Obroda, apríl 1947 (III/77-98)

1947-04-01 / nr. 77

Jeden z nich (Renter) Washington. V prie­behu rokovaní o americkej pomoci Grécku poslanec Crawford vyhlásil, že ISA by malý požiadať SSSR, aby odzbrojil a ak sa tak nestane, USA majú použiť proti SSSR ató­movej bomby svojej hospodárskej moct Poslanec Crawford je tej mienky, že odzbrojenie v SSSR bu­de možné len po zmene sovietskej vlády. Za svolanie veľkej trojky (up) Washington. — Americ­ký demokratický senátor Claude Pepper z Floridy vyzval prezidenta Trumana, aby svolal schôdzku veľ­kej trojky, ktorá by vyriešila teraj­šie sporné otázky medzi veľmocami, počítajúc do toho aj otázku spoloč­nej kontroly Dardanel, čo požaduje SSSR, Pepper súčasne oznámil, že každý krok prezidenta Trumana mal by sa diať s vedomím OSN. USA by malý vykonávať funkciu prostrední­ka a z ich popudu by sa malý za­čať rokovania o usporiadanie sta­rých oblastí sporov vo svete. Najnovší Francov experiment (Reuter) Madrid. . V pondelok večer generál Franco oznámil ná­vrh opatrenia, podľa ktorého má zo­stať Španielsko monarchiou. Špa­nielsko by spravovalo ríška rada. ktorej by predsedal Franco, dokiaľ by na trón nenastúpi] kráľ. Solidarita ázijských národov (afp) New Delhi - Výbor kon­ferencie ázijských národov rozho­dol, že všetky ázijské krajiny budú si poskytovať vzájomnú pomoc v bo­ji za nezávislosť. Korutánsko Juhoslávii (afp) P a r i ž. - Medzinárodný sjazd bývalých politických väzňov a medzinárodná jednota proti fašizmu přijaly jednomyseľne rezolúciu, žia­dajúca okamžité pripojenie Korután­ca k Juhoslávii s poukazom, že tam utláčajú vyše 200.000 Slovincov. Pražské dohady o politických zmenách (si) Praha. — Od návratu praž­ského arcibiskupa Dr. Berana, ako aj gem vikára Lazika z návštevu vo Vatikáne vedú sa neustále rokova­nia medzi niektorými politickými stranami a skupinami vo vnútri strán. V tejto súvislosti pripomínajú sa najmä náznaky pápeža gen. viká­rovi Lazikori, aby slovenskí katolí­ci nadviazali čo najužšie spojenie a spoluprácu s katolíkmi českými. V poslednom čase vedú sa najmä po­rady Strany lidověj so Stranou slo­body o tom, že Strana slobody sa s ané filiálnou stranou Lidověj, o čom sa hovorí v Prahe už ako o ho­tovej veci. V nedeľu bol na návšteve v Bratislave aj šéfredaktor Lidověj demokracie Dr. Ducháček. V praž­ských politických kruhoch sa s veľ­kým záujmom očakáva najmä stano­visko a posup katolíckej časti DS a postoj slovenských biskupov. Nezá­visle od týchto rokovaní má dôjsť aj k reorganizácii Sboru povereníkov, nakoľko DS mieni vraj zameniť nie­ktorých svojich zástupcov v SP. Podpredseda SP Fraštacký má sa po jarnom sjazde DS stať gen. tajom­níkom. Vyskytujú sa aj hlasy o od­chode povereníka Dr. Böhma z DS do Strany slobody. Rokovania, ktoré pravdepodobne prinesú zmenu v na. šej vnútropolitickej konštelácii, sú v prúde, takže ešte predbežne nemož­no hovoriť o ich konečných výsled­koch. Význam z'kcna o snížení c’en pre Sťovensko Ďalší príspevok na odstránenie disparity medzi roľníckymi a priemyselnými cenami Zákon je len dočasným opatrením — Jeho platnosť skončí pravdepodobne koncom t. r. (si) Praha. — Včera začaly vo výboroch ÛNS práce na dôležitej osnove zákona, ktorou sa zabezpe­čuje sníženie cien niektorých tova­rov ľudovej potreby a ustálenie cien iných dôležitých statkov. Predsed­níctvo ÛNS uložilo výborom lehotu do 9. hodiny rannej v utorok, keď majú osnovu predložiť plénu na schválenie, i keď výbory sa v svo­jich prácach oneskorily — rozpočto­vý výbor, ktorý ako posledný okrem právneho má prikročiť k prerokova­niu a schváleniu osnovy začal práce len včera o 22 hodine — predsa termín sa dodrží, i keď sa bude ro­kovať do ranných hodín. Výbory, a to pôdohospodársky, priemvslpvý, živnostensko-obchodný a zásobova­cí vyslovily sa tak. ako sa očakáva­lo — za prerokovanú osnovu V roz­prave niektorí poslanci soc. demo­kratickej strany vyslovili sa pre iný spôsob riešenia Odporúčali sniženie št, rozpočtu, presunutie verejných zamestnancov do výroby, lepšie ho­spodárenie v štátnej správe a vý­robe a zdôraznili možnosť špekulá­cie. Väčšina poslancov sa vyslovila za čím skoršiu potrebu obmedzova­nia trvania zákona a za skoršie pri­kročenie k definitívnej úprave indi­viduálnym sníženiam cien. Želanie väčšiny je vyjadrené v rezolúcii zá­sobovacieho výboru: » Vláde sa uklá­dá, aby preriedia opatrenia k • ďal­šiemu snížovaniu cien skúmaním výrobných kalkulácií a určením jed­notných kalkulačných zásad. Tiež sa žiada, aby reformou daní a úsporami vo verejnej správe po­mohla ku zvýšeniu kúpnej sily spo­trebiteľov. Ďalej žiada výbor revíziu cien do 6 mesiacov a prevedenie plánovania pre kvalitu výrobkov a zavedenie štandardizácie výroby v záujme zlacnenia výroby Osnova má veľký význam najmä pre Slo­vensko. Veľká väčšina zo 6 miliárd, ktorých sa má použiť ako interven­cie bude venovaná tomu, aby sa sní­žily konzumentské ceny roľníckych produktov bez toho, žeby sa dotkly cien výkupných, čo má veľký vý­znam pre slovenských roľníkov. Vy­hovuje sa tým aj ich volaniu po zmenšení disparity cien roľníckych a priemyselných produktov. Zástupca Ministerstva priemyslu, ktorý tlmo­čil názor jednotlivých odvetvi ná­rodného priemyslu, vyhlásil v záso­bovacom výbore, že vcelku sa sho­duje názor gen. riaditeľstva znárod­neného priemyslu voči navrhovanej cenovej úprave v tom smysle, že štyri percentná obratová dávka je v niektorých prípadoch neúnosná pretože uberá z majetkovej podsta­ty týchto odvetví. Dodal, že Dokiaľ ide o export, sme drahí, ako ukázal aj jarný pražský veľtrh, už sa viac prizerá k cenám výrobkov, nie ako doteraz, len k dodacím lehotám. Ge­nerálny tajomník ftosp. rady Dr Ing. Qutrata uviedol, že vláda by bola radšej sníženie previedla indi­viduálne, nie je však možné, žeb> štátny aparát mohol zvládnuť takú to úlohu a preto siaha vláda k to­muto paušálnemu opatreniu. Na jed nej strane sa volalo po sníženi cie: ktorému sa muselo vyhorieť, na dru. hej strane sa javila nutnosť zvýš:* ceny niektorých priemyselných sek torov (železo, uhlie, drevo) čo sa za se prejaví v cenách ostatných vý­robkov. Ďalej sa muselo prihliadnu: k volaniu roľníkov po odstránení disparity medzi cenami výrobkov roľníckych a priemyselných. Návrh nemožno považovať za ideálne rie­šenie ale za najlepšie možné rieše nie Nebude teda treba čerpať fi­nančné prostriedky zo šátnej po­kladnice. čo by znamenalo cestu po ! i tiky inflačnej a nie rovnováhy Niet pochyby, keby sme mohli pre­nikavou mechanizáciou a racionali záciou dospieť k tomu-, aby roľníci pri plnom krytí svojich výrobnýc*­­nákladov a zachovávaní svojich zá robkových možností mohli predáva* svoje produkty spotrebiteľovi za sni ženia cien bez intervencií. Tak ďa­leko. bohužiaľ, nie sme. Dr. Outra ta predpokladá, že ide o opatrenie, kto ré sa bude revidovať koncom t. r. a po tomto čase môže sa zrušiť, alebo zaťaženými čiastkami obmedziť na minimum. Koľko ton zlata je tam vlastne? Vysinskýso skúsenosťou prokurátora spovedá predsedu reparačnej agentúry Moskovská »Pravda«: »Veľa tureckých novinárov odbavuje svoju rannú modlitbu s tvárou obrátenou k libre, ale táto bohyňa nevydáva pre svojich zbožňovateľov dostatočné teplo — Zrazu sa však . j n il nový lúč v ich živote, a to: dolárové bankovky (afp) Moskva. - Moskovský zpravoda jca francúzskej tlačovej kan­celárie Champenois oznamuje, že v predveľkonočnom týždni vstúpi mos­kovská konferencia do rozhodného obdobia. Až doposiaľ vyložily veľmo­ci Iba svoje zásadné stanoviská. Teraz dôjde k skutočnej debate. Me­dzi americkými delegátmi vraj možno pozorovať zmenu stanoviska. Do­teraz sa hovorilo o urýchlenom návrate Marshalla do USA, teraz sa súdi, že konferencia potrvá hádam ešte päť alebo šesť týždňov. Aj príchodom Stassena, jedného z republikánskych uchádzačov na pre­zidentský stolec USA, zrejme súvisí s konferenciou. Stassen požiadal ihneď po príchode do Moskvy, aby ho prijal generalissimus Stalin. Na amerických miestach sa poukazuje na to, že dosiaľ Stalin prijal iba Bi­­daulta a Bevina. Generála Marshal- Ic doteraz neprijal, čo sa vysvetľu­je tým, že generál Marshall chcel vyčkat čas, kedy sa situácia na kon­ferencii vykryštalizuje. Teraz vraj považuje chvíľu za vhodnú k užitoč­nej rozprave s generalissimom Sta­linom. Vyspelá technika prokurátora (Reuter) Moskva. — Osobitní zá­stupcovia ministrov zahraničia pre Nemecko vypočuli na schôdzke v pondelok zprávu predsedu medzi­­spojeneckej reparačnej agentúry Rueffa, ktorý sa zaoberal najmä otázkou rozdelania a ceny nemec­kého zlata. Vyšinský s vyspelou technikou skúseného štátneho obža­lobou naliehal v mene SSS na Ruef­fa, aby získal od neho čím podrob­nejšie informácie o hodnote tohto zlata. V odpovedi americkému de­legátovi Murphymu, ktorý sa pýtal o aké množstvo zlata tu vlastne ide, Rueff odpovedal, že môže odhadnúť množstvo zlata iba na základe zpráv západných veľmocí Podľa toho je v západných oblastiach Nemecka 220 ton zlata. Medzi spojenecká reparač­­ná agentúra predpokladá, že sa toto zlato rozdelí medzi štáty, ktoré si ho nárokujú. Okrem toho je tu ešte zlato, ktoré má na starosti troj mo­censká «zlatá komisia*, složená zo zástupcov USA, Francúzska a Britá­nie. Toto zlato je uložené v neutrál­nych štátoch, ako vo Švédsku, Švaj­čiarsku, Portugalsku, Španielsku a možno i v Rumunsku a Turecku. Vyšinský povedal, že 220 ton je prí­liš okrúhle číslo a žiadal o presnej­šie údaje. Rueff vyhlásil, že toto zlato je ur­čené na reštitučné účely a v súvislo­sti s tým citoval na tento postup sa vzťahujúce usnesenia postupimskej konferencie, podľa ktorých SSSR u­­pustil od svojich nárokov na zlato, ukoristené v západných oblastiach a vyhlásenie amerických vojenských úradov, že postúpia všetko zlato, ktoré sa im dostane do rúk, medzi­­spojeneckej reparačnej agentúre k distribúcii. Trojmocenská » zlatá ko­misia» rozposlala dotazníky jedno­tlivým štátom, ktoré oznámia výšku svojich nárokov. Odpovede majú po­dať do 1. apríla. Vyšinský nebol spokojný s Rueffovym vysvetlením, ohľadom zlata v neutrálnych štá­toch a povedal, že podľa zpráv tlače je vo Švédsku sedem ton zlata a vo Švajčiarsku 50 ton. Rueff znovu o­­pakoval, že povedal všetko, čo je mu známe a zdôraznil, že nie je úlo­hou medzispojeneckej reparačnej agentúry zisťovať podrobnosti okolo tohto zlata, ale že túto úlohu uložili trojmocenskej komisii. Vyhlásil, že nevie nič presnejšie o množstve zla­ta vo Švédsku a Švajčiarsku. Mur­phy nastolil otázku, vyplývajúcu z Rueffovho vyhlásenia, nenárokujú nijaký podiel že si USA z tohto zlata Rueff povedal, že ho nemožno odhadnúť a požiadať Vyšinského, že ak chce, nech sa v tejto veci obráti na niektorú z amerických, francúz­skych alebo sovietskych bánk. Vy­šinský napadol potom Rueff ovu zprávu, označil ju za nepresnú a vyslovil nespokojnosť s Rueffovým vysvetlením administratívnych a po­litických ťažkostí pri vykonáván' práce medzispojeneckej reparačnej agentúry. Vzhľadom na to, že čas schôdzky sa chýlil ku koncu, Vyšiň, ský povedal, že má ešte niekoľko o~ tázok, ale že tieto podá až na bu­dúcej schôdzke v utorok. S tvárou obrátenou k doláru j (Reuter) Moskva. - Moskovská «Pravda» prináša článok, podľa kto­rého Turecko trpí «dolárovou horúč­kou» a turecká tlač od páchu ame­rických dolárov až stratila hlavu, takže sa teraz dovoláva i vojny, len aby Turecko zbohatlo. Časopis píše že po porážke Nemecka sa zo zary tých germanofilských tureckých ča­sopisov zrazu staly časopisy anglo­­filské. Veľa tureckých novinárov odbavuje rannú modlitbu tvárou, obrátenou k libre, ale táto bohyňa nevydáva dostatočné teplo pre svo­jich zbožňovateľov. Zrazu sa však zjavil nový lúč v Ich živote — do­lárové bankovky. Americká pomor Turecku je heslom tureckému ľudu. aby sa prichystal do boja. Časopis končí výstrahou, aby sa turecká pa­nujúca trieda pozrela nazad do hi- CDokončen ie na 2. strane) Politici iäsky 1 ími HELVETICUS Je Medzinárodný komitét Červe­ného kríža v agónii? Dnes naň útočí veľa ťažkostí. Sú to následky poli­tiky, ktorú Červený kríž viedol za vojny a zdá sa byť istým, že z ni< , vyjde prinajmenšom oslabený a su (menšenou právomocou. Medzinárodný komitét má práve len medzinárodné meno. Má 25 čle­nov, ktorí musia byť podľa stanov Švajčiarmi a ktorí sa volia kooptá­­ciou z najuzavrc.tejšícb kruhov vy­sokej ženevskej a švajčiarskej bur­žoázie. Medzinárodnému komitétu podarilo sa na základe Relatívnej dohody o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami r. 1929, že mu sverilj or­ganizáciu úradu, ktorý podával zprávy o všetkých zajatcoch. Usilo­val sa rozličnými skutkami lásky k blížnemu zakročiť v prospech voj­nových zajatcov Ale tým, že vzal na seba túto zodpovednosť, ktorá presahovala jeho možnosti možno dnes povedať, že sklamal. Sklamal pre svoj rýdzo švajčiarsky charak­ter: chcel byť jedným z tých ele­mentov, ktoré Federálna rada nazý­vala za vojny «aktívnou neutrali­tou» a ktorá bola dlho aktívnou iba v prospech Ríše. Sklamal pre svoj triedny ráz, ktorý mnohých členov priviedol k pronacistickým sympa­tiám. nemajúcim nič spoločného s láskou k bližnému. Najvplyvnej­ším z vedúcich Medzinárodného ko mitétu Červeného kríža za vojny bol Carl J. Burckhardt. ktorý dnes jeho prezidentom. Pán Burck­je hardt zastupoval až do r. 1939 Spo­ločnosť národov v Gdansku. Nijako sa netajil svojím obdivom k Hitle­rovi a bol to on. ktorého r. 1939 poverili Chamberlain a Daladier po. sledným pokusom o mier u Fiihrera. pokusom, ktorý mohol viesť iba k novému Mníchovu. Stroskotal. Ale spolu s niekoľkými inými členmi Komitétu zaviedol ho na cesty do­hody s nacistami, na základe ktorej sa v Ženeve zachovávalo mlčanie o všetkých ukrutnostiach Hitlerovho režimu. Zdá sa byť istým, že počí­najúc r. 1943 vedel Komitét oOsvie­­čime, Dachau. Majdanku a Maut­hausene. Mlčal. Pán Burckhardt na­vštívil zajatecké tábory, kde ruskí 'ajatci umierali biedou a hladom. Mlčal. Komitét vedel od r. 1943 o ■'(■ľudskom zaobchádzaní Japoncov « anglickými, americkými a holand­skými zajatcami. Mlčal. Poznal me­tódy, používané talianskymi faši­stami na vykynoženie deportované­ho juhoslovanského obyvateľstva. Mlčal. Toto mlčanie je mu dnes osudným. Medzinárodný komitét slávnostne nariekal nad tým, že Sovietsky sväz nechcel s ním nadviazať styky. Bol to spôsob, ako praktizovať proti­­boľševizmus. Ale neurobil nijaký vážny pokus o nadviazanie spojenia so SSSR a keď poslal svojho legáta do Moskvy, bol to človek, obvinený z vyzvedačstva v prospech Franca za španielskej vojny. Tento delegát sa cestou do Teheránu zastavil na tri dni v Berlíne. Pravdepodobne nikdy neprekročil sovietske hra­nice. Teraz znáša Medzinárodný komi­tét Červeného kríža všetky násled­ky tejto svojej politiky. Chýbajú mu peniaze. Spojenecké vlády zastavily svoje príspevky a švajčiarska vláda zrejme nemá chuti platiť príspevky organizácii tak silne diskreditova­­nej. Liga Spoločnosti Červeného krí­ža okrem toho začala od čias ox­fordského kongresu r. 1945 proti nemu mocnú ofenzívu. Na rozdiel od Komitétu, liga je skutočne me­dzinárodnou organizáciou so zástup­cami Červeného kríža všetkých štá­tov. Liga a Komitét pracovaly za vojny pod názvom «Smiešaná komi. sia» spoločne a pomáhaly civilnému obyvateľstvu, ale ich právomoc bola I

Next