Národná Obroda, júl 1947 (III/146-171)

1947-07-01 / nr. 146

parlamentu (kat. kňaz). Vo ynútropolitic­­ská nóta proti Kovácsovmu zatknutiu je neúčinná a tak Nagy je prvý, ktorý sa usiluje, aby pomery upokoiil a ob­novil „vnútorný mier“, lebo mu ide o to, odviesť pozornosť. Je ochotný k najväčším ústupkom voči komunis­tom, ale nadhadzuie otázku fakulta­­ckom ohľade mali plán vytvoriť „občian­sky blok“, a to predovšetkým opätovným slúčením s poslancami, ktorých Maloroľ. strana musela vylúčiť pre protikoaličný po­stoj: malý v tom byť okrem maloroľníkov j ďalšie skupiny — Sulyokovci, krajne pra­­vĺčiarska skupina Pfeifferovcov, tiež vylú­čená z radov maloroľníkov a konečne Pey­­érová skupina sdc. deffi., ktorá nesúhlasila so spoluprácou soc.-dem. a komunistov. Sú­časne prebiehaly pokusy o rozbitie lavičiär­­ského bloku. Üvodom k nemu malo byť rozloženie Sedliackej strany, ktorá je sdrtt­­'#ie«S v ľavičiarskom bloku, Za tým účelom Nagy rokoval s gen. taj. Sedliackej strany, Imrichom Kovácsom, ktorý súčasne bol vedúcou postavou tejto strähy a neskôf z pej skutočne vystúpil, čo ‘ v Maďarsku vzbudilo značné prekvapenie. nenápadnosť tkal Imrich Kovács vstúpiť 'do Maloroľ, Strany až po ratifikácii mie­rovej smjuvy. Na druhej strane protiklad, 'ktorý bol medzi pravičiarskymi, so strany vylúčenými Sulyókovcami a Pfeifferovcamí pol lett zdanlivý, lebo Maloroľnícka strana ich ostré výpady proti ľavičiarom v rám. ei koalície nemohla dovoliť. Pravičiarov chcela ilegálna lipka maloroľníkov využiť f3tj v inom smere: koncom m. r. vyskytol sa plán, aby Pfeiffer spolu sa 60 poslancami malo­roľníckej strany disidoval a založil novú sfrahu. Táto sfrana mala pod­chytiť pravičiarske živly, ale pq rati­fikácii mierovej smluvy automaticky splynúť s Maloroľn. stranou. Takto by si maloroľníci boli vlastne udržali aj tie masy, ktorým sa nepáčila spolu­práca „kmeňovej“ strany s ľavičiarmi. A terpz o zahraničných cieľoch sprisahan­cov — Ferenc Kapocs vypovedá: „Pri za­kladaní vyslanectiev bolo smerodaj­ným hľadiskom, aby popri maloroľní­kovi, ktorý je nútený sledovať zahra­ničnú politiku, založenú na princípe koalície, bol druhý človek, reprezen­tujúci ciele ilegálnej zahraničnej poli­tiky. V Amerike túto linku reprezen­tovali Nagyov syn a Tibor Eckhardt, v Anglicku Tamás Szabó, vo Švajčiar­sku Honthy, Júlia Nagyová a iní — to bolo vlastná centrum a podobní po­verenci boli aj vo Francúzsku, v Tu­recku a Taliansku. Týmito ľuďmi si Nagy zabezpečil priamy dohľad nad diplomatickou službou v zahraničí. K tomu ešte poznamenávame, že Ti­bor Eckhardt *— teraz v Amerike, bol tam svojho času vyslaný Horthym, aby vytiahol Maďarsko z vojny bez zmeny režimu. Súčasne v Budapešti najmä Saláta -r- udržoval veľmi úzke styky s predstaviteľmi anglosaských misii a — citujeme Kapócsa, „ako povedal Ferenc Nagy, pokúšame sa prihrať Američanom koncesie — mys­lel tým na olej a letiská vôbec. Chcel z Maďarska urobif pre Ameriku bázu v juhových, Europe. Nagy ešte dodal, že otvorene sa môže na americkú stranu postaviť až po ratifikácii mie- Wvej smluvy.“ Nagyovu taktizujúcu politiku dočasného dorozumenia jed­nak s komunistami, jednak s Rusmi, schválil aj americký vyslanec v Buda­pešti, barón Schónteld, ktorý mu po­tvrdil, že túto politiku Amerika chápe a podporuje. Pochopiteľne, z radov vyslanectiev sa budovaly styky s brit­skými a americkými konzervatívnymi kruhmi. To nevyčerpáva podstatu sprisaha­nia. To je len podstata toho, čo vie Nagyov tajomník, Kapócs. A teraz ešte o jeho poznatkoch, keď dochá­dzalo k postupnému odhaľovaniu sprisahania: Najprv sa prezradila vojenská sku­pina. Nagy ju chcel zachrániť, ale styk so zatknutými na Ministerstve honvédstva bol možný iba cez gen. Pálffyho. Nagy nemohol od ľavičiara Pálfíyho dosiahnuť nič, preto ho chcel disciplinárnym postupom dať odstrá­niť, ale Rákosi mu pohrozil, že túto otázku predloží min. rade. Nato chcel Nagy presadif zrušenie vojensko-po­­litického oddelenia Ministerstva Hon­­védsfva, ktoré vojenskú časť sprisa­hania vyšetrovalo. Ani to sa nepo­darilo, lebo sa zistilo, že toto odde­lenie založili sami maloroľ. Po zatknutí civilných osôb, ktoré vedely viac o účasti maloroľníckych politikov, nervozita Stúpla, ale Šalátov útek, ktorý vedel veľmi mnoho, ich zasa uspokojil. Keď však Ministerstvo vnú­tra žiada vydanie Bélu Kovácsa, Nagy sa stavia za to, že k tomu za nijakých okolností nesmie dôjsf. lebo by to malo nedozierne následky. A tak proti jeho vydaniu sa stavajú nielen maloroľnícki poslanci, ktorí sú v spri­sahaní exponovaní, ale aj tí, k*orí o ňom nevedia. O zatknutí Kovácsa sovietkymi úradmi dozvedá sa Nagy pri večeri, ktorú dáva na počesť ame­rického vedúceho misie UNRRA, Sommera. Nato poverí Gyöngyösiho, aby žiadal u britského a amerického vyslanca zákrok, čo sa aj stane. Ukáže sa však, že aj americká a brit­­tívneho vyučovania náboženslva na školách. Ráta % tým, že indiferentné masy v tom budú vidieť pokus ko­munistov bojovať proli náboženstvu a nevšimnú si, že s návrhom prišli sami maloroľníci. Maloroľníci však teraz chcú medzistrannícky mier, aby sa pripravili na veľkú srážku s ľavi­čiarmi v júli alebo v auguste, kedy ju očakávajú v súvislosti s tým. Že pravdepodobne vyzvú sedliakov, aby sabotovali výkup obilia. Pristúpia aj na podstatné požiadavky komunistov v otázke trojročného plánu, aby zís­kali čas. Súčasne ši. tajomník min, predsedníctva, Balogh, usporiada v dňoch, kedy sa rokuje o znárodnení bánk coctail-party pre veľkopodnika­­teľóv, aby ich presvedčil, že maloroľ­níci sú proti poštátneniu bánk, za čo od nich chce vymôcť prísľub, že budú podporovať finančne maloroľ­níkov v budúcich voľbách. Nagy cíti, že mu horí pôda pod no­hami, ale jeho jedinou myšlienkou je získať čas. Preto odchádza do Švaj­čiarska, aby oddialil riešenie nalieha­vých úloh. Po návrate odtiaľ pripra­vuje cestu do Bukurešti, aby oplatil Grozovu návštevu. Ale k tomu už ne­došlo. Medzitým celá vec praskla. Ako vidno, do veci je zamiešaných mnoho ľudí. Ide skutočne o sprisa­hanie? V podstate o kontrarevolúciu. Ale terajšia vláda je tiež revolučná. A z jej hľadiska kontrarevolúcia je preto čin protištátny. Rozrušenie na západe je každopádne pochopiteľné, lebo vyšlo príliš mnoho najavo, najmä z ďalších odhalení. (Nasledujúca reportáž: Co vypo­vedal o sprisahaní Béla Kovács sovietskym úradom.) Maďarské SKoiy u ňú* nebudú ; (čtk) Praha, — Vedenie sociálne demokratickej strany dementovalo vo svojom ústrednom denníku „Prá­vo Iídu“ kombinácie denníka maďar­skej sociálne demokratickej strany „Nép Szava“ o otvorení maďarských škôl na Slovensku: „Niektoré naše časopisy priniesly ako zprávu zahraničnej agentúry mienku, tlmočenú budapeštianskym sociálne demokratickým časopisom Nép Szava, že v Československu otvoria 1. septembra t. r. maďarské školy. K tejto zprávě je treba pozna­menať, že pokiaľ vieme, nerokovalo sa vo vláde ani v Národnom shro­máždění o akýchkoľvek maďarských školách u nás a ani sa neuvažovalo o ich zriadení. Naopak, celá naša politika smeruje k tomu, aby sme vo vzájomnej shodě přispěly k úplnej výmene obyvateľstva, čo sa môže podariť iba pri dobrej vôle z obidvoch strán. V tomto smere viedli všetky rozhovory zástupcovia čs. sociálnej demokracie a zástupcovia soc. de­mokratickej strany maďarskej v po­slednom čase. Andrássyho kaštieľ vyhorel Veľký požiar v Humeimom Humenné. — V sobotu o 17, hodine popoludní vypukol v bývalom kaštieli grófa Andrássyho v Humán­nom požiar, ktorý pri miernom vetre v niekoľkých minútach zachvátil celú strechu budovy a po prevalení sa po­valy aj poschodie kaštieľa. Na miesto požiaru sa hneď dostavilo miestne ha­sičstvo, ako aj príslušníci armády, ale pre úplný nedostatok vody, ktorý sa v Humennom poeiľuje už niekoľko rokov a pre nedostatok hadíc hasič­stvo nemohlo vôbec zasiahnuť. Práca hasičstva a vojska obmedzila sa na vynášanie veľmi cenných historických pamiatok, ktoré v tomto kaštieli boly uložené. Požiar zničil cenné knihy, ornáty a cenný historický nábytok. V tejto súvislosti treba sa pozastaviť nad skutočnosťou, že miestne rasič­­stvo pre nedostatočnú a nedokonalú výstroj bolo pri poiari úplne bezmoc­né. Pri nedostatku vody v mestskom vodovode bolo by povinnosťou mest­ských orgánov postarať sa, aby ha­sičstvo malo pre prípad požiaru do­statok hadíc na prívody vody z rieky Laborca, ktorý preteká mestom. V da­nom príp. by sa bolo predišlo milió­novým škodám. Požiar postihol aj les­nícku školu v Humennom, ktorá len pred rokom začala v tomto kaštieli svoje účinkovanie. S uznaním treba kvitovať bezpríkladnú námahu vojska, ktorého príslušníci napriek nebezpe­čenstvu života zachraňovali, čo sa da­lo. Na ostatnú časť mesta sa požiar nerozšíril, pretože kaštieľ je uprostred parku, ktorý ho izoluje od ostatných domov v meste. Príčina požiaru a vy­šetruje. 1 A R O D N Á 1. júla 1947. OBRODA USA a Španielsko (Reuter) Paríž — Generálna tajomníčka španielskej komunistickej strany Dolores Ibárruri — La Passionaria vyhlásila na sjacde francúzskej komunistickej strany V Strassburgu, že Franco povolil americ­kým úradom, aby postavily vo Španielsku dve veľké letiská a týmto spôsobom si Američania nielen vytvorili predmosfie V Europe, ele tiež strategický oporný bod v Středomoří. Dolores Ibárruri potom '/y. hlásila, že západně mocnosti sledujú poli. tiku neintervencie v prospěch generála Franca, medzinárodní reakcionári ho pod­porujú e imperialisti ho povzbudzujú. Beludžistan k Pakistanu? (Reuter) Guetta —- Britský Beludžistan v severozápadnej Indii sa rozhodol vyslať svojich zástupcov do úsfavodarného shro. maždenia Pakistanu. Toto rozhodnutie schválili náčelntel beludžských kmeňov jednohlasne. Nemohamedánskl náčelnici nehlasovali, Smrteľné nešťastie Železničiara (e) Bratislava — Železničiar J, Húkal t Orechovej Polene pri Dunajskej Strede pé tieto drri vyskočil na prichádzajúčt osobJ ný vlak. Hukal uchytil sa na plošine po­sledného vozňa a asi 100 m sa viezol ďa. lej, keď zrazu z neznámej príčiny spadni na ľavú koľajnicu pod obe kolesá, ktoré ho přešly v páse. Kolesá ho rozpoltily a ostal na mieste mŕtvy. Pravdepodobne sa stalo nešťastie tak, že chcel prejsť z ná­kladného vozňa, pričom stratil rovnováhu. UMREL ČLOVEK, BISKUP A SLOVAK Život a dielo biskupa Dr. P. Jantauša V nedeľu 29. júna o 16. hod. zomrel v trnavskej nemocnici po kratšom chor­­ľavení titulárny biskup Prienenský, apoštolský administrátor trnavskej die­­cézy Dr. Pavol Jantausch, ktorý sa by bol 27. júla dožil 77 rokov. Dr. Pavol Jantausch narodil sa 27. jú­la 1870 vo Vŕbovom pri Piešťanoch. Študoval gymnázium v Trnave a v Bra­tislave a po skončení teologických štú­dii vo Viedenskom Pazmaneu ho 21. septembra 1893 v Ostrihome ordinovali na kňaza, 29. mája 1922 ho postavili so všetkými jednotlivými právami a fa­kultami, ktoré majú biskupi podľa ka­nonického práva, na čelo znovuzriade­­nej Trnavskej apoštolskej administratú­­ry. V najťažších povojnových časoch začínal riadiť a spravovať veľkú cir­kevnú rodinu, počítajúcu vyše milióna veriacich vo vyše 400 farnostiach. V r. 1923 ho menovali apoštolským protono­­tárom a 14. júna 1925 dostal plnosť kûazstva. V Trnave . bol konsekrovaný na titulámeho biskupa Plenenského, Je jebou zásluhou, že Svätá stolica zriadi­la pri bohosloveckom seminári teo­logickú fakultu s právom udeľovať aka­demické tituly. Za jeho účinkovania vznikly v Trnave mnohé kostoly a ško­ly. Biskup Dr. Pavol Jantausch vyvíjal bohatú Činnosť i na literárnom poli, hlavne v spisbe cirkevne-katolickej za maďarskej éry ako národovec bol a biľagovaný za pansláva. Pohreb biskupa Dr. Pavla Jantauseha bude v Trnave v stredu 2. júla, keď o 10. hodine predpoludním prevezú jeho telesné ostatky z biskupského úradu do kapitulného chrámu, v krypte ktorého bude pochovaný. SfaMtcký dotazník obchodnfr/va. Gré­mium bratislavského obchodnictva vyzýva posledný raz všetkých svojich členov, ktorí doposiaľ nevyplnili dotazník pre zadelenie do obchodníckeho katastru, aby tak naj­neskôr pod sankčnými následkami urobili do troch dní. Prezident na výstave obetí nacizmu : História sa opakuje — Nemci prídu so žalobcami Treba maf poruke obranný materiál Praha — Prezident republiky na­vštívil výstavu obetí nacizmu a pri­tom povedal, že v budúcnosti by sme mali byť prezieravejší, pokiaľ ide o historické záznamy a dôkazy, aké sme mali vo svojich dejinách a vo svojom boji s Nemcami a s ostatný­mi svojimi odporcami. Ide o to, aby sme všetko zachovali, lebo mnoho vecí v minulosti bolo zničených a mnoho ich uniklo ináč. „Musíme po­čítať s tým, že sa história bude opa­kovať. Nemci sa budú brániť proti tomu, čo im dnes celý svet vytýka, budú sa brániť okrem iného nespráv­nymi výkladmi a nesprávnymi do­kladmi a preto by som chcel, aby všetko to“, povedal prezident, „čo bolo nashromážděné, Všetky tie do­klady, boly zachované, čo Nemci po tejto stránky u nás a s našim ľudom urobili.“ Nejde o pomstu, idfe o to, aby svet nezabúdal, predovšetkým, aby nezabúdali naši ľudia, a aby ne­zabúdali Nemci. Výstavá a iné po­dobné sbierky mala byt výstrahou pre nás, náš budúci a ostatný svet. Musíme mať svoje doklady poru­ke k dispozícii a musíme ich stále im a nám predkladať pred oči. Za čas — možno že za päť, možno že už za dva roky —- budú Nemci vytýkat náš nacionalizmus, národný šoviniz­mus, prídu so sťažnosťami a výpoč­tami, koľko Nemcov sme vyhnali a aké hodnoty u nás stratili. Treba povedať, že dotíaľ, kým do posled­ného grajciara nezaplatia to, čo u nás näkradii a zničili za Protekto­rátu, nebudeme uvažovať o nijakej Čiastke náhrady. Musi byt jasné, či by bola bývala u nás po vojne medzi Nemcami a domácim obyvateľstvom krvavá občianska vojna na život a na smrť lepšia, ako ich odsun do Ne­mecka. Dokumentárny materiál nám treba mat pohromade, zachovaný definitívne pre skutočnú a riadnu politickú obranu v budúcnosti, ktorá s úplnou určitosťou pride, lebo pod­statnou čínnosfou politiky je predví­dať do budúcnosti a k tomu patrí i zachovanie dokumentárnych dokla­dov o nemeckých ukrutnostiach, V sobotu sa zúčastnil v Prahe pre­zident slávností československých škôl na Strahove, kde cvičilo 110.000 stredoškolákov a žiakov odborných meštianskych škôl. Devín — konkretizovaná myšlienka slovanskej vzájomnosti Bratislava. — Devínske oslavy, ako to v pondelok povedal povereník škôl­­stva a osvety na tlačovej konferencii, sa stávajú už tradičnými oslavami slo­vanskej vzájomnosti a tento vývoj bu­de pokračovať. Prvé devínske oslavy v r. 1945 boly výrazom vďaky za návrat Devína a za oslobodenie. Druhé oslavy na historickom Devine boly výrezom mierového budovania českoslov, jedno­ty, Slovan, vzájomnosti a teraz, keď po treti raz sa odoberie národ na Devin, bude to znamenať ďalšie konkretizova­nie slovanskej myšlienky vzájomnosti, priklincovanie. , jestvujúcej spolupráce mfedzi slovanskými národmi á spolu­­ptjàiçe.'.. s inýml vieruinUovnýnti národ­mi pri budovaní a úsilí o mier, ktorého nositeľom slovanstvo bolo á bude i na­ďalej. Slovanský deň na Devíne bude aj dňom Slovenského nárpda, dňom . československým, dňom českosloven­skej vzájomnosti a dňom všetkého Slovanstva. Oslavy slovanskej vzájom­nosti sa pripínajú k menám slovan­ských vierozvestov Cyrila a Metoda, lebo tieto mená znamenajú vlastne najstaršiu tradíciu v slovanskej kultú- • re a historický Devín, sídlo osláv, to manifestačné symbolizuje. Povereník Novomeský zdôraznil, že tak, ako sa slovanský element ukázal tvrdým pri boji á fašizmom vo vojne, taký sa uká­že i pri budováni mieru. Pozor na vodu a zlodejov! (S) Bratislava. — Dunaj si vyžaduje ďalšie a ďalšie obete. 29. júna sa uto­pil neďaleko pobrežia bratislavského Lida práporčík NB Pavlech Emanuel aj so svojim synom. Nešťastie sa pri­hodilo pravdepodobne tak, že otec išiel zachraňovať topiaceho sa syna, ale sám podľahol hĺbkam Dunaja. — Popoludní toho istého dňa sa išiel kú­pať Bedřich Máhr so svojou ženou, ale z vody sa už nevrátil, lebo len čo sa niekoľko ráz ponoril, viacej ho žena neuvidela. Bol 170 cm vysoký, hne. dých očú, okrúhlej tvári a v hôrnej čeľusti mal 6 strieborných umelých zubov. Plavky mal hnedé. — Mŕtvolu vysokoškoláka Hudca, o ktorom sme písali, že sa pravdepodobne utopil v jazierku pri Rači (Račištorfe), vyniesla po tieto dni voda na povrch, a dali ju k dispozícii na súdnu pitvu. — 75 km rýchlosťou ulicami mesta sa chodiť ne­oplatí, a najmä vtedy nie, keď človek nemá ani všetky potrebné doklady. Jozef Janák náhlil na Raftanskej ceste (RačÄorfsiked! 75 km rýchlosťou von z mesta na aute starej registr, zn, S- 43. Pritom narazil do nákladného au­ta S-BM-3879 a niekoľko ráz prekri­­žoval cestu od chodníka po chodník, kým sa auto celkom nepřevrátilo. — Nesvedomitý šofér auta S-MO-282 na hradskej pri Senci 27. júna narazil na povoz Štefana Halága z Vízkeletu. Auto povoz prevrátilo a vlieklo ho nie­koľko metrov so sebou, Šofér, akoby nič, po karambole vyšiel z auta, po-prezeral škody a nasadol znova do ne­ho, kým na ceste ostal ležať zranený Halág a jeho dvaja spolucestujúci z tej istej dediny. Emilovi Vránovi, obchodníkovi z Bratislavy, 29. júna . Ukradli v elek­tričke č. 1 Kčs 600.—, aj s dokladmi najpravdepodobnejšie v tlačenici na Šafárikovom námestí pri prestupovaní na autobus do Petržalky. — Tak dlho sušila a vetrala kožuch, kým sa jej nestratil. V nedeľu predpoludním sa rozhodla na Donovalovej ul.č. 5 Stani­slava Babušková prevetrať a vysušiť svoj pekný čierny, zvonovitý, dlhý dámsky kožuch „sílskin“ v hodnote Kčs 15.000.—, avšak zo záhrady kožuch niekto ukradol. — Michalovi Vasovl ukradli z vrecka kabáta doklady v hodnote Kčs 300.— na Záhradíckej UL v hoetiňpi „Marko“. — Matilde Krňá­­čovej z Bratislavy, bytom UL ČA 7, stratil sa syn, ktorý chodil do 4. tr. ľu­dovej školy. V sobotu odišiel, domov sa však nevrátiL — V nedeľu na zápa­se ŠK Ružinov spoluhráč skočil Štu­dentovi Zdenkovi Kú d e ľo vi na ruku, kým tento ležal na zemi a zlomil mi ju v predlaktí. Zraneného odviezli ortopedickej nemocnice. — Do cudzé záhrady chodieval ako do svojej mes* ský doručovateľ Štefan Holub, k' ho nechytili. Záhradníkovi Jánovi Há loví na PáriČkovej č. 23 sústavný­­bkrádoním zapríčinil škodu vo výšk Kčs 7060.—. SCHUMACHER: MY, NEMCI (Reuter). Berlin. — VOdca nemec­kých sociálnych demokratov, Dr. Schu­macher, prehovoril v nedeľu na otvára­cej schôdzke druhého povojnového sja. zdu nemeckých soc. dem. Povedal: „My, Nemci, nemôžeme prejaviť iniciatívu pretože všetky miesta, kde by sa ini­ciatíva mohla preukázať, obsadily oku­pačné vrchnosti. Podmienky pre náš rozvoj sú rôzne vo všetkých štyroch pásmach, a to nielen na poli politickom a štátoprávnom, ale aj na poli hospodár, skom a sociálnom“. Dní mládeže v Lučenci Lučenec. — Mládež z národného podniku riadala v Slovena v Opátovej uspo­sobotu a v nedeľu „Dni mládeže“, na ktorých sa zúčastnila okrem príslušníkov Sokola, Junáka, SSM áj pracujúca mládež z Fiľako­va, Opátovej a Lovinobane. Na Sta­linovom námestí bola mohutná ma­nifestácia mládeže z južného Sloven­ska za lepšiu budúcnosť štátu. Sláv­nosti sa zúčastni] aj povereník sót ciálnej starostlivosti Dr. Šoltés, ktorý zdôraznil, že slovenská mládež má za povinnosť zveľadiť dedičstvo predkov.

Next