Národná Obroda, august 1947 (III/172-196)

1947-08-01 / nr. 172

L Československo a západ za (ČTK) Londýn. — Britský posla* ec labouristickú stranu Dodds napísal do týždenníka Norman „Ca­valcade" článok pod nadpisom „Čes­koslovensko a západ“. V článku vy­svetľuje čs. Odmietnutie účasti na Marshallovom pláne jeho zemepis­ným postavením v Europe a píše, že ČSR si však želá mať so západom obchodné a kultúrne styky. Dodds lutuje, že britská tlač uverejnila toľ­ko nepravdivých historiek o ČSR, takže si teraz mnohí ľudia v Británii predstavujú ČSR ako policajný štát, ovládaný sovietmi. „Zatiaľ však", pokračuje Dodds, „čs. komunisti sú celkom národní a sú bezvýhradne oddaní svojej vlastnej krajine." Dodds zdôrazňuje, že čs. vláda je podrobo­vaná slobodnej kritike. Hlavne sa kritizuje istá bezohľadnosť, s ktorou vláda uplatnila rôzne dekréty, ktoré však podľa Doddsovho názoru, boly za daných okolností nutné. Zorin v Moskve (ČTK) Moskva. — V stredu prišiel do Moskvy sovietsky veľvyslanec v Československu V. A. Zorin. Grécki partizáni v ofenzíve (Reuter.) Atény. — Grécki parti­záni zaútočili proti hlavnému Irácké­mu prístavu pri tureckých hraniciach Alexandroupolis. Podľa zprávy zo So­lune vo vonkajších štvrtiach mesta sa v piatok ráno ešte bojovalo. Z vý­chodného predmestia prístavu sa dví­hajú stlpy dymu a súdi sa, že parti­záni podpálili streľbou z mažiarov železničnú stanicu. Súčasne začal útok partizánov proti trom iným mestám v Trákii. Soufflionu na grécko-furec­­kých hraniciach, Farraiu a Sikaralysu. Royall v Berlíne (Reuter) Berlín. — Americký mi­nister vojny Róyall prišiel z Wa­shingtonu na niekoľkodňovú návšte­vu do Berlína. Zástupcom tlače po­vedal, že hlavným účelom jeho ná­vštevy je inšpekcia americkej vo­jenskej vlády v Nemecku. Podľa nie­ktorých zpráv z Washingtonu, úče­lom jeho návštevy je urovnanie spo­ru, vzniklého medzi hlavným velite­ľom amerických generál-poručíkom okupačných vojsk, Clayom a úrad­níkmi ministerstva zahraničia vo Washingtone, Seydewítz saským premiérom (Reuter) Berlín. — Podľa zprávy nemeckej zprávodajskej agentúry v americkej oblastí za ministerského predsedu Saska zvolili jednohlasne člena socialistickej strany jednoty a superintendanta berlínskeho rozhla­su Maxa Seydewítza. Po voľbe Sey­­dewitz potvrdil terajší saský kabinet slovami, že nebude meniť jeho,poli­tiku. Seydewitz bol členom sociálno­demokratickej strany až do r. 1931, keď vystúpil zo strany a založil so­cialistickú robotnícku stranu. Roku 1933 odišiel do vyhnanstva do ČSR a odtiaľ do Švédska, kde sa stal čle­nom výboru slobodného Nemecka v Stockholme Ďalšie tri transporty presídlencov (ZAS) Bratislava. — V rámci výmeny obyvateľstva medzi Maďarskom a ČSR při­šly dnes krátko po polnoci na bratislavskú filiálnu stanicu tri transporty so Slovákmi zo Šóškútu a okolia Budapešti, ktorých * osídľujú v Petržalke a v Bratislave. V týchto troch transportoch presídlilo 80 ro­dín v počte 260 osôb. Sú to väčšinou ro­botníci, živnostníci a vinohradníci. Pre­sídlenci priviezli so sebou okrem najpo­trebnejších hnuteľných vecí jedného koňa, 3 kusy rožného dobytka, 32 ošípaných, 8 kôz, 392 sliepok, 325 husí a kacic, 41 an­gorských zajacov, 23 úľov včiel a 5 hospo­dárske vozy. Je to po prďý raz v dejinách BR, že sa niektorá vláda odvoláva na článok 39. Austrálska vláda dúfa, že týmto svojím postupom umožní skončenie nepriateľstva a že BR ukáže, že vie rýchle a účinne riešiť situácie podob­ného druhu. Austrálsky zástupca po­žiada, aby boly 1. podniknuté broky na zakončenie nepriateľstva, 2. aby stránky konaly podľa 17. čl. dohody z Lingadžati, ktorý hovorí, že v prípade, ak sa nedosiahne domoda, požiada sa tretí štát o arbirtáž a ak arbitráž ne­bude mať úspech, celý problém sa po­stúpi medzinárodnému súdnemu dvo­ru. Indie, vláda poslala telegram pred­sedovi BR, v ktorom ho upozorňuje na situáciu v Indonézii. Telegram mal byť poslaný už v utorok, ale na požiadav­ku britskej vlády odoslanie bolo od­ložené 9 jeden deň. A tak sa stalo, že Austrália vari predbehla Indiu v ob­žalobe Holandska. Van Kleffens škopí komára (Reuter)' Washington. — Holandský veľvyslanec v USA von Kieťíens vy­hlásil, že India, ako aj Austrália vraj mylne vysvetľujú zákonité ustanove­nia Charty OSN, keď predkladajú in­donézsky problém pred BR. Dôvodil, že v prípade indonézskeho sporu nejde o spor medzi suverénnymi štátmi, a preto vraj ponosy Austrálie a Indie sú neopodstatnené. (Reuter) Batavia. — Podľa indonéz­skeho republikánskeho komuniké, hlá­seného rozhlasom z Jogjakanty, mes­tá Ttandžarang, Senpong a Tjimane v západnej Jáve sú v moci Indonézanov a indonézske vojská postupujú sme­rom na Batáviu. Holandské armádne kruhy v Batávii túto zprávu vyvrátily. Republikánske komuniké hovorí znovudobytí mesta Sukabumi na o západnej Jáve a o zvyšovaní tlaku in­­nézskych vôjsk na Holanďanov v ob­lasti Loangu, 16 km severne od Ma­­ladžimu na východnej Jave. Britské zbrane v Indonézii (ČTK) Londýn. — Časopis „Daily Worker“ uverejnil zprávu svojho dopisovateľa zo Southamjptomu, v kto­rej sa hovorí, že sa na holaidnskú loď „Saparua“, ktorá ide do Indonézie, na­kladá strelivo, autá, autocisteme pre vodu, elektrické kabely a iná výstroj. Prístavní robotníci % oznámili, že loď už naložili delá typu „Breín“ Niektorí prístavní robotníci hovorili, že vlastne „podporujú hromadné vraždenie . Na loď sa naloží celkom 4.000 ton nákladu. V prístave stoja ešte rady nákladných aut, čistenú, balíky s oceľovými přil­bami a debny so strelivom a rôznou výstrojou. Na mnohých sú nápisy: „Made in Germany“ a „Made in G. B.“ Niektoré majú britskú štátnu vlajku a začiatočné písmená General-electrie- Co. Medzi nákladom sú tiež debny s neznámym obsahom. Usudzuje sa, že obsahujú motory a iné stroje. Prístav­ní robotníci — píše dopisovateľ — sú proti odoslaniu zbraní do Indonézie. Southaimptonšká organizácia komuni­stickej strany vyzýva všetkých robot­níkov, aby okamžite prerušili prácu. Attleho boj (Reuiter) Londýn. — Britský minister voijiny Bellenger omámil v parlamen­te zmenšenie britskej armády, ktoré sia dosiahne urýchlením detnobilizáoie. Vláda má v úmysle zvýšiť pravidelnú armádu, kitorá pozostáva z dobrovoľní­kov, ale v poslednej štvrti tohto roku demobilizuje o 48.000 dôstojníkov a voj.akov viac, ňež bolo určené. V pr­vej štvrti budúceho roku sa demobili­­zácia ešte viacej zrýchli. Bellenger dialej oznámil, že maršal Montgomery sa vráti do Británie z vlastnej inicia­tívy. (Reuter) Londýn. — Na budúcom za­sadaní britského parlamentu Attlee pravdepodobne oznámi obmedzenie dovozu zo zahraničia, Očakáva sa, že sa obmedzí aj dovoz potravín. Vláda sa zaoberala hroziacou hospodárskou krí­zou, ktorá zapríčiňuje nedostatok do­lárov. Posolstvá, ktoré Attlee oznámi, britská verejnosť očakáva už dlhý čas. Základinou vetou posolstva bude asi toto: „Viac pracovať, zvýšiť vývoz, sní­žit dovoz, a to hlavne takých výrob­kov, za ktoré treba plgitiť dolármi“. Attlee pravdepodobne oznámi, že Bri­tánia je pripravená, ak to bude po­trebné, vybojovať hospodársky boj osamote, hoci bude musieť snížit' te­rajší životný štandard. V stredu, bu­dúceho .týždňa sa side parlament na zasadanie, aby prerokoval nastávajúcu krízu. Dobre informovaní pozorovate­lia vo Westminster! predpovedajú, že vyhlásenie ministerského predsedu bude najvážnejšie od skončenia vojny. Uvažuje sa o nových plánoch na zvý­­šanie produkcie a vývoz. Produkcia uhlia je kľúčom ku všetkým plánom. Možno, že Attlee po prejave v parla­mente prehovorí v rozhlase k celému britskému národu. S rozhodnutím o zmenšení britskej armády nesúhlasil Bevin, Bevin je tej mienky, že zmen­šenie armády oslabí britskú prestíž. Na britský popud Austrália predbehla Indiu v obžalobe Holandska pred OSN Rozpory v britskej vláde vo veci stavu armády — Attleeho devíza : Urýchlenou demobilizáciou získať pracovné sily, viac pracovat, zvýšiť vývoz, snížit dovoz, a to najmä iýcíi výrobkov, za ktoré treba platiť dolármi — Organizovaný odpor Indonézanov marí nádeje Holandska na rýchle vojenské rozhodnutie (Reuter) Londýn'. — Austrálsky ministerský predseda Jozef Chiťley ozná­mi!, že austrálska vláda poverila svoj ho zástupcu BR, aby upozornil BR na situáciu v Indonézii podľa článku 39 Charty OSN. Austrálska vláda rozhod­la sa k tomuto kroku 10 dní po začiatk u nepriateľstva v Indonézii. Austrálska vláda mala porady o indonézskom probléme s britskou a americkou vládou a dospela k názoru, že ďalší odklad by bol neospravedlniteľný, lebo každý deň si vyžaduje vojna mnoho ľudských životov. Predtým, než BR sa rozhod­ne konať, je potrebné, aby boly zastavené boje. BR má podniknúť kroky, ktoré obnovia pokoj a poriadok v Indo nézii. Francii/i clicii politické prázdniny V okióbri mesfské voľby vo Francúzsku (ZAS) Paríž. — Predsedovia par­lamentných klubov poslancov sa usníeslí na svojej schôdzke väčšinou hlasov, aby letné parlamentné prázd­niny začaly pre únavu všetkých po­slancov a neznesiteľné horúčavy už 13. augusta. Proti tomuto návrhu sa postavili zástupcovia komunistickej strany Francúzska a strany socialis­tickej, vysloviac vážne obavy, že v tomto krátkom zvyšujúcom čase par­lament nemôže prerokovať všetky naliehavé úlohy. Napriek tomu platí rozhodnutie o odročení parlamentu, ktorý v najbližších dňoch prikročí k prerokovaniu najdôležitejších otázok, predovšetkým alžírskeho štatútu. (AFP) Paríž. — Francúzska vláda zmocnila ministerského predsedu Ramadiera, aby požiadal parlament opäť ó dôveru, ak to bude považovať za potrebné. Otázka dôvery by sa týkala niektorých vládnych nariade­ní a najmä návrhu zákona o štatúte Alžírska. (ZAS) Paríž — Francúzska vláda sa na svojom zasadnutí usniesla, že predloží parlamentu návrh, aby voľ­by do mestských zastupiteľstiev bo­ly vypísané na 19. a 26. október t. r. Voľby majú prebiehať v dvoch sku­pinách podľa doterajšieho volebné­ho zákona, ktorý rozlišuje volebný postup v mestách a väčším a men­ším počtom obyvateľov, takže po­stup pri voľbách nie je jednotný. Proti návrhu volebného zákona vy­niesla námietky komunistická strana, dôvodiac tým, že výsledok volieb pri navrhovanom volebnom zákone ne­môže zodpovedať ozajstnému pre­svedčenie veľkej väčšiny obyvateľ­stva. (AFP) Paríž. — Francúzska par­lamentná komisia, ktorá vyšetruje udalosti z roku 1939 až 1945, vypo­čula v stredu večer znovu bývalého predsedu vlády Léona Bluma. Blum osvetlil najmä pomery, za ktorých sa ustanovila 13. marca 1938 nová vláda. Povedal tiež, že úloha bývalé­ho ministerského predsedu Daladie­­ra na mníchovskej konferencii mala oveľa menší význam, ako podiel mi­nistra zahraničia G. Bonneta. Zásady našej politiky voči Nemecku Rozhovor ministra zahraničia i. Masaryka s franc, novinárom (ČTK) — Vedúci francúzski novinári, ktorí sú na návšteve v Prahe, navštívili v stredu 30. i. m. ministra zahraničných Vecí Jána Masaryka, ktorý vo svojom prejave o od­mietnutí účasti ČSR na parížskej konferenci] zdôraznil, že už prvý prísľub účasti bol podmienečný. Neskoršie si situácia vyžia­dala plnej solidarity s postupom SSSR, Ju­hoslávie, ktorými sme viazaní priateľskými smluvami. Pri tejto príležitosti minister Ma­saryk zdôraznil tiež dôležitosť našej hospo­dárskej smluvy so SSSR s hľadiska nášho hospodárstva a povojnového budovania. Na dopyt o našich stykoch s Rakúskom minister odpovedal, že nadviazanie spolupráce s Ra­kúšanmi je pomerne ľahké, lebo ich menta" lita značne sa líši od mentality ríšskych Nemcov. V rozhovore sa dotkli novinári i pomeru Slovenska a Čiech v našej vnú­tornej politike. Minister poukázal na pod­klad určitých rozdielov medzi Čechmi a Slovákmi, vzniklých historickým vývojom ich krajín, ale zdôraznil, že Republika je úplne jednotná a československá. To do­kumentuje i vláda NF. Formuláciu vnútro­politického pomeru Čechov a Slovákov vyjasní nová ústava. V závere vysvetlil čs. náhľad na usporiadanie povojnového Ne. mecka. Riešenie nášho pomernú voči Nem­com nie je závistlivé a nerekriminujeme. Tomu urobila koniec vojnová porážka Nemcov a ide nám teraz iba o zabezpe­čenie mieru. Sme mierumilovní a chceme žiť a pracovať v mieri, nikým a ničím ne­ohrožovaní. Nechceme, aby obyvateľstvo Nemecka bolo pauperizované a nechceme z neho urobiť periov. Našou zásadou je však, aby Nemcom bolo znemožnené vy­volanie akejkoľvek novej vojny, Porúrsko a celý ten kraj ťažkého priemyslu a kapi­tálu nech príde pod prísnu kontrolu me­dzinárodnú a Nemcom neoh ostane v ru­kách stredný priemysel. Tak by to bolo podlá nášho náhľadu správne. Hospodárska kríza v USA a Európa B. VRONSKIJ (Moskva) (II.) Súčasný hospodársky stav v USA je charakterizovaný skrátením rozsahu výroby, vzrastom nezamest­nanosti a zmenšením vnútorného trhu. Taký vývoj udalostí v hospodár­skom živoíe USA vyvoláva u Ameri­čanov vážne obavy, spojené s mož­nosťou vypuknutia novej hospodárskej krízy. Pravda, americkí národohospo­dári a novinári, dotýkajúc sa ďalších možností hospodárskeho vývoja USA používajú výrazov, ako napr. „osla­benie" a vyhýbajú sa zmienkam o „kríze", alebo dokonca „depresii“, avšak toto nemôže zatajiť pred Ame­ričanmi skutočnú povahu nastávajú­cich hospodárskych otrasov. Konzer­vatívny orgán obchodných kruhov, časopis „Businness" predpovedá sní­­ženie výroby v r. 1947 od 12 do 20 percent a zvýšenie počtu nezamest­naných do 7 miliónov. Časopis „Wall Street Journal“ oznamuje, že „rok 1947 pravdepodobne donesie zlé zprávy", nakoľko „prvé náznaky ťaž­kostí už sa objavily". V májovom čísle časopisu „United States News“ bol uverejnený článok, venovaný výhľa­dom amerického hospodárstva. Autor článku kreslí obraz najbližšej hospo­dárskej situácie takýmto spôsobom: „Panujúca mienka ohľadne zmeny obchodných možností pozostáva z to­hto: príznaky poklesu sa začnú otvo­rene objavovať o poldruha—dva me­siace. Nezamestnanosť bude stúpať... V priemyselnej výrobe pokles dopytu sa pocífi už v polovici roku. Pokles cien, ktorý sa pozoruje teraz, sa bude šíriť . . . Povojnový „bum" zrejme sa už končí. Nové budovanie skiamaio všetky nádeje . . - Investovanie kapi­tálu 'do nových podnikov a zariadení ide veľmi slabo. Súkromní konzumenti nezväčšniú svoje nákupy, ako to bolo v r. 1946. Iba export stúpa tak, že kompenzuje pokles v iných odvet­viach, avšak tento dopyt nebude dlhotrvajúci". Ústav hospodárskej Stabilizácie, po­zostávajúci z popredných odborníkov USA, predostrel prezidentovi Truma­­novi 15. mája 1947 obšírnu zprávu, v ktorej poukazoval na to, že „teraiší bum je takmer u konca a prudké zhoršenie hospodárskej situácie je ne­­vyhnuteľné“. Vážne nedostatky v ob­lasti cien a zárobkov „hrozia uvrhnúť naše hospodárstvo do takej kríze, ktorá v minulosti vždy prichádzala po bume". V zpréve sa poukazuje na to, že ak hospodársky „pokles" sa nevy­vinie na hospodársku krízu, podobnú kríze v r. 1929”—1933, tak jednako sa môže opakovať kríza z r. 1920—1921. Avšak „raz, behom naibližších 3—6 rokov náš systém sa dostane do sku­točnej krízy“. Všetky tieto skutočnosti súčasného hospodárskeho života v USA svedčia o tom, že zásady „slobodnei podni­kateľskej iniciatívy", ktoré Wal Street vyhlásil sa „vyššie zákony" hospodár­skeho vývoja, sa stávajú neschopnými. Tieto „zásady“ nezabránily hospodár­skej kríze v USA v r. 1920—1921, po­čas ktorej skrachovalo 2 milióny far­márov a hladovalo 6 miliónov robot­níkov. V r. 1929—1933 tieto „zásady" uvrhly americký národ do prudkej hospodárskej kríze, ktorá zachvátila celý svet. Nečudo, že medzi americkým ľu­dom je tak rozšírený strach z novej hospodárskej kríze. Už teraz, keď Američania žijú v pomernom blaho­byte, prejavujú vážne obavy o zaj­trajšok. Známy rozhlasový komentátor Clifton Attlee vo svojom prejave zo dňa 26. mája 1947 vravel, že za pod­mienok vysokej obchodnej aktivity v USA americký ľud „mal by sa po­važovať za šťastlivého a mať pocit blahobytu. Toto jednako nejestvuje. Zriedka som mal príležitosť pozorov*.? h

Next