Národná Obroda, september 1947 (III/197-221)

1947-09-02 / nr. 197

Ročník III. — Číslo 197. NÁRODNÁ OBRODA Utorok, 2. septembra 1947. Volby v Maďarsku vybrali komunisti Plody spoločného víťazstva majú ísť opätovne v prospech porazeného? Najnovšie volebné výsledky z Maďarska: Komunisti 979 tisíc hlasov, sociálni demokrati 625 tisíc, maloroľníci 468 tisíc, národno-sedliacka 858 tisíc a najsilnejšia opozičná strana 571 tisíc Parížsky výbor 16 europských štátov chcel od USA žiadaf program vo výške 29 miliáid dolárov — SSSR ratifikoval mierové smluvy (rs) Bratislava, — Očakávaný výsledok maďarských volieb je do. zalsta najväčšou zahraničnopolitickou udalosťou dňa. O výsledku volebného bloku vládnej koalície nebol® ani na chvíľu pochybností; no popri tom triezva úvaha radila počítať najmä so vzrastom počtu hlasov na maďarských komu­nistických a soc. dem, kandidátov. Doteraz známe výsledky len potvrdily tie. to prognózy. Z doterajších údajov vysvitá, že voľby vyhrala komunistická strana Maďarska. Jediným překvapen im je dosť značný súhrnný počet hlasov, ktoré na seba strhlo 5 opozičných strán, a to na úkor Maloroľníckej strany. Ale prv, než prikročíme k tejto téme, musíme sa zaoberať na tomto mieste Inými aktuálnymi udalosťami. Väčšina dnešných zpráv z diplomatického fron­tu točí sa okolo poráú rozličných pred­staviteľov amerického hospodárstva. Hospodárski kapitalisti USA zasahujú Ak nás pamäť neklame, výbor 16 europských štátov, utvorený v súvis­losti s tzv. Marshallovým plánom, mal už 1. septembra predostrieť washing­tonské j vláde svoju zprávu, ovocie to mnoho a mnohotýždňovej práce. Na­miesto toho však parížske zprávy ho­voria o tom, ž« výbor 16 europských Štátov túto zprávu ešte nepredostrel a že ju predostrie len oneskorene. Okrem toho došla zpráva, že v Paríži mali poradu rozliční predstavitelia americkej politiky a hospodárstva, ktorí sa radili aj s vedúcimi delegátmi 16 štátov na parížskej konferencii. Rozhovory sa vraj týkaly ..terajšieho štádia prác pa­rížskej konferencie“. Ako je známe, agentúra IIP priniesla v týchto . dúoch zprávu, v smysle ktorej spomenutý vý­bor 16 spomenutých štátov žiada od USA program vo výške 29 miliárd do­lárov. S americkej strany rozvinú vraj kritiku tejto požiadavky v tom smere, aby zúčastnené štáty poskytly pre USA ..záruky na zvýšenie svojej kapacity ako celku“ a aby požadovaný pomoc­ný 29 miliárd dolárový program bol snížený. Wash'ngtonské zprávy hovoria, že očakávaná zpráva výboru 16 europ­ských štátov bude zahrňovať aj zprávu o navrhovanej západoeurópskej colnej únii. Americkí vlastníci, nemeckých baní Súbežne s parížskou konferenciou o Marshallovom pláne prebieha aj celý rad anglo-amerických porád o nemec­kom hospodárstve. V súvislosti g anglo­americkou konferenciou o Porúrsku, známy je už anglo.americký plán na zvýšenie priemyselnej výroby, ktorého jadro stanovuje zvýšenie výroby ocele v Nemecku na 10,700.000 ton ročne. Celková výroba nemeckého priemyslu zvyšuje sa tak o 25—-30% nemeckej výroby z konjunkturálneho mierového roku 1936. Vo Washingtone hovoria te­raz o ďalšej anglo.americkej konferen­cii, ktorá sa bude zaoberať otázkou ne­meckých financií. Táto konferencia by teda nasledovala po terajšom skončení anglo.amerických rokovaní o ťažbe uhlia v Porúrsku. Podľa jednej Reute­­rovej zprávy na anglo-americkej pora­de o porúrskom uhlí zúčastnili sa aj 15 poprední americkí vlastníci nemec­kých baní, ktorí mali podať svoj náhľad o- „najlepšom spôsobe použitia moder­ných strojov v rúrskych baniach“. So­vietske stanovisko k anglo.americkému postupu v Nemecku zračí sa najlepšie z protestu hlavného veliteľa sovietskej okupačnej oblasti v Nemecku, maršala Sokolovského, ktorý na zasadnutí Spo­jeneckej kontrolnej rady v Berlíne obvi­nil Washington a Londýn, že opätovne porušily Postupimokú dohodu tým, že zvýšili výrobnú hladinu priemyslu v anlo.americkej nemeckého okupačnej oblasti bez toho, aby sa boli poradili 9 ostatnými spojeneckými veľmocami. Francúzsky zástupca generál Koenig uviedol že Sransúzsky zástoj k anglo­americkému priemyselnému plánu je obsiahnutý v komuniké londýnskej trojmocenskej konferencie. Generál Koenig protestoval proti zvýšeniu cien porúrskeho uhlia a požiadal o nové preskúmanie týchto cien. Elégie francúzskef tlače Z tlačových ohlasov anglo-americkej po­litiky v Nemecku hodno zaznamenať sku­točnosť, že francúzska tlač bez rozdielu po­litického 6xneru trpko útočí na anglo-ame­­rieké rozhodnutie zvýšiť výrobu nemecké­ho priemyslu. „USA a Británia sa ani ne­­pokúsily oslabiť pilulku, ktorú ich spojenci neprehltnú veru bez trpkosti" — píše umier­nený Libération. Časopis dodáva: „Je to tak trochu iróniou oznámiť, že poškodené krajiny majú právo na reparácie, keď sa súčasne oznamuje, že sa materiál, určený na krytie reparácií, obmedzuje na poRvicu. Zaplatili sme veľa za to, že sme 6a naučili, že obnova priemyslu a obnova vojnového potencionálú značí za Rýn>.-m jedno a to samé.“ Ľavičiarsky „Franc Tireur“ píše: „Netreba ani čítať medzi riadkami, aby sa zistilo, že americkí kapitalisti sa chcú usa­diť v Nemecku, aby mohli uzavierať vý­nosné obchody a aby utvorili Z Nemecka dobré priemyselné predmostie." Otočí do­­k nca aj reakčný časopis „Figaro“, ktorý svoju úvahu končí takto: „Záruky, vyslo­vené v londýnskom komuniké, sú tak slabé, že Francúz môže právom predpokladať, že Budapešť (Reuter) — Budapeštiansky rozhlas oznámil o 9. hod. tieto najnov­šie výsledky maďarských volieb: komu­nistická strana 589.981, maloroľnícka 389.227, soc. dem. 395.576, národná sed­liacka 226.498, demokratická ľudová 521.173, strana nezávislosti 294.628, Ba­­ioghova strana 115.638, skupina kresťan­ských žien 41.431, radikálna strana 50 700 občiansko-demokratická strana 21.157. V Maďarsku bolo 12.000 volebných urien. Volebné listiny pripravilo 10 strán, z kto­rých 4 podporujú viédu koalície a 6 strán tvorí opozíciu. Podľa oznámenia maďarskej vlády hlasovacie právo malo v Maďarsku 5 mil. 407.893 osôb, zatiaľ čo r. 1945 malo volebné právo 5,164 661 osôb. Tak má hlasovacie právo o 242 ti­síc občanov viac, než v minulých voľ­bách. Vo volebnom boji strany usporia­­daly viac než 16.000 schôdzok. (Reuter) — Všetci maďarskí soc. dem. ministri vystúpili vraj z vlády pretože po­kladajú nedeľné voľby za neriadne. Soc. dem. strana tvrdí, že za nedeľných* vo­lieb dochádzalo k systematickému zne­užívaniu volebného práva. (vr) Bratislava — Nedelňajšie voľby v Maďarsku boly nesporne najvý­znamnejšou politickou udalosťou strednej Európy za posledné mesia­ce. Význam volieb je daný tým, že sa konaly vo sfére, o ktorej sa na zápa­de hovorí, že je za „železnôu oponou“ a že tam niet slobody mienky a preja­vu a opozícia sa umlčuje v žalároch. Naproti tomu v Maďarsku kandido­valo 6 opozičných strán, ktoré majú iba slabú menšinu oproti súčtu hla­sov, odovzdaných na vládne strany. Do uzávierky došly yám iba voleb­né výsledky, zahrňujúce vyše polovi­plody spoločného víťazstva sa opäť začí­najú používať v prospech porazeného“. Treba ich už len deponovat a — dodržiavať Svetová tlač označuje sovietske rozhod­nutie ratifikovať mierové smluvy s Talian­skom, Bulharskom, Rumunskom, Fínskom a Maďarskom priaznivé gesto, ktoré prispieva k Stabilité pomerov v novej Europe. Britské veľvyslanectvo v Moskve oznámilo, že Vy­­šinský upovedomil britského veľvyslanca v Moskve, že dokumenty o mierových smlu­­vách v Moskve deponujú v dohľadnej bu­dúcnosti. UK žením týchto dokumentov vstúpia mierové smluvy do účinnosti. De­ponovanie mierových smlúv bude mať za účinok odchod spojeneckých vojsk z do­tyčných krajín 90 dní po deponovaní. Po tom zbýva už len jedno: mierové smluvy I aj d držiavať. Moskovská „Pravda“ v sú­vislosti s tým píše: „Mierové smluvy, rati­fikované Najvyšším sovietom, sú tak doko­nalé, ako to dané podmienky umožňujú. Sú príkladom, ako možno riešiť k'omplikované medzinárodné otázky medzinárodnou spo­luprácou. Smluvy zachovávajú víťazné zá­sady z Jalty a Postupim:, čo treba zdôraz­ňovať najmä dnes, keď USA za pomicci V. Británie sa pokúšajú jednostranne riešiť otázku mieru s Nemeckom, Rakúskom a s Japonskom. Chcú rozhodnúť o t sude­ty cht o kfájín samotné. Teraz ratifikované smluvy však umožňujú národom, aby roz­hodly o svojom osude. Všetko záleží na tom, či tieto krajiny budú vedieť definitív­ne zúčtovať s minulosťou. Pred porážený­mi krajinami je široké pole pôsobnosti v záujme mieru a spolupráce. Maďarsko, Bul­harské-', Rumunsko a Fínsko pevne kráčajú po tejto ceste“, píše „Pravda“ a dodáva: „Nanešťastie však terajšie vládnuce kruhy v Taliansku nie sú dosť schopné zúčtovať s fašizmom, čo vyvoláva vážne obavy“, končí moskovská „Pravda“ ce odovzdaných hlasov, ale už z toho možno si utvoriť obraz o konečných výsledkoch. Z doteraz známych vý­sledkov získali zvládnych strán: ko­munisti 22%, sociálni demokrati 15%, maloroľnícka strana 13% a sedliacka strana 8%. Koaličné strany dosiahly takto celkove 60%, Z opozičných strán demokratická ľudová strania zí­skala 20%, Pfeifférová strana nezávi­slosti 11% a Baloghova strana 4%. Ďalšie tri opozičné strany — skupina kresťanských žien, radikálna strana a občiansko-demokratická strana ne­­dosiahly ani 1%. Celkove má opozí­cia menej ako 40% odovzdaných hlasov. V Maďarsku, ale i v zahraničí, vo­lebné výsledky nepochybne vyvolajú prekvapenie a už možno pozorovať, že sa rozvíja kampaň, ktorá má do­kázať, že voľby sa víedly nečistým spôsobom a že volebné výsledky bo­ly dosiahnuté rôznymi machináciámi. Pozrime sa však na vec zblízka a uvidíme, že niet dôvodu k unáhlené­mu prekvapeniu. Najvýznamnejším faktorom po­sledných volieb bola maloroľnícka strana so svojou dvojtretinovou väč­šinou. Bolo však celkom isté, že ma­loroľnícka strana stratí veľkú časť svojho voličstva. Samotní maloroľníci, ktorí išli do volieb Optimizmom, rá­tali na 40 pere. Ak teraz majoritná, dvojtretinová strpia dosiahla len 13 pere., možno to ľahko vysvetliť aj bez machinácií. V očiach svojho vo­ličstva sa maloroľnícka strana skrom­­promitovala. Roku 1945 išla do vô­­lieb ako jediná protisocialistická stra­ (Pokračovanie na 2. sírane.) Prečo nastaly v Maďarsku presuny Za Kčs 2.— Veľký Nyhavn a malá Kodaň ~t Taňa SILINGER.OVÀ "| Kodaň, koncom augusta 1947. — Člo­vek je niekedy v rozpakoch, (i mi pova­žovat Kodaň za dánske hlavné mesto alebo za dánsky hlavný prístav. Nech ide kto­­roukolvek ulicou, ktoroukolvek električ­kou alebo ktorýmkoľvek vlakom kodan­skej podzemnej železnice, vždy pri cieli uvidí more, pokojné a plné lodí, ktorých paluby zdobí azda práve tolko štátnych zástav, koľko štátov je vôbec na svete. Nie­kedy s údivom zbadáte i vlajku štátu, o ktorom ste doteraz vôbec nepočuli, uvidíte tu švédske námorné plachetnice, dánske po­ norky, obrovské americké nákladné parní­ ky s čiernou posádkou a lode malé aj veľ­ké, najrozličnejších typov. Je ich tu bez­počtu, jedna vedľa druhej, a zdá sa vám, že tu už ani pre daľsiu nebude miesta. A predsa neprestajne prichádzajú dalšie a dalšie vyhadzujú kotvy a priväzu,pi sa u neviditeľných nábreží a medzi všetkým tým premávajú malé parníčky, v ktorých sa vozia tí, čo si želajú prezriet si prístav Kodane zblízka. A verte, je to skutočne neobyčajný prístav, azda jeden z najživ­ších na svete. Na tom si práve Dáni ne­obyčajne zakladajú. Možno, že práve preto ústia hlavné triedy k moru. Dokonca i krá­ľovský palác je vzdialený od hlučného prí­stavu len niekoľko krokov. Taktiež väčšina zastupiteľských úradov, bánk, obchodných komôr a burza, proste všetky úradovne, ktoré majú alebo by mohly mat niečo spo­ločného s prístavom alebo s ludmi, ktorí po mori prichádzajú do Dánska, sú pekne umiestené pri prístave, lemované malebný­mi a väčšinou vyprahlými parčíkmi. Len preto, že sú všetky tieto úradné a poloúradné budovy v tesnom susedstve s prístavom, možno sa tu stretnúť s pozo­ruhodnými obrazmi. Tak ako každý veľký prístav, tiež Kodaň má svoje námornícke krčmy a malé kaviarne. Tie nemožno vy­kládat v žiadnom sprievedco-vi mestom. Nájdete tu vôbec všilijaké miesta, ktoré už akosi patria k prístavom a ktorým platí prvá návšteva námorníkov. Neviem pove­dať, koľko takýchto miest má Kodaň, ale je isté, že práve tam, kde si kodanskí ob­ čania postavili prostý kríž na pamiatku padlých námorníkov a tam, kde stojí ma­ jestátny hotel d"Angleterre a niekoľko metrov dalej rovnako majestátna budova francúzskeho vyslanectva, končí počestná Kodaň a začína sa ona námornícka a vese­lá štvrt, ktorú poznajú námorníci pod me­nom Nyhavn. To znamená síce „Nový prístav“, ale v skutočnosti táto štvrt pa­mätá už este pekné desiatky rokov ■ a okrem toho taktiež pekný rad námorníc­kych bitiek. Je to iste tažko pochopiteľné, že v miestach, kde sa schádza vybraná medzinárodná spoločnosť, kde býva kráľ a prechádza sa vznešeným krokom kráľov­ská garda, začína sa štvrt nikdy nekončia­cich osudov a príbehov, ktoré sú uschované v policajných archívoch a v spomienkach tých mnohých námorníkov, ktorí brázdia každoročne takmer všetky moria sveta. Je radostnejšie do tváre Nyhavnu ne­pozerať. Je to radostnejšie tým skôr, ak ste uverili všetkému, čo pekného ste o dán­skej povahe počuli. Pozér at sa na more, jasajúce nespočetnými farbami, odleskmi * pohybom počas dňa a žiariace odrazom svetiel majákov za noci, previest sa kodaň­ským prístavom, postát pred krásnou „Nymfou' na Langelinií, to je jeden z najkrajších zážitkov za pobytu v ; dánskom hlavnom meste. To more, to nie je len obyčajné more, aké môžete uvidieť vo vše­tkých uhloch sveta, ku ktorému vedú vše­tky hradské a všetky koľajnice, toto more je more pracovtiých ľudí, usilovných, ve­selých a múdrych životom a skúsených o svojej práci. Ako by sa asi podivil niekto­rí Marseilan, keby uvidel ani v noci ne­utíchajúci ruch v kodanskom prístave, ako by sa obzeral za radmi lodí, ' z komínov ktorých sa ustavične dymí. Marseille má síce dvanást kilometrov dlhé nábrežie a jej prístav je dlhý a hlboký, ale hoci nepo­znám rozlohu prístavu v Kodani, domnie­vam sa, že tento zdanlivo maličký prístav takmer na najzápadnejšom cípe Európy, jt z europských prístavov skutočne jedným z najživších a najrušnejších. Ked sa to tak vezme, niet sa čomu sní divit. Ved Dáni sú na mori už temer dva tisíce rokov, vyznajú sa v ňom a poznajú, ako sa hovorí každý kameň. Preto sú ich prístavy dokonalé, preto vedia staval dobré lode a hoci ich aj nemôžu staval veľa a hlavne tie veľké musia kupovat v cudzím, vedia sa proste na more pozeral a taktiež sa na ňom pohybovat. Nielen kodanský prístav je dokonalý, ale aj všetky ostatné, koľko ich len Dáni majú, až k Frederiks­­havnu. Maličký Helsingor, rušný Aarhus, starostlivo vybratý a morskému príboju ukrytý Aalborg a Randers, Nyborg aj Fre­­derícia, Korsor a celý rad iných. A v kaž­dom z nich nájdete nespočetné množstvo lodí s posádkami najrozličnejších rečí a tvárí a hlavne veľké nákladné lode ame­rické, ktoré privážajú najviac raž a potra­viny. Nevidela som všetko to, čo sa na týchto priestorných lodiach vyváža do ce­lého sveta, ale_ poviem vám, že by som si ani neželala vidiel to množstvo masla a bravčového mäsa, ktoré denne prejde prí­stavom a uloží sa v útrobách lodí, ako by netrpezlivo čakajúcich na chvíľu, kedy zasa budú môct sa vydat na more a zápask s vlnami, tu i tam s nejakou pobíúdilcm mínou alebo so silným vetrom, ktorý je tu hádam celý rok, ale, ako sa mi vidí, niko­mu nevadí. A dánski námorníci? Myslím , že stí jedni z najlepších a najlušnejších na svete vôbec. Síce sa za vojny trochu pokazili, nakoľko sa im nechcelo slúžiť Nemcom, a zvykli si na lenivost, ale musím im ešte raz priznal, že sa na mori skvele vyznajú. Tak si len myslím, že keby sme' aj my v Československu mali svoje more, vedeli by sme to práve tak dobre ako Dáni. A to, že Dáni to vedia dobre, nemusím ani zdô­razňoval. Politické prázdniny skončené Schôdzka Národného frontu Cechov a Slovákov zaoberala sa ešte dňa 11. júla bezpečnostnou situáciou na Slo­vensku. Podľa komuniké poverila pre­študovaním predloženého materiálu paritnú komisiu NF, složenú zo zástup­cov všetkých strán NF. Táto komisia sa side 3. septembra a má preštudovať celý materiál, obsahujúce obvinenia proti DS. Demokratická strana pred­kladá podobný materiál proti KSS. Predsedníctvo Ústavného výboru malo 29. t. m. schôdzku, na ktorej predseda výboru post. Dr. John shrnul doterajšie výsledky práce subkomisie ústavného výboru a expertov, ktoré označil za veľmi plodnú a hodnotnú a rýchte a pohotové vykonanú. Vzhľa­dom k nastávajúcemu pracovnému ob­dobiu zdôraznil, že bude treba ďalej pracovať s najväčším urýchlením, prav­da, nie na úkor kvality. Pripravovaná ústava má byť v najkratšom čase pre* rokovaná po čiastkach v prvom čí taní pléna plénom ústavného výboru 1 po spracovaní všetkých pripomienoi podnetov expertov, memoránd a rezo lúcií, bude definitívne a vcelku prero kovaný návrh ústavy ústavným výbo rom v druhom čítaní. Generálny zpra vodajca poslanec prof. Dr. Procházki upozornil vzhľadom k svojej úlohe predložiť syntetický a úplný návrh, ž: je nutné, aby boly známe aj závíjzm stanoviská strán k riešeniu pomeru Ce chov a Slovákov. Z dôvodov technických a tiež preto že minister zásobovania V. Majer vrát sa so súčasných rokovaní v Zenev» neskoršie, bude svolaná prvá poprázd­ninová plenárna schôdzka ÜNS na štvr­tok 11. septembra. Na tejto schôdzka podá zprávu, ako sa už oznámilo, mi­nister zásobovania Majer e mmisfei pôdohospodárstva Duril.

Next