Národná Obroda, december 1947 (III/273-294)

1947-12-02 / nr. 273

Diuhf týždeň debaty _ o rozpočte CH (Praha) Druhý týždeň debaty o st. rozpočte n<i •ok 1948 v parlamente začal rokovaním o Violách a kultúre. Zpravodajca o tejto ka­pitole posl. Jeleň povedal, že po úporných rokovaniach bol predložený rozpočet po­vereníctva vo výške z miliardy 700 nul. Kčs, teda v sume podstatne nižšej, než aká by zodpovedalo naliehavým potrebám škol ským na Slovensku, Nebude dost peňazí na mimoriadne služobné výkony v osvete, na slovenské divadlá, na výtvarné umenie, ktoré hrozí zhynut, ak sa ho nepodarí za­hynut nejakou podporou. Týmto problémom sa zapodieval aj povereník školstva a ná­rodnej osvety Laco Novomeský, b'or ý vy­hlásil, že školská situácia na Slovensku pokiaľ ide o umiestenie, je kritická, ba n:e kde je na rozhraní katastrofy. Interpelačňý deň, ktorý bol v utorok, zdržal prácu roz­počtového výboru, ktorý potom zasadal nepretržite vyše 30 hodín, počas ktorej doby sa vystriedaly desiatky poslancov, kritizujúcich stále z nových a nových aspek­tov finančné hospodárenie štátu. Prirodzene, pri rokovaniach o kapitole ministerstva in­formácií a ministerstva pôdohospodárstva nastúpily tradične do debaty ostrejšie tóny ktoré vyplývajú o prvom prípade z pohnú­tok najmä osobných a strannícko-politic­­kých, v druhom prípade sú to následky neskončeného politického boja o hlasy vi­dieka, Ked po druhej hodine nočnej so stredy na štvrtok sa začalo hovořit o mi­nisterstve informácií, vyrukovaly hned ná­mietky proti činnosti tohto rezortu. Vyčíta sa zlé hospodárenie vo filme, stranníckost rozhlasu a zpravodajstva, nákladné cest v do cudziny atd. Ako obvykle, aj tentoraz sa hovorilo o nepotrebnosti tohto rezortu. Novšieho dáta je spor Sokolov s minis te­stvöm o kiná. Poslanec Sosnar-Jura pove­dal, že rozhlasu nemožno vyčítat tendenciu, lebo aj Smetane bol tendenčný, ináč by nebol velký umelec, lebo každé umenie je tendenčné. Na všetky výčitky odpovedal v doslove sám minister informácií V, Ko pecký, ktorý obhajoval potřebnost svojho rezortu a zmienil sa o jeho záslužnej čin­nosti. Povedal tiež, že už zvýšil ponuku na odškodnenie ČOS za sokolské kiná na 40 až 4 p mil. Kčs. Ku koncu svojho p-e javu označil útoky na ministerstvo informá­cií za útoky na pozície pokroku a vyhlásil na adresu kritikov: ,,Treba, aby ste boli demokratmi do tej miery, že by ste sniesti myšlienku, že komunisti sú vo vláde... Má­me 9 ministerských kresiel a ak voláte ne­ustále . g,zrušit, zrušiť' uisťujem t fis, že komunistických ministrov nebude ubúdal, • ale pribúdat.u Pri rokovaní o kapitole min. pôdohospo­dárstva kritizoval posl, Tomášek (L) novú rolníčku politiku min. Ďuriša. Posl. Novak (NS) a posl. Štambachr (L) navrhli, aby sa rozparcelovali štátne velkostatky, ktoré hospodária pasívne, medzi drobný lud, kto­rý túži po pôde. Posl. Sutr (KSČ) odmietol kritiky *predrečníkov s tým, že sa dostali do úlohy nevraživej svokry, ktorej do stat­ku prišla chudobná nevesta. Rozpočet min. zahraničného obchodu prerokovali skôr, než bol pôvodne zarade­ný, lebo v piatok odletel minister doc, Dr. Ripka do Moskvy, kde má podpísal novú obchodnú smluvu. Pred odletom povedal V parlamente: „Hovorí sa niekedy, že ozbrojená vojna nehrozí, ale hospodárska vojna, že už vypukla a že je v plnom pru­de. Aj ked je tento výrok prehnaný, má v sebe predsa dost pravdy. Ak chceme dnešný stav nazval hospodárskou vojnou je zahraničný obchod jej bojištom. Ťažba a vývoz nášho uhlia, vývozné prebytky nášho hutníckeho a tažkého priemyslu, naše stroje, náš cukor, chmel, sklo, dobrá vola našich rolníkov odovzdával obilie, lo sú dnes naše pevnostné línie, na ktorých há­­jtme samostatnost republiky nielen v hospo­dárskom ale aj v politickom slova smysle “ Debaty, o preliminári min. priemyslu sa «I zúčastnil nový minister Ing. Jankovcová, Prítomný bol tiež nový povereník prie­myslu a obchodu Dr. Soltész, ktorý nazna­čil zásady, ktorými sa chce riadil pri spra­vovaní Svojho rezortu. Prvoradou úlohou je znárodnený priemysel. Prvá etapa orga nizačných zákonov bola už vykonaná. Te­raz pôjde o vnútorné upevnenie, o vyrie­šenie financovania, rentability a vnútornej Organizácie znárodneného priemyslu. Charakteristické pre úroveň debaty sú slová predsedu rozpočtového výboru posl. Zibrína, ktorý povedal, že „ani jeden rok nebol rozpočet prejednávaný s takou sta­­rostlivostoii a nezúčastnilo sa debaty tolko rečníkov ako je tomu dnes. Už dnes má ne fredebatovaných viacej hodín ako vlani činil celý rozpočet." Vidno, koľkú námahu (rm) Bratislava. — Aktivita Sväzu slovenských žien, ktorú bolo pozorovať v pominulých týždňoch, prejavila sa znova na celoslovenskom sjazde SŠŽ v Bratislave v dňoch 29. a 30. t. m. Uvedomenie delegátok, vysoká úroveň diskusie i pokrokové usnesenia dávajú oprávnenie k oča­kávaniu, že táto dôležitá organizácia zaujme v našom verejnom živote po­stavenie primerané jej zodpovedným úlohám. V predvečer sjazdu, v sobotu 29. t. m. bolo valné shromaždenie, ktoré viedla podpredsedkyňa Dr. Hušková, miesto ochorelej predsedkyne. Po re­ferátoch ústr. a odbočiek zvolily to­to predsedníctvo: preds.: F. Hrušov­ská, podpr.i Dr. J. Hušková, E. Bach­ratá, E. Murgašová a A. Rušfaková, Ústredná tajomníčka: A. Záturecká a tajomníčky: M. Strnadova, E. Púllová a A. Ševčíkové. Na valnom shromáždění, ktoré bolo v bratislavskom grémiu, sa zú­častnilo vyše 280 delegátok. Po recitácii R. Porubskej prehovoril povereník Laco Novomeský, ktorý prízvukoval, že rovnoprávnosť žien v našej ľudovodemokratickej ČSR je faktom, ktorý musíme však v živote do dôsledkov uplatňovať. V závere prisľúbil plnú spoluprácu svojho re­zortu so SSŽ. O problémoch, ktoré vznikly v po­slednom čase na podklade zrovno­právnenia pracujúcich žien, prehovo­ril povereník soc. starostlivosti Dr. Ján Púll. Rečník zdôraznil, že sú to práve ženské spolky, a medzi nimi SSŽ zastáva vedúce miesto, ktoré sú najúspešnejšími spolupracovníkmi uskutočňovaní výdobytkov novej so­v ciálnej politiky. Dotkol sa kritického stavu, ktorý prinesie nastávajúca zima a zdôraznil, že na ťažkosti v zásobo­vaní nesmú doplatiť deti a mládež svojím zdravím. Spomenul darčekovú akciu Povereníctva soc. starostlivosti Vianoce deťom, v ktorej má 100.000 detí dostať darčeky v cene asi 40 mi­liónov Kčs. Povereník Dr. Púll hovoril ďalej o zrovnoprávnení v mzdách. Musíme umožniť ženám odborné, vzdelanie a musíme ich oslobodiť od starostí, spojených s domácnosťou, stavbou nových opatrovní a detských útulkov a modernizáciou domácnosti a hospodárstiev. Po prečítaní listu predsedníctva SNR prehovorili zástupcovia jedno­tlivých inštitúcií. Prejav taj. Slovanské­ho výboru v Moskve kpt. Šmeralovej, vyvolal búrlivé prejavy súhlasu. Po prívetoch hostí bola diskusia, ktorá sa niesla v znamení snahy slo­venskej ženy prispieť drobnou prácou výstavbe. Konkrétne návrhy na zlepšenie zásobovania, na nápravu sociálnych pomerov a návrhy organi­začné shrnuly do rezolúcie, v ktorej sa hovorí: SSŽ vyhlasuje opätovne, že všetky svoje sily dáva do služieb národa, že jeho hlavnou pracovnou smernicou bude i naďalej slúžiť širokým vrstvám pracujúceho človeka. Chceme pre­hlbovať a utužovať slovanskú vzájom­nosť. Ako členky MFDŽ chceme pra­covať v jej intenciách za uskutočnenie trvalého mieru pokojnej spolupráce národov a stavať sa rozhodne oproti všetkým vplyvom, ktoré by chcely na­rušiť mier. Žiadame, aby podobná úprava ako v distribúcii textilu bola urobená aj v distribúcii potravín, najmä, aby bol odstránený škodlivý a zbytočne zdra­žujúci veľkoobchod a aby bola zaru­čená spravodlivá distribúcia všetkých obhospodárovaných potravných člán­kov, Žiadame, aby boly probraté zá­stupkyne SSŽ do ústredne distribuč­nej komisie, ako i okresných a miest­nych distribučných, poťažne zásobo­vacích komisií, aby bolo dodržované vyvesovanie cenníkov a informácií o prídeloch. Žiadame, aby boli šmelinári prísnejšie trestaní, aby boli posielaní na ťažké nútené práce a v prípadoch, kde ohrozujú výživu kojencov, žiadame, aby boli potrestaní doživotným žalá­rom. Žiadame, aby v okresných mes­tách boly zriadené výdojné hospo­dárstva, ktoré by zásobovaly deti po­trebným mliekom. Žiadame, aby boly urobené všetky opatrenia, ktoré za­bezpečia tehotným matkám včasné obstaranie potrebných detských 'vý­­bavičiek. Žiadame, aby sieť mater­ských školiek a jasieľ bola po celom Slovensku podstatne rozšírená, a žia­dame, aby bola vyriešená otázka cez­­denných detských útulkov. Sväz žien splňuje stanovené úlohy QpBlovenský sjazd Sväz u slovenských žien potvrdil postupné upevňovanie tejto organizácie a potrebu ďalšej práce v ženskom hnutí 2 NÁRODNÁ OBRODA 2. decembra 1947. Londýn: Zauiímavé to ešte len bude (Dokončenie s 1. strany.) či otázka nemeckej vlády, alebo návrh mierovej smluvy, Molotov vyslovil ná zor, že najprv by sa mala utvoriť ne, mecká vláda. Podľa Bevinovho plánu by sa mala utvoriť primeraná nemecká vláda, s ktorou by sa mohli poradiť, ktorá by podpísala mierovú smluvu. Marshall naproti tomu tvrdil, že najna. liehavejšou otázkou je smluva. pričom podotkol, že ani smluva, ani vláda ne. malý by byť na sebe vzájomne závislý, mi. Aj podľa Bidaulta má sa preroko vať najprv otázka mierovej smluvy. V tejto súvislosti možno sa dotknúť aj postavenia francúzskeho delegáta Bi_ daulta na londýnskej konferencii. Tráp. nosť Bidaultovho postavenia neilustruje nič tak dokonale, ako to, že Bidault pre­­javil už minulý týždeň temer pokoru, júci sklon vzdať sa všetkých svojich návrhov, o uplatnenie ktorých sa fran. cúzska delegácia zasadzovala ešte pri rozpravách zástupcov ministrov zahra­ničia. Aká ťažoba musí doliehať na po. litiku Francúzska, ak jeho zástupca celkom kľudne prikývne i v otázke Po. rúrla v duchu anglo-amerického výkla. du, hoci tento výklad znamená svrcho. vané ohroženie francúzskej bezpečnosti a podmienenú existenciu celého jeho národného hospodárstva. si dali poslanci, aby matériu preštudovali a aby si zistili niektoré skutočnosti. P.ič profesora nár. hospodárstva na hrnenske) univerzite posl. Dr. Chytila vo všeobecnej rozprave bola katedrová prednáška, k t o-ú by mohol predniesg hoci na medzinárod­nom sjazde národohospodárskych teoreti­kov. Avšak čo z toho všetkého? T ak ako vlani aj tohto roku po všemožných ' ritikárh vyhlásia poslanci nakoniec, že budú pre tú­­ktorú kapitolu rozpočtu hlasovat. Prečo? Lebo poslanecké kluby všetkých st'án sa nsnkslyt že nebudú v rozpočte nič škrtat• Z Palestíny vznikajú dva štáty Britské vojská majú najneskoršie do 7 mesiacov odtiahnuf (r) Bratislava — Valné shro. maždenie OSN schválilo a definitívnou platnosťou návrh na rozdvojenie Pales, tiny. Hlasovanie vyznelo v pomere 33:13, pričom sa 10 delegátov zdržalo hlasovania. Čs. delegát hlasoval za roz­delenie, Palestína sa podľa toho rozdelí na dva nezávislé štáty: židovský a arabský, kým Jeruzalem stane sa me. dzinárodným mestom, Britovia by mali odísť z Palestíny do 1. augusta 1948 a správu krajiny mala by potom prevziať dočasne 5_členná komisia OSN, ktorá uskutočni územné rozdelenie Palestíny v arabský a židovský štát. Oficiálne majú obidva štáty obdržať nezávislosť 1. októbra 1948. V poslednej chvíli pred hlasovaním arabské delegácie sa pokú­sily navrhnúť utvorenie federovaného palestínskeho štátu so židovským a arabským zákonodarstvom. Zástupcovia USA i SSSR neschválili tento návrh. Po hlasovaní mali prejavy vedúci niekto, rých arabských delegácii, ktorí vyhlá. šili, že necítia sa byť rozhodnutím via­­zaní. V židovských kruhoch celého sve. ta prejavuje sa veľká radosť nad tým. to rozhodnutím Podľa ČTK na židov, skej radnici v Prahe siáli sa pražskí židia, aby slávnostne manifestovali svo. ju vďaku čs. vláde a čs. ľudu z príle. žltosti usnesenia OSN vo veci Palestí­ny. Z manifestácie poslali pozdravné telegramy prezidentovi Republiky, pred. sedovi vlády, predsédovi ÜNS J. Davi_ dovi a vládam USA a SSSR. Zodpovednosť veliteľov za výčiny RD (Dokončenie s x. strany.) (zm) V procese s Čatlošom a spol. v pondelok bol vypočutý ako svedok univ. prof. Dr. I. Karvaš, ktorý vypo­vedal v prospech obžalovaného. Sve­dok z poverenia Dr. Husáka hovoril s Čatlošom o tom, čo by bolo treba zariadiť, aby bratislavská posádka v prípade nemeckého obsadenia ne­bola prekvapená v kasárňach. Došlo k dohode, výsledkom ktorej bolo, že bratislavská posádka v plnej pohoto­vosti bojovej sa vybrala na nočné cvičenie. Toto opatrenie, ako sa vy­jadril svedok, bolo urobené s Čatlo­­šovej strany s protinemeckým zame­raním. Čatloš vtedy svedkovi povedal i to, že sa snažil nadviazať styky s maršalom Konevom a hľadal tiež styky pre boj proti Nemcom na Slo­vensku. Po sprisahaní svedka bol vy­počutý ako svedok povereník Dr. Martin Josko a to na okolnosť, čo mu je známa o menovaní veliteľa odboja východoslovenskej armády. Svedok udal, že činitelia odboja sverili Talskému predbežnú úlohu, podľa ktorej mal sklbiť a sjednotit názorové rôznorodé složky armády a tak ju pripraviť pre nastávajúci boj proti Nemcom. Po mesiaci sa s ním svedok opäť stretol a spýtal sa Tal­­ského, či a ako splnil sverenú úlohu. Talský mu odpovedal, že sa mu to ne­podarilo. Talský po rozkaze od gen. Goliána, aby sa ujal velenia na vý­chode, nespravil tak, a namiesto toho aby ostal na svojom veliteľskom mie­ste, zdrhol do SSSR. Podľa výpovedi svedka, keby bol obžalovaný Talský po tomto čine prišiel do Banskej By strice, boli by ho likvidovali, lebo tak sa vtedy na ného dívali. (mr) Ako ďalší svedok vypovedal v procese s obžalovaným gen. Čatlo­šom a spol. gen. Kuna, ktorý o otáz­ke odosielania nevedel níč podstat­ného. Obhajoba položila nato otázku obžalovanému gen. Čatlošovi, aké opatrenia urobil, aby sa tomuto za­bránilo, Gen. Čatloš: Keď to veliteľ divízie trpel, nemohol som nič iného robiť, ako čakať na likvidovanie tejto záležitosti. V dôsledku toho ustanovil som osobitné kontrolné divízie v Pre­šove v Čadci, ktoré prísne kontrolo­valy vojakov, vracajúcich sa z východ­ného frontu. Posledným svedkom na predpolu­dňajšom pojednávaní bol Ján Dubov­ský, ktorý bol s RD na východnom fronte ako pobočník gen. Turanca. Na otázku predsedu súdu, či nevie o tom, že sa posielaly na Slovensko čajov­níky, náušnice, fotografické aparáty, koberce a iné cennosti, svedok odpo­vedal, že nevie. Uviedol len, že si vojaci niektoré cennosti vymieňali za vojenský proviant. Nevedel ani udať, či posielal niečo domov gen. Tura­­nec. V závere pojednávania dostal ešte slovo obžalovaný gen. Turanec, ktorý na zmienku predsedu súdu o poprave v Roštové odpovedal, že svo­­lenie musel dať na nátlak nemeckej misie, Dodal, že potom požiadal o svoje odvolanie z východného frontu pre chorobu. Železnica Strážske—Prešov odovzdaná verejnosti (rk) Bratislava — V nedeľu bola slávnostne otvorená traf Strážske— Prešov v celej . svojej dĺžke, ktorú zničili Nemci pred troma rokmi pri svojom ústupe pred sovietskou armá­dou. Na otvorení Sa zúčastnil mini­ster dopravy Dr. 1. Pietor, povereník dopravy K, Bezek, riaditelia želez­ničných riaditeľstiev a predstavite­lia verejného a poliťokého života z východného Slovenska. Počatie na Slovenska Pravdepodobné počasie v utorok: Na juhu pribúdanie oblačnosti so srážkami. Ranné teploty okolo bodu mrazu, poludňajšie teploty medzi 6—8 stupňov, mierny juhovýchodný vietor. Priemyselná stavebná spol s r. a, v Bratislava. Mays* >ova & tal 774)1 prevádza detky druhy prác pozemných inžinierskych a ipac'álna prie myselných 250 Možno prekladať m ďarských farárov? (Dokonce de s 1. strany.) farár, riadny duchovný správca farno­sti, má byť obyčajne stály, inamovi­­bilný, ale že táto jeho stálosť, ina­­movibilnosť nie je a nemôže byť taká absolútna, že by ho v prípade potre­ay * jeno amceíainy ufaniifj alebo '*lý ordinár na základe dostatočných dô­vodov nemohol z farnosti odstrániť. 3e to výslovný predpis, ktorý tu dáva biskupom nielen veľkú moc voči ich farárom, ale ich robí aj zodpovedný­mi za to, keď v prípade potreby po­nechajú tohto tzv. inamovibilného fa­rára v jeho farnosti, a tak zapríčinia škodu nielen veriacim tej farnosti, ale i cirkvi vôbec. No, v spomenutom kódexe kano­nického práva nachádzame aj iný ká­non, a to 2147, ktorý nariaďuje, že aj inamovibilného farára možno z jeho farnosti odstrániť z toho dôvodu, kto» rý jeho účinkovanie, aj bez jeho ťaž. kej viny, robí vo farnosti škodilvým alebo bezúspěšným. Ako príklad ta­kéhoto dôvodu sa uvádza nenávisť, hnev ľudu, hoci by táto nenávisť bola nespravodlivá a nie všeobecná, keď je ona taká, že osožné účinkovanie farára prekáža a predvída sa, že ona krátkom čase neprestane. Tento predpis výslovne dáva našim bisku­pom moc, ba Im aj nariaďuje, aby to maďarské kňazstvo, ktoré na naše územie bolo dosadené v čase jeho maďarskej okupácie a vôbec to kňaz­stvo, ktoré je na škodu slovenskému veriacemu ľudu, čo najskôr popre­kladali, prípadne odstránili. Nie Je mysliteľné, aby biskupské úrady úmy­selne dovolávaly poškodzovať i vlast­né cirkevné záujmy tým, že v týchto našich južných farnostiach aj naďalej trvale by ponechaly maďarské kňaz. stvo. Máme k tomu slová aj čisto politického, národného a štátneho ohľadu. Ponechanie maďarského kňazstva na tomto nebezpečnom úze. ml má azda znamenať, že príslušné cirkevné vrchnosti nepovažujú terajší stav tohto územia za definitívny?! A z národného ohľadu oprávnene možno očakávať od slovenských r.-k. bisku. pov a Iných ordinárov, aby aspoň ne. prekážáll našim národným záujmom, keď ich už nechceli podporovaťl Možno, že naše r.-k. cikrevné úrady na Slovensku od r. 1945 ešte nesta. čily túto pre nás ináč životne záuj­mu vec dostatočne usporiadať, a to aj pre iné cirkevné rozhárané porne, ry na Slovensku. Lež čokoľvek by bo­lo s týmito inými cirkevnými pomermi na Slovensku, ide tu o neodkladnú vec a nech ktokoľvek spravuje naše katolícke diecézy na Slovensku, či riadni diecezálni biskupi, či apošt. administrátori, kapitulskí vikári a vô. bec ktokoľvek, týchto maďarských fa­rárov z južného Slovenska čo najskôr aspoň vo väčšine, musia z ich miest poprekladať. Tokto robili v Maďarsku po 2. novembri 1938 s našimi sloven, skýmf farármi a vôbec so všetkými kňazmi hneď a bez všetkej výzvy so strany štátu. Čo tam kruto a nemilo­srdne robili vtedy s našimi slovenský, mi kňazmi a povzbavovali náš sloven­ský ľud jeho vlastného slovenského kňazstva, to my tu teraz nechceme robiť a ani nerobíme. Tu ide o to, že na južnom Slovensku náš slovenský ľud, ktorý tam bol a ktorý tam pri. chádza, nemôže mať maďarských kňa­zov, ktorí nemôžu byť jeho priateľmi, aie musí dostať svoje slovenské kňazstvo. Cirkev a jej. zákonník takúto vý. hovorku nepripúšťa. Byť biskupom alebo vôbec ordinárom znamená veľ­kú zodpovednosť nielen onroti cirkvi, ale aj oproti národu a štátu. Smrť? v kuchyni (In) Bratislava — V kuehji reštaurácie ,,Slovan“ na Hviezdoslav vom námestí došlo v pondelok predp ludntm okolo 10. hod. k tragickému r štastiu. Kuchár E. Kelle chcel otoi chybným vypínačom a elektrický pri ktorého silu zvýšila mokrá kamen dlážka a železné podkovy na éižmá neštastrika, Kelleho skoro ihneď usn til. Kým mohla prísť pomoc, Kelle sl nal. Je to ďalší prípad keď nielen r opatrnosť, ale hlavne n?- - “dr-mití , stála ľudský život.

Next