Národná Obroda, január 1948 (IV/1-25)

1948-01-01 / nr. 1

vanie dobrého mena v celku dobrých or­gánov Nďiocinej bezpečnosti, stojacich dnes chvála Bohu na žiaducej výške, ani na naše dobré meno ako na. oda a štátu za hranicami a nebratí sa kr.ticky, t. j. nebola preskúmaná objektivita ani tzv. dôkazov tohto obvinenia. Stačilo tu nakoľko zápisníc spísaných po väčšine na priame hovory a nalieha­nie s osobami obvinenými z velezrady, aby sa súdiiy a odsúd.ly orgány štátne, orgány s ktorými stojí a pedá bezpeč­nosť štátu. Vec a obvinenie patr.ace do pôsobnosti administratívy a správneho pokračovania stala sa shora uvedeným pokračovaním otázkou politickou a tak sa bude na ňu aj reagovať. To znamená, že tu bola daná možnosť, aby aj druhá strana, nateraz strana obvinená použila materiálu potrebného druhu aj podobné­ho pôvodu, čerpajúceho z výpovedí osôb obvinených z protištátneho sprisa­hania, skompromitujúceho celý rad osôb strany druhej. Ani tu nejde viac než o výpovede obvinených, podľa čcise by bolo možné súdiť, že väčšina výpovedi, ktorými sa vysoko a vyšš'e postavené osoby zaťahujú do viny, práve tak ako výpovede v týraní majú slúžiť účelom alibizmu a poľahčujúcich okolností pre obvineného. Tieto obvinenia, ako nepre­verené a bez objektívnych dôkazov bolo treba najskôr čo do pravdivosti a hod­novernosti riadne preveriť a len potom použiť. Kam však môže viesť a povedie vzájomné škandalizovanie politických od­porcov rozličnými neoverenými a neob­jektívnymi dôkazmi, zápisnicami a lista­mi, myslím, že nie je treba arrf zvlášť rozvádzať. Budeme tu na Slovensku za chvíľku stáť pred očami medzinárodnej verejnosti, ako národ vrahov, sprisahan­cov, šmelinárov a sám Boh vie ešte ako. A doma bude znova rozkroj vzájomné osočovanie sa, nenávisť, nevraživosť, de­monštrácie a štrajky, namiesto občanom, ľudu, národu a štátu prospešnej a užitoč­nej prce a spolupráce tak dlho, kým niekoho silnejšieho, kto na tomto území má a musí mať svoj záujem, tento stav neprestane baviť a neporobí nám tu po­riadky sám. Ideme ako vidieť z tejto krátkej úvahy do roku budúceho, do roku volieb s veľ­mi zlou perspektívou, pokiaľ ide o vý­voj našej vnútropolitickej situácie a ne­ostáva nám než «Vrfaí, že azda nakoniec predsa len ivriazí aj u nás, na Slovensku Z v našom vnútropolitickom živote roz­vaha a múdrosť diktovaná láskou k náš­mu ľudu, národu, k našej zemi a našej Republike. $a*futuecia»M Y LADY* 3«9 Bratislava, Rybárska br. 6 Distribúcia textilu v novom roku (ZAS) Praha. — V utorok 30. t. m. informoval minister vnútorného ob­chodu Dr. A. Čepička novinárov o nových opatreniach, zaručujúcich spravodlivú distribúciu textilného to­varu. V budúcom roku, odhadujeme výrobu nášho textilného priemyslu na 20 miliárd korún. Kvóia pre vnútorný trh je stanovená minimálne v hodnote 14 miliárd korún, ale pravdepodobne dosiahne výroba väčšej výšky, takže vnútorný trh bude zásobený ešie lepšie. Odhaduje sa, že šmelina v r. 1947 pohltila tovar za plných 5 mi­liárd korún. Po doterajších skúseno­stiach má byf nový rozdeľovači sy­stém vybudovaný tak, aby zaručil pra­videlné zásobovanie maloobchodu i konzumentov. Kvóta 6 a pol miliárd predstavujúca dovoz surovín pre tex­tilný priemysel 1948 je minimum, kto­ré bude pravdepodobne prekročené, lebo sú v prúde ďalšie rokovania o dovoz surovín. Otázka dovozu suro­vín je veľmi uľahčená stupňovaným dovozom textilných surovín z SSSR, pričom ide o dovoz, ktorý nemusí byf vyrovnaný zlatom a dolármi. Vyrov­náva sa clearingom, ktorý predstavuje vyšší stupeň obchodného spojenia. Frank a devalvácia (AFP) Paríž — Niektoré cudzie tlačo­vé kancelárie rózširily zprávu, že fran­cúzska vláda uskutoční v najbližšom ča­se devalváciu francúzskeho franku. Hoci túto zprávu nevyvrátily úradne, hovorí sa na smerodajných miestach, že k deval­vácii francúzskeho franku nedôjde, pro­­tože úmluvy bretton-woodské to nedo voľujú. N ť RODNÁ OBRODA NOYŸ ROK 1948. BILANCIA A PROGRAM (Dokončenie s 1. sírany,) tav, ktoré přijaly účasť v tejto ustano­vizni závisí, či tento chybný krok osta­ne bez následkov pre SN — alebo nie. Trumanova doktrína a Marshaflcv plán — odhliadnuc od Iných dôsled­kov a implikácii — obídením SN a ich ustanovizní, iste nepřispěly k utuženiu ich autority. « & « Y našich medi Frŕťŕ'r o d n ý c h stykoch rok 1947 prinjesoi, okrem už spomínaných nových (sť|h$v me­dzi nami a Poľskom, prehlbovanie na­šich nielen obchodných ale plánova­ne hospodárskych stykov s Bulhar­skom, Juhosláviou a nakoniec so So­vietskym sväzem. Máme teda so vše­tkými slovanskými štátmi ebehedne­­hespedárske dohody nového typu, ktoré boly umožnené plánovaným hospodárstvom a ktoré zase u nás plá­novanie robia možným. Naše kultúrne vzťahy sme v roku 1947 regularize valí, prípadne dali im možnosť širšieho rozvitia pod­písaním kultúrnych dohôd s Belgic­kom, Veľkou Britániou, Poľskom, Ju­hosláviou, Bulharskom a Rumunskom. Naša neúčasť na MarshaI- lovom pláne zatiaľ nijako neovplyv­nila naše doterajšie obchodné, finanč­ná či akékoľvek iné styky so štátmi, ktoré sa ho účasfnia. Sjednáváme s ni­mi ako doteraz a tak ako to aj robíme $ našimi spojencami, obchodné či iné dohody na podklade bilaterál­nom. Piati to aj vo vzťahu k USA, ktoré však už dávno pred Marshallo­­vým plánom (za parížskej konferen­cie) osobným a politickým rozhodnutím vtedajšieho ministra za­hraničia Byrnesa zrušily nám už daný úver a zastavily jednanie o ďalš'ch. Môžeme teda uzavrieť túto krátku kapitolu nedávnej minulosti konštato­vaním, že napriek medzinárodnému napätiu v našich medzištát­nych vzťahoch nielen že nenastalo zhoršenia, ale v pomere k mnohým štátom prehĺbenie a rozšírenie týchto vzťahov. Krok čílskej vlády, ktorým prerušila diplomatické stykv * nami — nemá totižto nič spoločného ani len so stykmi tohto štátu s nami. Rozsah tejto novinárskej úvahy ne­dovoľuje, aby som sa zapodieval, čo i len heslovitá, rekapituláciou nášho vnútroštátneho vývoja za posledný rok. Urobia to pri tejto príležitosti ak­iste ini autori. Yýhľady do roku 1948 Som ďaleko od toho, aby som sa púšťa! do predpovedi, že tak ako tro­cha optimistické výhľady na začiatku roku 1947 sa zakalily a začíname tento rok s opatrným pesimizmom — tak zase tentoraz rok 1948 môže skončiť dobre. Nevidím — aspoň nie do ken­­.<ca roku 1948 — možnosť vzniku dô­vodov, ktoré by viedly k úvahám o petrebe zmeny doterajšej politické} línie ako ju uplatňovaly USA ako na zasadaní SN, tak aj Rady zahraničných ministrov. Na druhej strane to však ne­znamená, že by došlo k ďalšiemu zhoršeniu, alebo dokonca ku katastro­fálnemu vývoju. Pravda, jednomyseľná a manifestač­ná rezolúcia valného shromaždsnľa SN z r. 1946 o sníženi zbrojenia a zá­kaze afcmíckých zbraní — ra posled­nom zasadaní nebefa ani len spome­nutá! Avšak diskusia o sovietskej re­zolúcii proti vojnovým štváčom, ba I zmienená odhlasovaná rezolúcia iste přispěly k vyčisteniu ovzdu­šia a k opadu vlny vojnovej hysterie. Celá svetová verejná mienka mala príležitosť si uvedomiť, že sily mieru a ich vôľa mier udržať sú také, že vojna nebude. Pravda, najvyššia ustanovizeň sveto­vého mieru a spolupráce — Spojené národy — nesplnily ešte naše očaká­vanie. Ale zase —- okoľko väčšie by bolo napätie, nebyť SNI Spojených národov musia Zasadania odrážať vzťahy a situáciu, aká vládne medzi ich jednotlivými členmi, zlepšovaním týchto vzťahov bude stúpať I pracov­ná schopnosť SN. Tak ako v minulom roku, ani v naj­bližšej budúcnosti niet príčin predpo­kladať, že by trvajúce medzinárodné napätie mohlo nejako zvlášť nepriaz­nlvo ovplyvniť naše medzištátne vzťahy k určitej grupe štátov. Naše vzťahy k štátom spojeneckým, ako aj k štátom, s ktorými v priebehu roku 1948 mienime uzavrieť spojenec­ká smiuvy, budú ďalej rozširované a prehlbované. Môžeme prsto s ctobrým svedomím predpovedať, že súčasná medzinárod­ná situácia nebude v roku 1946 nijako rušivo pôsobiť na ďalšie rozvíjanie a plnenie nášho plánu vnútornej vý­stavby a prestavby. Rok 1943 stavia pred nás tiež nalie­havý problém doriešiť otázku maďar­skej menšiny u nás (ako aj otázku náš­ho pomeru k Maďarsku vôbec), skon­čiť presídlenie Slovákov z Maďarska a vytvoriť solídny základ pre presile­nie juhoslovanských Slovákov k nám. Novoročné želanie Slovensku! Slovensko prešlo minulého roku očistnou a skoro by som povedal n e­­zastúženou krízou, ktorá tak kon­trastuje s jeho slávnou nedávnou mi­nulosťou, symbolizovanou Slovenským národným povstaním — I jeho pracov­ným a budovateľským výkonom v prí­tomnosti. A!e pretože si Slovensko túto krízu nezaslúžilo, má o toľko via­cej práva a povinnosti brať na zedp^ vednosf všetkých t/ch, čo priamo alebo nepriamo napomohli tomu, aby pomerne tenká vrstva sabotérov a efesperátov mohla v takej vážnej for­me rozvinúť svoju podkopmi prácu. Slov. pracujúci ľud pochopil, aké radostné a tvcrčše perspektívy mu otvorila naša nová Republika. Je na­čase, aby to pccbcpšía i celá slo­venská inteligencia a študujúca mlá­dež, aby sa v záujme sicv. náro­da, Republiky — ale I v záujme svo­jom vlastnom — zbavila a očistila cd rozvratného negativizmu, aby nezostala na pofi tverčej Iniciatívy za inteligen­ciou a mládežou ostatných slovan­ských národoví Nech rok 1948 prinesie Slovensku spokojnosť, radostnú prácu a ďalšie plnenie jeho túžob v jednotnej a pro­sperujúcej Československej republike! Pohon proti Ľudovému denníku v USA Kam to speje americká demokracia? — Uverejňovať zprávy TASS a Tanjug je profiamerická činnosf Statočná obrana redaktorov a čítate.ov LD a Pravdy (rl) Bratislava — V rámci protikomuni­stickej hysterii došlo v poslednom čase v p-.ttsburgu- aj na pohon proti sloven­skej pokrokovej tlači najmä Ľudovému denníku. Tamojší anglický denník Pitt­sburgh—Press napadol totiž Ľudový den­ník a žiadal zäviésf vyšetrovanie proti redaktorom a postaviť ich pred súd ako komunistov pre protiamerickú činnosť. Napísal ďalej, že sa Ľudový denník a týždenník Pravda posielajú čitateľom za­darmo, že vyvíjajú Amerike nepr.aielsku propagandu, uveiejhujcú zprávy Tcnjugu a laèsu a obvinil dokonca obidva spo­mínané časopisy, že sa tiacia poavojne, totiž že na postu sa podávam cís.a no­vín nezávadné, t. j. bez zpráv Tanjugu a fassu, zabaľ čo inak sa rozos.eiajú vý­tlačky s komunistickou propagandou. V mene redaktorov Ľudového denníka a Pravdy poslal Calvin Brook Pitlsburgh- Pressu te.egiam, v ktorom sa konštatuje, že Ľudový denník a Pravda podávajú proti pôvodcovi článku Robertovi Tay.o­­rovi, redaktorovi Leechovi a majiteľovi Hoowardovi žalobu, keďže tu ide o lživé obvinenie, ktoré môže spomínané časo­pisy aj finančne ohroziť. Ďalej telegram rozhorčene pokračuje: „Nedovolíme vám robiť vyhlásenia a insinuéčíe, v ktorých špiníte nás a našich ťažko pracujúcich čitateľov, baníkov/oceliarskych robotní­kov a farmárov, všetko to dobrých Ame­ričanov a označovať ich, ako agentov cudzích vlád a nepriateľov amerického ľudu, ktorí konšpirujú svrhnúť americkú demokratickú dedovizeň. Vaše články a vyhlásenia útočiace proti slovanského' pôvodu sledujú Američanom ten istý vzor ako židožrútstvo, robotníkožrútstvo a červenožrútstvo Geobbelsa a Strieche­­ra. Nenávidíte každého človeka, ktorý mysif svojou vlastnou hlavou, ktorý verí | v demokraciu a rovnosť všetkých ľudí a ! ktorý bojuje za pokrokové a sociálne t zákonodarstvo. Neľakáme sa vás a ne- ; dovolíme vám viac beztrestne pokračo­vať v tejto červenožrútskej hystérii, kto- ! rá zapácha psychózou požiaru ríšskeho snemu v roku 1933. Veríme v spravodli- , vé posudky amerického ľudu. Naše gísa-hie a naša práca za posledných 41 ro­kov boly vždy v najlepšom záujme ame­rického ľudu, ktorý štyri razy Roosevelta do Bie.eho domu a zvolil ktorý ešte stále verí v jeho myšlienky a ide­ály i napr.ek Crlpps-Hoowardovej a He­­arstovej tlači. Toľkoto telegram, adresovaný Pitts­­burgh-Pressu. Nevieme, ako sa spor oboch novín skončí. Jedno je isté, že americká demokracia sa dostáva na po­chybné cesty, keď je možné niekoho vyhodiť zo štátneho úradu pre jeho pre­svedčenie alebo sympatie s niektorým politickým smerom, ked je možné po­staviť niekoho pred súd a trestne ho stíhať i pre púhe podozrenie z presved­čenia alebo činnosti, ktorú prípadne ani nevykonával a keď je možné v rámci sú­časnej vojnovej hystérie takýmto nepoc­tivým, nečestným a ziomyselným útokom podkopávať časopis, ktorý vyše 40 ro­kov bojuje za ochranu slovenských a ro­botníckych práv v USA a ktorý si robot­níci za najťažších podmienok vybudovali z vlastných mozoľov. Nechceme sa mie­šať do vnútorných záležitostí USA hoci mnohokrát by sme aj cítili potrebu vy­sloviť názor na niektoré veci, ktoré sa tam dejú. V každom prípade nech je nám dovolené v súvislosti s pohonom proti Ľudovému denníku vysloviť pre­svedčenie, aby nás n'kto z okruhu Cripps. Hoowardovej tlače a Hearstových tlačo­vých koncernov nepoučoval o tom, čo je demokracia a nedával nám za vzor prí­klady, ktoré môžu Ameriku i ľudstvo pri­viesť do skazy. Je prirodezné, že naše sympatie patria redaktorom a čitateľom Ľudového denníka nielen preto, že sú Slováci, ale najmä preto, že sa statočne bijú o dobrú vec, o vec tej Ameriky, ktorá má nielen naše sympatie, ae sympatie všetkého* m.erumilovného ľud­stva. Veľká zodpovednosť Američanov (Reuter) Paríž — Osobitný zpravotíaj­­ca europského vydania čssop.su „New York lieraíd Tribúne" Hochinger píše po návšteve nemeckých univerzit v americ­kom okupačnom pásme, že t eto vysoké , školy sa stávajú viac a viac semenišfcm ! reakcie. Najhoršie sú v tomto smere j pomery na univerzite v Eríangnene v Ea­­vorsku, lebo tam študenti otvorene boj. kolujú antifašistických profesorov. Na Wurzburskej univerzite bolo zo 130 pro­fesorov 125 nacistov. Americké úrady zatiaľ proti týmto pomerom nezakročujú. Počasie na Slovensku Pravdepodobné počasie vo štvrtok; Polooblačna, ranné teploty v horských oblastiach —10 stupňov, v nížinách málo pod 0, denné teploty v nížinách okolo 1, v horských oblasťach celodenný mraz, mráz, slabý vietor alebo bezvetrie. Dóra Smidžárová rod Furgt iková, Klára Furgyiková a Ing. Aladár Sinidžáť s hlbokým smútkom v srdci oznamujú, že ich vrele milovaná marka a testmá Vd. SAROLTA SZARKOVA rod. Töröková 1 po dlhej a ťažkej nemocí dňa 30. XII. 1947 vrátila svoju šľa­chetnú d šu Stvořitelovi Pohreb našej nebohej bude dňa 2 januára 1948 o I4 30 hod. podľa obradov cirkvi ev. a. v. z kaplnky na ev. cin­toríne pri Kozej Bratislava, Sládkovičova 3 Pamiatka jej bud požehnaná ! CTmiftť —iwipw ' * i hm——ww Meuuwue—w—m _ Priemyselná stavebná spel % ». o. * Brattslove, Moyae v >ovo 8. tel. 77-01 prevádza. \ zšetk> druhy prác pozeraných, inžinierskych o špec álne prie­­myseíných 250 Politické zvesti Wallace uverejnil nárys svojho plá­nu pomoci Europe, na kiorý by doze­rala OSN. V Taliansku hrozí 100 tisíc banko­vých zamestnancov širajkom, ak im nezvýšia okamžite mzdy. da V Čína dobyla komunistická armá­pevnosť Jung-čeng v provincii Šanzi. Boje boly veľmi ivrdé. V Man­džusku komunistické vojská přelomily obranná pásma Mukdenu. Ir.d'a predostrie kašmírsku pred Eezpečnoslnú radu OSN. otázku Obvi­nený je Pakistan. Eden sa na svojej inšpekčnej ceste do naftových oblastí Stredného vý­chodu po Ríme zastavil aj v Aténach, kde mal politické porady. Nrlandsko, podporované USA, na­lieha za rokovaní v Batávi'i na pred­staviteľov Indonézskej republiky, aby dočasná vláda podliehala suverenita holandského kráľovstva a aby svoja právomoci a povinnosti preniesla na izv. Spojené štáty indonézske, až by v budúcnosti vznikly. V Grécku sa vedú na viacerých miestach tuhé boje, najmä v oblasti Konice. Z oblastí, kontrolovaných aténskou vládou, hlásia nové popravy. Obmedzenie osobnej dopravy Ř Železnice oznamujú, že nechodia osobné vlaky č. 507, 508 na trati Zvo­len—Žilina, vlak 507 chodí len v úse­ku Turč. Sv. Martin—Vrútky, da!ej ne­chodia vlaky č. 333 Parkan—Brati­slava, 336 Bratislava—Nové Zámky, 334 N. Zámky—Pa-rkan. Od 2. januára nepôjdu rýchliky R 181, 182 na trati Košice—Žilina—Bratislava a 191, 192 na iŕaii Margecany—Zvolen. Posledný šport I. ČLTK Praha—HC Milano 7:5 (2:1, 2:3r 3:1). Pekný úspech hokejistov I. ČLTK Praha v Milána nad majslrcm Talianska. Góly: Matouš 3, Sekyra, Fatka, Kramer a Kobranov po 1, rešp. Dlcnisľ 3, Getit af Federict po 1. Kvalifikačný stolnotenisový turnaj lieh: Hrušková—Kleinová 2:0, Fürsîo* vá—Zelenková 2:1, Hrušková—Keit­­nerová 2:0, Fürstová—Kleinová 2:0, Fürsfová—Kleinová 2:1, Hrušková— Zelenková 2:1, Zelenková—Kleinová 2:0. Bergeiln, Johansson—Mlsra, Mohan 5:7, 2:5, 6:2, 7:5. Finále pánskej šlvor­­hry na tenis, majstrovstvách Indie. Spengler cup LTC Praha—2ii richer SC 5:1 (2:1, 2:0, 1:0). Oiváracl zápas turnaja o apeny.e­­rov pohár včera pópoiúdní. LTC, i kecf nepooal najiepsí výKon, zvítazi! bezDeč­­ne. Hrát bez Ing. Modrého a naj.epšími jeho hráčmi bon Koncpásek, Rozinák a tíuckna. V. Zábrodského výborne držali Góly dali: Rozinák 2, Konopásek, Tróják a Bucírna po 1, resp. Bieier. V pos.édnet tretine boi vážné zranený na kolene Ro­­ziňák, takže do boiov o Spengler cup už nezasiahne. HC Davos—Manlcholsi Lausanne 12:2 (4:1, 3:0, 5:1). Druhý zápas Spengler cu­­pu. Góiy: Cook 3, Durst, W. Durs», Schlap. fer a Meissner po 2 a Torriani, resp. Hans Caitini a Lluys. ČAK V.nohrsoy—SK Bafovany 2:14 Pästiarske f.ná.e o titul klubového majstra CSR v utorok večer v pražskej Lucerne pred 2.800 divákmi prinieslo senzačný úspech baíovianskej osme. Hostia vled.I už 0:14 a jediné body ČAK získal skvelý Rademacher v ťažkej váhe víťazstvom nad Kúrňavom. Michalík zvlťa zil v druhom kole k. o. nad Tenderkom, Schér, Zachara, Štrba IHudék, Torma Baláž zvíťazili na body. Najnapínavejší a boj súboj Torma—Koudela. Riggs—Kramer 8:6, 6:1. Aj v druhom zápase v Pittsburgu zvíťazil Boby Riggs, keď v druhej sade bol. suverénnym pá­nom na courte. Bergeiln vo finále. Temsové majstrov. stvá Indie pokračovaly semifinálovými zápasmi v pánskej dvojhre. Bergelin zví­ťazil bezpečne nad Indom Bose 6:3, 6:? 6:1,’ Tohansson však podľahol Indickému hráčovi č. 1, Misrovi v štyroch sadách 6:3, 3:6, 7:9, 4:6. Finále takto obstarajú M'sra—Bergelin. Stadion Česká Budějovice—Maďarsko 7:4 (2:0, 2:1, 3:3). Druhý zápas maďar. ského olympského hokejového mužstva v ČSR. Góly; Mízera a Maceli po 2, Vá­vra, č. Plcha a Vacovský po 1, resp. Kenderesi, Endrey II . Te'e a Szamosi. Austria—Naxas La Valetta 12:1. Druhé dvojciferné víťazstvo Austrie na Malte. Scorovali: Stojaspal I. 8, Huber a Komí­nek po 2. Vienna—Vybr. XI. AJaccto 10:1. Dvojcí­férné víťazstvo Vienny na Korsike. Racng Club de páriš—AIK Stockholm 7:6 (4:0, 2:5, 1:1). Medzinárodný hokej , v Paríži.

Next