Národná Obroda, február 1948 (IV/26-50)

1948-02-01 / nr. 26

t r Ročník IV. — Číslo 26. Nedeľa, 1. februára 1948, — 1BMBB——B—i—iff'I IIIIMII l'W^WÍ IWIfíl .........III BiBMHMIBOTlMiilIffiMafaEg? Na brehu Džunny spálili Gandhiho telo Celý svet sa skláňa pred tragickou pamiatkou veVkéhó muža Gandhiho vrahom je domorodý redaktor jedlého protivládneho denníka — India má 13 dňový smútok — Organizácia Spojených národov uctila Gandhiho — Nehru vystúpil na brehu rieky Džunny zo smútiaceho davu, pokľakol pred hranicou a pobozkal Gandhiho nohy (n) Bratislava — Celá svetová tlač je odvčera v znamení hodnotenia životného diela zavraždeného národ­ného vodcu a náboženského svetca Indie, Maliatmu Gandhiho, muža neobyčajného, ktorého význam už pred nie. koľkými desaťročiami prekročil hranice krajiny jeho spoluveriacich. Po Štvrť storočia bol tento muž jedným z hlav. ných faktorov pri akejkoľvek úvahe o indických problémoch: nikto v Indii sa nemohol bez neho obísť, lebo Gandhi žijúc život extrémnej askézy, bol ctený ako božsky inšpirovaný svätec. Správne vyhlásil vo svojom rozhlasovom prejave britský premiér Attlee, že „Gandhi bol jednou z vynikajúcich postáv ľudstva, ale zdá sa, že patril k inej historickej dobe“. Skutočne, my v ČSR, sme vždy pokladali Gandhiho osud, jeho metódy a jeho učenie, upriamené len na jednotlivca a nie na spoločnosť, skôr za minulosť Indie. Uvedomovali sme si vždy, že nemožno ho vynechať alebo odmietnuť, súčasne však nebolo a ani nemožno súhlasiť s jeho programom, ktorý by bol viedol Indov ďalej len k pasivite a k slabostiam. Tieto konštatáeie nechcú nijak vrhnúť tieň na jeho veľkú a poučnú pamiatku. Naopak, dnes v hodine pohrebu tohto veľkého syna indického národa posielajú aj naše národy spolu so spriateleným národom indickým svoj veniec hlbokej úcty na breh rieky Džunna, kde práve spopolftujú telesné pozostatky tohto veľkého muža i v smrti. Budeme si ho vždy ctiť ako skutočného, ale tým zriedkavejšieho idealistu nielen v teórii, ale 1 v praxi. Zostane krutou iróniou osudu skutočnosť, že človek, ktorý celý život kázal učenie nenásilnosti, stal sa tra­gickou obeťou násilia. Gandhi sa narodil 2. okt. 1869 v bom­­bajskej provincii ako najmladšie dieťa štvrtej ženy svojho otca. študoval v Londýne a verejne začal účinkovať v Južnej Afrike; tam si otvoril advo­kátsku kanceláriu, pričom 20 rokov bo­joval za zrovnoprávnenie .tamojších In­dov. Roku 1914 vrátil sa do Indie, kde založil svoje osve stojace odporové hnu. tie, spočívajúce v pasívnej rezistencii a v príklade nesmiernej askézy (jeho hladovky, na aké niet vari príkladu v dejinách). R. 1924 stal sa predsedom Indického národného kongresu, v ktorej funkcii sviedol potom bezpríkladný boj s britskými imperializmom, v ktorom sotrval aj po tom, čo r. 1934 z -Všein­­diekébo kongresu vystúpil, stanúc sa akýmsi poradcom terajších moderných vodcov Všeinciického kongresu, až do piatku 30. januára 1948. keď klesol pôd ranou vrahovou. Vrah vystrelil na Gandhiho štyri rázy a trafil ho do pŕs. Gandhi sa práve chystal započat’ na malej drevenej plošine svoju obvyklú dennú verejnú pobožnosť pred davom asi 590 ľudí. Gandhi skonal za niekoľko minút v lone svojej vnučky. Ihneď po atentáte dav sa zmocnil vraha, ktorého sa vzápätí ujala polícia. Vo vrahovi zis­tili 36-ročného Inda Nathurana Vinaya­­ka Godeho. Jedna z Reuterových zpráv k tomuto údaju stručne dodáva: „Gode hovorí plynné anglicky". Z jednej inej zprávy vysvitá, že Gode bol redaktorom jedného denníka V New Delhi. Túto re. dakciu stráži teraz pred búriacimi sa davmi polícia. Vzrušenie v Indii (Reuter) New Delhi — Ind’cký ministerský predseda Pandit Nehru vy­zval k jednote ä skončeniu všetkých konfliktov, v súvislosti veľkej národnej pohromy — Gandhiho smrti. Nehni po­vedal: „Musíme držať pospolu. Všetky naš% ťažkosti a konflikty musia skončiť. Najlepšou modlitbou za veľkého mŕtve­ho je naše odovzdanie sa pravde a veci. pre ktorú tento náš veľký spoluobčan žil a za ktorú trpel. (Reuter) New Delhi — Ürad in. diekého ministerského predsedu oznámil. Že úradný štátny smútok v Indii bude trvať 13 dní. Vlajky spustia na pol žrde a po dobu 13 dní budú zakázané verejné zábavy. (AFP) Bombaj — Po oznámení Gandhiho smrti všetky predstavenia okamžite odriekli. Hotely, reštaurácie a všetky obchody sú zatvorené. Napriek tomu, že policia zaviedla rôzne opatre­nia a vyslala do ulíc hliadky, vznikly v Bombaji nepokoje. O atentáte sa oznamujú tieto podrobnosti: Prvá guľa zasiahla Gandhiho do pŕs drahá do stehna tretia ho minula Útočník potom obráti! zbraň proti sebe, avšak poranil sa len celkom nepatrne Vraha na po líci! okamžite vypočuli. Vyhlásil že ne. 'Súhlasil s politikou, ktorú odp'-účal Gandhi a Nehni. Sobota je v celej In. (Reuter) Bombay — v Bombay, kde došlo ku komunálnym nepokojom, nariadili policajnú pohotovosť. Policaj­né obránené vozy patrolujú ulicami mesta. Armáda má tiež pohotovosť Po­lícia bola nútená strielať, aby rozohna­la výtržníkov. (Reuter) Bombay — Rerhorčené davy viac ráz zaútočily na pri’ -■ :y čie. nov politickej organizácie Mahasr.bha, ku ktorej náleží Gandhiho vrah. Dav niesol veľký obraz Gandhiho a spieval da (Reuter) New Delhi- Indická vlá. dostáva sústrasti!é posolstvá v množstve, ktoré dejiny, .pozná;y len nie-, koľko ráz. Zástava Spojených národov je spustená , v Lake Succès na pol žrde. na â dni. Prípravy na postavenie pom­níka Gandhiho vo Washingtoné boly urýchlené. Americké časopisy oznamu­jú smrť Gandhiho najväčšími typmi. Mnohí Indovia v Bagdade plakali ako Gandhiho obľúbenú hymnu, ktorej té­mou je: mier a dobrá vôľa. Dav vykri­koval: „Dolu s výtržníkmi“. Pred bu­dovou bývalého predsedu organizácie Mahasabha v Bombay sa postavily po. licajné oddiely s obrnenými vozmi lebo dav chcel na budovu zaútočiť. Bombay­­ská polícia zatkla 5 osôb, podozrivých zo sprisahania, ktorého cieľom bolo za­vraždiť Gandhiho. Očakávajú sa ďalšie zatykače. deti, keď sa dozvedeli, že Gandhi bol zavraždený. Indickí obchodníci zatvo­rili svoje obchody, .. úradníci ooustiii úrady a odišli do modlitebne. (Reuter) Lake Succès. Delegáti BR, zástupcovia tlače a prítomné obe­censtvo uctili jednominútovým povsta­ním a tichom Gandhiho pamiatku. Každý delegát BR vyslovil sústrasť in­dickému ľudu. Svet smúti Indické mystérion pri pohrebe Gandhiho (Reuter) New Delhi — O 6. hod. miestneho času otvorili dvere domu, v ktorom bolo vystreté Gandhiho mŕt­ve telo. Pred domom sa shromáždil via ckilome krov dlhý zástup, aby vzdal poslednú poctu zosnulému apoštolovi mieru. Reuterov zpravodajce píše, že na Gandhiho pohrebe sa zúčastnilo ve­ľa stotisíc ľudi rozličného vierovyzna­nia. Pohrebný sprievod bol 3 kilomet­rov dlhý. Geindhiho telo niesla jeho vnučka Ava Gandhi, jeho tajomník a niekoľko veriacich. Mrtvotu položili potom na armádny voz, pokrytý celý kvetinami Gandhi dostal vyše tisíc vencov. Gandhiho telo spálili v sobotu popoludní na brehu rieky Džunna. Pro­cesia sa pohla z domu o pol dvanástej miestneho čaša Indický ministerský predsedá Nehru vyzval verejnosť, aby sa. zúčastnila pohrebu a zachovala dô­stojnosť a pokoj. Pohrebný voz tiahli príslušníci indickej armády. Gandhiho telo spálili na osobi tnom tehlovom pod­stavci, ktorý jpostavili na brehu rieky Džunna. (Reuter) New Delhi. — Prv, než pripustili smútiacich Indov do Gandhi­ho domu, Gandhiho mŕtvolu umyl­­riečnou vodou a ozdobili kvetinami Smútiaci spievali náboženské piesne a v izbe svietila lem malá lampička. Ked sa smútočná procesia pohla z domu. bola mŕtvola Gandhiho zasypaná kvet­mi. V smútočnom sprievode išla aj in­dická jazda a parašutistické oddiely Stále sa ozývaly výkriky „Gandhi Gandhi" t smútiaci, sa neprestajne modlili. V sprievode šli Mohamedáni, Indovia, Sikhovia, kresťan:, budhisti i neveriaci. Množstvo ľudí sa vyškraba­lo na sochu kráľa Juraja V., aby videlo smútočný sprievod, ktorý sa uberal ku rieke Džunna.. Diváci tvorili obrovskú masu, ktorú dirigovala polícia z poli­cajného voza, opatreného tlampačom. Ovzdušie bolo slávnostné a napäté Dav často prelomil kordon. Policajné hliadky boly zosilnené. Ked Gandhiho mŕtvolu vyniesli z domu, zatrúbili tru­bači a ozvaly sa výkriky „Mahatma Gandhi. Gandhiho víťazstvo“. Gamdihi­­ho telo bolo zabalené do bielych pri­­krývadiel. Odkrytá bola len hlava. Za márami šiel Pandit Nehru, Gandhiho syn a minister národnej obrany Bal­­dow. Potom nasledoval zástupca mini starského predsedu Pate!. Predtým, než sprievod opustil dom, prišiel vzdať po­slednú poctu veľkému mŕtvemu aj britský generálny guvernér lord Mountbatten. (Reuter) New Delhi. Stotisíce smútiacich Indov sa shromáždilo na brehoch posvätnej rieky Džunny, pri ktorej spálili telo Mahatmu Gandhiho. Mnoho Indov nahlas plakalo. Smútoč­né obrady sa začaly o 16.30 hod. miest­neho času. Na hranicu, na ktorej spá lilí Gamhiho telo, sypali z lietadiel in­dického kráľovského letectva kvetiny- Ked Gandhiho telo položili na hranicu, indický ministerský predseda Pandit Nehru vystúpil z davu smútiacich, po kľako! pred hranicu a pobozkal Gand­hiho nohy. V okolí miesta, kde sa vy konávaly smútočné obrady, stály vo­jenské tanky a pancierové autá v po­hotovostí f Dvadsaťročné jubileum Modu vivendi Dr. JOZEF STRAKA Pred dvadsiatimi rokmi, 2. februára 1928, po predbežných dlhých a ťaž kých rokovaniach konečne sa pcdaríio čs. vláde a Vatikánu podpísať Modus vivendi. Pre ČSR táto dohoda mala veľký politický význam, čo najlepšie dokazuje to, že v maďarskej a nemec­kej dennej tlači hneď sa zjavily ostré články proti nej. Nemecko išlo tak ďa­leko, hlavne po r. 1933, t. j. po nastú­pení hitlerovského nacizmu, že vyko­návanie tejto dohody, čo sa týka cir­kevného rozhraničenia na čs.-nemec kých hraniciach, vôbec prekazilo a ne­pripustilo. Po uskutočnení tohto Modu vivendi nastaly aj u nás doma rušné a nepo­kojné politické pomery. Na rozkaz Hitlerov Henlein už silne organizoval v Čechách svojich Nemcov a na Slo­vensku uzavrel pakt s hlinkoycami a takto sa usiloval čo najsilnejšie ob­­šŕtuovaričs. vládu na každom sektore jej účinkovania, teda aj v konsolido­vaní jej katolíckych cirkevno-politic kých otázok. Nemco znova prekážali v Čechách a na Slovensku, ako kedysi vo Veľko­moravskej ríši, v organizovaní a bu­dovaní slovanskej katolíckej cirkev­nej správy! Rozdiel bol iba v odstupe času, záujem bol ten istý a samý. Pred viac ako tisíc rokmi organizá­tora slovanskej katolíckej ciikevne; správy na našom území sv. Metóda, nemecki biskupi hnali až do Ríma a u samého pápeža sa dožadovali to­ho, aby mu nedovolil založiť biskup­stvá a arcibiskupstvo vo Veľkomorav­skej ríši. Dol to arcibiskup soľnohrad­­ský Adaivin a jeho sulragán pasovský biskup, ktorým pomáhali aj iní ne­mecki biskupi a hlavne rezenský a irizenský. Sv, Metód prišiel do Ríma r. 870 po smrti jeho brata sv. Cyrila v Ríme ako pápežom Jánom VIII. vy­svätený biskup a vymenovaný arci­biskup Veľkomoravskej ríše s hodno­sťou apoštolského legáta. Sotvaže sa sv. Metód vrátil z Rima takto vystrojený k severozápadným Slovanom, neúnavne tam začal vy­učovať svojich učeníkov, budúcich slovanských kresťanských kňazov, chodil ako misionár, staval a svätil kostoly a vôbec, neznajúc oddychu a prekonávajúc nadľudské námahy, kládol prvé základy svojského slo­vanského kresťanstva a jeho cirkev nej správy na Morave a na Sloven­sku. Dejiny svedčia, s akým ohrom­ným úspechom konal sv. Metód svoju apoštolskú prácu. Namiesto nemec­kých kňazov, z ktorých niekoľko už a| predtým na tomto území bolo a ktorí konali tam viac politickú úlohu ako náboženskú, on dal tomuto slo vanskému ľudu slovanských kňazov, ktorí mu v jeho slovanskej reči od­bavovali bohoslužby a poučovali ho o kresťanských pravdách. Tento ozaj svojský a samostatný náboženský a cirkevný život bol, pravda, zmarenim všetkých nemeckých výbojných plá­nov na Východ, ktoré už aj vtedy jestvovaly! Nemecki kňazi boli proti sv, Metodovi a jeho slovanským kfta zom, obžalovali ho aj u svojich bis­kupov v Soľnohrade, v Pasové a Inde v Nemecku. Tito biskupi sv. Metoda, hoci ho sám pápež poslal, a to nielen ako jednoduchého biskupa, lež i ako svojho apoštolského legáta, nechceli trpieť na svojom územi. Je známe, že sa nezľakli ani násilenstva proti svä­tej osobe Metóda a uväznili ho. Ale Rím dal zasa za pravdu Metodovi, hoci podľa žiadosti politicky nešťast livého Svätopluka pridal mu nemec­kého sufragána Wlchinga pre Nitru. Sám jeho sufregánny biskup mu robil najväčšie ťažkosti. V starostiach sice, ale nezlomný umiera Metód r. 885. Wiching ostáva v Nitre a ničí dielo ÍPakíaáítvm'if) a* 2. strane.; Dôležité upozornenie! Upozorňujeme našich ct. čita_ teíov, že „Národná obroda" bude od utorka aj pre našu bratislav :-kú čitateľskú obec vychádzať ako rannik. Okrem toho vydava_ vat.ľ. nášho časopisu prichystalo pre svojich č.tateľov ešte niekoľ­ko prekvapení, o ktorých bude­­me ve.ejnosť informovať vo svo­jom n-bbliž^om čísle v utorok ráno. Redkcja SOVIETSKA NÔTA AMERIKE (Reuter) Washington — Americké za­hraničné ministerstvo dostalo druhú so­vietsku protestnú nótu o amerických vo­jenských pohyboch v Stredozemnom mo­ri. Obsah nóty nie je známy. SLOVANSKÝ SVET MOCNIE (ČTK) Moskva — V piatok boio v Mos­kve plenárne zasadnutie . Slovanského vý­boru SSSR. Prítomní boli m. i. akademici Deržavin, Balagin, Kornejčuk, minister osvety Voznesenskij, spisovateľ Ticho­­nov, dvojnásobný hrdina SSSR. Kolpak a iní. Predseda výboru generál Gundorov zdôraznil v zprávě za r. 1947, že slovan­ské hnutie je v boji za mier a bezpečnosť národov proti provokatérom a podneco­­vateľom novej vojny silným činiteľom. V zprávě pléna informoval minister Voz­nesenskij prítomných o prípravných prá­cach na kongres slavistov, ktorý bude v aprhi v MosKve. GENERALISSIMUS STALIN ZDRAVÝ (Reuter) Varšava — Poľský ministerský predseda Cyrankiewicz vyhlásil, že ge­neralissimus Stalin, ktorý prijal poľskú vládnu delegáciu, je zdravý. Ďalej pove­dal, že Bevinova reč nemala vplyv na poľsko-sovietSKe rozhovory. O otázke balkánskej únie sa nerokovalo. Polsko si želé posilniť svoje politické, kultúrne a hospodárske styky s krajinami juhový­chodnej Európy. Sovietsko-poľská ob­chodná dohoda je cenným prínosom v poľskej obnove. Zástupca ministerské­ho predsedu Gomulka povedal, že nebo­­ty urobené prípravy na novú konferenciu 9 komunistických strán. Takáto konferen­cia sa side, ak si to medzinárodná situ­ácia vyžiada. Systém aliancií na východe nie je blokom. Ich cieľ je obranný. Prieťahy v prípade posl. Dr. Hodžu (ZAS) Praha — K zprávě časti' tlače že štátne zastupiteľstvo v Prahe dosiaľ nepožiadalo parlament o vydanie Dr. Ho džu Ministerstvo spravodlivosti oznamuje: Po trestnom oznámení na poslanca Dr. Hodžu obrátilo sa Štátne zastupiteľstvo v Prahe, aoy mohlo jeho činnosť lepšie a spoľahlivejšie posúdiť, dňa 3. novem­bra 1947 na oblastnú úradovňu štátnej bezpečnosti v Prahe so žiadosťou, aby trestné oznámenie bolo v určitých sme­roch doplnené. Do dnešného dňa nedo­šla odpoveď a preto nemohlo dosiaľ Št. zastupiteľstvo navrhnúť vydanie Dr. Ho­džu k stíhaniu. iÁberté-ÉgaUté-Praternité (ČTK) Parfž — V Paríži zatkli z naria­denia francúzskeho ministra vnútra soc.­­dem. Mocha, predsedu vietnanskej dele­gácie vo Francúzsku Tran Ngoc bahna. Po krátkom vypočutf dopravili ho do väz­­nice La Šante. Francúzsko-vietnanské spo’ ločnosť podala ministerstvu vnútra pro­test proti zatknutiu Tran Ngoc Dahna a žiada jeho okamžité prepustenie, lebo predseda vietnahskéj delegácie má diplo­matickú imunitu a okrem toho je ešte ťažko chorý. Otec letectva mŕtvy ÍR enter.) Dayton. — Orville Wright, ktorý spolu so svojím bra­tom Wiilburom sostrojíl prvé lie­tadlo, zomrel v sobotu v Dayfone v štáte Ohio vo veku 76 rokov. Lietadlo bratov Writfbtovcov vzlietlo v roku 1903 ako orvé lie­tadlo ťažšie od vzduchu v. deb­nách ľudstva , Wilbur Wright sumrol roku 1912. í

Next