Národná Obroda, január 1994 (V/2-24)

1994-01-04 / No. 2

Komentár: B. Olách - Matica je kultúrna inštitúcia, nie politická strana (str. 3) Dokumenty: Zákon o mene a priezvisku UTOROK 4. JANUÁRA 1994 ČÍSLO 2* * * ROČNÍK V * * CENA 3,90 Sk Experti o ekonomike Slovenska Kroky a pokroky roku *94 Bratislava (NO) - Opýtali sme sa našich popredných ekonómov a fi­nančníkov Aký reálny vývoj sloven­ského hospodárstva očakávate v roku 1994? Otázka je pravdaže neveľmi origi­nálna, na rozhraní rokov je to takrečeno ošúchaná novinárska konvencia. Ale po prvom roku a pred druhým rokom novej štátoprávnej a ekonomickej reality umožňuje odborníkom vysloviť (síce aj konvenčné, ale aj), originálne odpo­vede. Konfrontovať reálne dosiahnuté výsledky s vytyčovanými (sľubovanými) cieľmi uplynulého roka a na základe tejto konfrontácie formulovať reálnejšie kroky k pokroku v roku budúcom. A tak môžeme hádam ponúknuť hneď v úvode našej ankety na našu kon­venčnú otázku celkom nekonvenčnú od­poveď. Ing. Vladimíra VALACHA na str. 3 M . Sýkora: ZMOS nepracuje na princípe subordinácie Pre samosprávu sú prvoradé kompetencie „Osobne by som bol rád, keby aspoň v poslednej chvíli pristúpili aktéri komárňanskej výzvy na návrh pána prezidenta a stretnutie odvolali“ Štrba (NO - M. Alexyová) - Predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) a zároveň starosta Štrby M. Sýkora včera opäť zdôraznil, že pre členov ZMOS sú dôležitejšie problémy prenosu kompetencií zo štátnej správy na samo­správy obci a miest ako okamžité riešenie územnosprávneho členenia SiovensKa. Tento názor vyslovil v súvislosti s blí­žiacim sa termínom stretnutia starostov a primátorov a poslancov národnej rady v Komárne, ktorý v sobotu 8. januára pripravuje regionálne Združenie miest a obcí Žitného ostrova (ZMOŽO). „V rade ZMOS, vyše 100-člennom najvyššom výkonnom orgáne nášho združenia, pracuje aj niekoľko pred­staviteľov samospráv maďarskej ná­rodnosti. Nezaznamenali sme v rade ani na sneme signály o tom, že územ-nosprávne členenie je pre nich takou životne naliehavou otázkou,“ pokra­čoval predseda ZMOS. „V ZMOS dá­vame v tomto období prednosť pre­cíznemu dopracovaniu prenosu kom­petencií na samosprávu a ich finanč­nému krytiu a zhodujeme sa v tom, že (Pokračovanie na 2. str.) ROPNÁ HAVÁRIA NA LATORICI. Na snímke pracovníci Povodia Bodrogu a Hornádu odstraňujú vapex nasiaknutý ropnými látkami pri nornej stene vybudovanej pod mostom nedaleko Lelesa (okres Trebišov). Ďalšie informácie náj­dete na 13. strane. Snímka TA SR Otázka znie- prečo? Ešte v čase svojho pôsobenia v opozícii sa raz Vladimír Mečiar priznal: „Dnes mám sympatie podnikových manažmentov preto, že nehlásame celoplošné výmeny odborníkov z politických dôvodov. Ale keď sa dostaneme do vlády a budeme vyžadovať perfektné schopnosti a žiadne bo­kovky do vlastného vrecka, pôjdu mi po krku. “ Netrúfam si vysloviť ani len do­mnienku, ako je to s manažmen­tmi 21 popredných podnikov v dnešnom čase rozkolísanej le­gislatívy i morálky. Keď v posledných rokoch minu­lého režimu súdili riaditeľa, ktorý stredoslovenskému podniku po­stavil väčší objekt a sám za láska­vosť dostal horskú chatu, na súde žasol od prekvapenia: „Ale veď takto berie úplatky každý riaditeľ od Ašu po Čiernu nad Tisou?!“ Dnes sa, samozrejme, úplatky za dodávku investície či tovaru neposkytujú dodávateľom. Sú iné a ešte veľkorysejšie spôsoby. Pri požadovaných výmenách by ich bolo treba veľmi presne špecifikovať, dokázať. Je to nie­len zákonné a slušné. Je to dôle­žité i z hľadiska popularity poli­tika. A nemali by to byť „blchy“ na úrovni drahšieho služobného auta. Už slušovický predseda doc. Čuba jazdil v AUDI, aby s ním „obchodní partneri nerokovali ako s nejakým trabantárom“. Takže - uvidíme, čo sa z týchto vajec uliahne. MARTIN HRIC ■ Stodvadsať ľudí zahynulo v dôsledku včerajšej havárie lietadla TU-154 v blízkosti Ir­kutská str. 4 ■ Organizácia pre oslobode­nie Palestíny odmietla izrael­skú požiadavku pokračovať v dvojstranných rozhovoroch o spornom dokumente o od­chode izraelských vojsk z okupovaných území str. 4 ■ Prezident Kováč v liste účastníkom Zhromaždenia ve­liteľstva Armády SR opäť zdô­raznil orientáciu SR na NATO a Západoeurópsku úniu str. 16 ■ Výbuch v paneláku v Ban­skej Bystrici minulú noc stál jeden ľudský život a zapríčinil škody za viac ako milión ko­rún str. 16 Zmeny kurzov sa ešte neprejavili Slovensko má platiť v tvrdej mene Praha (TA SR) - Oficiálne zúčtova­nie oboch blokov clearingového systé­mu obchodných platieb medzi Sloven­skou republikou ku koncu minulého roku ukázalo, že Slovenská republika prekro­čila stanovený medzný úver približne o 28 miliónov ECU. Spravodajcovi TA SR to včera povedal hovorca Českej národnej banky Martin Švehla. Na no­vom bloku bolo ku koncu roka 1993 aktívum ČR približne vo výške štyroch miliárd korún a na starom bloku malo Česko aktívum vo výške jednej miliardy šesťsto tisíc korún. Podľa M. Švehlu nejde o nijakú dramatickú skutočnosť. Uviedol, že pasívum 28 miliónov ECU by mala slovenská strana vyrovnať vo voľne vymeniteľných menách podľa platobnej dohody do 15. januára. Kon­štatoval súčasne, že prekročenie úveru v žiadnom prípade neznamená nedo­statočnosť revalvácie českej a devalvá­cie slovenskej koruny voči clearingové­mu ECU. Ide skôr o to, že dôsledky kurzových zmien, ktoré centrálne banky Slovenskej republiky a Českej republiky uskutočnili v decembri, sa ešte nestihli prejaviť v praxi. Viceguvernér Národnej banky M. Jusko: Treba udržať 10 až 13-percentnú infláciu Bratislava (TA SR) - Kľúčovou úlohou v nastávajúcom roku je udržať infláciu na prijateľnej úrovni 10 až 13 percent, konštatoval pre TA SR viceguvernér Národnej banky Slovenska M. Jusko. Národná banka Slovenska sa bude ďalej podľa M. Jusku usilovať dokončiť zavedenie vlastnej slovenskej meny. Dôkazom o tom, že sa to darí, je realizácia emisného programu. O jeho naplnení svedčí to, že platnosť federálnych bankoviek a mincí sa skončila a ,,pred nami je úloha zabezpečiť plynulý peňažný obeh“. Z hľadiska dostupnosti úverov „nebude rok 1994 jednoduchý“, priznal M. Jusko. Z toho vyplýva, že získať úvery bude dosť zložité, pretože sa predpokladá, že značná časť bankových úverov bude alokovaná na krytie deficitu štátneho rozpočtu. Cenová politika ministerstva financií bude v roku 1994 nadväzovať na kroky v liberalizácii cien, ktoré sa uskutočnili v predchádzajúcom období. Uviedla to riaditeľka odboru cenovej politiky Ministerstva financií SR E. Bónová. V žilinskej VÚB netreba čakať v rade Dopyt po devízach v rámci normy Žilina (NO - R. Delinčák) - Napriek „prorokom“, ktorí koncom roka veštili zaručené tlačenice pri nákupe avizovanej časti valút za 9000 Sk na občana v dospelom a polovicu v junáckom veku, sa ich predpovede v prvý pracovný deň tohto roka nepotvrdili. O informácie sme požiadali ria­diteľku najväčšieho peňažného ústavu na severe Slovenska - po­bočky VÚB, a.s., Žilina, Ing. Annu Heršicovú. • Koľko ľudí si dnes prišlo k vám vybrať tú svoju kvótu? - V pobočke i piatich expozitúrach dnes obslúžime približne sto ľudí. • Každý si vyberá plný prídel? - Hlad po valutách vonkoncom nie je taký veľký, ako mnohí predpokladali. Značná časť občanov, ktorí dnes menili slovenské koruny za cudziu menu, čer­pala len časť limitu, najviac do päť tisíc korún, no boli aj takí, ktorí vyčerpali celý prídel 9000 Sk. Prevádzka je plynulá, pracuje sa bez nervozity, klienti odchá­dzajú, aspoň čo som mala možnosť vidieť, spokojní. (Ďalšie odpovede na 2. strane) NOVOKER chce konkurovať cenou i kvalitou Obkladačky dobývajú Západ Na západoeurópske trhy vyvážajú až 70 percent ročnej produkcie Lučenec (NO - Mária Tolnayová) - Napriek tomu, že fabrika na keramické obkladačky v Lučenci oslávila v tomto roku 15. výročie vzniku a pod názvom NOVOKER produkuje ešte len necelé dva roky, poznajú ju od Japonska až po USA. V nebývalo krátkom čase - po strate trhov bývalého Sovietskeho zväzu a do­mácom útlme stavebníctva - sa jej ma­nažment stihol zorientovať a vzápätí na vychýrených západoeurópskych a iných slovenských trhoch umiestnil 70 percent produkcie. NEZAČÍNALI NA ZELENEJ LÚKE Do . 1. mája 1990 bola táto fabrika súčasťou Keramických závodov Košice a od tohto dátumu samostatným štát­nym podnikom s fakticky bezproblémo­vým predajom svojej produkcie. A to aj napriek tomu, že sa ceny vplyvom drah­ších vstupov a cenovej liberalizácie zdvojnásobili. Zlom prišiel začiatkom le­ta 1991, keď začala upadať nielen akti­vita stavebných podnikov, ale štát ob­medzil aj výhodné stavebné pôžičky pre individuálnu výstavbu. V tom istom čase visel nad nimi Damoklov meč v podobe rozpadávajúceho sa trhu bývalého ZSSR, ako i obmedzený export zo stra­ny PZO Československá keramika. - Nebyť našich priamych kontaktov s odberateľmi a schopnosti nášho obchodného oddelenia okamžite sa zorientovať v novovzniknutej situ­ácii, neboli by sme dnes tam, kde sme - konštatuje Ing. Alexander Mol­nár, výkonný riaditeľ a zároveň predse­da predstavenstva .dnešnej akciovej spoločnosti NOVOKER (vznikla 1.5. 1992). - Predtým polovica našej produkcie putovala za hranice, a to ešte takmer všetko do Sovietskeho zväzu. Dnes vyvážame priamo odbe­rateľom do Talianska, Holandska, Belgicka, Švajčiarska, Rakúska, Dán­ska, Švédska, Fínska 70 percent na­šej ročnej produkcie. A tá predstavu­je 2 milióny 850 tisíc m2 obklada­čiek. (Čítajte na 13. strane) Ďakujeme vinšovníkom, ktorí nám k Vianociam a do roku 1994 do redakcie poslali pekné želania, slová uznania a očakáva­ných túžob. Vieme, že tak nerobili preto, aby sme ich mená uverej­nili (kde aj?), ale aby sme robili noviny ešte lepšie, nepodľahli ná­tlakom nijakých extrémistov, ale pri hľadaní objektivity upokojo­vali, všestranne informovali a po­máhali hľadať východiská. Na prospech Slovenska, jej občanov, slušného života. Budeme sa usilovať. Redakcia

Next